35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. No, veľmi súhlasím s tým, čo odznelo, a rád by som to teda zhrnul. Toto opatrenie je antisociálne, pretože načrie do vačkov ľudí, ktorí nakupujú v tých obchodoch a s vysokou pravdepodobnosťou, ak tam pracujú, tak im to zoberie zo mzdy. Je antiracionálne, lebo žijeme v krajine, kde množstvo ľudí to má tak blízko ku hraniciam, že v momente, keď vytlačíme nejakým spôsobom ceny v našich reťazcoch hore, budú o to viacej nakupovať v zahraničí. Tým je to aj opatrenie antitrhové, lebo to vlastne odtláča kúpnu silu z nášho trhu do Poľska, do Maďarska, do Rakúska a tam budú ľudia nechávať svoje peniaze miesto toho, aby nakupovali tie želané slovenské potraviny v slovenských potravinách alebo v slovenských reťazcoch a obchodoch. A na dôvažok je tu precedens podobného odvodu, ktorý bol zavedený v Maďarsku, ktorý bol zavedený v Poľsku a ktorý Európska komisia svojím vlastným rozhodnutím zatrhla. A takéto niečo nás môže čakať aj na Slovensku.
A ja iba upozorňujem, že dnes sa v Maďarsku, Európska komisia rozhodla, že takýto odvod tam nemôže byť, a po jej zásahu sa reťazce súdia so štátom o neoprávnene vybratých 1,5 mld. eur. To znamená, že nielenže toto opatrenie je škodlivé, ale vytvára v legislatíve dieru, ktorú už vieme, že môže byť pre nás zradou zo strany rozhodnutia Európskej komisie a nie teda na základe jej zlého rozhodnutia, ale na základe našej chybnej prijatej legislatívy.
Takže antitrhové, antisociálne, antiracionálne a ešte s dierou možnej možno miliardy, o ktorú sa s nami budú súdiť.

Pán poslanec Hrnko.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, predpokladám, že vás ženie k tomuto vyjadreniu váš úprimný záujem o riešenie tejto veci a že nie ste lobistka medzinárodných reťazcov a že to skutočne myslíte vážne. No bolo by treba teda nájsť aj nejakú cestu, ako teda tých kapitánov medzinárodných reťazcov by ste chceli umravniť, aby skutočne robili to, čo majú, a zbytočne nám tu nepredražovali potraviny. Napríklad hovoríte o tom, že u nás sú najdrahšie potraviny z V4. No nepovedali ste mi alebo nepovedali ste nám tu, aké marže si berú v týchto krajinách a akým spôsobom sú tieto krajiny prinútené, aby tam nejakým iným spôsobom sa správali a prečo sú tam tie potraviny lacnejšie.
Samozrejme, je tu aj iná otázka, že v mnohých týchto krajinách je už veľmi silný tzv. nákupný patriotizmus. Aj vašou politikou a politikou dnešnej opozície sa akýkoľvek patriotizmus u nás eliminuje, takže neexistuje ani tento nákupný patriotizmus, že sa ľudia orientujú na vlastné domáce výrobky.
Ďalej, samozrejme, hovoríte o benefitoch zamestnancov. No ja viem, ako to je s tými zamestnancami, že po troch mesiacoch, keď všetky benefity, ktoré získajú na to, aby ich mohli zamestnávať, ich prepúšťajú a najímajú si druhých.
No a potom ešte, už mám málo času, tak nemôžem všetko povedať, čo som chcel, ale by som vás chcel upozorniť, že jeden z týchto reťazcov, Tesco v Anglicku žiada zavedenie mimoriadneho odvodu 2 % na to, aby eliminoval výhody e-shopu, pretože oni majú kamenné predajne, e-shopy to nemajú a majú dodatočné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Uhrík.

Pani poslankyňa, ja takisto ako vy, keď som si čítal aj dôvodovú správu, aj legislatívne paragrafové znenie, tak ja a priori neodsudzujem zámer ako taký – pomôcť predaju slovenských výrobkov trošku, trošku vstúpiť, by som povedal, tak na hrebienok tým reťazcom možno, s tým nemám nejaký politický alebo principiálny problém, ale nechápem, že ako presne toto pomôže tým slovenským poľnohospodárom, resp. predaju slovenských potravín. Zavedie sa 2,5-percentný odvod aj pre obchodné reťazce, ktoré predávajú 10, ktoré majú 10 % obratu z predaja potravín, to znamená 90 % predávajú iných vecí. Títo zrazu začnú platiť 2,5-percentný odvod. Logicky, samozrejme, však je úplne evidentné, že to premietnu do ceny alebo to zoberú zamestnancom. Možno časť z tohto odvodu si ukrátia z vlastného zisku. Čiže; ale je evidentné, že všetky položky, to znamená nielen potraviny, ale naozaj aj tá elektronika, oblečenie a podobné veci v tých reťazcoch zdražejú a že ako presne toto teda pomôže slovenským výrobkom, slovenským poľnohospodárom alebo čomukoľvek, že príde zrazu občan Slovenskej republiky, Slovák do obchodu, zbadá tam drahšie, drahšiu elektroniku, drahšie potraviny, tak si povie, že idem ich kupovať? Alebo čo sa presne stane? Zoberie si tie peniaze ministerstvo, spraví sa z nich nejaká reklamná kampaň, dobre, ale prinúti to tých ľudí viac kupovať? Alebo prinúti to nakoniec – čo má byť asi pointa toho celého – predávať reťazce viac slovenských potravín?
Uniká mi tam úplne tá, tá súvislosť, že ako má toto navrhované opatrenie docieliť ten cieľ, pričom ja ten cieľ, samozrejme, schvaľujem, len nechápem, ako sa to prostredníctvom tohto má dosiahnuť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Janka, spomínala si sumu zhruba 120 mil. euro, ktorá by mala ísť na ministerstvo pôdohospodárstva. No mňa by zaujímalo, že čo sa s nimi tam bude diať potom. Či dnes predkladatelia vedia povedať, že kde konkrétne, v akej rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva budú, resp. ako sa budú využívať, kam pôjdu, to znamená konkrétne nejaké návrhy. Lebo viete, argumentovať, že dáme 120 mil. euro naspäť poľnohospodárom, no mňa by zaujímalo, že akým spôsobom a kde, pretože dnes, čo chýba ministerstvu pôdohospodárstva, tak je vôbec nejaká koncepcia, že kam sa má pôdohospodárstvo uberať a akým spôsobom. Dnes ministerstvo nemá žiadnu koncepciu rozvoja, nemá žiadnu koncepciu, ako ďalej sa pôdohospodárstvo bude uberať, ale pýtajú 120 mil. euro pre tento rezort. Tak nás by zaujímalo, že akým spôsobom ich chcú aj využiť. Či to bude opäť nejaká tzv. zelená nafta, o ktorej tvrdíte, že aký to je skvelý, skvelý nápad, ale na druhej strane zabúdate povedať, že drvivá väčšina peňazí zo zelenej nafty pôjde na podporu agrobarónov na repku olejnú. Áno, pôjde tam aj na podporu ovocinárstva a zeleninárstva, ale v oveľa menšej miere.
Čiže nás by zaujímalo, že akým spôsobom 120 mil. bude využitých. Čiže v prvom rade by sme chceli vidieť nejakú koncepciu rozvoja rezortu pôdohospodárstva, že kde sa chce uberať, a potom pýtajte nejaké ďalšie peniaze, nejaké ďalšie veci. Ešte určite vystúpim v rozprave, ale nemyslím si, že toto je celkom premyslený návrh zákona.

S reakciou, pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Odznelo tu, že je potrebné v ľuďoch budovať nákupný patriotizmus. No, ja s tým súhlasím, ale pozrite sa, ako vy idete budovať národný patriotizmus. Vy ho idete budovať tak, že najprv rozhádžete podporu, ktorá mala ísť farmárom, kadejakým, neviem komu, a potom chcete, týmto vy zničíte trh, fungujúci trh a chýbajúce peniaze potom chcete nechať zaplatiť obchodníkom s potravinami a, samozrejme, v konečnom dôsledku spotrebiteľom. No takto to je. Zbytočne krútite hlavou. Najprv sa rozkradnú podpory, ktoré mali týmto výrobcom a farmárom ísť, potom tie peniaze chýbajú a vy ich niekde hľadáte a necháte ich zaplatiť ľuďom.
Na to, aj na nákupný patriotizmus je potrebné mať. Pretože pokiaľ človek, ktorý zarába minimálnu mzdu alebo zarába 500 – 600 eur a má v potravinách sa rozhodnúť, čo si kúpi, no tak, samozrejme, že tá cena častokrát zohráva rolu. Tí ľudia na ten nákupný patriotizmus musia mať. A my dokážeme znížiť ceny potravín úplne inými mechanizmami ako takýmto. Tento mechanizmus tie ceny potravín len zvýši, veď sa vám to tu snažíme vysvetliť zhora, zdola, sprava, zľava. Píšeme o tom, hovoríme o tom. Vy tomu fakt nerozumiete, že toto tie ceny potravín nezníži?! Že ich to, naopak, len zvýši?
Ďakujem.

Ďalší v rozprave, pán poslanec Pavelka, nech sa páči.