35. schôdza

Ja by som doplnil Petra Osuského, že daňovníci, väčšina daňovníkov, či už ide o živnostníkov, alebo o firmy, sú povinní komunikovať elektronicky s daňovými úradmi, alebo teda s Finančnou správou. Čiže v tomto problém nemôže byť.
Doplnil by som ďalej, ďalej informáciu, že na elektronizáciu verejnej správy bola v uplynulom období vynaložená zhruba miliarda eur. Tak azda možno očakávať, že, že tie služby, ktoré budú poskytované, nebudú len nejaké teoretické vnútorné procesy v rámci, v rámci inštitúcie, ale že sa to má premietnuť aj do, do komunikácie s klientami, s občanmi, s firmami a v tomto prípade je to vec, ktorá by, by mala byť samozrejmá, že sa štát, štátne orgány správajú k fyzickým a právnickým osobám, spôsobom, nie že je ich zámerom pokutovať a trestať, ale, ale vyžadovať plnenie povinností spôsobom, ktorý, ktorý je aj ústretový voči tým občanom, teda napríklad taká samozrejmosť ako, ako upozorňovanie, to, že mal si splniť nejakú povinnosť a nesplnil si a hrozí ti pokuta. Otázne je potom, že či, či automaticky má nastupovať pokuta.
Myslím si, že na minulej schôdzi sme tu mali návrh kolegu Beblavého, ktorý hovoril o tom, že pri prvom porušení zákona, samozrejme, nie akéhokoľvek, nemá byť automaticky ukladaná sankcia a potom, potom až pri nejakom opätovnom alebo, alebo tak, čiže...
Opakujem, účelom sankcií, hlavným zmyslom sankcií nie je trestať, ale zabezpečiť, aby povinnosti, ktoré sú stanovené, boli dodržiavané.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, spravodajca, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1163. Návrh na jeho prerokovanie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1216.
Pán poslanec Heger nie je prítomný, posúvam tento bod ako posledný bod na rokovanie.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je uverejnený ako tlač 1165. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1218.
Pán poslanec Heger, vítam vás v sále a žiadam vás, aby ste za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1165.)

Ďakujem veľmi pekne. Tak tento zákon sa týka vlastne pomerne veľkej skupiny živnostníkov, alebo teda, áno, všetkých živnostníkov, ktorí platia preddavky na daň, ktorí majú nižší daňový základ a spadajú do vlastne preddavkov na daň nad 2,5-tisíc eura, čiže to je strop. Taktiež sa týka malých a stredných podnikateľov.
Viacej by som odôvodnil v rozprave, do ktorej sa ako prvý hlásim.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Eugenovi Jurzycovi, aby informoval o prerokovaní vo výboroch. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Tu chcem dodať, že pokiaľ by štát mal obavu, že podnikateľ, keď má väčšie príjmy, tak na to zabudne a v budúcnosti mu budú chýbať peniaze na zaplatenie daní, ak má takúto obavu, nie je problém pre štát pripomenúť mu veľmi ľahko zadarmo cez e-mail, že zarobil minulý rok viac. Ale nemyslím si, že by boli podnikatelia, ktorí by tento problém mali. Čiže ten zákon sa mi zdá veľmi dobrý.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor NR SR pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi NR SR.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona, konkrétne všeobecnú rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Takže jediný v rozprave, pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Tak dovoľte mi, aby som teda ešte viacej, ďakujem v prvom rade pánovi spravodajcovi za veľmi podnetnú poznámku k tomuto návrhu zákona. Ja by som chcel tak v krátkosti vysvetliť vlastne, o čo sa tu jedná.
Ako som naznačil, v súčasnosti máme strop na platenie preddavkov 2,5-tisíc eura. Čo to znamená? Akonáhle máte daňovú povinnosť vyššiu ako 2,5-tisíc eura, tak na základe toho vám vlastne vypočíta Finančná správa preddavky, alebo si vypočítate aj vy preddavky na ďalší rok, ktoré platíte v štvrťročných intervaloch. Čiže dôležité je pochopenie tej úrovne, že akonáhle presiahnete túto 2,5-tisícovú úroveň, tak musíte potom každého štvrťroka odviesť preddavok na budúcoročnú daň.
My hovoríme, že tento strop by sa mal zvýšiť na 10-tisíc, to znamená, že všetci, ktorí budú mať tú daňovú povinnosť medzi 2,5- a 10-tisíc, budú spop..., bude na nich nazerané, ako keby mali pod 2,5-tisíc, to znamená, že nebudú musieť platiť preddavky. Čiže tí, čo sú nad 10-tisíc, tí tie preddavky, samozrejme, platiť budú, tí, čo sú pod 10-tisíc, preddavky platiť nebudú.
Prečo to hovorím? Alebo prečo si myslíme, že je potrebné túto hranicu zvýšiť? Ak si uvedomíme, na trhu toto sa týka hlavne teda mikropodnikateľov, živnostníkov a malých podnikateľov, ktorí majú teda tú daňovú povinnosť do výšky 10-tisíc. Ide o to, že máme tu mnoho živnostníkov, ktorí majú buď nulovú povinnosť, alebo majú do tých 2,5, tých sa to nedotkne. Ak už niekto prekročí tú hranicu 2,5-tisíc, tak je to, sú to firmy, ktoré teda generujú nejaký zisk, a ak im dovolíme, aby nemuseli tieto - lebo tie preddavky čo robia? Viažu vaše finančné prostriedky počas roka na budúcu platbu dane. No ale musíme si uvedomiť, že firmy, ktoré dosahujú vyššie ako 2,5-tisíc a nižšie ako 10, sú firmy, ktoré sú ziskové, čiže produkujú, dá sa povedať, že rastú, alebo teda sú funkčné, sú funkčné, sú životaschopné, tak tieto firmy vlastne by mohli tieto peniaze, ktoré viažu na daňový úrad, by mohli investovať v priebehu roka do svojho ďalšieho rozvoja, a tým pádom by mohli vygenerovať ešte väčšie príjmy, čo tým pádom nehrozí, že by nemali dostatok na danú daň, nehrozí, že by boli nejakí nezodpovední. A tým pádom, že to investujú či už do zamestnania zamestnanca ďalšieho a zvýšia svoje podnikanie, alebo nakúpia nejakú technológiu, ktorá nie je pre ich typ podnikania, nie je zanedbateľná, ale z hľadiska finančného nie je náročná, už len to, že kúpi nejaké nové zariadenie, povedzme si, nejaký rezbár a podobne si kúpi novú pílu, ktorá môže byť rádovo 2-3-tisíc euro, tak mu to pomôže, lebo to sú práve tie preddavky, ktoré ináč viaže na Finančnú správu.
Ďalší rozmer tu je ten, že pozerali sme sa aj na to, koľko to koho stojí. Tak celkovo štát nezíska nejaké veľké peniaze z týchto preddavkov, pretože väčšina firiem, keď sme si pozerali tie štatistiky, tak daňová povinnosť pri eseročkách, teraz budem hovoriť, daňová povinnosť nad 2,5-tisíc eura, spadá 46-tisíc firiem, ale nad 10-tisíc spadá 16-tisíc firiem a to sú tie firmy, ktoré platia najväčšie, najväčšie dane, to si musíme uvedomiť. Čiže tuto naozaj ľudia, ktorí majú tie preddavky, hoci ich je veľa, tak z hľadiska príjmu tých preddavkov pre štát to nerobí žiadne nejaké zábavné číslo, a keď sme to aj počítali, tak resp. čerpali sme z údajov inštitútu INESS, ktorý to odpočítal, a vlastne oni vypočítali, že najväčšie možné náklady pre štát by to mohlo mať v tých scenároch, v rôznych scenároch, ktoré tam sú, by to mohlo mať dopad 800-tisíc eur; 800-tisíc eur nie je žiadna položka pre štátny rozpočet pri príjmoch, ktoré dostáva a toto je niečo, o čo by sa mohli podeliť s tými podnikateľmi. Ale to iba pri scenáre, keď hovoríme, že bude úroková miera na tieto peniaze 1 %. Vieme, že dnes úroková miera je nula pre štát, čiže viac-menej štát to nestojí nič. Avšak ak si podnikatelia chcú tieto peniaze požičať, tak sa rádovo dostávajú na trh okolo 5, 6, 7 %. Čiže vidíme, že štát sa môže jednoducho podeliť o tieto peniaze, lebo on si ich požičia za nula, podnikateľ si ich musí požičať za 6 %. Tým, že mu umožní, jednak sa jedná o podstatne menšiu časť, ktorú potrebuje štát na prefinancovanie, štát to, hovorím, v najhoršom variante bude stáť 800-tisíc, ale v súčasnosti by ho to nestálo nič. Čiže štát tým nijako neškoduje a podnikateľom tým veľmi pomôže, že môže tie peniaze investovať do rozvoja. Takže to je ďalší dôležitý rozmer tohto nášho návrhu, ktorý vlastne umožní podnikateľom, aby mohli teda investovať do svojej firmy.
Ešte tam bola jedna vec, ktorú by som chcel spomenúť. Tu by som ešte chcel ešte jednu vec, ktorú by som chcel spomenúť, že nám naozaj záleží na tom, aby aj dôvod, prečo to aj robíme, je to, že malí mikropodnikatelia tvoria naozaj nosnú časť našej ekonomiky. To sú takí, by som povedal, tí malí mravčekovia, ktorí, bez ktorých by sme to veľké mravenisko nepostavili, a preto je dôležité, aby sme im pomáhali, aby sme ich podporovali. Tento prvok, ako som už vysvetlil, nie je úplne akože bez vplyvu na štátny rozpočet v súčasnosti, a ak by sa nejaké úrokové miery zvýšili, tak by bol veľmi s minimálnym. A zároveň to spôsobuje to, že dávame dodatočné zdroje týmto podnikateľom, ktorí, opäť pripomeniem, že sú zodpovední, sú platiaci daň, to je dôležité, sú generujúci zisk, čiže sú životaschopní, a týmto dávame dodatočné zdroje, ktoré ináč viažu na štát, dávame im ich do rúk, aby mohli ich používať na ďalší rozvoj.
A tu si musíme uvedomiť, že naozaj táto skupina, keď si len zoberiem malých a stredných podnikateľov, tzv. MSP sektor, tak tých tvoria 99,9 % celého trhu a vieme, že tých najmenších je vždycky najviac a potom už tých väčších je menej, takže zamestnávajú 71,8 % trhu. Toto sú proste dôležité parametre pri tomto zákone. Takže týmto by sme mohli viac-menej akože ukázať taký aj dobrý signál tejto skupine ľudí, že štát je ochotný sa podeliť o benefity, ktoré má, je štát ochotný pomôcť práve tejto skupine vyjsť v ústrety, aby sa mohli rozvíjať.
Niečo som ešte chcel, ale zabudol som čo. (Reakcia spravodajcu.) A, určite áno, ďakujem veľmi pekne, ešte pán spravodajca ma doplnil. Jednoznačne to, toto je presne ten dôležitý aspekt. Ono to znižuje byrokraciu a okrem teda, pretože nemusíte tie preddavky platiť, máte o 3 úkony menej. A ďalšia vec je, že ak by ste zabudli, lebo pred chvíľkou aj Ondro Dostál hovoril vlastne o úrokoch z oneskorených platieb a podobne, a ak zabudnete zaplatiť, tak vám sa automaticky z toho generujú penále. Čiže máte ďalší úkon, ktorý musíte urobiť, ak náhodou zabudnete, a to sa môže ľahko stať. Po druhé generuje to ďalšie náklady, ktoré sú s tým spojené, takže je to naozaj len, by som povedal, taká oštara, ktorú, ktorú, oslobodíme podnikateľov od tejto oštary a naozaj sa môžu omnoho viacej sústrediť podnikaniu.
Takže ďakujem veľmi pekne za doplnenie pánovi spravodajcovi. Myslím, že je to pochopiteľné, tak budeme čakať na hlasovanie.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Chcel som povedať niečo podobné, lebo ten návrh zákona, ktorý sme predložili my s Petrom Osuským a o ktorom sme rokovali tesne pred týmto návrhom, rieši v podstate podobnú situáciu, ale z druhej strany teda, teda situáciu, keď, keď niekto zabudne alebo nezaplatí tie preddavky, a teda ako dlho mu možno potom ukladať úroky z omeškania.
Ak by, ak by bol schválený tento návrh, ktorý predniesol pán poslanec Heger, tak v zásade by, by sme možno ani my nemuseli riešiť náš návrh zákona, pretože, ako som už aj hovoril, platenie preddavkov naozaj nie je veľký problém pre veľké firmy, ktoré majú na to aj, aj dostatočné finančné prostriedky, tie výkyvy sú tam menšie, ale, ale majú aj na to potrebný personál, ktorý, ktorý to zabezpečí. Je to problém práve pre buď menšie firmy, ale najmä, najmä živnostníkov, a teda najmä pre tých živnostníkov, ktorí sú na tej hranici a ktorí nie sú, nie sú zvyknutí, že vždycky majú príjmy, ktoré znamenajú, že budúci rok musia platiť preddavky v štvrťročných intervaloch, tak tí sa najjednoduchšie pomýlia alebo, alebo zabudnú.
A druhá poznámka sa týka toho, že, že naozaj to nie je nejako, že štát by sa podelil s benefitmi s firmami, lebo, lebo v tejto chvíli živnostníci a firmy akoby úverovali, úverovali štát. My ešte nevieme, aké ony majú reálne príjmy v danom kalendárnom roku, ale už ich rovno, rovno zdaňujeme vopred. A tak, áno, obvykle to tak plus-mínus nejako, nejako vyjde, ale môže byť, že, že tie príjmy budú, budú ďaleko menšie a tie dane sú zaplatené, zaplatené vopred. Čiže nie je to nejaké zvýhodnenie, je to iba narovnanie.

S reakciou na faktickú poznámku? Okej.
Takže v zmysle rokovacieho poriadku vystúpi v rozprave pán navrhovateľ, nech sa páči.