35. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, otázka povinného očkovania je témou už roky. Je to aj súčasť všeobecnej diskusie, čo má byť v demokracii povinné a čo na báze dobrovoľnosti. Vo svojom vystúpení nebudem sa zaoberať medicínskou stránkou veci.
Ak vo väčšine štátov Európskej únie nie je očkovanie povinné, iste je ich právny stav v tejto veci dostatočne odborne podložený. Môžme sa na to pozrieť aj cez iné čísla. 358 mil. občanov Únie nemá povinnosť nechať očkovať svoje deti, 159 mil. má. V tých 159 mil. je aj 11 mil. Belgičanov povinne očkovaných len proti jednej chorobe. Vieme, aké chvíle zažívajú matky, ak u svojich malých detí badajú po očkovaní zmeny v správania či príznaky choroby. Mnohí rodičia zaregistrovali prvé príznaky postihnutia svojho dieťaťa práve po očkovaní.
Zrušením povinnosti očkovať nezanikne očkovanie, bude to len viac o osvete u lekára a výrobcovia vakcín budú musieť oveľa viac dokladovať verejnosti neškodnosť ich vakcín a ich prínos pre zdravie človeka. Koľkí sa dajú očkovať napríklad proti chrípke aj za vlastné peniaze napriek tomu, že účinnosť tých vakcín je problematická. Nad tým, či očkovať, alebo neočkovať svoje dieťa, sa zamýšľajú hlavne zodpovední rodičia a tí si potrebné informácie vyhľadajú. Svoju úlohu tu zohráva fakt, že niekdajšie rokmi overené monovalentné vakcíny už sú z obehu stiahnuté a dnes sa často používajú troj- a dokonca aj štvorvakcíny.
Zrušenie povinnosti očkovať postaví rodičov pred úlohu správne sa rozhodnúť. Lekárov pred úlohu kvalifikovane a hlavne pravdivo informovať o účinkoch a prípadných rizikách vakcíny, ako aj o rizikách nezaočkovania proti konkrétnej chorobe.
Verím, že rozhodnutia očkovať či neočkovať voči konkrétnej chorobe budú správne po dôkladnom zvážení, v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj bez represívnej ruky štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň prajem všetkým.
Vážený pán predsedajúci, neviem, či tu máme... Á, máme aj pani poslankyne, aj páni poslanci. Dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh vlády Slovenskej republiky na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Podľa § 35a zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje 11-členná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich členov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán, hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh výboru. Funkčné obdobie členov rady ide tri roky.
Národná rada Slovenskej republiky dňa 2. júla 2015 s účinnosťou od 3. augusta 2015 zvolila na návrh vlády Slovenskej republiky 6 členov Rady Slovenského pozemkového fondu: Mareka Gocníka, Romana Jillyho, Ivana Mišíka, Radomila Květoňa, Jaroslava Lovašša a Michala Sýkoru uznesením 1883 z 2. júla 2015. Podľa § 35a ods. 7 písm. a) citovaného zákona členstvo v rade zaniká uplynutím funkčného obdobia, t. j. dňom 3. augusta 2018. Nadväzne na zánik členstva v rade na základe uplynutia funkčného obdobia vláda Slovenskej republiky predkladá návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to: Mareka Gocníka, Jaroslava Lovašša, Milana Hauera, Igora Chovana, Radoslava Hrušku a Zoltána Lörincza. Materiál bol schválený na rokovaní vlády 18. septembra v roku 2018 a bolo k nemu prijaté uznesenie č. 425. Vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bol materiál prerokovaný 10. októbra.
Pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého materiálu a na jeho schválenie.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, páni poslanci, poslankyne, podľa § 35 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov činnosť a hospodárenie pozemkového fondu kontroluje 11-členná rada. Členov rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky, a to šiestich členov na návrh vlády Slovenskej republiky a piatich na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Funkčné obdobie členov rady je 3 roky.
Vláda Slovenskej republiky predložila dňa 25. septembra 2018 návrh na voľbu šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to: Mareka Gocníka, Jaroslava Lovašša, Milana Hauera, Igora Chovana, Radoslava Hrušku a Zoltána Lörincza. Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie na svojej 50. schôdzi dňa 10. októbra 2018 prerokoval návrh vlády na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a vo svojom uznesení č. 210 konštatoval, že predložené návrhy spĺňajú ustanovené podmienky a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Zároveň odporučil Národnej rade, aby zvolila podľa § 35a zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. na návrh vlády Slovenskej republiky šiestich členov Rady Slovenského pozemkového fondu, a to: Mareka Gocníka, Jaroslava Lovašša, Milana Hauera, Igora Chovana, Radoslava Hrušku a Zoltána Lörincza. Výbor odporučil voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu na návrh vlády uskutočniť verejným hlasovaním spoločne.
V súlade s čl. II volebného poriadku o voľbe a odvolaní funkcionárov požiadal predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie listom politické strany a hnutia, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady Slovenskej republiky, o zaslanie návrhov kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu. Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na členov Rady Slovenského pozemkového fondu: Františka Haníka, Miroslava Masarika, Róberta Pilarčíka, Dagmaru Požgayovú, Milana Romana, Dalibora Steindla, Janu Ujovú a Marcela Vrchotu. Bližšie charakteristiky kandidátov sú uvedené v prílohe č. 1 predloženého materiálu.
Výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predložené návrhy a konštatoval, že kandidáti spĺňajú všetky náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. Výbor vo svojom uznesení č. 211 z 10. októbra 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby zvolila podľa § 35a zákona č. 285/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb., piatich členov Rady Slovenského pozemkového fondu z navrhnutých kandidátov. Výbor odporučil voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu za výbor uskutočniť tajným hlasovaním. Výbor ma poveril vo svojom uznesení č. 222 zo dňa 16. októbra 2018 vystúpiť na schôdzi Národnej rady a predniesť uvedený návrh na voľbu členov Rady Slovenského pozemkového fondu a návrh na uznesenie Národnej rady, ktorý je prílohou predmetnej tlače.
Toľko, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uvádzam správu výboru k voľbe člena Správnej rady Ústavu pamäti národa, tlač 1182. Uplynutím šesťročného funkčného obdobia 18. septembra 2018 zaniklo členstvo dvom členom Správnej rady Ústavu pamäti národa voleným Národnou radou. V súlade s § 12 zákona č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa po zániku členstva člena správnej rady volí nového člena ten orgán, ktorý volil predchádzajúceho. Na 34. schôdzi Národnej rady bol zvolený iba jeden člen správnej rady, preto sa na tejto schôdzi vykoná nová voľba.
Do novej voľby poslanci Národnej rady podali 3 návrhy na kandidátov. Poslanec Richard Vašečka nominoval Mgr. Branislava Borovského, poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Marek Krajčí, Ján Budaj a Viera Dubačová nominovali Ing. Petra Juščáka. Klub poslancov za SMER – sociálna demokracia nominoval Mgr. Mateja Medveckého.
Gestorský výbor návrhy prerokoval na svojej 46. schôdzi 16. októbra 2018 a svojím uznesením č. 108 konštatoval, že všetci navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v zákone o pamäti národa. Gestorský výbor preto odporúča Národnej rade zvoliť jedného člena Správnej rady Ústavu pamäti národa z kandidátov uvedených v správe výboru, tlač 1182.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že životný príbeh i služba, ktorú už doteraz vykonal Peter Juščák pre Ústav pamäti národa, je dostatočným dôvodom na to, aby ho uvážliví, pravdu ctiaci ľudia zvolili. Peter Juščák má životný príbeh človeka, ktorý vždy stál na dôležitej pozícii človeka nemajúceho v láske ani hnedú ani červenú totalitu. Je tým, ktorý pracoval v Ústave pamäti národa, ktorý pozná Ústav pamäti národa, ktorý vie, čo je dobré pre Ústav pamäti národa. A to je kvalifikácia pre člena Správnej rady.
Jeho láska k demokracii, statočný osobný postoj je garanciou, že sa Ústav pamäti národa vráti na tú pozíciu, ktorú mu dal do vienka jeho zakladateľ Ján Langoš, do pozície kritického skúmateľa, zaznamenávateľa a vyhodnocovateľa našich temných dejín. Tie temné dejiny stoja za zaznamenanie, stoja za to, aby sme o nich vedeli, pretože, ako povedali múdrejší ako ja, ten, kto nepozná svoje dejiny, môže byť prinútený tie dejiny zopakovať. A ani dejiny hnedej ani červenej totality, ako iste uznáte, za opakovanie nestoja. A bude preto dobré, ak Ústav pamäti národa nebude hniezdom staro a novoboľševikov, ani staro a novoľudákov. Peter Juščák ani jedným z toho nie je a Peter Juščák je dobrá voľba.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená kolegyňa poslankyňa, vážení kolegovia poslanci, ja by som, všetko dôležité už bolo povedané mojimi predchádzajúcimi predrečníkmi. Ja by som sa vrátila o niekoľko rokov dozadu a pripomenula jednu kurióznu situáciu. V roku 2009 bola umelo vyvolaná celosvetová panika okolo tzv. vírusu prasacej chrípky. Vyhlásením pandémie vtedy Svetová zdravotnícka organizácia vystrašila širokú verejnosť. Štáty minuli milióny eur nielen na osvetové kampane a propagáciu, ale najmä na nákup očkovacích vakcín, z ktorých sa napokon použilo len nepatrné množstvo, pretože občania im nedôverovali. V konečnom dôsledku sa navyše ukázalo, že vírus H1N1 nebol nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka. Najmä z týchto dôvodov vzniklo podozrenie o účelovom vyhlásení pandémie a o možnej tichej dohode medzi Svetovou zdravotníckou organizáciou, vedcami a medzi farmaceutickými firmami. Situáciu vtedy dal preverovať preto dokonca Európsky parlament.
Z množstva vakcín sa v celej Európskej únii použil iba zlomok. U nás ostalo nevyužitých viac ako 900-tisíc. Štát dal za ne v roku 2009 až 7,6 miliónov eur.
Postup pri riešení šírenia vírusu prasacej chrípky v rokoch 2009 až 2010 bol zrejme buď zbabraný alebo dohodnutý. Myslím si, že skôr ide o tú druhú možnosť. Vyplýva to z množstva závažných zistení, ktoré sa objavujú v uznesení Európskeho parlamentu. To odhalilo značný lobing medzi vedeckými poradcami orgánov verejného zdravotníctva a farmaceutickým priemyslom. Práve oni mohli ovplyvňovať rozhodovanie pri vyhlásení a riešení pandémie prasacej chrípky v roku 2009. Pre konflikt záujmov europoslanci žiadali vtedy preverenie platieb pre týchto odborníkov a žiadali vypracovanie etického kódexu správania, ktorý mali podpísať. A ak budú aktívni vo farmaceutickom priemysle naďalej, mali byť vylúčení z rozhodovacieho procesu.
Ján Jakubec z tlačového odboru Európskeho parlamentu potvrdil, že okrem výzvy na prijatie opatrení na zabránenie prípadného konfliktu záujmov bolo súčasťou správy aj odporučenie adresované WHO na prepracovanie jej definície pandémie tak, aby sa viac prihliadalo na závažnosť ochorenia a nielen na rozšírenie vírusu, rozsah šírenia vírusu. Preverovanie situácie okolo pandémie iniciovala francúzska europoslankyňa Michele Rivasi, ktorá označila záverečnú správu za dôležitý pokus upozorniť na obavy, ktoré vznikli z neprimeranej reakcie na prasaciu chrípku v Európe, ako aj na možný vplyv farmaceutických spoločností. Štáty by sa mali poučiť a v budúcnosti nemuseli míňať milióny eur na masívne kampane na propagandu a v podstate na zbytočné očkovacie vakcíny. Prasacia chrípka napokon nebola nebezpečnejšia, než každoročná sezónna chrípka. Europoslanec Gilles Pargneaux pre europarlamentnú televíziu v tejto súvislosti povedal: "Je to finančný škandál, pretože členské štáty minuli miliardy eur na niečo, čo sa napokon nestalo." Predpovedali sme pandémiu státisíce obetí. Aké boli konečné čísla? V Európe na vírus prasacej chrípky H1N1 od jeho vypuknutia do apríla 2010 zomrelo dvetisícdeväťsto pacientov. Na porovnanie - v bežnom roku spôsobí bežná chrípka vo svete okolo 40-tisíc úmrtí. V krajinách, ktoré neviedli nákladné kampane, napríklad v Poľsku, sa pritom úmrtnosť nezvýšila, resp. bola podobná ako v krajinách, ktoré na očkovaciu kampaň minuli milióny eur. To, že náklady na kampaň a nákup očkovacích vakcín mohli byť oveľa nižšie, konštatovali aj europoslanci.
V Česku zo sedemstotisíc nakúpených dávok využili iba desať percent. V spaľovni skončilo do pol milióna nepoužitých dávok, za ktorých nákup štát zaplatil 5,3 milióna eur. Na Slovensku to bolo ešte horšie. Slovensko má o polovicu obyvateľov menej ako Česká republika, z milióna, milióna nakúpených vakcín, opakujem, sa nevyužilo viac ako deväťstotisíc. Čiže z milióna sa nevyužilo 900-tisíc. Náš štát zaplatil za ne v roku 2009 až 7,6 milióna eur.
Z údajov úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že proti pandemickému vírusu sa dalo zaočkovať približne 1,4 % obyvateľstva. Podobne boli na tom aj iné štáty. Celkovo sa minuli miliardy. A zisk na úkor, bol na úkor štátnych pokladníc, daňových poplatníkov a zisk z toho mali napokon len farmaceutické firmy.
Takzvaná prasacia chrípka v jednotlivých členských krajinách roztočila obrovský biznis. V uznesení Európskeho parlamentu sa spomínajú aj netransparentné verejné obstarávania pri nákupoch vakcín a veľkých rozdieloch v cenách. V niektorých štátoch sa dokonca viedli súdne spory pre korupciu a tajné dohody štátnych zamestnancov v súvislosti so zmluvami podpísanými v lete 2009 medzi ministerstvom zdravotníctva a výrobcami očkovacích látok proti chrípke H1N1.
Hoci výsledky správy jednoznačne hovoria, že pri riešení prasacej chrípky nebolo všetko v poriadku, zodpovednosť za minuté milióny oficiálne nikto voči nikomu nevyvodil. Toľko teda o jednej, o jednej hystérii. Ukončiť by som to chcela tým, že týmto nepochybne očkovanie je významným zdrojom príjmov farmaceutických spoločností. Preto sa dá pochopiť tlak, ktorý vyvíjajú na zdravotníctvo v mnohých štátoch. Rovnako nepochybná je aj povinnosť ale každého štátu uprednostniť záujem občanov pred ziskom farmaceutických spoločností. Pozrime sa na podstatu problému.
Povinné očkovanie sa zdôvodňuje ako prevencia niektorých ochorení. Ale keď sa na to pozrieme bližšie, mnohokrát sú vedľajšie účinky v mnohých prípadoch horšie ako samotné ochorenie, proti ktorému sa očkuje. Z toho dôvodu je jednoznačne nutné, aby bola zachovaná sloboda rozhodovania, ako je to v mnohých vyspelých krajinách. Čiže zachovaná sloboda rozhodovania, či človek toto riziko poškodenia zdravia po očkovaní podstúpi alebo nepodstúpi. Tlak príslušných zdravotníckych orgánov a neustále propagácia očkovania je veľmi mierne povedané nevhodná. Je ľudským právom každého človeka môcť sa rozhodnúť, či riziko vedľajších účinkov chce podstúpiť alebo nie, či očkovať alebo neočkovať.
Ďakujem za pozornosť.

Ono je to vždy s tou slobodou rozhodnutia z podstaty veci dvojsečné. Pred časom v minulom volebnom období som tu diskutoval s poslancom Kuffom, ktorý tvrdil, že jeho deti nepotrebujú prilbu na svahu. Poznám ľudí, ktorí majú formálne zacvaknuté pásy, lebo nemajú radi bezpečnostné pásy. To všetko je sloboda rozhodnutia. Aj to dieťa bez prilby na ceste, na bicykli, alebo na zjazdovke. Aj to neočkované dieťa. Problém je len to, že potom keď ten dotyčný, slobodne sa rozhodnuvší ochrnie, tak sa na neho budeme skladať všetci. A tie peniaze, ktoré bude doživotne ako vozíčkár potrebovať, budú možno chýbať leukemikom, ktorí sa slobodne nerozhodli a dostali leukémiu. Takže ak to dieťa bude mať komplikované morbilli, tak je fajn, aby rodičia prevzali plnú úhradu a zodpovednosť za slobodu svojho rozhodnutia nedať ho zaočkovať, lebo je veľmi ľahko byť slobodný na konto iných. Na konto tých, ktorí to potom za teba tú slobodu zatiahnu. A to je vždy na zváženie, keď ponechávame slobodu.
Keby moje vnúča malo ísť do škôlky, do materskej školy, kde je neočkované dieťa, tak by som si prial, aby to neočkované dieťa bolo s inými slobodne sa rodičmi rozhodnutými neočkovanými v škôlke neočkovaných detí. Ale ja by som nechcel, aby dieťa, ktoré môže byť zdrojom šírenia nákazy, bolo s mojím dieťaťom či vnúčaťom v škôlke. Ja by som sa slobodne rozhodol takto.

Pán poslanec Osuský, v prvom rade neviem si predstaviť, keď vaše dieťa bude očkované, ako môže byť ohrozené neočkovaným dieťaťom, pretože očkovanie je teda záchrana. Takže nie je možné, aby vaše dieťa ochorelo, hej, podľa tohto, čo vy hovoríte, vaše očkované dieťa.
A čo sa týka peňazí daňových poplatníkov, mnohé deti sú očkovaním postihnuté na celý život a aj na tieto deti, liečbu týchto detí a opatrovanie sa skladáme všetci spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v rýchlosti chcem zhrnúť rozpravu. V rozprave boli použité teda argumenty iba v prospech návrhu tohto zákona, teda až na faktickú pána Osuského, pričom argument, že nútiť očkovať seba alebo naše deti pod hrozbou pokuty je v rozpore so základnými ľudskými právami, je sám o sebe dostatočne silný na to, aby sa aj na Slovensku rovnako ako v ďalších 18 štátoch Európskej únie očkovalo dobrovoľne. To znamená iba tých, ktorí s tým vyjadrili súhlas. Každý, kto má z chorôb ako záškrt, čierny kašeľ, osýpky alebo besnota strach, nech sám seba a svoje deti zaočkuje, a každý, kto z akéhokoľvek dôvodu nechce sám seba alebo svoje deti zaočkovať, nech nie je tým nútený či už formou nátlaku alebo pod hrozbou pokuty. Ešte raz chcem požiadať o podporu nášho návrhu zákona ctené plénum. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení prítomní, kolegyne, kolegovia, chcem uviesť návrh, uvádzam návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ktorý predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Marian Kotleba, Natália Grausová, Stanislav Drobný a Ján Mora. Cieľom návrhu zákona je umožniť opätovné povýšenie nedele na deň pracovného voľna. Ostatok poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá. Ďakujem.