35. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tá neustále sa vracajúca téma verejnej alebo tajnej voľby osôb. Samozrejme, po rokoch totality, keď sa manifestačne volili čelní predstavitelia strany rodnej, bola to vtedy manifestácia buď oddanosti, alebo zbabelosti, alebo čohokoľvek, ale volilo sa fakticky verejne. Potom došlo k pádu totality a konali sa okrúhle stoly, som ich pamätníkom na pracoviskách fakultnej nemocnice. A musím povedať, že vtedy boli ešte v ľuďoch z totality zbytky strachu, a tak sa, dá sa povedať, za štandard začala považovať tajná voľba osôb. O osobách tajne.
Musím na druhej strane povedať, že je veľký rozdiel medzi tým, ako napríklad hlasuje zástupkyňa učiteľského zboru pri hlasovaní o voľbe riaditeľa školy, keď táto zastupuje a nesie svoju kožu na trh s tým, že, pripusťme si, existujú šikanujúci riaditelia a zlé pomery na školách, a ona uvíta tajnú voľbu, lebo sa bojí o svoju existenciu. My sa ale nemáme čo báť o našu existenciu. My máme mandát voliča a volič má právo vedieť, ako hlasujeme v jeho zastúpení aj o osobách, a má právo potom našu existenciu nezvolením ohroziť. Ak ju ale skrývame za tajnú voľbu, tak je to čistá zbabelosť. V americkom senáte, ak sa napríklad vyberá vyslanec do nejakej krajiny, tak je tam nielenže smaženie vyberaných kandidátov, ale je vopred jasné, ako kto bude o kom hlasovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. No, je to, je to presne tak. Je dramatický rozdiel, či volia voliči, alebo volia ich zvolení zástupcovia. Voliči teoreticky v nejakom autokratickom režime môžu byť vystavení šikane zo strany štátnej moci za to napríklad, že volia, volia opozíciu. Asi si to ťažko vieme predstaviť, predstaviť na celoštátnej úrovni, ale teda napríklad pri ľuďoch, ktorí sú zamestnaní v štátnej správe, áno. A veľmi živo si to viem predstaviť napríklad v obciach, kde by, kde by v nejakých menších obciach to mohlo mať dopad na tých konkrétnych ľudí, keby, keby bolo známe, koho volili, a že, že by neboli tajné voľby.
Ale čoho sa my, preboha, bojíme? Bojíme sa toho, že ústavní sudcovia, ktorých zvolíme, potom budú trebárs rozhodovať proti našim podnetom, keď budeme spochybňovať alebo, alebo napádať súlad nejakého zákona s ústavou, a preto, že ja som ho teraz nevolil, tak just ten ústavný, ústavný sudca bude hlasovať proti môjmu návrhu? To takto to vnímame? Tohoto sa, tohoto sa obávame? No to snáď nie, no potom aj vy máte veľmi zlú mienku o ľuďoch, ktorých, ktorých idete zvoliť. A diskusia o tom, že ústavná väčšina by mohla voliť, voliť kandidátov, bola odmietnutá s poukazom na to, že ústavná väčšina sa tu nenájde, a teraz tu máme na poslednú chvíľu predložený pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o tom, že ústavní sudcovia majú byť zvolení ústavnou, ústavnou väčšinou priamo, teda bez menovania prezidenta, a už to zrazu nie je problém. Už sa zrazu dá nájsť ústavná väčšina.
Tak prečo sme o tom nediskutovali, o tejto, o tejto možnosti, ak toto nie je iba nejaký trucpodnik, ako sa pokúsiť dať z hry prezidenta úplne?

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, samozrejme, člen nášho klubu má vždy dilemu, či vystúpiť v tejto rozprave, pretože toto je proste šou opozície, a vstúpiť do tej diskusie znamená... (reakcie z pléna), znamená častokrát veľmi vážne ohrozenie psychiky, pretože napriek tomu, že mnohí ľudia na prvý pohľad vyzerajú ako úplne slušní, bežní, takí istí ako my, tak to, čo (smiech v sále) tu predvádzajú, je dramaticky zložitejšie. Žijeme vo veľmi... (Ruch v sále, prerušenie vystúpenia rečníkom a obrátenie sa k predsedajúcej, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, počujete, že som dala najavo, že nie som spokojná s poriadkom v rokovacej sále?! Správajte sa slušne ku mne a správajte sa slušne ku kolegom a nebude tu ruch!

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Toto je typický prejav pani kolegyne, ako to vyzerá. (Povedané súbežne s predsedajúcou.)
Ani tú elementárnu schopnosť si vypočuť kolegu, kde pri vašich otrasných prejavoch mlčím, dívam sa, čudujem sa, ale nevykrikujem a nerobím tieto prejavy. Ale ak si teda sám si musím vydobyť trošku zmysluplné prostredie na to, aby som čosi povedal, chcem hlavne mojim kolegom - nie vám, lebo to nemá zmysel - mnohým, prípadne tým, ktorí majú záujem, budem vďačný, ak si to vypočujú, chcem povedať si iba to, že... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa Cigániková, chcem vás poprosiť, aby ste nevykrikovali.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
... žijeme vo veľmi zvláštnych dobách. Sme v tejto slušnej strane, ktorá tu aj teraz sa prejavuje, tú hĺbku intelektu a prejavov, ktoré spravidla s múdrosťou nemajú ale absolútne nič spoločné, tak ten človek vykrikuje predsedovi strany, súperovi a bývalému premiérovi trojnásobnému a štvornásobnému, ako patrí do basy. Ďalší, pán kolega Galko vykrikuje, že všetci, ja a všetci ostatní sme zločinecká skupina. Teraz dokonca pán Budaj rovnakým spôsobom zistil veľmi investigatívne, že tu sedí zločinecká skupina. Síce potom začal vyprávať, ako treba s nimi rokovať a podobne.
Pán Budaj, vy ste podľa môjho názoru mali veľkú šancu byť symbolom nových moderných dejín Slovenska a pravdepodobne vám nič nebránilo od roku ’90 povedzme že, aby ste predložili tejto spoločnosti zmysluplný program, ktorá nepochybne ten váš čistý, slušný, etický a jemný charakter ocení, a mohli ste to Slovensko viesť s pánom Osuským a tak ďalej. A sledoval som vaše pokusy a napriek teda tomu vášmu charakterovi, charakteru, ktorý sám tak značne oceňujete, ste sa dostali do parlamentu teraz na šnúrkach nohavíc pána Matoviča s jeho štvorčlennou stranou. Nenapadlo vás, že urážate aj 17-tisíc členov našej strany a že urážate 27 % ľudí, ktorí nás volili? Toto má byť ten váš odkaz novembra, o ktorom toľko rozprávate? Vy ste tou etickou ikonou, ako má vyzerať politický život, etika politického života? Akým spôsobom máme teda dobýjať tú kvalitu, ktorú potrebujeme pre tú krajinu, v tejto atmosfére? Podarilo sa vám rozdeliť spoločnosť, nepochybne, Sulík vykrikuje, že my sme ju rozdelili. Máme za sebou to, čo sme o sebe, o našej strane počúvali po tragickej udalosti smrti novinára, a doteraz čo robíte tie neuveriteľné hyenistické prejavy neustále s tým, že absolútne nie ste ochotní vstúpiť do slušného, korektného, demokratického, pán Osuský, demokratického boja, programového, hodnotového. Teraz tu aj spolu s pánom Dostálom máte neuveriteľné veci o verejnej a neverejnej voľbe.
Čo ste, preboha, čítali? Veď to sú tak insitné hlúposti, čo vyprávate, pán kolega, že to sa ozýva až v nebi! Ktorú, ktorú literatúru mám doporučiť, aby ste si pozreli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš, Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Číž, ako predsedajúca tejto schôdze vás v zmysle § 32 žiadam, aby ste sa neodchyľovali od prerokúvanej veci, som predsedajúca a vyzývam vás v zmysle rokovacieho poriadku, ktorý ste si vy schválili a ktorého obhajca ste v prvom rade vy, aby ste sa neodchyľovali vo svojej reči od prerokúvanej veci. A tým je voľba ústavných sudcov. Keď ešte chvíľu budete urážať rad radom každého v tejto rokovacej sále, tak vám zoberiem slovo.
Nech sa páči.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Ďalší typický príklad politickej etiky, ktorú reprezentuje táto skvelá opozícia ako budúcnosť Slovenska. Bavíme sa teda o ústavných sudcoch a o pravdepodobne, obvykle - to nepatrí pani predsedníčke, lebo nebudem komentovať jej slová -, že býva úplne, úplnou samozrejmosťou, v jednotlivých prejavoch komentujú vystúpenia predchádzajúcich rečníkov. Zaujímavé, že predtým si to nemal kto všimnúť, ale, prosím, nebudem sa tomu ďalej venovať.
Tak teža, tak teda ideme voliť ústavných sudcov v situácii, keď sme mali 3 roky, odkedy je konštruovaný tento parlament, a čosi tisíc možností, takisto ako my, ktorí sme museli pripraviť programové vyhlásenie vlády, museli sme urobiť plán vecných úloh a museli sme urobiť plán legislatívnych úloh, vláda ich má a plníme ich a riešime, riešime úlohy, pretože sú záväzné pre správu krajiny, lebo sme ich v tomto parlamente odhlasovali. V rámci aj toho celého mala vláda pripravený na tretí rok aj prípadnú úpravu voľby ústavných sudov. Samozrejme, v istom čase ste sa spamätali, že teda asi sa bude voliť 9 sudcov SMER, a to je niečo hrozné, lebo veď zafixuje, ja neviem, na koľko rokov svojich sudcov, tak musíme začať niečo robiť. A štandardným spôsobom ako vždy: zločinecká skupina, neviem čo všetko dookola a tak ďalej miesto aspoň základnej, základnej etickej diskusie.
Pán minister, mám trošičku drobné výhrady k tomu naozaj. Akým spôsobom, ako má vyzerať tá predstava toho, toho ideálneho sudcu, ktorého máme voliť? To konštruovanie tých idealistických predstáv, jak to má byť špičkový teoretik, nesmierne čestný. Kde mali tú čestnosť prejaviť, ako? Mali to prejaviť nejak dlhým životom predtým, a tak ďalej, nie, musíme skracovať na 40 rokov, lebo nesmieme dovoliť tým sudcom, ktorí končili po tom roku a podobne. No tak ako, teda vlastne čo chceme? Akým spôsobom chceme prejaviť, že tí ľudia sú naozaj dlhobo, dlhodobo čestní, lebo tá čestnosť sa spravidla prejaví tým, že nejaký čas pôsobím vo verejnom živote a svojimi činmi preukazujem, že teda nejakým spôsobom konám a že mám nejaký kredit. Ďalšie kritériá aké? Majú to byť veci, ľudia z akadémie? Sudcovia nie, lebo to pán prezident, ktorý dostal predtým v predchádzajúcom období štyroch predsedov krajských súdov, neboli, neboli vhodní, lebo to neboli teoretici, neviem akí vhodní ľudia na Ústavný súd. To znamená, jedine kto dokáže formulovať kritériá, ste vy. Tu pán Dostál, pani Remišová a podobne. Tí ich stanovujú.
Keby sme diskutovali čo len chvíľu o tom, aké tie kritéria majú byť, čo s tými zásadnými protirečeniami, ktoré tam sú, pretože zvlášť Spojené štáty, ktoré sú takým tým vzorovým príkladom, aký zúrivý a ohnivý politický boj o toho ústavného sudcu prebieha, a nie s týmito hlúposťami, ktoré tu počúvam, hoci tie nástroje sa používajú rovnaké. Či ústavný sudca, keď bol na gymnáziu alebo na strednej škole, pil alebo nepil a podobne, alebo diskreditovať súpera zásadným spôsobom. Načo, veď tú diskusiu, veď tú si nikto nevšíma. Tak treba zásadným spôsobom nabehnúť a diskreditovať, ako sa len dá, o dušu spasenú. Ja si neviem predstaviť, ľudia s touto výbavou potom chcú vážne niečo v spoločnosti urobiť.
Veď demokracia je plná protirečení. Veď predsa v demokracií súperia dramaticky odlišné pohľady na správu, na život v spoločnosti, častokrát aj na základné hodnoty, ktorými tá spoločnosť disponuje. Aké prostredie potrebujete na to, aby vôbec v demokratickom prostredí mohla tá politika vôbec fungovať? Ja si viem predstaviť naozaj veľmi vážnu diskusiu o tom, akým spôsobom aj s opozíciou, ako budeme konštruovať Ústavný súd, a v podmienkach, so zločineckou skupinou do basy kto patrí a podobne? Akú atmosféru vytvárate a čo sľubujete vlastne vy verejnosti? Ak sa niekto bude k vám rovnakým spôsobom správať, keby ste náhodou vládli, kam ten štát pôjde? Už teraz je tá spoločnosť rozdelená, už teraz sú sa tí ľudia schopní biť pomaly v krčmách, kto je za jednu alebo za druhú stranu. Že vytvárať sociálny zmier, spoločenský zmier je základnou a nevyhnutnou, nevyhnutnou podmienkou pre to, aby demokracia fungovala, to si naozaj nevie nikto z vás uvedomiť?
V danom prípade, ak chceme vytvárať ústavných sudov, predovšetkým naozaj potrebujeme, aby boli hodnotovo vyvážení, pretože u nás v našej spoločnosti že je veľmi silný liberálny živel, ale ešte silnejší konzervatívny živel. Existujú ľavičiari, existujú pravičiari, každý chcú, majú svoj výraz, aby ten sudca hodnotovo zodpovedal pri riešení častokrát aj zásadných rozporov v tomto smere, aby teda konal nejakým spôsobom, a ako inak chceme získať legitimitu pre voľbu takýchto sudcov ako tým spôsobom, že zohľadním pomery, ktoré v parlamente sú. Že platí logika vládnej väčšiny a opozície. A ak máme vytvárať konsenzuálny a pracovný charakter parlamentu, netreba na to vytvoriť aspoň minimálnu atmosféru? Atmosféra totálnej konfrontácii ešte aj teraz v druhom čítaní, ktorú počúvam, zločinecké skupiny a podobne, čisté charaktery a neviem, ktoré opozícia predstavuje.
K čomu to speje? Výsledok je, že za týchto okolností vyzerá veľmi, veľmi vážnym spôsobom možnosť, že ústavných sudcov jednoducho nezvolíme. Tie rozpory sú rozdielne a tak ďalej a hrozí problém. Možno to mnohým vyhovuje, lebo však viete, SMER za to môže, lebo... A tak ďalej a tak ďalej. Nepochybne, SMER bude záujmy svojich 27 % ľudí, ktorí ich volili, bude ich, bude ich hájiť, bude rešpektovať a budú chcieť a bude chcieť, aby sa uplatnili v tejto spoločnosti. Pri všetkej úcte, vážené kolegyne, kolegovia.
Viete, pán Budaj, ešte poslednú vec. Ja som mal tú česť, že som išiel do politiky v roku 2002 a fungoval som v stranách, ktoré každým rokom získali väčší počet hlasov ako, ako v predchádzajúcom volebnom období. To naozaj tí ľudia podľa vás všetci stratili rozum, a že si nevšimli, teda aký obrovský potenciál krajine ponúka táto opozícia? Ešte aj v čase, keď sme vládli 4 roky sami, sme mali priemer v prieskume verejnej mienky (reakcie z pléna) 37,4 %. (Reakcie z pléna.)
Takže, kolegyne, kolegovia, posledná veta.

Pán poslanec Číž, začali ste tým, že ste váhali, či máte vôbec vystúpiť, lebo tie rozpravy v pléne sú taká show opozície. No mňa to mrzí, že koalícia miesto toho, aby sa zapájala do serióznej parlamentnej debaty, vníma diskusiu v parlamente ako nejakú show opozície. A dvojnásobne ma to mrzí od vás, ktorý ste už známy šoumen, a to teda hovorím v dobrom, lebo vaše vystúpenia sú vždycky veľmi živé, a aj z počtu faktických poznámok vidno, že vzbudzujú záujem aj u opozičných kolegov.
No ja som sa tešil, že sa dozviem niečo, že v čom je problém s tými našimi návrhmi, čo je na nich vecne zlé, čo by malo byť inak, čo by ste zmenili oproti tomu vládnemu návrhu, prečo je ten návrh, ktorý prednesie pán poslanec Madej, lepší ako ten, ktorý navrhla vláda. No ale miesto toho som sa dozvedel o tom, že aký máte problém s pánom Budajom, ako on premárnil šancu byť lídrom novembra, aké insitné hlúposti hovorí Peter Osuský a ja, o tom, že ako Sulík hovorí zle, o rozdelenej spoločnosti, že tu máme liberálny a konzervatívny živel, ľavičiarov a pravičiarov, a teda ako ste vy boli v stranách, ktoré získavali stále viac a viac hlasov, ale o tých vecných výhradách a pripomienkach som sa nedozvedel.
Nedozvedel som sa o vašom pohľade na to, ako by sa mal zmeniť spôsob výberu ústavných sudcov, lebo o tom ste nehovorili. Hovorili ste o veciach, ktoré s tým nemajú žiadny súvis. Povedali ste, že my sme tí najmúdrejší, ktorí si myslia, že jediní majú právo prísť nejakým spôsobom.
Ale však všetky tie návrhy, s ktorými dnes prichádza opozícia, sú návrhy, s ktorými niekedy v máji prišli súčasní a bývalí sudcovia Ústavného súdu, súčasní a bývalí sudcovia medzinárodných súdov, akademici, sudcovia, súčasní advokáti, renomovaní právnici, my sme si ich iba osvojili.

Ďakujem. Pán Číž, jedine, jedine, čo vás teda ospravedlňuje, je to, že vy skutočne aj veríte tomu, čo hovoríte, na rozdiel od niektorých vašich kolegov, a chcela by som vám pripomenúť, že pre naše hnutie je Ústavný súd mimoriadne dôležitá téma a už rok o tom diskutujeme. Priniesli sme aj pánovi ministrovi ix návrhov, máme aj presnú predstavu o tom, akí by mali byť kandidáti na sudcov Ústavného súdu, a doteraz ja som si myslela, že to nie je pravicová alebo ľavicová téma, že dobrý kandidát Ústavného súdu, že na ňom sa zhodne aj pravica, aj ľavica, aj liberáli, aj konzervatívci. Vy hovoríte, že vaša predstava je výrazne odlišná od tej mojej, a ja som teda bola veľmi zvedavá, aká je vaša predstava ideálneho kandidáta na Ústavný súd, ale som sa to nedozvedela, ako povedal kolega Dostál, žiadny konštruktívny návrh od vás nepadol, čo je teda škoda.

Ďakujem. No tak hlavne ďakujem pánovi poslancovi, že si tak pozorne všíma moju osobnú dráhu.
Naozaj tu už desaťročia stojím, často je to smie..., je to možno jemu na posmech, ale často aj s holými rukami proti ľudom, ktorí nechcú Slovensku dopriať napriek tomu, že sme v novembri to mali na dosah, nechcú dopriať demokratické, slušné pomery, v ktorých by vládla, vládlo právo a medzi ľuďmi slušnosť. Máte pravdu, že v novembri to bolo na dosah, tí totalitári, normalizační komunisti sa na chvíľu zľakli, lenže vy ste práve veľmi dobrý svedok toho, ako sa pozbierali, a dnes ste v strane, ktorá pokračuje v mnohom v kontinuite tej moci, ktorá je antinovembrom, ktorá odmieta hodnoty novembra, odmieta hodnoty aj Západu, hodnoty skutočne liberálnej demokracie. V každom prípade, v každom prípade vám môžem len poďakovať, že si to uvedomujete, že naozaj, naozaj je to pravda, že ľudia z disentu a novembra neovládli majetky tohoto štátu, neovládli tajné služby, nevylikvidovali svojich protivníkov únosmi alebo vraždami, a preto často stoja s holými rukami proti nepriateľom, ktorí vyhrali, a naozaj dôsledky tej kontrarevolúcie cítime dodnes.
Preto je tu boj dobra a zla veľmi podobný, aký bol v dobách pred novembrom. A preto aj vás presviedčam o tom, aby ste si uvedomili, že všetko je prezradené. To sa nedá zakamuflovať. Tí ľudia vonku vidia, kto je na če... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Číž, ja vždy, keď vás vidím a počujem, tak vo mne zarezonuje ten známy citát Edmunda Burkeho, že na to, aby zvíťazilo zlo, je potrebné iba jedno, aby slušní ľudia nerobili nič. A existujú takí, ktorí o vás tvrdia, že ste slušný človek. Problém je, že ste dlhé, dlhé roky sa pozerali na výčiny svojich vlastných straníckych kolegov, že ste to videli z prvej rady, že ste boli pri tom a nespravili ste nič. Že ste boli súčasťou únosu tejto krajiny a dlhé, dlhé roky ho legitimizujete demokratickými pravidlami a hovoríte, my sme vyhrali voľby, my môžme, my máme teraz právo realizovať našu predstavu o svete, my máme právo robiť to, čo my chceme, a zaštiťujete sa voličmi vašej strany a podporou, ktorá údajne rástla.
A teraz hystericky tu stojíte ako pomník politickej garnitúry, ktorá zlyhala, a ja sa nedivím, že do vás ide frustrácia a smútok a že ste hysterický za tým pultíkom, pretože viete, že ste skončili, že nič dobré za vami neostane.

Pán poslanec, ja osobne nesúhlasím s tým, čo povedala vo faktickej pani Remišová na váš prejav, že jediné, čo vás ospravedlňuje, je to, že vy tomu veríte, čo hovoríte. Ja si myslím, že na tejto pôde sa nikto nemá tak správať ako vy. Jednoducho vy tu hovoríte o tom, že opozícia vytvára tak zlú atmosféru totálnej konfrontácie, že sa s ňou nedá diskutovať. No, prepáčte, ale práve sa vám ju podarilo vytvoriť v tejto sále vám.
Neviem, či ste tu boli, keď vystupovala pani poslankyňa Lucia Žitňanská, veď to bol jeden kultivovaný prejav poslankyne koaličnej strany, ktorá tu dala nejaké rámce naozaj veľmi serióznej, odbornej, vecnej, ale úprimnej diskusie. Vy ste tu neboli? Pretože ona upozorňovala, že kam sa môžeme dostať v tej diskusii.
No vy ste stiahli do úplného suterénu túto diskusiu. Takže vy ste sa prekričali touto rozpravou, to je, to je jednoducho nehoráznosť, ako ste tu vy vystupovali k takejto vážnej téme, a vaše vyjadrenia v rámci vášho naozaj útočného, tupého, deštruktívneho prejavu sa nedajú vecne komentovať, len by som vás chcela poprosiť, aby ste sa správali slušne, aby ste nedehonestovali túto tému svojím vystúpením viac. Radšej buďte ticho. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, chcem sa veľmi poďakovať pánovi poslancovi Čížovi a v každom prípade ticho by mal byť niekto iný. Urobte si, určite si všetci urobia veľmi podrobný názor o tom, že kto.
Ale aby som teda reagoval na pána poslanca Číža, mne tu chýba v rámci tohto predloženého návrhu alebo v rámci tejto diskusie vôbec nejaký taký rešerš alebo nejakú takú, nejaká taká poznámka o tom, že prečo vlastne takýto nový zákon chceme prijať. Urobil niekto výpočet pochybení ústavných sudcov, v čom sa prejavili chyby súčasného Ústavného súdu, ktorý, ktorý tuná trvá už, môžeme povedať, niekoľko desiatok rokov? Zaoberal sa vôbec niekto týmto alebo sa zaoberajú aj nejakými personálnymi vecami, že tento áno, tento nie, tento je z opozície, tento z koalície, tento pred 10 rokmi bol tam alebo nie tam?
Proste mne tuná chýba skutočne odborná diskusia a počúvam ju veľmi dobre ako neprávnik a veľmi, veľmi úpenlivo ako neprávnik, či už som v kancelárii alebo tu, nič takého tuná doteraz nejakým spôsobom nezaznelo. V čom teda ten Ústavný súd doteraz, keď ústavne zasadal a robil ústavné rozhodnutia, pochybil, koho a čoho sa dotkli a čo nebolo v poriadku a čo vám vadí? Vám vadia persóny toho Ústavného súdu. Stále hovoríte o koalícii, stále hovoríte o opozícii, nikto nepovie, že vlastne tento marazmus, do ktorého sa ten Ústavný súd dostal tým, že niektorí ľudia budú chýbať, je zapríčinený tým, že prezident hrubo porušil svoje povinnosti. O tomto treba hovoriť. Hrubo porušil svoje povinnosti. Nevymenoval vtedy, keď vymenovať mal.
A na záver, pán poslanec Číž nikoho neurážal, len pomenoval tých, čo urážajú, vážené dámy a páni z opozície.
Ďakujem pekne.

Minúta dvadsať svietila na tom displeji, keď ste prvýkrát vyslovili slovo sudca, prvýkrát, druhýkrát ste to potom ešte raz zopakovali pár sekúnd neskôr a potom ste pokračovali v prejave o svojich kolegoch z parlamentu a najmä teda o nás z opozície.
Pán Číž, ja vás chcem pekne poprosiť alebo vám ako naozaj v dobrom odporučiť, aby ste sa venovali meritu prerokovanej veci, a nie ľuďom, ktorí sa vyjadrovali pred vami a vaším kolegom, a to z viacerých dôvodov. Jednak, samozrejme, aj kvôli tomu, na čo vás upozornila predsedajúca, že porušujete, porušujete rokovací poriadok, čiže porušujete zákon. Ale to je teda nie prvýkrát, že? Ale najmä teda kvôli vám, lebo viete, vy ste vyzerali, že každú chvíľu to môžete tak nejak nie úplne dobrovoľne ukončiť, a ja ako strážca verejných financií zo zdravotníckeho výboru, ja vám hovorím, že v tom zdravotníctve je fakt málo peňazí, a takto plytvať verejnými zdrojmi a takto riskovať úplne zbytočne, že sa vám naozaj niečo pri tom prejave stane, a nič nikomu tým nepomôcť, pretože vy ste pre toho občana, o ktorého tu ide, svojím prejavom, vy ste mu nijako nepomohli, vy ste sa nedostali k žiadnemu konštruktívnemu riešeniu, vy ste neurobili nič, vy ste tam prišli, postavili ste sa, vypustili ste tam nejaký smrad a odišli ste. Ale nakoniec tomu občanovi ste nepomohli nijako, len ste porušili zákon, ohrozili ste vlastné zdravie a verejné financie.
Takže z týchto dôvodov vás poprosím, vyjadrujte sa k zákonom, nie k ľuďom.