35. schôdza

Ďakujem vám veľmi pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásili pán poslanec Kresák, pani poslankyňa Remišová za kluby a ako jednotlivec sa prihlásil pán poslanec Madej. Takže to sú písomne prihlásení poslanci do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Kresák.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, na začiatok možno iba drobné upresnenie. Ja som sa prihlásil nie za klub MOST - HÍD, ale ako poslanec Národnej rady, ale hádam to nič nemení na situácii. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
No to mení niečo na situácii, lebo máte viacej času, keď ste prihlásený za klub.

Kresák, Peter, poslanec NR SR
Čas, ja rozumiem. Ale ja, samozrejme, hovorím to aj preto, že ja nevyčerpám ten čas, pretože moje vystúpenie nebude dlhé.
Takže dovoľte, aby som povedal na úvod, že vlastne ja som využil možnosť prihlásiť sa do rozpravy, aby som v rámci druhého čítania predložil pozmeňovací návrh, ktorý tvorí súčasť vlastne troch pozmeňujúcich návrhov, dva z nich mi prešli na ústavnoprávnom výbore, tretí sa ešte legislatívne dopracúval, tak preto ho predkladám aj teraz, a preto som sa aj prihlásil vlastne do rozpravy v tejto súvislosti.
Na úvod by som vlastne iba chcel ozrejmiť, prečo predkladám tento pozmeňujúci návrh. V podstate on vychádza z mojej praxi poznania činnosti a rozhodujúcej praxe Ústavného súdu a reflektuje na jeden jav, ktorý sa tam objavoval pomerne často a ktorý spôsoboval isté problémy nielen v spoločnosti, ktorá čakala na právoplatné a účinné rozhodnutia Ústavného súdu, ale často, samozrejme, aj právnickej obce. Ten problém, ktorý, ktorého sa dotýka môj pozmeňujúci návrh, ten súvisí s tým, čo máme v právnom poriadku, a to je možnosť, aby ktorýkoľvek zo sudcov, či už v pléne, pokiaľ súd rozhoduje v pléne, alebo v senáte, mal možnosť v prípade svojho nesúhlasu predložiť to svoje tzv. votum separatum, čiže odlišné právne stanovisko, v ktorom buď vyjadrí nesúhlas so samotným rozhodnutím, zdôvodní, prečo vyjadruje svoj nesúhlas, alebo napríklad má odlišné stanovisko k odôvodneniu samotného rozhodnutia. Čiže vytvára táto možnosť, ktorú máme a ktorú veľmi oceňujeme v našom právnom poriadku, vytvára vlastne, by som povedal, takú širokú databázu názorov jednotlivých sudcov, ktorí neuspeli trebárs pri hlasovaní, boli prehlasovaní, ale pokladajú za potrebné, aby isté právne názory a argumenty predložili aj formou tohto osobitného hlasovania. Vecne vlastne narážam na to, že tá prax nám ukázala, že vzhľadom na to, že právny poriadok vyžaduje, aby, ako som už spomínal, platnosť a účinnosť rozhodnutia bola, vlastne sa nadobudla buď doručením obidvom stranám v spore, alebo v prípade osobitne dôležitých rozhodnutí Ústavného súdu, ako je napríklad posudzovanie ústavnosti zákona, prípadne medzinárodnej zmluvy alebo ústavnosti referenda a mnohých ďalších otázok, okamihom publikovania v Zbierke zákonov. Len tieto skutočnosti narážajú alebo narážali na ten problém, že sudca niekedy ohlásil svoje votum separatum po rozhodnutí pléna, ale niekedy mu pomerne dlho trvalo, nechcem povedať, či úmyselne, žiaľ, niekedy to vypadá, že úmyselne, pokiaľ dodal to svoje zdôvodnenie odlišného stanoviska. Ale problém bol v tom, že či už to bol nález alebo či to bolo uznesenie, nemohlo byť publikované, pokiaľ ten sudca alebo sudcovia nedodali text svojho odlišného stanoviska.
Na základe poznania teda tejto skutočnosti ja musím povedať, že aj po konzultácii tak s pánom predkladateľom, s ministrom spravodlivosti, ako aj so sudcami Ústavného súdu si dovolím teda predložiť pozmeňovací návrh, ktorý určuje presnú lehotu sudcovi, 30-dňovú lehotu sudcovi, aby, pokiaľ ohlási, že teda bude uplatňovať svoje právo, a pripraví si to tzv. votum separatum, aby tak urobil v lehote 30 dní od vlastne spísania, od vyhotovenia samotného rozhodnutia Ústavného súdu. Očakávam a myslím, že to tak bude, že toto rozhodnutie neobmedzí príliš jednotlivých sudcov k tomu, aby, aby vlastne vypracovali votum separatum, pretože je to pomerne dlhá doba. Na druhej strane je to zasa doba, ktorá zaručí, že, žiaľ, nedôjde k tomu, k čomu dochádzalo niekoľkokrát v minulosti, že vlastne rozhodnutie Ústavného súdu bolo hotové, ale nemohlo byť publikované, nemohlo nadobudnúť platnosť ani účinnosť, nemohlo ísť do Zbierky zákonov, pretože sudca XY svoje ohlásené votum separatum nevyhotovil aj niekoľko mesiacov. Toľko teda k odôvodneniu môjho návrhu.
A teraz, pani predsedajúca, dovoľte, aby som prečítal text môjho pozmeňujúceho návrhu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh Petra Kresáka k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene, o Ústavnom súde a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1061).
1. V čl. I § 67 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:
„Sudca Ústavného súdu je povinný svoje odlišné stanovisko písomne vyhotoviť do tridsiatich dní od písomného vyhotovenia rozhodnutia Ústavného súdu, ku ktorému odlišné stanovisko pripojil.“
2. V čl. I sa za § 67 dopĺňa ods. 3, ktorý znie:
„(3) Ustanovenia ods. 2 o doručovaní, vyhlasovaní a zverejňovaní odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu sa vzťahujú iba na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu písomne vyhotovené v lehote podľa ods. 1.“
Toľko teda môj pozmeňujúci návrh.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Neevidujem žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie, takže ako ďalšia prihlásená do rozpravy je pani poslankyňa Remišová.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý som už odôvodnila, a jedná sa o elimináciu konfliktu záujmov. Tento návrh sme predkladali aj pánovi ministrovi pri osobnom stretnutí. (Povedané so smiechom.)
Ide o to, že ak, ako to bolo v prípade pani Laššákovej, ak ona by v pléne hlasovala o nejakom, o nejakom zákone, o ktorom následne by prejednával Ústavný súd, tak aby ona v tejto veci bola zaujatá. Čiže aby sa vylúčil konflikt záujmov pri ústavných sudcoch, ktorí boli predtým aktívni v politickom živote. Ja už prečítam len ten pozmeňujúci návrh. Je to spoločný pozmeňujúci návrh štyroch, štyroch opozičných strán.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Marosza, Veroniky Remišovej, Alojza Baránika, Jána Budaja, Borisa Kollára, Milana Krajniaka a Miroslava Beblavého k vládnemu návrhu zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 49 sa v ods. 3 vypúšťajú slová „prejednávaní a schvaľovaní“.
2. V čl. III doterajší bod 1 znie:
1. V § 115 ods. 1 sa slová „nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov“ nahrádzajú slovami „trojpätinovú väčšinu hlasov všetkých poslancov“.
Ďakujem, to je všetko.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Madej. Nenachádza sa v rokovacej sále, týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať slovo. (Reakcia z pléna.) Prepáčte, samozrejme, otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Prihlásil sa pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážené kolegyne, kolegovia, teraz som trochu v rozpakoch, lebo máme odovzdaný na zverejnenie pozmeňujúci návrh pána poslanca Madeja, ktorý v podstate nadväzuje na tú, ten jeho pozmeňujúci návrh k novele ústavy, a teda bez schválenia, schválenia pozmeňujúceho návrhu poslanca Madeja k zákonu o Ústavnom súde je, je nevykonateľný, nevykonateľná tá novela ústavy, teda vy, tak ako ju navrhuje, navrhujú poslanci SMER-u a SNS, a teda nestihol písomnú rozpravu ani sa ústne nestihol prihlásiť do rozpravy, čiže v zásade nebudeme mať asi o čom rokovať a mal by, mal by stiahnuť aj ten svoj pozmeňujúci návrh k ústave, lebo je to, je to, je to nerealizovateľné bez toho, aby sa to premietlo do, do rokovacieho poriadku.
Takže chcel som vlastne vystúpiť, vystúpiť k tomu, že je to to riešenie, s ktorým prišiel SMER a SNS zatiaľ, a dúfam, že nikto z opozície na to neskočí, a teraz sa nepozerám na kolegov z OĽANO, lebo oni v tomto, o nich som to nepočul, nebudem hovoriť, o kom som to počul, ale dúfam, že nikto z opozície na to, na to neskočí, aby odsúhlasil zmenu vládneho návrhu, s ktorými prichádzajú poslanci dvoch vládnych strán, teda SMER-u a SNS, lebo nielenže zásadným spôsobom, oveľa zásadnejším spôsobom ako vládny návrh, ako všetky opozičné návrhy dohromady mení spôsob výberu ústavných sudcov a narušuje rovnováhu moci, ale zároveň, zároveň obsahuje aj takú dosť nepríjemnú fintu.
Jednak to, že ak nebude verejná voľba, tak ústavné, teda v tajnej voľbe, si bude môcť priamo časť koalície, napr. na základe dohody s fašistami, zvoliť trebárs Roberta Fica priamo na Ústavný súd a už nebude nikto ďalší, kto bude o tom rozhodovať, ako dnes prezident si vyberá, aj keď niekedy tie voľby, ako bolo v prípade voľby medzi kandidátmi pani Laššákovou a pani Mamojkom, asi ťažké sa rozhodnúť, ale, ale nebude tam už žiadna brzda a 90 hlasov v tajnej voľbe a my nebudeme vedieť, kto to bol, či ste sa spriahli s fašistami, alebo s kým, keď 90 hlasov zahlasuje, tak Fico bude ústavným sudcom, a ak tam budú navolení ďalší vhodní naši ľudia, tak bude trebárs aj predsedom Ústavného súdu a splní sa mu jeho sen.
A druhá závažná vec, ktorá je obsiahnutá v tom návrhu, a kde nás, kde nás pán poslanec Madej dostal do omylu, je to, že tam budú dvojičky, že tam nebude ten systém, ako je dnes, že pri 8 chýbajúcich ústavných sudcov si prezident, teda zvolí parlament 16 kandidátov a prezident si vyberie 8, tak je to dnes, tak je to v tom vládnom návrhu, tak to ostáva aj vo všetkých, po schválení všetkých pozmeňujúcich návrhov, s ktorými prišla opozícia, iba SMER a SNS bez toho, aby to nejako zdôvodnili, nielenže zavádzajú priamu voľbu ústavných sudcov parlamentom, bez toho, aby prezident vyberal, čiže vynechanie prezidenta, čo tiež nie je nejako zdôvodnené, ale, ale prichádzajú aj so systémom dvojičiek, teda nie dvojnásobného počtu kandidátov, ale, ale teda že, že si budú vyberať z dvojíc. Čiže zvolíme takú dvojicu, takú dvojicu a vždycky jedného z tej dvojice, nie z dvojnásobného počtu kandidátov. Prečo? To tiež nie je nejako zdôvodnené a dúfam, že žiadna z opozičných strán nesadne na lep tomuto návrhu, ako dostať Roberta Fica na Ústavný súd.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou.
Pani poslankyňa Remišová, nech sa páči.

Ďakujem kolegovi Dostálovi. Aj z tohto je vidieť, akým spôsobom pracuje strana SMER, a teda aj strana SNS. Na jednej strane predloží jednak zlý pozmeňujúci návrh, ale ešte ani nepredloží pozmeňujúc..., ďalší pozmeňujúci návrh, bez ktorého je ten ich návrh, v podstate je nevykonateľný, bezpredmetný.
Môžem ťa ubezpečiť, Ondrej, že my za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti za návrh pána Madeja určite hlasovať nebudeme a nehlasovali by sme, ani keby teraz stihol ten svoj druhý doplňujúci návrh predložiť.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Pán minister, pán navrhovateľ, záverečné slovo, nech sa páči.

Ja tak či tak potom budem musieť otvoriť rozpravu, keď prejde alebo neprejde, alebo hocičo prejde, musím na to reflektovať a budem musieť, ako som naznačil. Čiže či stihol pán poslanec Madej, alebo nestihol, ale budem musieť otvoriť rozpravu. Nebudem ju musieť otvoriť len v prípade, ak prejde vládny návrh zmeny ústavného zákona.
To je všetko k tomu, dúfam, že potom nebudem musieť vystúpiť.