35. schôdza

Ďakujem. S faktickou poznámkou nikto, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko?
Nech sa páči.

Veľmi pekne ďakujem. Ďakujem veľmi pekne za vaše pripomienky. Áno, dovolím si s vami parciálne súhlasiť, s niečím nesúhlasiť. Je to asi na širšiu diskusiu, a to čo ste spomenuli, možno má dva, dva, dva pohľady.
Musíme si všetci povedať, že v absolútnom počte prišlo do zdravotníctva tento rok, alebo teda na rok 2019 príde najviac financií, keď spočítame kapitál, všetky výdavky, vychádza nám to 5,2 mld. V absolútnych počtoch je to, je to výborné. A keď ste si možno mali pozrieť celý materiál, ktorý išiel aj do vlády a teraz aj do parlamentu, tak my ako ministerstvo zdravotníctva, sme mali zásadnú pripomienku aj ja, aby sa nerušili 4 %, pretože tiež som to brala ako vy, som lekár, som minister zdravotníctva, myslím si, že je mojou povinnosťou chrániť rezort, brala som to takisto ako vy ako určitý typ garancie. A nasledovali, keďže teda mali sme tam zásadný rozpor s ministerstvom financií, mnohé rokovania, mnohé debaty o tom, ako sa bude kreovať rozpočet, a tiež mi to bolo proti srsti ako ministrovi zdravotníctva, pustiť len tak 4 %, keďže ste ako vy spomenuli, bola to určitá garancia.
Povedzme si, keď si pozriete na čísla, ani teraz nie sú 4 %. Čiže keď sa to bude niekedy v budúcnosti a keď to nebude vyhovovať alebo nevyhovovalo to ministrovi financií, tak tie 4 % sa pozmeňovacím návrhom zmenili a 4 % neboli, čiže bolo menej, a teraz je menej ako 4 %, 3,7 alebo 3,8. Čiže aj tento parameter je ohýbateľný, bol ohýbateľný a bude ohýbateľný, to si nemusíme klamať, ale je tam určitá forma garancie.
Tak sme sa na to prišli pozrieť, že pre mňa alebo pre ministra, by malo byť podľa mňa podstatné, koľko dostane a čo za to si bude môcť v roku 2019 alebo v iných rokoch dovoliť. Keďže sa ekonomike darí, uznávam, celý rozpočet skoro budú ťahať ekonomicky aktívni ľudia, a plat, a teda štát zvyšok doplatí.
Som členom vlády a vláda sa uzhodla, uzrozumela, že v súčasnosti rozpočet pre zdravotníctvo bude počítaný, že sa presne, a myslím si, že prvýkrát v histórii sme inak kreovali rozpočet, sme si presne zadefinovali, ktoré položky chceme, koľko nás to bude stáť, koľko nás to bude stáť, keby sme nič nerobili, koľko nás to bude..., alebo udržovali status quo, koľko nás to bude stáť, keď sa budú navyšovať mzdy, keď sa bude zavádzať dlhodobá, keď sa bude zvyšovať financovanie urgentov, APS-iek a tak ďalej. Z tohoto balíka sa odčítajú ekonomicky aktívni a zvyšok doplatí štát.
Povedzme si, že keď sa dobre darí ekonomike, tak zatiahnu to všetko ekonomicky aktívni, ale keď sa ekonomike nebude dariť, a tak by to na druhej strane zase mal zatiahnuť štát. Povedzme si, že keď sa nebude dariť, O. K. a otáznik.
To, že sme nechceli pustiť 4 % len tak ľahko, ako sa to zdá, v súčasnosti máte teraz v zákone, ktorý je v predmetnom rokovaní, nejaké garancie, ktoré sme si vyrokovali s ministrom financií, a ktoré teda pamätajú aj na tie obdobia, alebo teda budú pamätať na tie obdobia, keď sa nebude ekonomike dariť. A pri kreovaní rozpočtu sme si dali, že sa musí zohľadňovať súčasne platná legislatíva, čiže musia byť vykryté všetky položky, ktoré sú, napr. mzdy, mzdový automat, platná legislatíva, legislatíva, ktorá sa navrhuje a inflácia sa musí zohľadniť. A taktiež tuná máme jednu výnimku, a to, že ministerstvo financií nám rezortu bude tvoriť nejaké, nejakú vatu, alebo teda nejaký, nejakú rezervný fond, ktorým teda počas roku nás môžu dofinancovať. Čiže toto bolo nejaké kompromisné riešenie medzi ministerstvom financií a ministerstvom zdravotníctva, keď sme boli ochotní sa vzdať 4 %, ale to len vtedy, keď teda presne všetko, čo chceme v roku 2019, bude vykryté zo štátneho rozpočtu a bude zohľadnené v rozpočte na rok 2019.
Ohľadom prerozdeľovacieho mechanizmu. Čítala som mnohé články, prečo odišiel pán Kočan. My sme sa dohodli s pánom Kočanom, že o tom nebudeme diskutovať pred verejnosťou, a možno ste potom čítali aj iné vyjadrenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, kedy sme dokázali nájsť nejaký spoločný mód ohľadom prerozdeľovacieho mechanizmu. Ja si stále dovolím tvrdiť, že tento prerozdeľovací mechanizmus je stále výhodný pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Nie je to len názor mňa, ministerstva zdravotníctva, našich analytikov, ale tieto metódy prerozdeľovania vypracovala Gupta, veľká holandská nadnárodná spoločnosť, dá sa povedať, ktorá sa poisťovníctvom zaoberá. Myslím si, že toto nie je jej finálne znenie, týchto mechanizmov, aby sme spravodlivejšie rozdelili financie do poisťovní podľa toho, aký chorý poistný kmeň majú. Myslím, že to chceme všetci. Ja si myslím, že keď má Všeobecná zdravotná poisťovňa chorejší kmeň, viac chorý, starší, tak by mala disponovať inými prostriedkami ako iné zdravotné poisťovne, ktoré majú zdravých pacientov. A dokonale sa nám to nepodarí hneď, ale my sme pripravení vsúvať ďalšie, každý rok ďalšie a lepšie mechanizmy, prediktívne modely, aby sme dokázali predikovať lepšie ten prerozdeľovací mechanizmus, a treba sa na to pozrieť. My sme zaviedli viacročné nákladové skupiny a vypíname nadlimit. Ten nadlimit bol daný na, prechodne na jeden rok. To všetci vedia a to vedelo aj vedenie VŠZP, vedeli, že je to na jeden rok, pokiaľ nájdeme lepší model, lepší mechanizmus ako spravodlivejšie prerozdeliť peniaze.
A keby sme zachovali to, čo teda nám bolo vyčítané, alebo teda v čom bola nezhoda, aj viacročné nákladové skupiny, aj teda nadlimit, môže sa stať, že ten istý pacient bude platený dvakrát, pretože vám vyjde ako finančne náročný mínus tri roky, čiže viacročné nákladové skupiny, a takisto vám si ho vykáže poisťovňa ako nadlimitného, veľmi drahého pacienta. A na druhej strane sa nám, teda nám aj teda po konzultácii s Guptou, nám vyšlo, že ten nadlimit môže viesť k nehospodárnemu, neefektívnemu správaniu sa poisťovní, lebo budú tlačiť na to, aby boli drahší pacienti, a tým pádom poisťovňa bude mať viac peňazí. Čiže berte to tak, že možno toto je, vďaka zavádzaniu týchto viacročných nákladových skupín sa nám podarí zvýšiť prediktívnu hodnotu o 10 %, keby sme nechali obidva zapnuté, môže dôjsť k tomu, že sa ten istý pacient zaplatí dvakrát, a bolo to prediskutované. Toto bolo dočasné riešenie, zapnutie nadlimitu na jeden rok, s tým, že my ďalej budeme alebo pracujeme s Guptou aj s poisťovňami, aby sme tento prerozdeľovací mechanizmus vylepšili.
Čiže toto nie je finálne znenie, toto je finálne znenie na tento rok, na rok 2019 a my, alebo teda všetci sa snažíme a budeme sa snažiť, aby to prerozdelenie bolo čím, čím lepšie a aj pri súčasných odhadoch to vychádza, že Všeobecná zdravotná poisťovňa by si týmto novým prerozdeľovacím mechanizmom mala prilepšiť od 15 do 35 mil., a teda aby to bolo férové, aby to zohľadňovalo ich poistný kmeň.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Suchánek, to bolo záverečné slovo, takže nemôžte. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 1064, spoločná správa výborov má tlač 1064a.
Poprosím ministerku kultúry Slovenskej republiky Ľubicu Laššákovú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani ministerka.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky vypracovalo návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2018 k informatívnemu materiálu Ochrana a stimulácia tvorby a kolektívna správa práv.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je na základe tejto úlohy primerane upraviť kritériá, ktoré sú použité pri výpočte odmeny v sadzobníkoch odmien organizácií kolektívnej správy. V návrhu zákona došlo k podrobnejšiemu rozpracovaniu kritérií, ako aj k otvoreniu väčšieho priestoru na intenzívnejšie zapojenie používateľov do samotnej tvorby sadzobníkov.
Predkladaný návrh taktiež rieši niekoľko aktuálnych aplikačných problémov z praxe, ktoré sa týkajú vzťahov medzi organizáciami kolektívnej správy práv a používateľmi a legislatívnotechnicky spresňuje viaceré ustanovenia. Opäť sa ešte viac spružuje inštitút podania žaloby na určenie obsahu licenčnej zmluvy, ak sa organizácia kolektívnej správy a používateľ nedohodnú na jej obsahu.
Ďalej sa spresňuje spôsob uplatnenia tohto inštitútu v prípade tzv. dohody o spoločnej správe. Taktiež sa zakotvuje povinnosť viesť pri dohode o spoločnej správe aj spoločný sadzobník, pričom sadzby vo svojom súčte nesmú byť vyššie než v prípade samostatných zmlúv s jednotlivými organizáciami. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na informatizáciu spoločnosti, životné prostredie, rozpočet verejnej správy a nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Očakávajú sa mierne pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie. Navrhovaná účinnosť je k 1. januáru 2019.
Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory s návrhom zákona súhlasili a odporučili návrh zákona schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pripomienok schváliť.
V závere si vás dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá poslancovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, ako určený spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ako gestorského výboru, podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.185/2015 Z. z. tzv. Autorský zákon v znení neskorších predpisov, ktorý máme po tlačou 1064 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1329 zo 12. septembra 2018 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona výbory prerokovali a odporučili schváliť, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 435 z 9. októbra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 129 zo 4. októbra 2018 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 5 s odporúčaním schváliť.
Spoločná správa o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá č. 134 zo 16. októbra 2018.
Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady.
To je z mojej strany k spoločnej správe všetko.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vymazať rámček!

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie je tomu tak. Jeden pán poslanec.
Nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

Vážené kolegyne, kolegovia, vo vzťahy k výške zábezpeky v súdnych konaniach o určení obsahu licenčnej zmluvy je dnes táto zábezpeka vo výške 100 % odmeny určenej sadzobníkom organizácie kolektívnej správy, ktorú musí používateľ ukladať do úschovy, napr. notárskemu úradu alebo súdu. Od tejto problematike alebo tejto výške sa viedla aj diskusia v rámci prejednávania na výboroch Národnej rady, ale aj s dotknutými organizáciami a s ministerstvom kultúry. V návrhu zákona bola táto zábezpeka znížená na 50 %. Po tejto diskusii a po prvom čítaní a rozprave vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj diskusiách so zainteresovanými stranami a gestorským ministerstvom navrhujeme ako primeranejšiu výšku zábezpeky, a to výške 80 %. Táto výska sa javí ako hodná na vyváženie postavenia zástupcov autorov a používateľov diel v prípade súdneho sporu o určenie obsahu licenčnej zmluvy a primeranosti odmeny pre autorov.
Celková odmena vychádza zo sadzobníka organizácie kolektívnej správy.
V tomto duchu chcem predložiť aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Senka a Dušana Jarjabka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2015 Z. z. Autorský zákon v znení neskorších predpisov (tlač 1064):
1. V čl. I bod 4 § 165 ods. 10 sa slová „50%“, nahrádzajú slovami „80 %“.
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhovanú zákonnú prezumpciu neprimeranosti licenčnej odmeny navrhnutej organizáciou kolektívnej správy v jej sadzobníku v prípade nedohody s používateľom a začatia súdneho konania o určenie obsahu licenčnej zmluvy sa navrhuje korekcia príliš vysokej odchýlky, 50 %, na primeranejšiu mieru.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.