37. schôdza

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rade na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady (tlač 1239) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh skupiny poslancov prerokoval na 78. schôdzi 20. novembra 2018, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov.
Ústavnoprávny výbor ma zároveň uznesením č. 494 poveril, aby som informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výbore a určil poslancov Národnej rady Tibora Bernaťáka, Martina Nemkyho, Ladislava Andreánskeho a Ľuboša Martináka za spravodajcov výboru.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, vážení zástupcovia médií, počuli sme slová na jednej strane plné pátosu, na druhej strane zákerných narážok. Ťažko sa reaguje na ženu, ale ja dnes zareagujem ako predseda Národnej rady, aj ako predseda Slovenskej národnej strany, aj ako poslanec Národnej rady, ale aj ako otec detí, ktoré si tiež zaslúžia úctu.
Znova ste ukázali, že vám nejde o Slovensko, a krágľujete ľudí bez rozsudku. Stačí vám len novinový článok. Deväťkrát ste spomenuli médium, ktoré vyrástlo z peňazí oligarchov, ktorí chcú sem dosadiť politikov, ktorí už dnes financujú politické strany, ako sú SPOLU, a opakovane ich vyzývam, aby zverejnili financie. Áno, práve tento typ denníka rozbíja ľudské vzťahy, vymýšľa si kauzy a, žiaľ pre vás, raz zničí Slobodu a Solidaritu.
Bez riadneho súdneho konania chcete terorizovať ľudí. Hovoríte o slušnosti, sami ju nemáte. Takáto lživá kampaň môže zasiahnuť kohokoľvek z vás v budúcnosti. Každý deň, každý boží deň Sloboda a Solidarita podáva trestné oznámenia na kohokoľvek v tomtom štáte. Útočí do rektora, útočí do ministrov. Zvykli sme si. Mám pocit, že cítite, že ste v koncoch, politicky aj ľudsky.
Ako ľudí mi vás je naozaj ľúto, pán Matovič.
Hádžete kameňom a sami nie ste bez viny.
Žiaľ, nie ste schopní odbornej diskusie o vzniknutom probléme. Prosím, prestaňte rozdeľovať spoločnosť na dobrých a zlých, na slušných a neslušných. Používate argumenty, pretože politický boj je aj zrkadlom spoločnosti. Aj vy ako opozícia tvoríte hodnoty spoločnosti a dávate príklady aj našim deťom.
Dovoľte mi ešte raz, aby som sa v prvom rade ospravedlnil občanom, že som druhýkrát musel zvolať schôdzu k tomuto problému, ale zaväzuje ma k tomu zákon. Mám pocit, že naozaj je to ďalší pokus o vrcholenie tejto kampane voči mojej osobe v snahe rozdeliť spoločnosť, ako som povedal, na slušných a zlých.
Vážení kolegovia, bez dôkazov naozaj manipulujete verejnú mienku a dnes tu zaznelo takmer deväťkrát slovné spojenie Denník N.
Čo je Denník N? Je to médium, ktoré financuje oligarcha, ktorý už ovládol Bratislavu, Nitru, pána Poliačika (smiech a ruch v sále), Beblavého... (Reakcie z pléna. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ani sa tým na tlačových konferenciách netají.
Opakovane vyhlasujem, že som všetko v roku 2000 v Banskej Bystrici absolvoval. A poskytnem dnes dôkazy aj na tejto schôdzi, aj novinárom.
Ale poďme k vývoju tejto kvázi kauzy. Najprv sa moja rigorózna práca v jednom kuse stratí, potom je záhadne evidovaná v počítačovom systéme pod iným menom. A, áno, dnes sa významným ľuďom v tomtom štáte strácajú diplomové práce a záverečné práce.
Keď som sa pozeral do archívov, nedá sa dostať k niektorým prácam, k úplnému zneniu práce pána Sulíka, pána prezidenta, mnohých docentov v tejto sále. A verte, že to, čo ste otvorili, spustí procesy voči mnohým z vás. Pretože ani nacistické režimy, ani komunisti, ani po ´89. roku nikto spätne nehodnotil obdobie, ktorému nemôže rozumieť. Osemnásť rokov dozadu spočívala v dobromyseľnosť v spracovaní textu. Klamete, ak hovoríte, že nemám pod riadkami uvedené zdroje a súčasne ale aj v technických možnostiach.
Samozrejme, že som požiadal o to, a zdôrazňujem, nie o utajenie práce, ale o to, aby sa táto práca nestratila a bola v osobitnom režime. Aby sa skontrolovali všetky doklady o tom, že som riadne na tej skúške bol. A nestačilo vám, ani keď som potom dal súhlas na sprístupnenie práce. A znova došlo k porušeniu mojich práv, keď miesto knižničného systému nahliadnutia sa niektorí to pokúsili fotiť. A keď som prácu odtajnil, ako to hovoríte vy, ja hovorím, sprístupnil do bežného režimu, v ktorom bola 18 rokov, 18 rokov tam bola, tak vám zase mediálne nevyhovovalo, že sa objavila vlastne práca po mne v roku 2001. A znova tie články boli písané spôsobom, že nakoniec som zlý ešte aj za niekoho iného. Ale ja nemám problém s tým, ak niekto moju prácu použil. Mám problém s tým, že keď vám vysvetlím jedno, dostanem facku za druhé. Keď vám vysvetlím tretie, vymyslíte si ďalšie. A ja viem, že dnes tento problém neskončí. Ale tento problém sa netýka Danka. Tento problém sa týka toho, že náš právny systém nepamätá na riešenie takýchto problémov. Toto je problém postkomunistických štátov.
Tak ale poďme k tej mojej skúške. Pani Nicholsonová, šesť rokov som chodil poctivo na Univerzitu Komenského. Poctivo som absolvoval všetky skúšky, desiatky skúšok. Trikrát štátnice a okrem spomínaného titulu JUDr. mám titul magister. Áno, aj pani Žitňanská, aj Kresák ma učili. V každom prípade som si svoju školu oddrel. Oddrel.
Chcel by som však povedať, že v roku 2000 som v rigoróznej práce zdroje uviedol. Môj hovorca po skončení môjho vystúpenia dá niektoré pasáže z tej práce novinárom. Denník N klamal! V odsekoch sú uvedení autori. Ak chcete hovoriť o práci, musíte vedieť rozoznať charakter práce. Záverečnú prácu na titul magister po 6 rokoch som absolvovať nemusel.
Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce. Rigorózna práca zabezpečí len stavovský titul a môže byť robená aj metódou kompilácie. Skúste si to napísať: Kom-pi-lá-cie. Pri tomtom spracovaní textu, ktoré bežne používajú vysokoškolskí pedagógovia na nove skriptá, je možné takto konať.
Poďme do dnešnej doby. Mnoho ľudí si mýli typy práce. Je iná práca technická, iná právna, sociálna. Obraciam sa najmä na mladých ľudí, pretože dnes je aj stanovené percento vedeckej činnosti a teoretickej časti tejto práce. Dnes musia odovzdávať tieto práce v digitálnej podobe a majú možnosť sa obrátiť na špeciálny systém, ktorý im to skontroluje. No, prepáčte, v ´98, ´99, ak ste dostali pár A štvorok, ak ste dostali zadanie pedagóga, ak ste dostali literatúru, odpustite mi, také možnosti neboli. A verte tomu, že ak by mi predpísali 40 % vlastného textu, nemám najmenší problém ho napísať.
Ja som absolvoval rigoróznu skúšku a žasnem, ako sa odborníci, ktorých si niektorých aj vážim, vyjadrujú vlastne k práci toho, kto písal prácu po mne a ešte ani nevideli moju prácu.
Pretože jeden šikovný český novinár sa vás pýtal predvčerom, že čo to vlastne robíte, z Českej televízie, že vlastne vy hodnotíte moju prácu podľa nejakej inej práce z roku 2001 a konštatujete bohorovne, že podvodník, plagiát. Neviem, ale myslím si, že také tvrdé slová by mali zaznievať, ak o tom rozhodne súd.
No ale poďme k tej druhej časti, ktorú si zase dedukuje Denník N, morálna autorita, že som na skúške nebol. Tak znova po mojom vystúpení môj hovorca sprístupní písomnú prípravu z ústnej skúšky v starých skriptách v medzinárodnom práve verejnom, myslím, že to bol Tomko a kolektív, som našiel sedem strán ručnej prípravy z roku 2000. Takže ak ešte niekto bude hovoriť, že som tam aj nebol, myslím si, že väčší dôkaz už nedokážem predložiť.
Samozrejme, že je dôležité, aby škola skontrolovala zápisnice, aby skontrolovala, že tam boli docenti, profesori, ale prosím, prosím vás o elementárnu slušnosť. Hádam si nemyslíte, že 24-25-ročnému chlapcovi, možno je to smiešne, z dediny, ale ja sa za to nehanbím, niekto v tom období by titul len tak daroval. Bol som v tom období ako jeden z mnohých desaťtisíc ľudí.
A v čom bol problém, ak sa niekto tej problematike rozumie, tak po ´89. roku sa prestali dávať tituly. V ´98-9 sa obnovili a všetky zadania boli, odpustite, v plienkach. Ľudia sa báli, že po ´89, aby to nevyznelo znova pátosne, že sa tie komunistické tituly potrebovali očistiť. Áno, aj v mojej rodine veľa ľudí študovalo v komunizme, žilo v komunizme, tak veď taká bola doba. Ale neboli podmienky stanovené na kvalitu práce. To, čo dneska splietate s dnešnou dobou, odpustite mi, to nie sú porovnateľné parametre. Podstatným parametrom je aj technická možnosť, vyspelosť, možnosť digitalizácie, ale aj dobromyseľnosť toho, kto koná.
A tí ľudia, ktorí so mnou pracujú roky, vedia, aký som. Áno, viem byť bezprostredný, ľudský a viem byť aj tvrdý. Ale nikdy som ženu neurážal, to ste si len vy vymysleli, keď ste na mňa pripravovali ďalšiu mediálnu kauzu, z ktorej ešte ja trestnoprávnu zodpovednosť vyvodím. Vtedy, keď ste na mňa hrali divadlo a kedy ste postrčili do Parlamentných listov sekvenciu videa.
Ukazujete, že pohŕdate národnými, štátnymi záujmami. Ja robím hanbu Slovensku v zahraničí? Som jediný predseda parlamentu, ktorému dovolili vystúpiť v ich parlamentoch. V ruskej Dume som bol za desať rokov štvrtý politik, v srbskom parlamente piaty, v českom po Ryanovi a Jeľcinovi tretí. To všetko je však zatienené tým, čo mi robíte, keď som v zahraničí. Keď som sa vrátil a mal som tu V4 plus francúzsky a nemecký šéf parlamentu prvýkrát v histórii, znova ma naháňali kamery k veciam, ktoré údajne napísal Denník N. Mňa tento politický denník nezaujíma. Ja nežijem v ich matrixe.
Ale poďme sa baviť o tom, aký je dnešný stav v zákonoch Slovenskej republiky. Poďme sa baviť o tom, ako poslanci, je to naša úloha, ako toto právne vákuum v Slovensku vyriešiť. Dnes je naozaj situácia, že akademické senáty a vysoké školy nemajú nástroje na zasiahnutie v prípade, že sa preukáže akékoľvek klamstvo pri získaní titulu. Takéto problémy mala aj Česká republika, Maďarsko a Poľsko. A skúste teraz sa odosobniť a počúvať, čo hovorím. Aj tam sa krágľovali ľudia, politici a začali súdne procesy. Aj v Čechách sa spustila nevraživosť kolegov na školách. V rámci politických bojov sa začali zneužívať tieto témy, pretože vyspelé demokracie majú svoje zákony o plagiátorstve, autorské zákony na oveľa väčšej úrovni, ale šikovní novinári veľmi dobre postrehli, že Slovenská republika má túto legislatívu a tieto veci len v plienkach.
Čo je však úloha nás politikov, je tieto problémy riešiť. Takže máme tu problém, ktorý vzniká z toho, že nie je jasná definícia plagiátorstva vo vysokoškolskom zákone. Že nemáme správny typ konania, správne konanie, v ktorom by mohla škola začať takéto preverovanie, že tu nemáme lehoty, že tu nemáme právnu istotu. A o tom sa majú baviť poslanci.
Takže som požiadal ministerku školstva, keďže sme ako Slovenská národná strana zodpovední za túto oblasť, aby vytvorila z rektorov a predstaviteľov vysokých škôl komisiu a aby predložili v januári, februári, ideálne podľa vzoru Českej republiky, aby ste nás zase neobviňovali, že to robím pre seba zákon, ktorý zabráni krágľovaniu v rámci katedier, v rámci boja o dekana, o rektora, v rámci ľudovej tvorivosti, v rámci nevraživosti medzi ľuďmi, pretože ja nechcem, aby ľudia sa začali medzi sebou nevraživo správať, pretože majú dosť svojich dennodenných problémov, ako pozerať na takéto schôdze. Ich zaujíma, akú budú mať daň, ako vyriešime ich život. Nie hašterenie a zloba, ktorú vy dávate v tejto spoločnosti. Preboha, ľudia, ako sa to správate?!
Mám sa ja pozrieť na diplomovky vás, pani Blahová, Cigániková? Veď som videl. Včera som čítal lídra Slobody a Solidarita, kde má vulgarizmy na 20. strane, dnes o tom píšu médiá, kde nemá odkazy na zdroje. Viete čo, Richard Sulá..., Sulík je plagiátor vo svojej, vo svojej... Vidíte, čo je to, keď sa v emócii nadchnem a poviem zlé meno. Je vám to smiešne. No mne bolo smiešne, keď ste tu jedli keksíky a naučil som vás, že ich nesmiete jesť. (Reakcia z pléna.) A však jasné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ale ešte raz. Ešte raz. Žiaľbohu, kvalitu, ktorú vnášate do politiky, nás ťaháte niekedy na dno.
Richard Sulík nemá vo svojej práci odkazy. Tak, vážený Denník N, zistite, prečo práca Richarda Sulíka nie je v ucelenej podobe na internete, prečo mi hovorili, že je zoskartovaná a nie je ani v digitálnej podobe, prečo tam nemá odkazy zo zdrojov, ktoré používal, a či je pravda, že tam má pár textov aj zo zahraničnej literatúry. Prosím! Pozerajte tak aj na prácu napríklad prezidenta, ktorá nie je, pozerajte tak na prácu iných ľudí, ktorých teraz nebudem menovať, pretože by to vyznelo, že ja otáčam svoj problém na nich.
Nie. Ja len hovorím to, že nebudem od zajtra hovoriť na Sulíka, že je podvodník, hochštapler. Aký hochštapler, podvodník?
Prosím vás, hovorím ešte raz, Slovensko potrebuje novú legislatívu v tejto oblasti a my urobíme všetko pre to, aby sa novým zákonom táto oblasť upravila. Potrebujeme dostať jasnú definíciu týchto pojmov. Potrebujeme naozaj medzi ľudí dostať riešenie takýchto problémov, aby akademické senáty neboli pod tlakom verejnosti a médií, aby sa mohli venovať výučbe, ale nie aby zriaďovali vyšetrovacie komisie. Toto nie je úloha vysokých škôl.
Vysoká škola udelí titul, je zodpovedná za zostavenie komisie, za odbornosť. Vysoká škola nie je vyšetrovací orgán. A nesmie byť. Môže vec preveriť, rozhodnúť o veci v konečnom dôsledku, ak rozhodne ktokoľvek, či vysoká škola, či stavebný úrad, musí ale súd. Budujeme, dúfam, demokratický štát, v ktorom budú platiť súdne rozhodnutia a po súdnych rozhodnutiach môžte vynášať ortieľ, nie po článkoch v médiách.
Chcel by som teda ešte raz na záver povedať, že nikdy som sa vede nevenoval. A ja viem, že to nie je žiadne vedecké dielo. A taká ambícia pri rigoróznej práci ani nie je. Veľmi radi spájate súvislosti a nespojiteľné veci. Žasnem, ako niektorí, ktorí naozaj majú problém so svojimi prácami, sa postavia a dnes tu rozprávajú. Rozprávajú o tom, aký je môj život podvod. Pán Kollár, čo tak si dať zrkadlo?
Chcel by som ale povedať na záver, že rigorózna komisia Univerzity Mateja Bela bez námietok uznala moju skúšku, že tam boli štyria pedagógovia, ktorí túto prácu skúmali, že tam bola ústna a písomná časť a že veci, ktoré zaznievajú v mediálnom priestore, sú skreslené.
Neviem viac ako to, čo som povedal, povedať k tejto veci. Chcem ale povedať jednu vec, že ten, kto ma pozná, vie, že nikdy som nevydieral ani na snemoch Slovenskej národnej strany. Vždy som sa snažil byť Andrejom a budovať tú stranu z ničoho. Áno, strážil som si financie, pretože vždy bolo hovorené z tretieho sektora, že politická strana má mať transparentné financovanie. Dnes vidíme, že tu nie je problém, že vás môže financovať oligarcha, ktorý má aj vlastné médiá, a on sa už tým ani netají. Dnes nie je problém na vás hodiť špinu a naozaj pošpiňovať vás. A ten pocit vždy v tých ľuďoch, ktorí nemajú čas sa zaoberať nami a detailne čítať články, ostane. Áno, darí sa vám to.
Ale niekedy sa zamýšľam, ako by ste sa správali, keby ste mali moc, ktorú máme my pri riadení štátu. A ja som si istý, že by ste toto zlo prenášali do spoločnosti, že by ste spúšťali rôzne typy procesov, inkvizícií. Ak si to ľudia vyberú, ja tomu nezabránim.
A určite nevydieram koalíciu. Ja som povedal, že rešpektujem akýkoľvek názor a túto vládu nerozbijem kvôli vám. Ja som pripravený znova chodiť do regiónov a bojovať o viac percent, aby som nedovolil, aby sa Sulík, Matovič a Kollár dotkli štátu. Pretože, pán Kollár, okolo mňa nie sú mŕtvi ľudia. Firmy na Cypre, mafiáni, vraždy. (Reakcia z pléna.)
Pán Kollár, Boh chráň, Boh chráň! Viem, že ste nervózny, ale ja som nikdy nebol trestne stíhaný. Ja som nikdy nebol trestne stíhaný. A nikdy som nebol obvinený ani z krátenia daní, ani z obdobných činov. Ja som nikdy nikoho nepripravil o pozemky ani u mňa nezasahovala NAKA.
Áno, som v politike a dnes musím znášať všetko. Ale hovorím nahlas svojim koaličným kolegom, že majú voľnú ruku, ako sa rozhodnú, a to isté platí mojim poslancom. Som pripravený na akékoľvek rozhodnutie, ale som pripravený na veľký boj s vami v parlamentných voľbách v roku 2020. (Potlesk.) Zlobu, šialenstvo a psychopatiu v tomto štáte.
Urobím všetko pre to, aby ste sa k moci vy, ktorí sa o to trasiete, ktorí sa neviete pozrieť sami do zrkadla, aby ste sa tam nedostali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ctené pani poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nijak vás nepočuť, pán poslanec.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
Ďakujem za upozornenie. Takže ešte raz. Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, milí hostia, v úvode mi dovoľte oceniť, že vôbec táto schôdza bola otvorená, pretože jej téma je mimoriadne dôležitá. Dôležitá najmä preto, že tieto veci už dlhodobo traumatizujú spoločnosť a veľmi sa dlho o tom hovorí a nikdy veci nepomohlo, ak sme problém neotvorili a nerozoberali ho zo všetkých strán.
Chcem tu dnes hovoriť v mene nášho poslaneckého klubu o dvoch podstatných veciach, ktoré tu dnes musia zaznieť.
Tou prvou je politická kultúra. Presnejšie stav politickej kultúry na Slovensku. Opravte ma, ak sa mýlim, ale načo tu už, podľa mojej osobnej skúsenosti, roky počúvame vznešené slová o tom, ako ju treba zvyšovať, keď sme svedkami skôr opaku? K čomu boli dobré úpravy rokovacieho poriadku? K čomu boli dobré všetky vyjadrenia, keď vidíme sami, ako slová, kde by sme mali, parafrázujem trošku vyjadrenia predsedu Národnej rady v jeho prvom príhovore, kde hovoril o tom, že slovo má byť našou hlavnou zbraňou, kde slová neprechádzajú ku konkrétnym činom?
Ak sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky pýši tým, že je jedným z najvyšších ústavných činiteľov, najvyšším ústavným činiteľom v tomto štáte, v Slovenskej republike, tak by si mal on prvý uvedomiť, že k tejto funkcii patrí aj určitá zodpovednosť a že na neho sa nemôže spoločnosť pozerať ako na radového občana. V rámci svojich reprezentatívnych úloh je aj príkladom pre spoločnosť. Tým prvým, ktorý vedie tú Národnú radu, je príkladom či už pozitívnym, alebo negatívnym, jeho konanie, jeho správanie v dôraznej miere ovplyvňuje náš obraz, obraz celého zákonodarného zboru a obraz i na celú politiku v rámci Slovenska.
V tejto kauze je však tento príklad poškodzujúci a nerozoberajme teraz okolnosti, ktoré boli pred vyše osemnástimi rokmi, ale stav, čo vlastne nasledovalo a čo viedlo k tomu, čoho sme dnes svedkami. Pokiaľ by úplne jednoducho nedošlo k tomu, k čomu došlo, aby po zisťovaní otázok novinárov nekonal tak, ako konal, dnes sme tu vôbec nemuseli sedieť. Zas na druhej strane sme sa dozvedeli mnohé skutočnosti a hovorí sa konečne o skutočnostiach, o ktorých malo sa hovoriť už podstatne skôr.
Ak chceme u občanov budovať väčšiu dôveru v štát, v politiku ako takú, tak jeden z najvyšších ústavných činiteľov musí mať zákonite iný prístup, ako to vidíme my dnes. Nesmieme akceptovať, že akákoľvek kritika je posudzovaná ako útok. Nesmieme skĺzať do takejto, dá sa povedať, dnes už bežnej praxe nielen u nás, ale v civilizovanom svete. Pretože podstata politiky je veľmi, veľmi významná a má veľký vplyv na to, ako spoločnosť celá funguje.
Nie je ešte neskoro. Treba prijať jednoznačnú zodpovednosť. Toto nesmie byť otázka ďalšieho fungovania vládnej koalície. Toto má byť otázka o dodržiavaní princípov, ktoré majú platiť pre nás všetkých, pretože taký istý meter, aký platí pre predsedu Národnej rady, platí pre každého jedného z nás. My všetci tým, že sme šli do politiky a pôsobíme v nej, musíme jednoducho znášať vyššiu mieru kritickosti. Poznám to osobne a súhlasím s tým.
Ale teraz k tej druhej a podľa mňa podstatnejšej veci, o ktorej by mala byť táto schôdza. To, že sme tu dnes, je smutnou správou o našom školstve a hneď vysvetlím prečo. A aby som dodržal to, že ak z niečoho čerpáte, máte uviesť vždy aj zdroj.
Mňa osobne sa veľmi dotkol komentár, ktorý bol uverejnený na facebookovej stránke časopisu Dobrá škola. Najprv človeku, keď čítate niečo kritické, a je to asi prirodzené, dvihne žlč. Ale potom, keď sa zamyslíte, a toto je to podstatné, čo by sa malo stať, že jednoducho zamyslime sa nad konkrétnymi výhradami, nepozerajme na to, kto to hovorí, ale čo nám konkrétne hovorí, tak potom som musel s väčšinou vecí súhlasiť.
Ak budem voľne parafrázovať, zaznelo tam jednoznačne, že spochybnenie rigoróznej práce sa bytostne dotýka školstva a učiteľov. Veľmi im škodí, opakujem, veľmi im celá táto kauza škodí. Vychádzajú v ňom totiž v tom lepšom prípade ako bezmocné figúrky, s ktorými si môžu mocní robiť, čo chcú. A v horšom prípade aj radšej pomlčím.
Ak ste dobre, pozorne počúvali vyjadrenie dekana Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela na jeho tlačovej konferencii, kde nedokázal, bohužiaľ, zaujať k veci jasný postoj, tak ste si museli uvedomiť, že počujete len výhovorky, právny alibizmus, chytanie za slovíčka, no ani náznak dojmu o tom, že chce obhajovať akési etické, akademické štandardy. To, čo má byť pre človeka v takej vysokej funkcií tiež to najdôležitejšie. Tie štandardy predsa nejaké existujú a musia sa dodržiavať, a pritom pán dekan je učiteľ.
Ak si nájdete čas a skúsite využiť internetový vyhľadávač, nájdete množstvo webov s ponukou, no, poviem to priamo, ako vám urobiť prácu. A môžete sa opýtať absolventov slovenských vysokých škôl, oni ich poznajú veľmi dobre. Či ide o seminárne, bakalárske, rigorózne alebo habilitačné práce, poviem to tak jednoduchšie, je tu jednoducho dopyt, tak existuje ponuka. Pritom už dávno tu mal byť rozpútaný boj proti tomu, ako takto okato zobchodovateľne sa podvádza. Keď vedel štát zatočiť s nelegálnymi pôžičkármi, prečo to neurobí aj s týmito profesionálnymi plagiátormi? Aj k tomu je dobré, že dnes tu sme a že hovoríme o týchto problémoch a že to bude rezonovať ďalej a že sa konečne v tejto veci začnú veci hýbať!
Mňa osobne veľmi sklamal postoj ministerstva školstva, ktoré to berie celé ako vec, osobnú vec medzi pánom predsedom a fakultou. Som rád, že tu zaznelo, že sa zriaďuje nejaká skupina či komisia. Ale koľko komisií a skupín bolo založených a koľko sa urobilo? Ako tí, ktorí sme z praxe a sledujeme tieto veci už dlhšiu dobu, nemôže sa na nás nikto hnevať, že skepsa prevažuje nad tým všetkým ostatným. A pritom je to podobné, ako keby pani ministerka Matečná sa tvárila, že pri podvodoch s pôdou na východnom Slovensku ide len o jednotlivé spory roľníkov s mafiou.
Máme tu systémový problém. A k tomuto systémovému problému sa treba postaviť priamo. Či návrhom legislatívnej zmeny, otvorenou komunikáciou, kampaňou a jednoducho o plagiátorstve, o tom, čo sa tu už roky funguje pred našimi očami, musíme hovoriť a musíme aj konať.
Ak tu zazneli príklady, že čo konkrétne sa v legislatíve dá zlepšovať, uvediem dva.
Napríklad pri udeľovaní akademických titulov podľa § 2 ods. 6 zákona 131 o vysokých školách, v zákone sa píše, že "záverečná práca nesmie porušovať práva duševného vlastníctva tretej osoby", to je § 62a ods. 1. Ale zákon neupravuje situáciu, keď práca porušuje práva duševného vlastníctva tretej osoby.
Druhý príklad. Uvádzanie úradných dokladov. Žijeme v prostredí, ktoré vychádza z rakúsko-uhorskej nejakej tradície a naozaj u nás je cítiť ten vplyv mať ten titul pred menom. Čo si to budeme zakrývať? Takže uvádzanie úradných dokladov, napríklad zákon č. 224/2006 o občianskych preukazoch uvádza v § 3 ods. 1, odsek, pardon, 3 písm. c), "umožňuje v osobitných záznamoch uviesť skratku akademického titulu". Avšak § 14 toho istého zákona uvádza "zoznam priestupkov, za ktoré je možné udeliť pokutu vo výške od 16 až 331 eur". Medzi uvedenými priestupkami nie je žiadne neoprávnené používanie akademického titulu. A tých príkladov určite aj vy poznáte množstvo.
Takže keď to zhrniem, dnes sme tu na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme nielen vyžadovali prijatie politickej zodpovednosti, ale zároveň aj otvorili diskusiu o tom, ako konkrétny problém, ktorý je tu už dlhú, veľmi dlhú dobu, sa konečne začal riešiť, a aby konečne sa nemuseli tí študenti a tí učitelia, ktorí poctivo, naozaj poctivo pristupujú pri vypracovaní svojich prác, pri ich vedení týchto prác, oponentúrach, aby tí poctiví sa nemuseli hanbiť za to, čo sa tu v tomto štáte deje.
Rozhodnutie je na vás, vážení poslanci, konajte tak, keď bude to záverečné hlasovanie, ako vám bude diktovať vaše svedomie. Pretože bude to mimoriadne dôležité hlasovanie, ktoré bude hovoriť o tom, kam sa má posunúť politická kultúra na Slovensku.
Ďakujem.

Táto kauza okrem toho, že je o pánovi magistrovi Dankovi, je aj o úplne niečom inom, o niečom dôležitejšom, a to je, že čo hovoríme študentom o našom školstve, že aký obraz o našom školstve sa vytára. A sú tam tri veci:
- Vytvára to obraz školstva, kde nie je dôležité niečo vedieť, ale mať konexie.
- Kde sa netreba snažiť, ale poznať tých správnych ľudí.
- A kde sa úspech nemeria podľa zásluh, ale podľa toho, kto čo vybaví.
A je úplne smutné, že práve táto strana má na starosti rezort školstva. A je úplne smutné, že ministerka Lubyová, nominantka SNS, dokáže potlačiť všetku svoju akademickú hrdosť a obhajovať túto kauzu.

Ďakujem pekne. Pán kolega Sopko, naozaj oceňujem, že vo svojom príhovore si túto kauzu dal do širšieho kontextu, aký má vplyv na naše deti, na študentov vysokých škôl, na celú spoločnosť. A naozaj z tohto pohľadu doslova traumatizujeme týchto mladých ľudí, ktorí dennodenne čítajú noviny, sledujú internet a vidia, že najvyšší ústavný činiteľ kopíroval svoju prácu, urobil kompilát, plagioval, nečestným spôsobom sa dostal k svojmu titulu, podobne ako nečestným spôsobom sa dostal ku kapitánskej hodnosti. A takýto zlý príklad, zlý signál vysielame vo vzťahu k našim deťom, študentom, žiakom na základných školách. Aký majú potom oni obraz o tejto krajine, obraz o budúcnosti? Že nepoctivosťou, podvodmi, konexiami, klamstvom si môžem zabezpečiť tituly pred menom, úspech, kariéru.
Čiže ten etický rozmer svojho príhovoru veľmi chcem podčiarknuť, vyzdvihnúť a len si želať, aby naozaj pán Danko pozbieral nejaké zvyšky svedomia, aby odstúpil z politiky a takýmto spôsobom nepochoval aké-také zvyšky úcty mladých ľudí vo vzťahu k svojmu štátu.

Ďakujem kolegom za slovo, ďakujem za faktické poznámky. Musím k tomu dodať len toľko, že čakal som viac faktických poznámok, pretože chcem, aby tu zaznelo ešte raz, že táto diskusia tu otvorená byť musí, pokiaľ, samozrejme, je ochotná alebo je vôľa na druhej strane. Samotný priebeh zrejme ukáže, že či je tu ochota o tomto probléme diskutovať, alebo budeme to robiť ako vždy, že vyhraníme sa do dvoch strán koalícia - opozícia a každý si bude hovoriť to svoje. Ale tento prístup nikdy nikam nevedie, pretože ten problém tu jednoznačne je.
A musíme myslieť na to, veď preto sme v tej politike, musíme myslieť na to, aké následky našich činov majú konkrétne dopady na život celej spoločnosti. A toto je zodpovednosť každého jedného z nás a obzvlášť predsedu Národnej rady.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Priatelia, ja som prišiel na dnešnú schôdzu a pozerám, ako ten Andrej pekne začal hovoriť, lebo to mal napísané, čítal to a bolo to také kľudné, nebolo to útočné, ten, kto mu to napísal, skutočne myslím, že to veľmi dobre trafil, dokonca ešte aj mňa uspal tam hore a hovorím si, no keď takto bude pokračovať, tak ani nevystúpim. A skutočne vám hovorím pravdu, ruku na srdce, nechcel som ani po tomto vystúpiť. Čítal jednu stranu, čítal druhú, fakt mu to dobre napísali. Škoda, že ten, ktorý to písal, nesedí v jeho hlave, lebo vtedy by to bolo v poriadku a možno by sme mali dobrého predsedu Národnej rady.
No ale keď dočítal, a zrazu ho niektoré vnemy vyrušili, Sulík na balkóne, tuná pani Blahová, hentam ho vyrušil Poliačik, tak proste nastal skrat v tej hlave a začal do toho dávať vlastnú invenciu. Konečne došla tá vlastná myšlienka, ona sa zrodila a vybehla von! A už sme to tuná počúvali, jedna blbosť za druhou. A celý čas ten prejav, jak mal napísaný, bol krásny, ako hovoril neútočme, buďme ústretoví, nechoďme osobnými a jak do toho dal seba, konečne sa pustil a, Kollár, ty to a, Sulík, ty hentamto a, Blahová, ty to a ty, bradatý Poliačik, ty si niekde na špagáte a všetci ste oligarchovia! Konečne sa prejavil gašpar, konečne sa prejavil. Skutočne, jak do toho dá vlastný rozum, tak to fakt naberá obrovské gule.
Ja som sa, Andrej, nechcel k tebe vyjadrovať, lebo to bolo pekne napísané a držal by som ústa, ale, bohužiaľ, si si to vypýtal. Tak som tu a teraz sa pôjdem pozrieť na niektoré veci, však tebe treba určite povedať, lebo, lebo si si to tak nejak vypýtal.
Aký je rozdiel medzi nami? Lebo si ma osobne uviedol tunák. No ja som všetko vysvetlil. Keď niečo bolo, postavil som sa a odkomunikoval som pred všetkými, kto sa pýtal, som tam stál a odpovedal som na každú jednu otázku, aj keď nepríjemnú, ale odpovedal som až do úplného konca, neutekal som, nič som neskovával, lebo nemám čo tajiť. Veľakrát sú to nepríjemné otázky a ja tam stojím a odpovedám, lebo sa nemusím skrývať ako ty, nemusím nič utajovať ako ty.
Kedysi, keď sme boli malé deti na pieskovisku, no tak keď som niečo urobil, rozkopal som nejaký taký ten koláčik, no tak som sa priznal, povedal som, dobre, tak som to spravil. Ale už tam sme sa to učili, na tom pieskovisku. A ty si čo robil? Utiekol si, skoval si, utajil si sa, nebol si to ty? Takých sme bili tými kýblikami po hlave. (Rečník to názorne predviedol. Smiech v sále.) Presne takýchto. Presne takýchto. A ty si to nesieš celý život. Až kým si sa dopracoval nejakou divnou zhodou okolností sem do tohto parlamentu a vedieš tento parlament. Kýblikami sme bili takýchto po hlave.
Takže ja som všetko vysvetlil a všetko viem, na všetko viem odpovedať, kdežto ty všetko skovávaš, zatajuješ, lebo nemôžeš prísť a povedať: "My sme vás okradli, my sme vás zase podviedli, občania, my sme vás zase teraz dostali na niečom." To nemôžeš povedať, preto musíš klamať, kradnúť, podvádzať, zatajovať. Toto je proste tvoj život. A teraz už tento politický je len odrazom tvojho osobného života. Rovnakým spôsobom vedieš tento svoj osobný život. Tiež všetko utajuješ.
Počuli sme, že si bol mladý chalan dedinský. No keď si mal dvadsať rokov, takže nech neskáčeme do tej tvojej rigoróznej práce. Ja sa tejto práci ani nebudem, tvojej, venovať, to si zodpovedaj sám pred sebou. Ale mám pocit, že v ´98., keď si rozkradol Lesostav, tak to si bol aký? To si bol decko dedinské, vtedy v ´98.? Myslím si, že keď si vedel v ´98. privatizovať a nezaplatiť za tento podnik všetkým občanom Slovenskej republiky a okradnúť ich, tak asi si nebol dedinským chlapcom, že? Tomu sa hovorí v normálnej krajine podvodník, zlodej sa tomu hovorí. Kľudne - dedinský zlodej (zasmiatie sa v sále), ak tak silno potrebuješ tú dedinu vypichnúť.
Ale môžeme ísť ďalej. Rozkradnete podnik a o dva roky bez problémov si vypýtate ďalší podnik, tak ste dostali ďalší podnik. A to neni len tak. To je preto, lebo ste boli celý život nasosnutí na Slovenskej národnej strane.
Psou povinnosťou politikov je pomáhať a budovať si dôveru tým, že pomáhame ľuďom. A povedzme si, čo robí SNS pod vedením Andreja Danka. Dostala sa do parlamentu a prvé, čo začala, okamžite, okamžite ministerstvo školstva, veda, výskum, 600 miliónov. Už ste nám chceli ukradnúť budúcnosť. To bolo prvé na štarte, čo ste spravili pod vaším vedením. A sám Andrej Danko sa hrdil, že ja vediem ten rezort. Veľakrát to povedal.
Môžme prejsť ďalej. Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením Slovenskej národnej strany "hrdo, odborne, slušne", riadi ho mafia. Granty, Vadalovci. Jeden škandál za druhým. Teraz čítam, že skládka, skládka odpadu, ktorá mala byť na chov oviec vaším nominantom, a tam máme nelegálnu skládku.
Takže keď takto si Slovenská národná hrdo, odborná diskusia, čo stále z jeho úst vypúšťa, odborné diskusie, tak toto je odborné, chov oviec a máme tam dneska nelegálnu skládku. A nikto s tým nič nerobí. To je to hrdo, odborne, slušne.
A môžeme ísť ďalej na obranu. Všetko je utajené. Áno, toto slovo je taký dobrý synonymum k Andrejovi Dankovi, utajiť, všetko utajiť, každý nákup utajiť, rigoróznu prácu utajiť, všetko utajiť. Takto sa budovať dôvera nedá.
Ja som fakt nechcel vystúpiť, ale akonáhle Andrej Danko do toho dá svoju myšlienku, okamžite potrebuje byť osobný, potrebuje útočiť, potrebuje všetkých zablatiť. A tak pekne začal. A ešte si hovorím, jak ten Andrej to dobre dneska ráno dal.
Nechám si prepadnúť poradie, vôbec sa k nemu nevyjadrím.
A končí tým, že každého osobne tunák ide urážať, napádať, kriminalizovať. Toto je Andrej Danko, hovorí o slušnosti a je najneslušnejší v tomto parlamente.
Na záver by som chcel povedať len jednu vec. Vždycky sme počuli od pána Danka, že jak konečne vyčistil tú Národnú radu. Jak konečne očistil, skutočne, jak konečne očistil tú Slovenskú národnú stranu od takých ľudí, ako je Slota, Štefanec, Jančušek (pozn. red.: správne "Janušek"). Hh, musím povedať, po týchto veciach pánovi predsedovi Dankovi sa to dno podarilo preraziť ešte ďaleko hlbšie.
A na záver treba len povedať jednu vec, že zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871, ako napríklad taký Viliam Pauliny-Tóth sa dneska musí v hrobe obracať, keď vidí, čo za kreatúry ukradli tento názov.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No ja si myslím, že Viliam Pauliny-Tóth, keby dnes vstal z hrobu, tak asi toho Andreja prefacká, kam to dotiahol, že dnes tu musí stáť a obhajovať, či ten titul JUDr., ktorý už ináč už tak zľudovel, že JUDr. - "Jak Ukradnúť Druhému rigorózku", či ho nadobudol v súlade s nejakými predpismi a zákonmi, alebo nie.
Každopádne je nutné v kontexte povedať, že Andrej Danko ako prvý podpredseda Slovenskej národnej strany bol v tom čase pri všetkých tých kauzách, o ktorých sa dnes tvári, že on s nimi nemá nič spoločné, že to sú kauzy bývalého vedenia SNS. Ale on bol prvý podpredseda Slovenskej národnej strany v tom čase, tak sa nemôže tváriť, že on s tými kauzami nič nemá.
Ďalšia vec. Slovenská národná strana je historicky najúspešnejšia strana v počte odvolaných ministrov, historicky, a je historicky najúspešnejšia strana v počte právoplatne odsúdených ministrov. Ktorí, mimochodom, už - koľko, dva dni? - sedia v base.
A toto je Slovenská národná strana pod vedením Andreja Danka. A Andrej Danko sa tu dnes stavia do úlohy nejakej morálnej autority?! On sa tu dnes stavia do úlohy niekoho, kto si dovoľuje moralizovať iných? Andrej Danko? Nech sa spýtajú novinári bývalých zamestnancov Lesostavu Revúca, kto je Andrej Danko!
Ďakujem.

Boris, ďakujem za vystúpenie, ktoré to tu trošku oživilo, a myslím si, že správne si poukázal na to, že čo sme si mnohí možno ani nevšimli, že kým Danko číta z papiera, o ktorom niekedy svojho času hovoril, že keď číta, tak nepoužíva papier. Ale teda dobre, teraz sa mu to podarilo. Tak vtedy to malo hlavu, pätu, lebo jednoducho to si nepíše sám. Ale keď dá priestor tej svojej mozgovej bunke, tak ako ty si povedal, že zrazu je tu jedna blbosť za druhou. Ja som si ich poznačil viacero, tak pre pamäť národa by som do zápisu aj chcel k tým blbostiam, jednou za druhou, čo sa vyskytovali v tej jeho hlavičke, ich spomenúť.
Povedal napríklad v tom svojom vystúpení, že, "žiaľ, nie ste schopní hovoriť odborne o vzniknutom probléme". Ja som nepostrehol na tom vystúpení nič, čo by bolo odborné. "Používate argumenty, pretože politický boj je zrkadlom spoločnosti", prvú vetu som nepochopil ani spredu, ani odzadu. Potom hovoril, že najprv sa jeho práca rigorózne, "rigorózna práca v jednom kuse stratí". Tiež som nepochopil tú vetu ani spredu, odzadu ani zospodu, v jednom kuse keď sa niečo stratí, nechápem. Potom povedal, že "toto nie je problém Andreja Danka, toto je problém postkomunistických štátov". Čiže ukradnúť, nepriznať sa, zatĺkať, to je problém postkomunistických štátov, to nie je problém Andreja Danka.
Naozaj mi to pripomínalo, jak ty si spomenul to pieskovisko. My sme takýchto faganov, keď neboli schopní si priznať najmenší problém, ktorý spáchali, tak buď sme sa s nimi nehrali, alebo, ako ty hovoríš, s kýblikom po hlavičke a radšej tam potom na to pieskovisko nechodili. On musel byť chudák, keď bol malý, iba bitý, lebo takto človek sa bezcharakterne už na tom pieskovisku keď správa, tak tí druhí ho za to odsudzujú. Bohužiaľ, nenaučili ho to jeho deti.
Keď teraz tu hovorí o tom, že v starých skriptách našiel ručne písanú prípravu, no tak po tom všetkom, čo v tejto veci vyviedol, no všetci mu veríme, že to teraz nenapísal posledné dni. Keď hovorí o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Myslím si, že je dobré, že vás pán Andrej Danko vyprovokoval k tomu, aby ste vystúpili. Ja som si zapísala zopár slov, ktoré považujem za kľúčové slová tejto schôdze: Lesostav Revúca, dedinský zlodej, 600 miliónov eurofondov, poľnohospodárske dotácie, všetko utajiť, hrdo, odborne a slušne a najmä kýbliky. Ďakujem.