37. schôdza

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci... (Ruch v sále.)
Ešte raz, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím o väčší kľud v rokovacej sále a zároveň otváram 37. schôdzu. (Sústavný ruch v sále.) Páni poslanci! (Zaznenie gongu.)
Otváram 37. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá bola zvolaná podľa čl. 83 ods. 2 ústavy a § 17 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku na žiadosť skupiny 32 poslancov Národnej rady.
Prosím, aby sme sa pred začatím rokovania prezentovali a zistili, či sme schopní sa uznášať.
(Prezentácia.) Prítomných 106 poslancov.
To znamená, že Národná rada je schopná sa uznášať.
Na 37. schôdzi Národnej rady overovateľmi budú pani poslankyňa Mária Janíková, Natália Grausová, náhradníkmi poslanci Róbert Puci a Jana Cigániková.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovaní požiadali poslanci Martin Fedor, Ľudovít Goga, Silvia Shahzad, Veronika Remišová, Richard Vašečka a na zahraničnej pracovnej ceste je pani poslankyňa Zemanová.
Poslanci navrhujú na tejto schôdzi prerokovať jeden bod, ktorý je uvedený v pozvánke (tlač 1239), návrh na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Podaný návrh bol podľa § 17 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru.
Teraz dávam hlasovať o

návrhu programu 37. schôdze.

Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 112 poslancov, za 95, proti 10, zdržalo sa 7 poslancov.

Program sme schválili.

Preto podávam procedurálny návrh, aby sme dnes rokovali aj po 19. hod. až do úplného prerokovania tohto bodu vrátane hlasovania. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas. (Reakcia pléna.) Nie. Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 113 poslancov, za 64, proti 41, zdržalo sa 7 poslancov, 1 nehlasoval.
Návrh bol schválený.
Teraz pristúpime k samotnému rokovaniu o schválenom bode programu (tlač 1239). Prosím poslankyňu pani podpredsedníčku Luciu Ďuriš Nicholsonovú, aby ako poverená členka skupiny poslancov uviedla návrh a súčasne oboznámila Národnú radu s dôvodmi, prečo tento návrh predkladá. Nech sa páči.

(Bod programu: Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1239.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som odôvodnila návrh na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.
Denník N priniesol očividné a nespochybniteľné dôkazy o tom, že Andrej Danko získal a užíval svoj akademický titul JUDr. podvodným spôsobom. Na čele Národnej rady Slovenskej republiky a v druhej najvyššej ústavnej funkcii nemôže stáť usvedčený plagiátor, klamár a podvodník. Preto sme iniciovali mimoriadnu schôdzu pléna Národnej rady Slovenskej republiky s jediným bodom programu, a tým je odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady.
Denník N získal prefotenú rigoróznu prácu advokáta Daniela Pisáka pod názvom "Verejná správa a jej charakteristické črty" ešte pred tým, ako ju advokát Pisák utajil rovnako ako predseda parlamentu. Práca Pisáka, odovzdaná v roku 2001, sa kompletne zhoduje s rigoróznou prácou Andreja Danka z roku 2000. Obe práce redaktori Denníka N porovnali po tom, ako dal Andrej Danko súhlas Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici na odtajnenie rigoróznej práce, avšak zároveň zakázal svoju prácu fotografovať.
Keďže mal však Denník N k dispozícii Pisákovu prácu, identickú s prácou Andreja Danka, redaktori zistili, že práca je plagiátom viacerých cudzích textov. Cudzie texty vykradol Andrej Danko z rôznych publikácií iných autorov bez toho, aby správne uviedol, že ide o citácie. Ukradnuté cudzie texty vydával za svoje vlastné komentáre. Denník N zverejnil v článku "Danko vykradol päť učebníc, jeho rigorózna práca je plagiát" aj fotografie Pisákovej rigoróznej práce a originálne texty vykradnutých autorov, aby sme ich mohli porovnať. Ide o očividný a nespochybniteľný dôkaz plagiátorstva predsedu parlamentu.
Vykrádať cudzie publikácie cudzích autorov bolo zakázané už v roku 2000, keď Danko za plagiát získal akademický titul JUDr. V práci chýba úplne záver aj použitá literatúra, čo už vtedy bolo v rozpore s pravidlami o písaní rigoróznych prác nielen na Univerzite Mateja Béla. Viacerí odborníci na pravidlá citovania v záverečných prácach sa zhodli na tom, že rigorózna práca Andreja Danka je plagiát.
"Za predpokladu, že sa rozsiahle časti zhodujú od slova do slova s učebnicami a so skriptami, pričom len minimálne fragmenty sú priznané ako citácie, ide o plagiát," povedal pre Denník N Peter Kováč z Katedry Trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity. Ďalej tvrdí, že ak by sa pred obhajobou práce prišlo na zhodu rozsiahlych častí textu s učebnicami, práca - podľa Kováča - nemala byť vôbec pripustená k obhajobe.
Dušan Katuščák pre Denník N sa vyjadril, že titul, ktorý získal pán Mgr. Andrej Danko, je podľa vecných a nespochybniteľných dôkazov získaný podvodným spôsobom. Jeho práca nezodpovedá štandardom, ide o kompilát, ide o plagiát. Podľa neho práca nemala byť vôbec prijatá. Je to v rozpore so všetkými zásadami akademickej etiky a zásadami správnej vedeckej praxe.
Vykrádanie autorských textov je trestným činom porušovania autorského práva podľa § 283 Trestného zákona.
UNB zároveň ešte stále tají mená oponentov, ktorí akceptovali plagiát Andreja Danka. To vzbudzuje podozrenie, či sa vôbec uskutočnila nejaká rigorózna skúška, na základe ktorej mal Andrej Danko získať svoj titul JUDr.
Pretože verejnosť sa prostredníctvom Denníka N dostala k očividným a nespochybniteľným dôkazom o tom, že Andrej Danko je plagiátor a svoj titul získal a užíval podvodným spôsobom, žiada laická, ale aj odborná verejnosť odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady. Plagiátor, podvodník a klamár nemôže byť druhým najvyšším ústavným činiteľom, lebo poškodzuje dobré meno Slovenska v zahraničí a umocňuje nedôveru verejnosti k štátu a k politikom, ktorí ho majú viesť.
Vážené dámy, vážení páni, dnes tu stojíme nie preto, aby sme odvolali Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky preto, čo urobil pred osemnástimi rokmi, keď získal titul podvodom - aj keď si myslím, že to má svoju výpovednú hodnotu -, keď ako mladý človek mal možnosť zadarmo vyštudovať a poctivo získať vzdelanie a titul a on namiesto toho vykradne texty, klame a podvádza, pýtam sa: Ako sa potom človek s takouto DNA zachová, keď získa funkciu a keď získa moc? Dokáže vykonávať ústavnú funkciu poctivo? Dokáže naložiť s mocou zodpovedne? Dokáže neklamať? Dokáže takýto človek nekradnúť, keď získa moc, keď získa postavenie? Neviem. Neviem na to odpovedať. Ale viem, ako sa zachoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky v momente, keď sa ukázalo, že sa prevalí, že titul JUDr. získal podvodným spôsobom. Vieme všetci, ako sa Andrej Danko zachoval, keď hrozilo, že sa prevalí, že je plagiátor. Preto tu dnes stojíme.
Andrej Danko ako podvodník prichytený pri čine nechal utajiť svoju rigoróznu prácu. Toto bola reakcia Andreja Danka osemnásť rokov po tom, čo odovzdal svoju plagiátorskú rigoróznu prácu, na situáciu, keď mu Denník N poslal prvé otázky, ktoré vzbudili pochybnosť o jeho rigoróznej práci. Takto sa zachoval predseda Národnej rady Slovenskej republiky.
Mal možnosť predstúpiť pred novinárov, mal možnosť povedať, že ako neuvedomelý študent sa dopustil niečoho, čo bolo neprípustné, mal možnosť sa ospravedlniť verejnosti. Namiesto toho klamal a zavádzal. Namiesto toho utajil svoju rigoróznu prácu. Pred kamerami klamal celý národ, lebo tvrdil, že prácu utajil zo strachu, pretože mal informácie o tom, že ňou chce niekto manipulovať. Tou prácou, na ktorej pred osemnástimi rokmi vraj tak poctivo pracoval.
Klamal a zavádzal ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, nie ako nepoctivý študent. To nie je dôvod, prečo tu dnes stojíme. A je veľmi dôležité, aby si to každý z nás, aby si to každý z vás, ktorí ste rozhodnutí ho dnes podržať vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, uvedomil.
Andrej Danko ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky, ako druhý najvyšší ústavný činiteľ, obviňoval médiá a opozíciu z útoku na úspešné slovenské predsedníctvo, z útoku na svoju kandidatúru na prezidenta Slovenskej republiky. Pľul okolo seba žlč, pľul okolo seba nenávisť, obviňoval novinárov, obviňoval opozíciu namiesto toho, aby si priznal chybu. Ak by si bol schopný priznať tú chybu, dnes by sme nezvolávali mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky a nepokúšali by sme sa odvolať Andreja Danka z funkcie.
Napokon sa všetko prevalilo, pretože novinári mu prešli cez rozum. Napriek tomu, že utajil svoju rigoróznu prácu, dokázali sa dopracovať k inej rigoróznej práci, ktorá sa na 100 % zhoduje s jeho rigoróznou prácou. Vidíme to čierne na bielom. A po tom, ako sa to prevalilo, tak sme ho vyzvali, čo bola naša povinnosť, my sme nemali ako opozícia inú možnosť, aby sa vzdal svojej funkcie, aby priznal politickú zodpovednosť. Neurobil tak, nebol toho schopný. Bol schopný klamať, obviňovať kadekoho, ale nebol schopný nakoniec, keď sme to všetci videli, celý národ to videl čierne na bielom, prevziať politickú zodpovednosť a odstúpiť z funkcie. Naopak, hovoril, že o jeho vine vraj môže rozhodnúť len súd. Právnik, ktorý nevidí rozdiel medzi vyvodením politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. My sme žiadali politickú zodpovednosť, nie trestnoprávnu. O politickej zodpovednosti politika, druhého najvyššieho ústavného činiteľa, nerozhoduje v tejto krajine súd, o tom môže rozhodnúť buď on sám, ak pozbiera zvyšky nejakej cti, alebo plénum Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda, ktorý nie je schopný sebareflexie a ktorý po článkoch v domácich aj v zahraničných médiách o tom, že predsedom slovenského parlamentu je usvedčený plagiátor, klamár a podvodník, je pripravený naďalej zotrvať vo svojej funkcii a naďalej robiť hanbu Slovensku, hanbu slovenskej verejnosti ako doma, tak aj v zahraničí.
Vy, kolegovia, nepociťujete hanbu, keď, keď čítate články v zahraničných médiách o Andrejovi Dankovi, ktorý vedie Národnú radu? O tom, ako sa zachoval, o tom, ako ho prekukli médiá? Nepociťujete hanbu, že takýto človek chodí za hranice Slovenskej republiky a má nás reprezentovať? Je to hanba každého z nás, je to hanba našich detí, ktoré poctivo študujú na slovenských vysokých školách, na slovenských stredných školách. Je to hanba pre celú Slovenskú republiku a my sme tu na to, aby sme hájili dobré meno Slovenskej republiky.
Pre niektorých z nás je v tomto boji aj niečo osobné, nedá sa tomu ubrániť, najmä ak poznáte Andreja Danka aj inak ako pred kamerami. Ak ho poznáte ako sebavedomého muža, ktorý dokáže neustále a pravidelne urážať ženy, kolegyne z parlamentu. Pamätám si veľmi dobre, ako na zvolanom poslaneckom grémiu ponižoval moju kolegyňu Natáliu Blahovú, keď jej povedal: "Ja som právnik, ja som právnik, pani Blahová a ku mne sa nebude vyjadrovať nejaká učiteľka z materskej škôlky." Dnes všetci vieme, aký JUDr. je predseda parlamentu.
Viacerým z vás, kolegyne, kolegovia, prekáža, že predkladateľkou zvolania mimoriadnej schôdze som ja. O mne je známe, že nemám vysokoškolské vzdelanie a mám maturitu. Urážate ma kvôli tomu a dehonestujete už niekoľko rokov vrátane predsedu Andreja Danka. Nikto sa ma nikdy neopýtal, prečo som ja vlastne nešla na tú vysokú školu, nehovorím, že je to podstatné, ale keby ste sa ma opýtali, tak by som vám odpovedala, tak ako to naozaj bolo. Moja rodina bola vtedy vo veľmi komplikovanej situácii, a napriek tomu, že to rozhodnutie som prijala ja sama, nebolo to úplne slobodné rozhodnutie, bolo veľmi dôležité, aby som išla pracovať a aby som podporovala moju rodinu. A ja som išla pracovať a od mojich osemnástich rokov som podporovala moju rodinu. A keby som vtedy vedela, koľko urážok si od vás za tie roky vypočujem, urobila by som to isté. Ja sa nesťažujem, ale urobila by som to isté, pretože by som si vybrala tú istú prioritu, a to neboli moje vlastné záujmy, ale to boli záujmy mojej rodiny.
A chcem sa vás opýtať každého jedného z vás, čo mňa urážate už celé roky za to, že mám len tú maturitu, či vám niekedy nenapadlo, že ja som za ten čas mohla tiež vyštudovať formálne nejakú vysokú školu, ktorých máme na Slovensku dosť, mohla som sa tváriť, že študujem diaľkovo, mohla som tam chodiť s indexom, boli by mi zapisovali skúšky, ktoré sa nikdy nekonali. Mohla som potom napísať nejakú prácu, pozbieranú z vykradnutých textov, mohla som získať titul bez toho, aby som prešla nejakou rigoróznou skúškou alebo štátnicami, alebo čímkoľvek. Mohla som to urobiť po vzore viacerých z vás, po vzore napr. pani Zmajkovičovej, ktorá sa stala zo dňa na deň doktorkou práv. Po vzore napr. pána Richtera, ktorý má obrovské problémy spomenúť si na svoju záverečnú prácu, o čom ju písal. Stal sa doktorom práv zo dňa na deň, to bolo v priebehu mesiaca, čo on získal svoj akademický titul JUDr.
Neurobila som to a neurobila som to práve z môjho vlastného presvedčenia, že vzdelanie je artikel, ktorý je veľmi cenný, ak ho nadobudnete poctivým spôsobom. Preto teraz každý piatok popoludní a každú sobotu sedím na prednáškach psychológie a borím sa prípravou napr. seminárnych prác. Možno to pre vás bude smiešne, že v štyridsiatich dvoch rokoch sedím v škole každý piatok a sobotu a snažím sa napísať nejakú seminárnu prácu. Viete, na čo si dávam najväčší pozor? Aby to bola moja práca, aby som citovala tých, ktorých citovať mám, aby som priznala zdroje, ale zároveň, aby tam bolo niečo zo mňa, aby ten prednášajúci, ktorý tam rovnako trávi čas ako ja a odovzdáva mi veľmi cenné vedomosti, aby vedel, že to padlo na úrodnú pôdu.
Aj medzi vami sú ľudia, ktorí sú veľmi vzdelaní, tak medzi opozíciou, ako aj medzi koalíciou. Ja viem, že v rámci politického boja dochádza k rôznym slovným prestrelkám, to ale neznamená, že na vás nie je vidieť, na mnohých z vás, že ste veľmi vzdelaní ľudia. Máte svoje akademické tituly, ktoré ste si zaslúžili. Mnohí z vás aj prednášate na akademickej pôde.
Dnes sa rozhoduje o tom, či má viesť Národnú radu Slovenskej republiky, našu Národnú radu Slovenskej republiky, plagiátor, ktorý pošliapal aj vaše tituly, aj vaše presvedčenie o hodnote poctivého vzdelania a presvedčenia všetkých študentov tam vonku. Vašich študentov, ktorých ste učili, ktorým ste prednášali, o ktorých ste, na ktorých ste mali veľmi vysoké požiadavky.
Napríklad pán poslanec Kresák, nie je tu, ale ja som hovorila s mnohými jeho študentmi, ktorí si ho nesmierne vážia práve preto, že tam veľmi bazíruje nielen na náročnosti obsahu, ale aj na formálnej stránke záverečných prác. Bol veľmi tvrdým konzultantom niekoľkých mojich priateľov, veľmi tvrdým oponentom. A tí študenti si ho za to vážia. Ako dnes zahlasuje pán poslanec Kresák? Ako dnes všetci vy naložíte s hlasovaním? Budete sa riadiť vlastným presvedčením, vlastným vedomím a vlastným svedomím? Lebo ak by ste tak mali urobiť, ak by ste tak urobili, tak si myslím, že nemôžte podržať pána Andreja Danka vo funkcii. A poviem vám prečo.
Na tejto pôde už došlo k mnohým pokusom o odvolania, napríklad členov vlády. U mnohých z nich išlo o podozrenia zo spáchania trestných činov. Požadovali sme aj vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti, hovorili sme tu o tom.
O trestnoprávnej zodpovednosti naozaj môže rozhodnúť len súd. Toto je ale iný prípad. My nežiadame vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. My máme čierne na bielom, akým spôsobom predseda Národnej rady Slovenskej republiky prišiel k svojmu akademickému titulu, ako ho celé tie roky užíval a čo urobil vo chvíli, keď sa to celé prevalilo. Tu nie je žiadna ďalšia inštancia, ktorá by nás mohla presvedčiť o opaku. Nie je. Pozrite si ten Denník N, uvidíte tam čierne na bielom, to sú nespochybniteľné a nevyvrátiteľné dôkazy. Dôkazy, ktoré by obstáli aj pred súdom, myslím si. Ale to je irelevantné. Lebo my tu neriešime vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.
Dnes rozhodujeme o tom, či Národnú radu Slovenskej republiky má viesť človek, ktorý nedokáže prevziať sám politickú zodpovednosť, ktorý namiesto toho vydiera svojich politických partnerov, aby jeho zachránili vo funkcii. A vyhráža sa, že na jeho zbabelosti padne vláda. Vy viete, že to tak nemusí byť. To tak nemusí byť. Ak sa dnes rozhodneme, že Andrej Danko nie je ten, kto má morálne hodnoty na to, aby mohol viesť Národnú radu Slovenskej republiky, tak SNS ponúkne iného, iného kandidáta na post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Na tomto nestojí a nepadá vláda.
Chcela by som vás preto poprosiť, aby ste sa nenechali vydierať len preto, lebo on sám má nejaký záujem. Len preto, lebo on sám si nedokáže priznať svoju zodpovednosť a sám odstúpiť zo svojej funkcie, čo by nám pomohlo nielen dovnútra tejto krajiny, ale aj smerom von napraviť to meno Slovenska, ktoré bolo pošliapané aj cez túto kauzu.
Tak vás chcem poprosiť, aby ste sa nedali vydierať človekom, ktorý za to naozaj nestojí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Teraz dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Tiborovi Bernaťákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov v ústavnoprávnom výbore.
Predseda Národnej rady pridelil návrh skupiny poslancov Národnej rade na odvolanie Andreja Danka z funkcie predsedu Národnej rady (tlač 1239) na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Ústavnoprávny výbor návrh skupiny poslancov prerokoval na 78. schôdzi 20. novembra 2018, avšak neprijal uznesenie z dôvodu, že návrh uznesenia nezískal súhlas potrebnej väčšiny poslancov.
Ústavnoprávny výbor ma zároveň uznesením č. 494 poveril, aby som informoval o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov vo výbore a určil poslancov Národnej rady Tibora Bernaťáka, Martina Nemkyho, Ladislava Andreánskeho a Ľuboša Martináka za spravodajcov výboru.
Pán predsedajúci, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne.
Ešte pred otvorením rozpravy podľa § 28 ods. 1 pán predseda Národnej rady sa hlási o slovo. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani navrhovateľka, vážený pán spravodajca, vážení zástupcovia médií, počuli sme slová na jednej strane plné pátosu, na druhej strane zákerných narážok. Ťažko sa reaguje na ženu, ale ja dnes zareagujem ako predseda Národnej rady, aj ako predseda Slovenskej národnej strany, aj ako poslanec Národnej rady, ale aj ako otec detí, ktoré si tiež zaslúžia úctu.
Znova ste ukázali, že vám nejde o Slovensko, a krágľujete ľudí bez rozsudku. Stačí vám len novinový článok. Deväťkrát ste spomenuli médium, ktoré vyrástlo z peňazí oligarchov, ktorí chcú sem dosadiť politikov, ktorí už dnes financujú politické strany, ako sú SPOLU, a opakovane ich vyzývam, aby zverejnili financie. Áno, práve tento typ denníka rozbíja ľudské vzťahy, vymýšľa si kauzy a, žiaľ pre vás, raz zničí Slobodu a Solidaritu.
Bez riadneho súdneho konania chcete terorizovať ľudí. Hovoríte o slušnosti, sami ju nemáte. Takáto lživá kampaň môže zasiahnuť kohokoľvek z vás v budúcnosti. Každý deň, každý boží deň Sloboda a Solidarita podáva trestné oznámenia na kohokoľvek v tomtom štáte. Útočí do rektora, útočí do ministrov. Zvykli sme si. Mám pocit, že cítite, že ste v koncoch, politicky aj ľudsky.
Ako ľudí mi vás je naozaj ľúto, pán Matovič.
Hádžete kameňom a sami nie ste bez viny.
Žiaľ, nie ste schopní odbornej diskusie o vzniknutom probléme. Prosím, prestaňte rozdeľovať spoločnosť na dobrých a zlých, na slušných a neslušných. Používate argumenty, pretože politický boj je aj zrkadlom spoločnosti. Aj vy ako opozícia tvoríte hodnoty spoločnosti a dávate príklady aj našim deťom.
Dovoľte mi ešte raz, aby som sa v prvom rade ospravedlnil občanom, že som druhýkrát musel zvolať schôdzu k tomuto problému, ale zaväzuje ma k tomu zákon. Mám pocit, že naozaj je to ďalší pokus o vrcholenie tejto kampane voči mojej osobe v snahe rozdeliť spoločnosť, ako som povedal, na slušných a zlých.
Vážení kolegovia, bez dôkazov naozaj manipulujete verejnú mienku a dnes tu zaznelo takmer deväťkrát slovné spojenie Denník N.
Čo je Denník N? Je to médium, ktoré financuje oligarcha, ktorý už ovládol Bratislavu, Nitru, pána Poliačika (smiech a ruch v sále), Beblavého... (Reakcie z pléna. Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec...

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ani sa tým na tlačových konferenciách netají.
Opakovane vyhlasujem, že som všetko v roku 2000 v Banskej Bystrici absolvoval. A poskytnem dnes dôkazy aj na tejto schôdzi, aj novinárom.
Ale poďme k vývoju tejto kvázi kauzy. Najprv sa moja rigorózna práca v jednom kuse stratí, potom je záhadne evidovaná v počítačovom systéme pod iným menom. A, áno, dnes sa významným ľuďom v tomtom štáte strácajú diplomové práce a záverečné práce.
Keď som sa pozeral do archívov, nedá sa dostať k niektorým prácam, k úplnému zneniu práce pána Sulíka, pána prezidenta, mnohých docentov v tejto sále. A verte, že to, čo ste otvorili, spustí procesy voči mnohým z vás. Pretože ani nacistické režimy, ani komunisti, ani po ´89. roku nikto spätne nehodnotil obdobie, ktorému nemôže rozumieť. Osemnásť rokov dozadu spočívala v dobromyseľnosť v spracovaní textu. Klamete, ak hovoríte, že nemám pod riadkami uvedené zdroje a súčasne ale aj v technických možnostiach.
Samozrejme, že som požiadal o to, a zdôrazňujem, nie o utajenie práce, ale o to, aby sa táto práca nestratila a bola v osobitnom režime. Aby sa skontrolovali všetky doklady o tom, že som riadne na tej skúške bol. A nestačilo vám, ani keď som potom dal súhlas na sprístupnenie práce. A znova došlo k porušeniu mojich práv, keď miesto knižničného systému nahliadnutia sa niektorí to pokúsili fotiť. A keď som prácu odtajnil, ako to hovoríte vy, ja hovorím, sprístupnil do bežného režimu, v ktorom bola 18 rokov, 18 rokov tam bola, tak vám zase mediálne nevyhovovalo, že sa objavila vlastne práca po mne v roku 2001. A znova tie články boli písané spôsobom, že nakoniec som zlý ešte aj za niekoho iného. Ale ja nemám problém s tým, ak niekto moju prácu použil. Mám problém s tým, že keď vám vysvetlím jedno, dostanem facku za druhé. Keď vám vysvetlím tretie, vymyslíte si ďalšie. A ja viem, že dnes tento problém neskončí. Ale tento problém sa netýka Danka. Tento problém sa týka toho, že náš právny systém nepamätá na riešenie takýchto problémov. Toto je problém postkomunistických štátov.
Tak ale poďme k tej mojej skúške. Pani Nicholsonová, šesť rokov som chodil poctivo na Univerzitu Komenského. Poctivo som absolvoval všetky skúšky, desiatky skúšok. Trikrát štátnice a okrem spomínaného titulu JUDr. mám titul magister. Áno, aj pani Žitňanská, aj Kresák ma učili. V každom prípade som si svoju školu oddrel. Oddrel.
Chcel by som však povedať, že v roku 2000 som v rigoróznej práce zdroje uviedol. Môj hovorca po skončení môjho vystúpenia dá niektoré pasáže z tej práce novinárom. Denník N klamal! V odsekoch sú uvedení autori. Ak chcete hovoriť o práci, musíte vedieť rozoznať charakter práce. Záverečnú prácu na titul magister po 6 rokoch som absolvovať nemusel.
Rigorózna práca nemá parametre vedeckej práce. Rigorózna práca zabezpečí len stavovský titul a môže byť robená aj metódou kompilácie. Skúste si to napísať: Kom-pi-lá-cie. Pri tomtom spracovaní textu, ktoré bežne používajú vysokoškolskí pedagógovia na nove skriptá, je možné takto konať.
Poďme do dnešnej doby. Mnoho ľudí si mýli typy práce. Je iná práca technická, iná právna, sociálna. Obraciam sa najmä na mladých ľudí, pretože dnes je aj stanovené percento vedeckej činnosti a teoretickej časti tejto práce. Dnes musia odovzdávať tieto práce v digitálnej podobe a majú možnosť sa obrátiť na špeciálny systém, ktorý im to skontroluje. No, prepáčte, v ´98, ´99, ak ste dostali pár A štvorok, ak ste dostali zadanie pedagóga, ak ste dostali literatúru, odpustite mi, také možnosti neboli. A verte tomu, že ak by mi predpísali 40 % vlastného textu, nemám najmenší problém ho napísať.
Ja som absolvoval rigoróznu skúšku a žasnem, ako sa odborníci, ktorých si niektorých aj vážim, vyjadrujú vlastne k práci toho, kto písal prácu po mne a ešte ani nevideli moju prácu.
Pretože jeden šikovný český novinár sa vás pýtal predvčerom, že čo to vlastne robíte, z Českej televízie, že vlastne vy hodnotíte moju prácu podľa nejakej inej práce z roku 2001 a konštatujete bohorovne, že podvodník, plagiát. Neviem, ale myslím si, že také tvrdé slová by mali zaznievať, ak o tom rozhodne súd.
No ale poďme k tej druhej časti, ktorú si zase dedukuje Denník N, morálna autorita, že som na skúške nebol. Tak znova po mojom vystúpení môj hovorca sprístupní písomnú prípravu z ústnej skúšky v starých skriptách v medzinárodnom práve verejnom, myslím, že to bol Tomko a kolektív, som našiel sedem strán ručnej prípravy z roku 2000. Takže ak ešte niekto bude hovoriť, že som tam aj nebol, myslím si, že väčší dôkaz už nedokážem predložiť.
Samozrejme, že je dôležité, aby škola skontrolovala zápisnice, aby skontrolovala, že tam boli docenti, profesori, ale prosím, prosím vás o elementárnu slušnosť. Hádam si nemyslíte, že 24-25-ročnému chlapcovi, možno je to smiešne, z dediny, ale ja sa za to nehanbím, niekto v tom období by titul len tak daroval. Bol som v tom období ako jeden z mnohých desaťtisíc ľudí.
A v čom bol problém, ak sa niekto tej problematike rozumie, tak po ´89. roku sa prestali dávať tituly. V ´98-9 sa obnovili a všetky zadania boli, odpustite, v plienkach. Ľudia sa báli, že po ´89, aby to nevyznelo znova pátosne, že sa tie komunistické tituly potrebovali očistiť. Áno, aj v mojej rodine veľa ľudí študovalo v komunizme, žilo v komunizme, tak veď taká bola doba. Ale neboli podmienky stanovené na kvalitu práce. To, čo dneska splietate s dnešnou dobou, odpustite mi, to nie sú porovnateľné parametre. Podstatným parametrom je aj technická možnosť, vyspelosť, možnosť digitalizácie, ale aj dobromyseľnosť toho, kto koná.
A tí ľudia, ktorí so mnou pracujú roky, vedia, aký som. Áno, viem byť bezprostredný, ľudský a viem byť aj tvrdý. Ale nikdy som ženu neurážal, to ste si len vy vymysleli, keď ste na mňa pripravovali ďalšiu mediálnu kauzu, z ktorej ešte ja trestnoprávnu zodpovednosť vyvodím. Vtedy, keď ste na mňa hrali divadlo a kedy ste postrčili do Parlamentných listov sekvenciu videa.
Ukazujete, že pohŕdate národnými, štátnymi záujmami. Ja robím hanbu Slovensku v zahraničí? Som jediný predseda parlamentu, ktorému dovolili vystúpiť v ich parlamentoch. V ruskej Dume som bol za desať rokov štvrtý politik, v srbskom parlamente piaty, v českom po Ryanovi a Jeľcinovi tretí. To všetko je však zatienené tým, čo mi robíte, keď som v zahraničí. Keď som sa vrátil a mal som tu V4 plus francúzsky a nemecký šéf parlamentu prvýkrát v histórii, znova ma naháňali kamery k veciam, ktoré údajne napísal Denník N. Mňa tento politický denník nezaujíma. Ja nežijem v ich matrixe.
Ale poďme sa baviť o tom, aký je dnešný stav v zákonoch Slovenskej republiky. Poďme sa baviť o tom, ako poslanci, je to naša úloha, ako toto právne vákuum v Slovensku vyriešiť. Dnes je naozaj situácia, že akademické senáty a vysoké školy nemajú nástroje na zasiahnutie v prípade, že sa preukáže akékoľvek klamstvo pri získaní titulu. Takéto problémy mala aj Česká republika, Maďarsko a Poľsko. A skúste teraz sa odosobniť a počúvať, čo hovorím. Aj tam sa krágľovali ľudia, politici a začali súdne procesy. Aj v Čechách sa spustila nevraživosť kolegov na školách. V rámci politických bojov sa začali zneužívať tieto témy, pretože vyspelé demokracie majú svoje zákony o plagiátorstve, autorské zákony na oveľa väčšej úrovni, ale šikovní novinári veľmi dobre postrehli, že Slovenská republika má túto legislatívu a tieto veci len v plienkach.
Čo je však úloha nás politikov, je tieto problémy riešiť. Takže máme tu problém, ktorý vzniká z toho, že nie je jasná definícia plagiátorstva vo vysokoškolskom zákone. Že nemáme správny typ konania, správne konanie, v ktorom by mohla škola začať takéto preverovanie, že tu nemáme lehoty, že tu nemáme právnu istotu. A o tom sa majú baviť poslanci.
Takže som požiadal ministerku školstva, keďže sme ako Slovenská národná strana zodpovední za túto oblasť, aby vytvorila z rektorov a predstaviteľov vysokých škôl komisiu a aby predložili v januári, februári, ideálne podľa vzoru Českej republiky, aby ste nás zase neobviňovali, že to robím pre seba zákon, ktorý zabráni krágľovaniu v rámci katedier, v rámci boja o dekana, o rektora, v rámci ľudovej tvorivosti, v rámci nevraživosti medzi ľuďmi, pretože ja nechcem, aby ľudia sa začali medzi sebou nevraživo správať, pretože majú dosť svojich dennodenných problémov, ako pozerať na takéto schôdze. Ich zaujíma, akú budú mať daň, ako vyriešime ich život. Nie hašterenie a zloba, ktorú vy dávate v tejto spoločnosti. Preboha, ľudia, ako sa to správate?!
Mám sa ja pozrieť na diplomovky vás, pani Blahová, Cigániková? Veď som videl. Včera som čítal lídra Slobody a Solidarita, kde má vulgarizmy na 20. strane, dnes o tom píšu médiá, kde nemá odkazy na zdroje. Viete čo, Richard Sulá..., Sulík je plagiátor vo svojej, vo svojej... Vidíte, čo je to, keď sa v emócii nadchnem a poviem zlé meno. Je vám to smiešne. No mne bolo smiešne, keď ste tu jedli keksíky a naučil som vás, že ich nesmiete jesť. (Reakcia z pléna.) A však jasné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Ale ešte raz. Ešte raz. Žiaľbohu, kvalitu, ktorú vnášate do politiky, nás ťaháte niekedy na dno.
Richard Sulík nemá vo svojej práci odkazy. Tak, vážený Denník N, zistite, prečo práca Richarda Sulíka nie je v ucelenej podobe na internete, prečo mi hovorili, že je zoskartovaná a nie je ani v digitálnej podobe, prečo tam nemá odkazy zo zdrojov, ktoré používal, a či je pravda, že tam má pár textov aj zo zahraničnej literatúry. Prosím! Pozerajte tak aj na prácu napríklad prezidenta, ktorá nie je, pozerajte tak na prácu iných ľudí, ktorých teraz nebudem menovať, pretože by to vyznelo, že ja otáčam svoj problém na nich.
Nie. Ja len hovorím to, že nebudem od zajtra hovoriť na Sulíka, že je podvodník, hochštapler. Aký hochštapler, podvodník?
Prosím vás, hovorím ešte raz, Slovensko potrebuje novú legislatívu v tejto oblasti a my urobíme všetko pre to, aby sa novým zákonom táto oblasť upravila. Potrebujeme dostať jasnú definíciu týchto pojmov. Potrebujeme naozaj medzi ľudí dostať riešenie takýchto problémov, aby akademické senáty neboli pod tlakom verejnosti a médií, aby sa mohli venovať výučbe, ale nie aby zriaďovali vyšetrovacie komisie. Toto nie je úloha vysokých škôl.
Vysoká škola udelí titul, je zodpovedná za zostavenie komisie, za odbornosť. Vysoká škola nie je vyšetrovací orgán. A nesmie byť. Môže vec preveriť, rozhodnúť o veci v konečnom dôsledku, ak rozhodne ktokoľvek, či vysoká škola, či stavebný úrad, musí ale súd. Budujeme, dúfam, demokratický štát, v ktorom budú platiť súdne rozhodnutia a po súdnych rozhodnutiach môžte vynášať ortieľ, nie po článkoch v médiách.
Chcel by som teda ešte raz na záver povedať, že nikdy som sa vede nevenoval. A ja viem, že to nie je žiadne vedecké dielo. A taká ambícia pri rigoróznej práci ani nie je. Veľmi radi spájate súvislosti a nespojiteľné veci. Žasnem, ako niektorí, ktorí naozaj majú problém so svojimi prácami, sa postavia a dnes tu rozprávajú. Rozprávajú o tom, aký je môj život podvod. Pán Kollár, čo tak si dať zrkadlo?
Chcel by som ale povedať na záver, že rigorózna komisia Univerzity Mateja Bela bez námietok uznala moju skúšku, že tam boli štyria pedagógovia, ktorí túto prácu skúmali, že tam bola ústna a písomná časť a že veci, ktoré zaznievajú v mediálnom priestore, sú skreslené.
Neviem viac ako to, čo som povedal, povedať k tejto veci. Chcem ale povedať jednu vec, že ten, kto ma pozná, vie, že nikdy som nevydieral ani na snemoch Slovenskej národnej strany. Vždy som sa snažil byť Andrejom a budovať tú stranu z ničoho. Áno, strážil som si financie, pretože vždy bolo hovorené z tretieho sektora, že politická strana má mať transparentné financovanie. Dnes vidíme, že tu nie je problém, že vás môže financovať oligarcha, ktorý má aj vlastné médiá, a on sa už tým ani netají. Dnes nie je problém na vás hodiť špinu a naozaj pošpiňovať vás. A ten pocit vždy v tých ľuďoch, ktorí nemajú čas sa zaoberať nami a detailne čítať články, ostane. Áno, darí sa vám to.
Ale niekedy sa zamýšľam, ako by ste sa správali, keby ste mali moc, ktorú máme my pri riadení štátu. A ja som si istý, že by ste toto zlo prenášali do spoločnosti, že by ste spúšťali rôzne typy procesov, inkvizícií. Ak si to ľudia vyberú, ja tomu nezabránim.
A určite nevydieram koalíciu. Ja som povedal, že rešpektujem akýkoľvek názor a túto vládu nerozbijem kvôli vám. Ja som pripravený znova chodiť do regiónov a bojovať o viac percent, aby som nedovolil, aby sa Sulík, Matovič a Kollár dotkli štátu. Pretože, pán Kollár, okolo mňa nie sú mŕtvi ľudia. Firmy na Cypre, mafiáni, vraždy. (Reakcia z pléna.)
Pán Kollár, Boh chráň, Boh chráň! Viem, že ste nervózny, ale ja som nikdy nebol trestne stíhaný. Ja som nikdy nebol trestne stíhaný. A nikdy som nebol obvinený ani z krátenia daní, ani z obdobných činov. Ja som nikdy nikoho nepripravil o pozemky ani u mňa nezasahovala NAKA.
Áno, som v politike a dnes musím znášať všetko. Ale hovorím nahlas svojim koaličným kolegom, že majú voľnú ruku, ako sa rozhodnú, a to isté platí mojim poslancom. Som pripravený na akékoľvek rozhodnutie, ale som pripravený na veľký boj s vami v parlamentných voľbách v roku 2020. (Potlesk.) Zlobu, šialenstvo a psychopatiu v tomto štáte.
Urobím všetko pre to, aby ste sa k moci vy, ktorí sa o to trasiete, ktorí sa neviete pozrieť sami do zrkadla, aby ste sa tam nedostali.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem vás upozorniť, že faktické poznámky nie sú možné, lebo ešte nie je otvorená rozprava. Ale opakovanie je matka múdrosti.
Tak prečítam ešte raz stanovisko ústavnoprávneho výboru, ktoré je platné neviem už koľko rokov. To znamená, že predsedovi Národnej rady, prezidentovi, niektorým členom vlády, podpredsedom a podpredsedníčke, lebo ona sa hlási tiež na základe tohto paragrafu, hocikedy sa udelí slovo, teda nielen počas rozpravy. Zároveň platí aj to, že "každý poslanec má nárok", čítam ďalšie, "na faktickú poznámku počas rozpravy". Takže rozprava nebola otvorená, tým pádom nemôžte mať faktickú poznámku.
Takisto na základe tohto paragrafu sa hlási pani podpredsedníčka. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Verím, že budem reagovať za väčšinu z vás, ktorí ste sa prihlásili s faktickou poznámkou, ale nedostanete slovo, keďže nebola otvorená rozprava.
Ja si myslím, že toto bolo niečo, čo nás nemohlo prekvapiť, toto vystúpenie, lebo na toto sme presne zvyknutí. Na konkrétne obvinenia prichádza útok na Denník N, kým je platený, keď hovoril o oligarchovi, keď hovoril o tebe, Martin Poliačik, myslím, že myslel Sorosa. Koho iného by mohol myslieť s najväčšou pravdepodobnosťou. Alebo neviem koho iného. Toto sú, toto sú čisté paranoje.
A mne sa na tom páči len to, že vlastne sa neprihováral ako keby nám, ale prihováral sa výlučne tým ľuďom tam vonku, ktorí tejto paranoji veria.
Dva mesiace zúri táto kauza, kauza rigoróznej práce, dva mesiace mohol pán Andrej Danko predstúpiť pred verejnosť a poskytnúť dôkazy. Nikdy by sa nebolo stalo, keby tak urobil, že by sme zvolali alebo nechali zvolať mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Nikdy by sa nebolo stalo, že by sme živili takúto tému, pretože toto naozaj nie je najväčšia téma, ktorá rezonuje na verejnosti. Dva mesiace mal na to, aby nás išiel presviedčať o tom, že rigorózna skúška sa konala tým, že nám teraz predostrie nejaké rukou popísané papiere, čo sa bude tváriť, že je jeho príprava na rigoróznu skúšku. Mal na to dva mesiace.
Prečo tak neurobil na začiatku tejto kauzy? Nemuseli vychádzať články, Slovensko nemuselo byť, nemuselo byť zomknuté tými informáciami, ktoré vychádzajú v médiách, ak tie informácie sú naozaj také nepravdivé, ako hovorí Andrej Danko.
To, že rigorózne konanie sa vôbec nemuselo uskutočniť, toto nie je niečo, čo tvrdí opozícia. Toto je niečo, čo tvrdia na základe podozrení odborníci, ktorí sa tým zaoberajú roky rokúce. To, že je práca, rigorózna práca, už odtajená, Andreja Danka, nespĺňa parametre rigoróznej práce, na základe ktorej by mal dostať a získať teda akademický titul JUDr., to netvrdíme my. To tvrdí človek, pán Katuščák, ktorý je odborníkom na písanie záverečných prác už celé roky. On bol odborníkom na písanie záverečných prác už v roku 2000, keď študent Andrej Danko odovzdával rigoróznu prácu.
Nie je pravda to, čo hovorí pán Andrej Danko, že celé to tu točíme okolo Denníka N a fotografií, ktoré nie sú jeho rigoróznou prácou. Denník N najprv porovnal Pisákovu rigoróznu prácu s jeho rigoróznou prácou. Zhodujú sa na sto percent. Ak sa tieto dve práce zhodujú na sto percent, tak potom je normálne, keď porovnávajú Pisákovu prácu, ktorú majú odfotenú, s textami odborníkov, ktoré vykradli. Možno obidvaja, ja neviem. Ale to nie je vec, ktorá pláva na vode. To je vec, ktorá pláva na dôkazoch. To sú základy logiky, nie, keď sú dve stopercentne identické práce a ja porovnám ktorúkoľvek z nich s textami z vykradnutých publikácií a zistím, že sú identické, tak potom to znamená, že obidve vznikli na takom istom princípe.
A my tu teraz naozaj nie sme súdny tribunál, my tu teraz nebudeme riešiť, kto od koho to odpísal, či Andrej Danko vytvoril ten kompilát a plagiát sám, alebo niekoho poveril a ten to urobil zaňho a on osemnásť rokov ani netušil, čo je v jeho rigoróznej práci. My tu naozaj nie sme od toho. Ale tie fotografie nepustia. A tie fotografie nie sú o tom, že niekde zabudol uviesť zdroj. Nie. Tie fotografie nie sú ani o tom, že niekde si požičal z nejakého iného textu vetu alebo dve vety. Nie. My sa bavíme o dvadsiatich stranách, ktoré sú okopírované z publikácií rôznych ľudí, o dvadsiatich stranách cudzích textov, ktoré sú odkopírované od slova do slova bez toho, aby ich oddeľoval akýkoľvek jeho komentár. A najhoršie na tom je, že vlastne celých tých dvadsať strán vydával za svoj vlastný komentár. O tomto sa my tu bavíme. Nie o nejakej jednej vete alebo dvoch vetách. Lebo takýto dojem sa snažil teraz svojím vystúpením navodiť pán Andrej Danko. Je to absolútne nedôveryhodné.
Chýba tam použitá literatúra, chýba tam záver. To, že sú tam nejaké poznámky pod čiarou, to nie je zoznam použitej literatúry. A zoznam použitej literatúry sa musí do prác, aj do seminárnych prác, písať už dnes, ale musel sa aj v roku 2000. Také boli štandardy.
Pokiaľ ide o prácu pána Sulíka, pán Sulík je na balkóne a pozorne počúval, čo hovoril pán magister Danko. Poslal mi do esemesky svoju diplomovú prácu, ktorú pán Andrej Danko nevedel nájsť. Takže ja som sa ju, teda ja som si ju dovolila preposlať pánovi Andrejovi Dankovi. Už v tejto chvíli by to mal mať vo svojom e-maili. A je tam komplet všetko, je tam aj použitá literatúra. Takže neviem, kde to hľadal, na akých doménach, ale na tých správnych určite nie. Verím, že toto nedorozumenie sa vyrieši tým, že teraz si to vo svojom e-maili prečíta.
Ešte poznámka od pána Sulíka: "Môj diplomový vedúci bol docent Borodovčák. Použitá literatúra je na strane 44. V archíve EUBA je uložený originál a aj ten má tú literatúru, pretože inak by mi záverečná práca neprešla."
Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Takže teraz otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomné prihlášky za kluby: OĽANO - pán poslanec Sopko, SME RODINA - pán poslanec Kollár, SaS - pani poslankyňa Blahová. A ešte sa prihlásili páni poslanci Krajniak, Osuský, Poliačik, Milanová, Dostál, Uhrík, Mazurek, Simon, Gröhling a pani poslankyňa Grausová.
Takže ako prvý za klub OĽANO vystúpi pán poslanec Sopko. Nech sa páči.