38. schôdza

Ďakujem kolegovi Poliačikovi za jeho reakciu. Myslím, že bol príliš zhovievavý k predrečníkom. Tvrdiť, že skutočné orgie antisemitizmu prídu až po tom, na Facebooku keď budú zdieľať videá z Národnej rady, no to sa mi zdá príliš zhovievavé a možno máme trochu inak postavenú latku, ale ja ako orgie antisemitizmu vnímam aj to, čo tu, to, čo tu teraz prebieha.
Nestihnem zareagovať na všetkých samozrejme, ale evidentne tu niekto nechápe rozdiel medzi tým, keď človek hovorí o zodpovednosti svojho vlastného národa, svojho vlastného spoločenstva za niečo, čo sa stalo, alebo hovorí, hovorí o ideologických, ideologických nasledovníkoch napríklad fašistov. Čiže v tomto zmysle slova Michal Havran nie je žiadny môj kamarát, ale určite je Slovákom, čiže buď hovorí o zodpovednosti Slovákov, alebo keď hovorí o vašich babičkách a dedkoch, tak hovorí o vašich ideologických predchodcoch fašistov z minulosti. A mňa to neprestáva fascinovať, ako vy dokážete tvrdiť, že niekto tu bojuje proti vlastnému štátu. No veď kritizujeme vládu, aj vy kritizujete vládu. A to je bojovanie proti vlastnému štátu? A teda rovnako ma fascinuje, ako dokážete používať argumentačne Palestíncov, keď sa vám to hodí na kritizovanie Izraela, a zároveň šíriť protimoslimskú nenávisť. To je tiež neuveriteľné.

Dobre, ďakujem veľmi pekne za slovo. Milé kolegyne, vážení kolegovia, pán predseda Národnej rady, už asi dve alebo tri hodiny si tu rozprávame o uznesení o antisemitizme. Niektorý poslanec tu povedal veľmi dobre, že toto naozaj nie je problém, ktorý trápi Slovenskú republiku.
Bolo tu dnes spomenuté, že nejakých 700 Srbov zobralo prácu Slovákom a dokonca ani tým Srbom nebolo zaplatené, lebo ich agentúra jednoducho oklamala. Tak isto ešte to nebolo medializované, ale snáď bude, autobusárom v okolí Zlatých Moraviec znížili kvôli, kvôli prichádzajúcom šoférom z Ukrajiny platy, zobrali im osobné príplatky, tak isto týchto ľudí si nikto nezastane. A namiesto toho sa Národná rada zaoberá problémom antisemitizmu.
S týmto návrhom na uznesenie paradoxne neprichádza, neprichádza samotný už nejaký Žid, čo by sa dalo legitímne očakávať pretože je racionálne nejaké očakávanie, že práva Židov si budú zastávať v prvom rade samotní Židia a oni sa budú samozrejme starať o svoj obraz. Ale paradoxne s ním prichádza predseda Slovenskej národnej strany a vyťahuje to po tom, ako sa vrátil z návštevy v Izraeli. Ja som v celej rozprave zatiaľ, bolo tu povedané mnoho, naozaj, bolo tu povedané, boli tu rozobraté jednotlivé body, ako sa tieto body dajú zneužiť, ako sa dajú otočiť proti, proti aj slušným ľuďom hovoriacim jednoducho pravdu, faktickú pravdu a ako v konečnom dôsledku toto uznesenie môže byť kontraproduktívne a vyvolať v ľuďoch práve otázky, že prečo práve ten židovský národ je taký, taký viac chránený ako iný, prečo spomedzi všetkých štátov sveta práve Izrael je nekritizovateľný a prečo spomedzi všetkých náboženstiev práve to židovské sa má stať opäť nekritizovateľným. Prečo nie slovenské, máme tu zástupcov MOST-u – HÍD, existuje aj strana na Slovensku, SMK, maďarská strana, určite aj oni by radi privítali, keby existovalo nejaké uznesenie chrániace práva, postavenie maďarskej národnostnej menšiny. Napriek tomu takéto uznesenie v pléne Národnej rady nebolo predložené.
Tak isto by to privítali aj mnohí Slováci, keby rovnako boli chránení, rovnako ako Židia boli chránení na území Slovenskej republiky aj Slováci. My sme, máte pravdu, bolo to tu povedané tak isto, my sme predložili kontranávrh k tomuto návrhu o antisemitizme, bol to návrh o antislovakizme. Ten návrh vznikol veľmi, veľmi elementárnym spôsobom. V podstate sme slovo "Žid" vymenili za slovo "Slovák" a slovo "Izrael" za slovo "Slovensko", zjednodušene povedané, samozrejme nejaké veci sme tam museli upraviť, ale chceli sme, aby to bol prakticky identický návrh, aby sa ukázalo, že či budú rovnako adekvátne chránené práva a záujmy slovenského národa alebo len záujmy, záujmy Židov a Izraela.
V celej rozprave mi chýba odpoveď na jednu jedinú otázku. A to je otázka možno aj na vás, pán predseda, že prečo prichádzate s takýmto návrhom zákona? Tá elementárna úplne fundamentálna otázka, že jednoducho prečo. Preto, lebo vidíte takú potrebu, preto, lebo ste to niekomu vy sľúbili alebo vám niečo sľúbili alebo skrátka, že prečo práve vy, prečo práve teraz predkladáte takýto návrh uznesenia, či neexistujú nejaké iné problémy, nejaké iné priority, nejaké závažnejšie problémy? Kolegovia, ktorí rečnili predo mnou, mali naozaj pravdu v tom, že tento návrh zákona vytvára exkluzívne práva pre Židov už len tým, že je definovaný, ako je definovaný a iné národnosti a náboženské skupiny takýto, takéto uznesenie Národnej rady mať nebudú. Čiže skutočne, skutočne aj z tohto pohľadu bude ten Izrael a Židia v exkluzívnom postavení pomedzi ostatnými.
A dostávame sa k mnohým paradoxom, ako to aj povedali tiež kolegovia, že čo keď príde nejaký Palestínec na Slovensko a bude chcieť kritizovať a rozprávať Slovákom aké, aké aj zločiny proti ľudskosti sa dejú mnohým, mnohým obyvateľom Palestíny alebo Sýrie alebo ktorejkoľvek okolitej krajiny, ktoré im spôsobuje izraelská armáda, a paradoxne na Slovensku to povedať nebude môcť pretože, pretože bude môcť byť trestne stíhaný za antisemitizmus, za kritiku štátu Izraela, za prirovnávanie Izraela k nejakej nacistickej, nacistickému Nemecku napríklad.
My tento návrh zákona vnímame ako naozaj pokus o zavedenie v podstate cenzúry a musíte si všetci uvedomiť a myslím si, že aj to viete, že vytvára obrovské interpretačné akési okno na to, že ako vlastne bude vysvetľované, čo je antisemitizmus a čo nie je antisemitizmus. Kto bude ten, ktorý bude posudzovať, že či tieto slová boli myslené alebo nejaké konštatovanie, faktické, pravdivé, bolo myslené negatívne alebo bolo myslené pozitívne alebo bolo myslené ako nejaký trestný čin alebo len akási, akási všedná kritika? Týmto návrhom uznesenia, pán Danko, si myslím, že nahrávate na smeč práve takým extrémistom, ako je napríklad pán poslanec Dostál, ktorý, ako vidíte, ešte to nie je schválené a už sa toho chopili, že tým, že kolegovia upozornili na masakre, ktoré sa odohrali počas vzniku štátu Izrael, tak on to nazval, že šíria antisemitizmus. Skutočne, že ešte ani nie je schválené uznesenie o antisemitizme a už sa toho chopili extrémni liberáli, aby ich kryli, tých svojich.
Niektorý kolega tu povedal, že Slovenská národná strana nemá, nemá už prakticky nič spoločné s ani slovenskou, ani národnou, že to je len teda strana, a ten program naozaj tomu aj tak viac-menej nasvedčuje, lebo, lebo v prospech slovenského národa ako takého, ako entity ste, pán Danko, alebo SNS nepredložili zatiaľ nič, ale v prospech Židov ste tu už predložili niečo. Napríklad keď sa jednalo o podporu slovenských škôl na južnom Slovensku, tak opäť SNS mlčala. Tí ľudia, ktorí nás z južného Slovenska z okolia Štúrova, Bajča a podobných dedín oslovovali, že chýbajú slovenské školy na južnom území, že u SNS nepochodili, lebo to z politických dôvodov nejak ich nechceli, nechcela otvárať, tak sa obracali na nás. My sme prišli s návrhom zákona, otvorili sme to tu, ale, ale teda, bohužiaľ, bohužiaľ, to neprešlo.
Čiže, pán Danko, kým vy ako predseda Slovenskej národnej strany chránite Židov, tak my v Ľudovej strane – Naše Slovensko chránime v prvom rade záujmy Slovákov a Slovenskej republiky. A keďže neprešlo to naše uznesenie o návrhu uznesenia o antislovakizme, tak prichádzame s niečím univerzálnejším, s čím sa dá oveľa viac súhlasiť a nebude to až také kontroverzné. A prerobili sme to, pripravili sme v spolupráci s občianskym združením Slavica, ktoré možno poznáte, definíciu antislavizmu, ktorú by sme radi predložili.
Predkladám to spolu s kolegami, je to návrh na nové uznesenie Národnej rady a predkladáme to spolu s kolegami Mariánom Kotlebom a Jánom Morom. V tomto uznesení sa v skratke píše asi to, že Slovensko, Slovenská republika je súčasťou sveta Slovanov a tak isto ako jedna z krajín, slovanských krajín chceme žiť v usporiadanom a slušnom svete, v ktorom nebudeme vo vlastných krajinách alebo naše národy vo vlastných krajinách jednoducho nebudú prenasledované, nebudú nejakým spôsobom dehonestované. Antislavizmus alebo antislovanizmus, ak chcete, viete veľmi dobre, že vo svete pretrváva, kvitne aj dnes. Dôkazom toho sú šíriace sa negatívne vyjadrenia na adresu napríklad Rusov alebo Srbov, mnohí prirovnávajú politiku Ruskej federácie k politike hitlerovského Nemecka, k politike nacistov, z Putina robia Hitlera a podobné veci. Tak isto, tak isto mnohí obhajujú alebo teda nejakým spôsobom sa zastávajú holokaustu v tom zmysle, že teda treba si neustále pripomínať, ale na genocídu Slovanov, či už počas druhej svetovej vojny alebo aj iných konfliktov, si nespomenie z ústavných činiteľov alebo z predstaviteľov vlády prakticky nikto.
Čiže to nepriateľstvo a predpojatosť voči, voči Slovanom ako rase, ako skupine národov pretrváva aj v 21. storočí. Súčasťou tohto antislavizmu je samozrejme cielené zosmiešňovanie, degradovanie, nadávky, kritika, často neoprávnená, paušalizovanie, nálepkovanie slovanských krajín z toho, že, že teda rozsievajú po svete nejakú nenávisť, vyvolávajú konflikty. A my sme teda pripravili návrh uznesenia, má to tri strany, ja to potom zvlášť prečítam, ktoré vychádza z predloženého návrhu o antisemitizme, akurát teda sme to aj z ideologickej stránky prerobili trošku na taký širší pohľad o antislavizme. Ak dovolíte, tak ja by som teda to uznesenie, ten návrh prečítal. Poprosím teda o čas na prečítanie, to zdôvodnenie v podstate bolo povedané.
Čiže Národná rada Slovenskej republiky... (Reakcia z pléna.) Dobre. Národná rada Slovenskej republiky, uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica.
Národná rada Slovenskej republiky za a) berie na vedomie informáciu o predložení návrhu uznesenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka k pracovnej definícii antisemitizmu na zasadnutie 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod č. parlamentnej tlače 1125. Po b) Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pracovnou definíciou antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica, a to v takomto znení a toto je to samotné uznesenie:
Slovensko je prirodzenou súčasťou sveta Slovanov. Slovenská republika je domovom Slovákom a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Antislavizmus ako nenávisť namierená proti Slovanom sa prejavuje vo svete už niekoľko storočí. Počas tejto doby mal antislavizmus aj fyzické prejavy vo forme genocídy a vyvraždenia miliónov Slovanov. Nepriateľstvo a predpojatosť voči Slovanom ako rase pretrváva aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžeme pozorovať hlavne k východným Slovanom, najmä k Rusom a južným Slovanom, najmä k Srbom. V súčasnosti sa antislavizmus prejavuje hlavne v hovorenom, písanom a vo vizuálnom prejave, používa časti zlomyseľné stereotypy o Slovanoch a pripisuje im negatívne charakterové črty. Súčasťou antislavizmu je aj cielené zosmiešňovanie a degradovanie významných osobností slovanského národa.
Antislavizmus treba vnímať ako útok na náš jazyk, kultúru, literatúru, dejiny, inštitúcie a vieru, teda na všetko to, čo robí národ národom. Rétorické a fyzické prejavy antislavizmu sú namierené proti príslušníkom slovanských alebo neslovanských národov a alebo ich majetku proti inštitúciám slovanskej komunity a náboženským ustanovizniam. Terčom takýchto prejavov môžu byť tiež slovanské krajiny chápané ako slovanské spoločenstvo.
Avšak kritiku slovanských krajín podobnú tej, aká býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antislavistickú. Antislavizmus často obviňuje Slovanov za konšpirácie poškodzujúce ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Slovanov z toho, prečo veci vo svete nefungujú. Súčasné príklady antislavizmu vo verejnom živote, v médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na, po prvé, ospravedlnenie a popieranie genocídy Slovanov; po druhé, vytváranie klamlivých dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, prepáčte, že vám skáčem do reči, ale vy ste ho neodovzdali a nie je zverejnené toto uznesenie, tento návrh uznesenia.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Veď v poriadku, predkladám ho teraz.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, my dvaja sme aj kolegovia v zastupiteľstve Nitrianskeho samosprávneho kraja. A ja teraz budem reagovať vôbec nie na definíciu antisemitizmu, ale na to, čo ste povedali a veľmi nepravdivo, a považujem to za šírenie klamstiev a nechápem, k čomu ho, viedla tá vaša poznámka o tom, že šoférom, teda vodičom spoločnosti ARRIVA NITRA, ktorí pracujú v Zlatých Moravciach, sa znížila mzda kvôli tomu, že sem prišli vodiči z Ukrajiny. To je totálny nezmysel. A hovorili ste o osobnom ohodnotení. Takže ja som volal s kompetentnými ľuďmi, oni žiadne osobné ohodnotenie nemajú. Majú prémie, ak splnia všetky podmienky a neurobili niečo zlé, nejaký priestupok, tak tie prémie dostanú. Ak niečo urobili, tak samozrejme prémie nedostanú, ale absolútne to nemá súvis s tým, či v Arrive, akciovej spoločnosti Nitra, sú zamestnaní alebo nie sú zamestnaní vodiči z Ukrajiny.
Prosím vás, nešírte takéto nezmysly a klamstvá.
Ďakujem.

Pán poslanec Uhrík, dobrý pokus, keď vám pán predseda Danko neskočil na antislovakizmus, tak sa nádejate, že vám skočí na antislovanizmus a chcete využiť jeho slabosť pre Rusko, teda to je to, čo vás, to, čo vás spája. No uvidíme, či to, či to zaberie, len teda nepostupovali ste, ako to už povedal pán predsedajúci Glváč v súlade s rokovacím poriadkom, ktorý predpokladá, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave. Čiže ten návrh nebol predložený právoplatne a nie je možné o ňom v tejto chvíli hlasovať.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán Uhrík, žijeme v demokratickej spoločnosti, slobodnej spoločnosti, kde každý má právo vidieť svoje politické hodnotenie tak, ako to cíti a vníma. A z tohto pohľadu je absolútne legitímne, že tak rešpektujeme vaše politické názory, aj vaše videnie sveta, ako aj videnie pána predsedu Národnej rady. Ja mám porozumenie pre jeho návrh uznesenia v tom, že som absolvoval, je to už hodne rokov dopredu, s vtedajším predsedom Národnej rady pánom Gašparovičom návštevu Izraela a veľmi dobre si pamätám, bolo to vo veľmi zložitej situácii, bol tam vojnový stav. A keď sme navštívili túto krajinu, tak sme videli proste mužov, ženách, vo vojenských uniformách mladých ľudí, proste nič podobné ako u nás, že chodíme v civile po školách, a proste tam väčšina tej mladej generácie, samozrejme, musia chodiť aj do školy a potom na cvičenie vojenské, ozbrojené. Je to krajina, ktorá žije vo veľmi zložitých podmienkach. A teraz sa nebudem vyjadrovať k ich histórii.
Samozrejme, každé, každé tie obdobia života národa majú svoje, svoje obdobia pozitívne, negatívne, ale čo som si odniesol vtedy z tohto, z tohto, z tejto cesty, je veľmi zlé vnímanie Slovenska. Pán Gašparovič vtedy navštívil aj múzeum Yad Vashem, kde proste sa dozvedel o tom, ako vnímajú a prečo vnímajú Slovákov v Izraeli ako národ, ktorý je veľmi nepriaznivo naklonený k nim. A možno bude trvať ešte strašne veľa rokov, než si porozumieme navzájom a než vzájomné, teda vzájomné krivdy, než si proste nejako odpustíme, ale u nich je silné vnímanie Slovenskej republiky, najmä Slovenského štátu zakorenené v tom. A je to na škodu veci, pretože ja viem, že veľa našich občanov v tom čase prvej slovenskej republiky pomáhalo Židom, ochránili ich. Proste v tom, v tom múzeu Yad Vashem pribudlo ďalších veľa záznamov o tom, že slovenskí, slovenskí Slováci, naši občania pomohli zachrániť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Na úvod by som chcel povedať, že nie sú to len poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorí vystupujú proti prijatiu tejto definície, ale je to aj množstvo organizácií a odborníkov z rôznych oblastí ako napríklad sociológovia a politológovia, publicisti, vedeckí pracovníci, umelci, právnici, redaktori alebo aktivisti, ktorí sa na Slovensku postavili proti tejto definícii antisemitizmu. Všetci sa podpísali pod iniciatívu, ktorá medzi hlavné dôvody uvádza napríklad to, že táto definícia antisemitizmu je pracovný dokument, od ktorého upustila aj samotná organizácia, ktorá ho iniciovala, to znamená Európske stredisko pre monitorovanie rasizmu a xenofóbie. Je to nezáväzný text, ktorý Národná rada Slovenskej republiky nie je povinná prijať. Je to vágna a mätúca formulácia, ktorá nespĺňa náležitosti definície.
V uznesení ide o nesprávne zamieňanie definície s dodatočným textom, s nejasnými ilustračnými príkladmi, je tam nepresný a zavádzajúci preklad anglického textu do slovenského jazyka, je to krok, ktorý obmedzí informovanie o dianí v Izraeli a Palestíne, je to deklarácia, ktorej zneužívanie kritizujú odborníci, ako aj židovské organizácie a organizácie etnických menšín, vrátane spoluautora pôvodného textu. Je to nepotrebná iniciatíva, ktorá zasahuje do našej legislatívy, ktorá už túto oblasť upravuje. Mnohí to vnímajú aj ako snahu vlády iného štátu cez zásah do právneho systému Slovenskej republiky obmedziť kritikov, jej nedemokratických postupov, ale hlavne je to kontroverzný dokument obmedzujúci slobodu slova občanov, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s právnymi dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vaša definícia antisemitizmu, pán predseda Danko, po vašom pozmeňujúcom návrhu obsahuje 11 možných ilustračných príkladov antisemitizmu, ktoré iba preloženým, ktoré sú iba preloženým pomocným materiálom schválenej definície nebol účastníkmi štátmi aliancie IHRA schválený ako definícia antisemitizmu tak, ako to bolo aj vo vašom pôvodnom návrhu.
Aj uplatňovanie týchto príkladov môže byť popri ochrane občanov židovského pôvodu či vierovyznania zneužívané na umožňovanie medzinárodnej solidarity s židovskými obyvateľmi Izraela a Izraelom okupovaných území, aj znemožňovaním medzinárodnej advokácie za ich ľudské práva, na ktorej sa podieľajú jednotlivci a skupiny bez ohľadu na vierovyznanie či etnický pôvod, vrátane židovských jednotlivcov a skupín. Proti prijímaniu definície, doplnenej o 11 možných príkladov antisemitizmu, varuje vyše 40 židovských organizácií, podľa ktorých toto zamieňanie ohrozuje tak palestínsky zápas o slobodu, spravodlivosť a rovnosť, ako aj celosvetový boj proti antisemitizmu. Slúži tiež Izraelu, aby sa mohol vyhýbať zodpovednosti voči univerzálnym štandardom ľudských práv a medzinárodného práva.
Teraz by som sa bližšie vyjadril k dvom príkladom, ktoré sú v tejto definícii uvedené ako súčasť definície antisemitizmu. Príklad 7 hovorí: "Odopieranie práva židovského ľudu na sebaurčovanie, napríklad tvrdenie, že existencia štátu Izrael je prejavom rasistického úsilia." Pritom Izrael sám seba definuje ako židovský štát, teda na rasovom základe. Štát Izrael diskriminuje nežidovských občanov a nežidovských obyvateľov pod jeho jurisdikciou. Toto sú fakty, ktoré nemožno zameniť, nemôže zmeniť žiadnym uznesením. Ak teda takéto tvrdenie nevznikne na základe nenávisti k Židom, nemalo by byť označené za antisemistické, ale založené na faktoch. Toto uznesenie však nerozlišuje pri takomto tvrdení nenávisť k Židom a oprávnenú kritiku. Na základe navrhnutého uznesenia bude dochádzať k nezákonnému obmedzeniu slobody slova, čo by bolo porušením čl. 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré je zaviazaná dodržiavať aj Slovenská republika.
Príklad č. 10 hovorí o prirovnávaní súčasnej izraelskej politiky k politike nacistom. "Znaky fašizmu alebo nacizmu sa dnes v sionistickom štáte Izrael zdajú byť jasnejšie ako v minulosti a je to fakt, ktorý nikto, okrem nevedomého alebo zaujatého človeka, nemôže poprieť." Toto nie je moje tvrdenie, to je tvrdenie profesora Asada Abdula Rahmana. Príkladom je plán s etnickými čistkami, ktoré navrhol člen Knesetu pre židovskú domácu stranu Bezalel Smotrich, ktorý navrhuje zaviesť izraelskú suverenitu v celom regióne okupovaného západného brehu Jordánu, zintenzívniť židovské kolónie, rozpustiť Palestínsku národnú autoritu a prinútiť Palestínčanov, aby emigrovali mimo historickej Palestíny, inak budú čeliť silnej vojenskej reakcii. Tu sa javí skutočná tvár izraelskej okupačnej vlády a extrémnej pravice na úkor palestínskeho práva, čím zakladajú fašistický režim. Rovnako je aj v zákone definovaný židovský nacionalizmus, ktorý definuje Izrael ako židovský štát, to znamená, že uprednostňuje židovstvo štátu pred jeho demokraciou.
Izraelský spisovateľ Zeev Sternhell povedal: "Nepotrebujeme právnu kultúru, aby sme pochopili, že ak má ľud právo na sebaurčenie, toto právo je vyhradené všetkým ľuďom." Pokračuje v tom, že: "Ak my Izraelčania máme ľudské práva, nemáme žiadne právo zbaviť ich Palestínčanov len preto, že majú boj alebo vojnu o rozdelenie krajiny. Izraelská demokracia je už v pokročilom štádiu blednutia a rezintengrácie. Kolónie jasne zbavujú Palestínčanov ich práva. Izrael v súčasnosti vytvára prostredie vhodné pre extrémizmus a širokú oblasť činností a extrémnu pravicu a základňu pre fašistické a polonacistické hnutia."
Doktor Ofer Cassif, lektor politických vied na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, vyvolal veľký hnev, keď prirovnal izraelské vnútroštátne právo s nacistickými zákonmi Hitlera. V prednáške povedal, že: "Izraelské rasistické zákony zakazujú Arabom žiť v konkrétnych oblastiach a podobajú sa zákonom v dobách Hitlera." Podobne tu istú tému napísal ľavicový spisovateľ Gideon Levin. "Noví nacisti? Máme takých veľa. Sú to produkty Izraela, noví hebrejsky hovoriaci nacisti, izraelská verzia." Ďalej dodal, že "izraelská pravica nie je nový nacizmus, ale na jeho okrajoch rastú tisíce nových nacistických kvetov, ktoré sa nikto nehodlá odstrániť".
S odvolaním sa na znenie navrhovaného uznesenia, ak by bolo prijaté, by bolo napríklad možné učiniť absurdné obvinenia z antisemitizmu aj voči významným izraelským osobnostiam. Bývalá ministerka Šulamit Aloni, bývalý minister Jusi Sarit, bývalý generálny prokurátor Michael Ben-Yair, viceprezident izraelskej akadémie vied David Harel, známy izraelský televízny moderátor Assaf Harel, či bývalý izraelský veľvyslanec Alon Liel, všetci z nich označili izraelskú politiku voči Palestínčanom za naplňujúcu charakteristiky apartheidu, teda rasistického režimu.
Podobne by sa na základe uznesenia bolo možné nálepkou antisemitizmu nespravodlivo diskreditovať medzinárodne uznávané osoby, akými sú nositelia Nobelovej ceny za mier, bývalý prezident USA Jimmy Carter a juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu, kontroverzný britský politik Sir Alan Duncan, profesor práva a reportér OSN John Dugard, či poslankyňa kongresu USA Betty McCollum, pretože aj oni označili izraelskú politiku za podobnú apartheidu. Za potenciálne apartheidnú ju označili aj bývalí izraelskí premiéri David Ben Gurion, Jicchak Rabin, Ehud Barak, Ehud Olmert a bývalý minister zahraničia USA John Kerry. Že Izrael voči Palestínčanom v súčasnosti praktizuje politiku apartheidu, si podľa prieskumu z roku 2012 myslí až 58 (%) izraelských Židov. Bývalý izraelský premiér a minister obrany Ehud Barak dokonca v rozhovore pre izraelskú televíziu Channel 10, v Channel 10 v roku 2016 povedal, že: "Izrael je nakazený zárodkom fašizmu a vo svete už nezostali žiadni seriózni vodcovia, ktorí by verili izraelskej vláde."
Váš desiaty príklad, teda prirovnávanie súčasnej izraelskej politiky k politike nacistov, nemôže predpovedať budúcnosť a ani vy a ani nikto nemôže vedieť, aká bude izraelská politika v budúcnosti. Je taktiež každého osobnou vecou, k čomu bude politiku akéhokoľvek štátu porovnávať, máme predsa slobodu slova. Pritom v príklade jedenásť sa píše, že antisemitizmus je napríklad aj považovanie Židov za kolektívne zodpovedných za konanie štátu Izrael, čím vlastne sám naznačujete, že so súčasným konaním štátu Izrael nie je niečo v poriadku.
Na záver chcem povedať, že snaha Izraela presadzovať dokument IHRA v krajinách Európskej únie, ktorej výsledkom je aj predkladaný návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je však zneužitím témy antisemitizmu na politické ciele krajiny, nacionalistickej a čoraz nedemokratickejšej vlády premiéra Netanjahua. Návrh uznesenia popri prezentovaní potreby ochrany slovenských Židov pred prejavmi nenávisti zavádza nástroj na špeciálnu ochranu štátu Izrael pred oprávnenou kritikou, ako nemá žiaden iný štát, pritom umožňuje umlčiavať aj kritické hlasy z radov samotných Židov, ktorých má údajne chrániť. Je dôležité zdôrazniť, že kritika Izraela vychádza z medzinárodne uznávaných štandardov ľudských práv.
Preto vyzývam všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby boli proti prijatiu takéhoto uznesenia.
Ďakujem.

Martin, mal si ďalšie fantastické, absolútne faktami podložené vystúpenie, kde si v podstate rozobral na súčiastky celé toto nezmyselné uznesenia o antisemitizme a poukázal na to, aká obrovská dvojtvárnosť sa tu vlastne pácha. Ak si pozrieme zase, zase tie jednotlivé state toho uznesenia, tie príklady, teoretické príklady antisemitizmu, tak tam dôjdeme k takému bodu, že obviňovanie Židov alebo vlády Izraela z toho, že zveličujú alebo zneužívajú holokaust, keby po prijatí tohto uznesenia na Slovensku strávil nejaký čas priamo židovský, izraelský spisovateľ Norman Finkelstein, ktorý dnes žije v Brookline v New Yorku, a strávil by určitý čas na Slovensku, tak by preňho zrejme musela prísť NAKA, pretože práve on je autorom knihy nazvanej Priemysel holokaustu, za ktorú má, pokiaľ dobre viem, zákaz vstupu do Izraela. Je persona non grata, kde práve o tomto hovorí, že priamo Izrael a Židia zneužívajú holokaust na to, aby z neho vytĺkali obrovské peniaze a obrovskú politickú moc a hlavne to, čo tu máme aj dnes, absolútnu nekritizovateľnosť, pretože kedykoľvek by ste chceli kritizovať Židov, ako to tvrdí on, okamžite vytiahnu kartu holokaust, holokaust a holokaust a tým pádom ste vybavený a nemôžete hovoriť absolútne nič.
A čo je také najzaujímavejšie, tak v Izraeli existuje taká jednoduchšia verzia práve norimberských zákonov, ktoré fungovali v tretej ríši a ktoré zakazovali medzirasové manželstvá. Niečo podobné existuje v Izraeli, údajne, keďže Izrael sám seba definuje ako židovský štát, priamo ako štát jedného konkrétneho národa, nikoho iného. Tak sa definujú v ústave, tak oni vraj sa chcú takto chrániť pred nejakým genetickým úpadkom alebo nejakým miešaním sa s inými rasami a národmi. To znamená, napríklad v Izraeli je svadba medzi Palestíncom a Židom zatiaľ niečo nepredstaviteľné alebo úplné spoločenské tabu, to jednoducho oficiálne, oficiálne tam ani neviem, či vôbec môže fungovať. Takže Izrael tieto veci normálne praktizuje dodnes.

Ďakujem. Martin, áno, je to veľmi vágna definícia, je to, ako som povedal, je to plastelína, z ktorej sa urobí tak autíčko, žirafa, psík či korytnačka. Toto slovo vágna, čo si spomenul, plne charakterizuje celý návrh pána Danka. Otvára široké spektrum možností, ktoré sa dajú zneužiť a využiť v politickom boji. Už som spomenul Žitňanskej náhubkový zákon, tiež sa začal zneužívať a poriadne. Aj toto uznesenie pána Danka, keby tak vedelo hovoriť, keby žilo, rieklo by tieto slová: ohýbaj ma, Danko, ty môj kapitánko; ohýbať sa dám, ako povie pán.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán poslanec, hovoril ste o uznesení, ktoré je predložené v Národnej rade. Je fakt, že Národná rada už za pána Mikloška prijala uznesenie, ktorým chcela vyrovnať, povedal by som, svoje vzťahy s Izraelom a napriek tomu, som spomínal v reakcii na pána Uhríka, že sa to nepodarilo, pretože keď navštívil pán Gašparovič Izrael, tak bol z toho trocha problém. Mali sme, vnímali sme, cítili sme, že tie vzťahy Izraelu a teda obyvateľov Izraela, že ku Slovákom nie sú dobré, napriek tomu sme boli svedkami obrovského gesta zo strany Izraela, keď pán Danko prišiel do Izraela a mal možnosť vystúpiť v mene Slovenskej republiky, slovenského parlamentu pred izraelským Knessetom. Ja osobne to vidím ako podanie ruky zo strany Izraela voči Slovenskej republike a ja nie som si istý, či toto uznesenie, ktoré bolo navrhnuté, prejde alebo ako dopadne, v každom prípade je to do budúcnosti ešte otázka, ako sa vzťahy Izraelcov alebo Židov a Slovákov budú vyvíjať. Napriek tomu ale to gesto urobili zo strany Izraela, prvé oni. Takže vnímam aj túto diskusiu a povedal by som aj pokus pána Danka nejakým spôsobom urobiť revanš a gesto zo strany slovenského parlamentu ako pozitívne.
No ale samozrejme je otázka, ako slovenská verejnosť, ako naši občania, ako poslanci Národnej rady sa k tomuto postavia. Ak sa to nepodarí dnes alebo v tomto období, tak to zostane otázka, ktorá bude otvorená, ale v každom prípade treba hľadať cestu do budúcnosti, spolupráce všetkých národov, aj tých národov, ktoré v minulosti mali rozpory a problémy, pretože keď prídete na diplomatické rokovanie do sveta vy, tak si treba uvedomiť, že budete musieť rokovať a potrebovať budete raz spojencov aj Židov, budete potrebovať aj Rusov, aj Američanov, aj Nemcov, aj Maďarov a Poliakov. Proste tie problémy treba hľadať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, navrhnuté, navrhované prijatie uznesenia, ktoré dnes prerokúvame, vo mne vzbudzuje silnú pochybnosť, či sa nachádzam v slovenskej Národnej rade. Šokujúce je, že predkladateľom tohto návrhu je sám predseda slovenského parlamentu a aby tomu bola nasadená koruna, ešte aj predseda takzvanej Slovenskej národnej strany.
Pán Danko, vy ste človek kráľovsky platený z daní občanov Slovenskej republiky, teda ste zamestnancom týchto občanov a tak ste povinný pracovať a slúžiť týmto svojim zamestnávateľom. Uvedomte si, že ste predsedom slovenskej Národnej rady a nie izraelského Knessetu.
Pri pohľade na predkladaný návrh uznesenia mám pocit blížiaci sa k istote, že máte, pán Danko, ešte aj iného zamestnávateľa, ktorý vás zrejme možno platí lepšie ako platcovia daní Slovenska. Problémom však je, že tento cudzí zamestnávateľ vám zadáva úlohy namierené proti občanom Slovenskej republiky a proti duchu našej ústavy, ktorá zaručuje rovnosť občanov pred zákonom. Sám ste sa vyjadrili, že ste to dali ako prísľub predsedovi parlamentu cudzieho štátu.
V návrhu uznesenia, pán Danko, robíte určitú skupinu ľudí na Slovensku nadradenú, nekritizovateľnú pod hrozbou trestu. A to aj v prípade, ak bude kritika opodstatnená a pravdivá, a zvyšok obyvateľstva bude týmto diskriminovaný. Moja otázka znie: komu teda, pán Danko, slúžite? Koho ste ešte zamestnancom?
Povedali ste, že ste sa museli hanbiť v cudzom štáte za svojich kolegov v parlamente. Je chvályhodné, pán Danko, keď sa hanbíte, ale iba v prípade, keď sa hanbíte sám za seba, lebo naozaj sa máte za čo hanbiť. V zahraničí aj doma podnecujete nenávisť k Slovensku a Slovákom. Za to by ste sa mali nielen hanbiť, ale aj vyvodiť pre seba dôsledky. Nebolo by teda lepšie, pán Danko, keby ste išli robiť predsedu parlamentu do cudzieho štátu, v ktorom ste sa to museli hanbiť? Tam by ste sa nepochybne vynímali oveľa viac a boli oveľa väčším prínosom než na Slovensku, pre ktoré ste práve vy stelesnenou hanbou, a aj vám by to určite vyriešilo veľa vašich problémov.
Keď sme predložili návrh zákona proti hanobeniu štátnych symbolov Slovenskej republiky, vy ste, pán Danko, hlasovali proti a tu na druhej strane zastávate úplne v Slovensku cudzí štát a cudzí národ. Prečo so myslíte, pán Danko, že do Slovákov si môže, kto chce a kedy chce kopnúť, urážať ich a šikanovať? Je zjavné, že trpezlivosť slovenských daňových poplatníkov je bezhraničná, lebo keby ste toto urobili ktorémukoľvek zamestnávateľovi, že by ste slúžili nejakej cudzej firme a poškodzovali svojho zamestnávateľa, už dávno by ste boli nezamestnaný.
Pán Danko, vo funkcii predsedu Národnej rady Slovenskej republiky dávať takéto sľuby a poslúchať príkazy predsedu parlamentu cudzieho štátu a zákonom zastrašovať občanov štátu, v ktorom ste predsedom parlamentu, tak to sa, pán Danko, v civilizovanom svete nazýva vlastizrada.