38. schôdza

Vážený pán doktor Andrej Danko, mňa by ani len nenapadlo počas písomnej rozpravy, že sa prihlásim ešte raz ústne a že sa budem chcieť ešte raz vyjadriť k tomuto návrhu uznesenia, ale tá vaša reakcia, tá ma jednoducho nenechala chladným a povedal som si, že vystúpiť musím.
Ja vám chcem povedať, že ja sa nestarám o váš osobný život, nekritizujem vás za to, nehodnotím to, ako sa správate niekde doma, lebo niečo podobné. To znamená, keď kritizujem vašu politickú činnosť, alebo vás nazývam hanbou Slovenskej republiky, alebo tvrdím, že nemáte chrbtovú kosť, tak ja vždy tieto veci podkladám nejakými priamymi politickými činmi, ktorých ste sa vy dopustili, alebo nejakými zákonmi, ktoré ste podporili, nepodporili, navrhli, nenavrhli a tak ďalej a tak ďalej.
Chcem vám teraz prečítať článok jedného z niekdajších popredných členov Slovenskej národnej strany. Článok človeka, ktorý bol v podstate ako keby ideológom Slovenskej národnej strany, a je to článok z roku 1881 vydaný v časopise Slovenské pohľady. Prečítam vám istý úryvok. "Pred sto rokmi bolo v Uhorsku 75-tisíc Židov, za 55 rokov bolo ich už 241-tisíc. Vzrast stal sa najviac v Hornouhorských stoliciach. V 1870. roku 552-tisíc a odvtedy rozmnožili sa tak, že ich je už vyše 600-tisíc duší a ešte vždy množia sa akceleratívne, prirodzene i dosťahovaním z Haliče a pohraničných zemí. Prichodia stadiaľ bez groša, v kaftanoch, s kyčkeš za ušima, o krátky čas rozložia siete po dedine, zbohatnú, spyšnejú do drzosti, zakúpia sedliakove pozemky, uvŕhajú ľud do otroctva, proti ktorému niekdajšia panština bola hračkou. Z dedín tiahnu s vylúdenými peniazmi do mestečiek a miest, úžerníčia beštiálnou nemilosrdnosťou, vplývajú na spoločnosť. Ľud, z ktorého cicajú krv i špiky, opovrhujú, znemravňujú výstupkami, o ktorých by vedeli rozprávať priatelia ľudu, stojaci mu blízko základom povolania. Veď to Talmud dovoľuje. O dajakom kladnom tvorení ani slychu. Židia nie sú vstave ani lavice do synagógy stvoriť vlastnou silou, tým menej postaviť synagógu. Za kresťanské peniaze kresťanskými rukami stavajú oltáre zlatému teľaťu."
Toto je článok Svetozára Hurbana Vajanského nazvaný Židovská otázka na Slovensku. Mňa zaujíma teraz jedna vec: ako sa k tomu chcete postaviť do budúcnosti? Ja som už párkrát rečnil pri spomienke na smrť Svetozára Hurbana Vajanského, ktorý je pochovaný na Národnom cintoríne v Martine, a vždy sa som tak zamýšľal nad tým, ako sa teraz chce Slovenská tzv. národná strana vysporiadať s týmto slovenským dejateľom. Bezpochyby veľkou osobnosťou v dejinách vašej vlastnej politickej strany. Teda strany, ku ktorej historickému odkazu sa hlásite. Ako sa s týmto chcete vysporiadať?
Vaša pani poslankyňa, ktorá tu dnes sedí práve teraz, bola na jednej ceremónii, kde Matica slovenská odhaľovala bustu priamo tomuto človeku. Priamo tomuto človeku Matica slovenská odhaľovala bustu a vaša pani poslankyňa tam bola. To je len jeden z článkov Svetozára Hurbana Vajanského. On má ďaleko, ďaleko tvrdšie vyjadrenia a je ich nesmierne veľké množstvo. Odpovedzte mi, prosím, pretože vy ste na mňa síce reagovali, ale nepovedali ste fakticky vôbec nič. Vôbec nič. Vy ste vyšli s emóciami, s nejakými nárekmi, sťažovaním sa, tak ako je to u vás zvykom, ale nepovedali ste nič faktické, nič, na čo by sa dalo objektívne reagovať. Povedali ste ale, že Ľudovít Štúr, keby videl genocídu Židov, keby videl tie milióny mŕtvych, tak by si svoje výroky možno rozmyslel. Možno by ste to isté povedali aj o Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom alebo o iných veľkých dejateľov našej vlasti, ku ktorým, ako spomínam, sa vaša strana zatiaľ hlási.
Ale čo je veľmi zaujímavé, tak vy už po tom, čo ste predložili do pléna tento návrh na zákaz akejkoľvek kritiky Izraela, Židov, lebo to nie je žiadny návrh uznesenia o antisemitizme, ale priama a jasná kritika Izraela a Židov, ktorá musí byť zakázaná, tak ste na vašej facebookovej stránke Slovenskej národnej strany dali článok o Martinovi Rázusovi, o bývalom niekdajšom predsedovi Slovenskej národnej strany, o tom, ako sa hrdo hlásite k jeho odkazu, ako to bol veľký bojovník za národ, ako sa snažil, ako veľmi povzniesol Slovenskú národnú stranu. Ale ja som si istý, že vám už v tej dobe, keď ste dávali toto uznesenie, nebolo cudzie, že práve Martin Rázus je autorom knihy nazvanej Krčmársky kráľ, kde Židov neopisuje vo veľmi pozitívnom svetle. Aj napriek tomu hovoríte, že vy idete v jeho odkaze. To znamená, vy si musíte nejakým spôsobom vysporiadať tieto historické skutočnosti, lebo toto, čo tu teraz predkladáte, to sa týka iba jedného národa, ktorý, práve ľudia, ktorí Slovenskú národnú stranu budovali, zakladali, dávali, tvorili jej ideológiu, jej srdce, celé jadro, jej myšlienky, otvorene týchto ľudí kritizovali.
Hovorili ste teda o tom, že Ľudovít Štúr by si rozmyslel svoje výroky. Ale dobre, akceptujme jednu vec, Židia sa stali obeťou veľkej genocídy. Kvôli tomu údajne musíme prijímať návrh o "antisemitizme", ktorý zakáže akúkoľvek ich kritiku. Ale pozrime si taký nejaký iný národ, nejaký porovnateľný národ, ja neviem, napríklad Arménov. Tí tiež v 20. storočí prešli genocídou, 1,5 mil. ľudí z tohto národa bolo vyvraždených vtedy ešte Osmanskou ríšou, ešte Tureckom. Prečo si neprijímame nejaké špeciálne uznesenie na ochranu Arménov? Takisto v histórii trpeli, takisto ich boli milióny zabité ľuďmi a národom, ktorý aj na Slovensku napáchal neskonalé škody, obrovské škody vyvražďovania, znásilnenia, genocídy, vypaľovania, rabovania miest. O Arménov ani nezakopneme. Prečo nejdete napríklad do Arménska a netvrdíte, že Slovensko je historickým dlžníkom Arménska a podobne?
Ďalší príklad, veľmi dôležitý. Lazar Kaganovič, blízky spolupracovník Stalina, člen politbyra, ktorý na začiatku 30. rokov, mimochodom, židovského pôvodu, v podstate vytvoril koncepciu ukrajinskej kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorá stála život siedmich miliónov Ukrajincov v priebehu jednej zimy z roku 1932 na 1933. Sedem miliónov ľudí vyhladoval na smrť cieleným priamym jasným programom, ktorý mal zlomiť ukrajinský národný odpor. Bielych, kresťanských, slovanských Ukrajincov. Vyvraždil ich 7 miliónov v priebehu jednej zimy. To sa holokaust ani zďaleka nechytá na takúto obludnú genocídu, ktorej autorom je Žid, ktorý mimochodom zomrel ako 97-ročný v roku 1991. Na svojich rukách má krv nie siedmich miliónov, ale ďaleko väčšieho množstva ľudí, lebo on takisto bol autorom mnohých prenasledovaní v Sovietskom zväze. Miliónov a miliónov ľudí, krv týchto ľudí má na rukách, zomrel pokojným, sladkým životom 97-ročný. Všetko v poriadku. A bolo by hlúpe a naivné prisudzovať teraz celému židovskému národu vinu za tohto človeka, ako to mnohí, ako som spomínal, prisudzujú za vinu slovenskému národu za činy jednotlivcov. Ale čo je dôležité? Prečo tu neprijímame uznesenie o ukrajinskom národe? O tom, že bude zakázané kritizovať nejaký, hovoriť o nejakom antiukrajinizme? Veď aj ten národ prešiel obrovskou genocídou. Ak má byť toto ospravedlnením úplne všetkého, čo posledne národ zrobí, len to, že prešiel nejakou genocídou a potom už môže robiť čokoľvek, tak potom prijmime zákony na ochranu všetkých takýchto národov, ktoré prešli genocídami.
Vy nemôžete ospravedlňovať činy štátu Izrael. Nemôžete ospravedlňovať činy znásilnenia, vraždy, terorizmus, vyhladzovanie, násilná okupácia, ukradnutie cudzieho územia tým, že Židia si prešli holokaustom. Lebo opakujem, sú tu národy, ktoré prešli väčším utrpením. Väčším vyvražďovaním, ale zvysoka na nich celý svet kašle. Dokonca o ukrajinskom "holodomore" sa takmer vôbec nehovorí. Zahmlieva sa, kto bol jeho autorom. Nechce sa nejako spomínať. Lebo to boli len tí bieli kresťanskí Slovania. Tí nie sú dôležití. Dôležití sú tí, o ktorých tu dnes hovorí Andrej Danko.
A ja zopakujem to, čo je dôležité, čo je podnetné a čo si musíme pamätať. Nemám nič proti židovskému národu. Ja vôbec to, o čom tu hovorím, neprisudzujem celkovému židovskému národu ako celku, ale keď som hovoril, napríklad, o vplyve niekoľkých významných židovských podnikateľov na celkovú svetovú mediálnu sieť, keď som hovoril o ich vplyve na ropný biznis, keď som hovoril o ich vplyve v bankovom sektore, tak som hovoril konkrétnymi faktami. Ale vy mi týmto uznesením chcete tieto fakty zakázať hovoriť. A ja som, dobre, v poriadku, čakal, že prídete sem a poviete, že ten Exxonmobil nevlastnia Rockefellerovci, ten Alphabet nevlastnia Židia, nie, ten Comcastt, ktorý vlastní všetky média v Amerike, nevlastnia Židia. Mohli ste prísť povedať to. A tým pádom by ste ma jednoducho napravili. Povedal by som si, dobre, mýlil som sa, mal som zlé informácie, v poriadku, prijímam. Už to nebudem hovoriť. Ale vy ste to neurobili. Vy tu len prídete, nariekate, fňukáte. A zase ste vytiahli tú istú tému, ktorú vyťahujete vždy, keď vám dôjdu argumenty, a to je holokaust. Ale naozaj ja toto uznesenie nehodnotím z nejakého pohľadu nenávisti, ale z pohľadu faktov. A vy týmto uznesením chcete zakázať národu a všetkým hovoriť fakty. A všetci, ktorí za toto budú hlasovať, hlasujú proti slobode slova, zrádzajú slovenský národ.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, ako už raz svojho času povedala Anička Malíkovie, Slovenská národná strana nemá v sebe nič národné, sociálne, ani kresťanské. Ja osobne tvrdím, že je to na rozdiel od pôvodnej Rázusovej strany len akási obchodná značka, nejaké biznis centrum.
A čo sa týka tých Arménov, ktorých si spomenul. Ich brutálne vyvraždenie Turkami, v Turecku, tam je to tabu. Tu by sa hodil nejaký zákon alebo uznesenie, ktorým by sa zakázali styky s Tureckom, prípadne by sa mohol vyhostiť turecký diplomat, kým sa Turecko neospravedlní za genocídu Arménov. A, samozrejme, také činy, ako vyhlasovanie Turecka za ostrov stability prezidentom, by bolo trestným činom. Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Mazurek, genocída Arménov Turkami nepochybne je vážnym zločinom. Drobným rozdielom oproti holokaustu je, že holokaust sa dial aj na Slovensku. Aj na Slovensku počas fašistického Slovenského štátu, ktorý viedol vami obdivovaný prezident Jozef Tiso, boli prijaté zákony, ktoré pozbavili slovenských občanov židovského vierovyznania, židovskej národnosti alebo čo by len židovského pôvodu ich občianskych práv, ich majetku, ich dôstojnosti. A Slovenský štát vyviezol zo svojho územia desaťtisíce vlastných občanov do vyhladzovacích táborov a ešte za to zaplatil.
Čiže áno, genocída Arménov je zločin. Ale z hľadiska Slovenska, z hľadiska jeho histórie je rozdiel, keď hovoríme o holokauste, keď hovoríme o tom, čo štát, ktorý tu existoval, na území Slovenska bol Slovenský štát, spáchal na vlastných občanoch, na vlastných občanoch Židoch, a keď hovoríme o tom, čo Turecko spáchalo na Arménoch. Dúfam, že si ten rozdiel uvedomujete a nepoužívate to iba účelovo.
A pokiaľ ide o holodomor, tak to bol zločin komunistického režimu voči ukrajinskému národu. To nebol zločin Žida. To je presne ten antisemitizmus, o ktorom hovorí aj tá definícia, že tam zdôrazňujete nejakého jedného človeka a odvodz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál, ak ste si všimli, ja som sa presne na tieto veci pýtal v rozprave, že či má byť samotný holokaust ospravedlnením preto, aby sme dnes prijali uznesenie, ktoré zakáže kritiku štátu Izrael, aby sme prijali uznesenie, ktoré zakáže v podstate akúkoľvek kritiku Židov, lebo tá definícia je písaná tak vágne, že sa dá obracať do neuveriteľných rozmerov a čokoľvek sa dá v podstate vyložiť ako antisemitizmus. Ako som spomínal Normena Finkelsteina, kolegovia spomínali Desmonda Tutu, spomínali Nelsona Mandelu a podobných držiteľov Nobelových cien. A títo by podľa tejto definície, keď sa budeme striktne držať len toho, čo tam pán Andrej Danko zverejnil, čo tam v podstate dal, tak aj títo by páchali antisemitizmus.
A ja, keď argumentujete týmito vecami, že holokaust, stále vyvražďovanie, koncentračné tábory a pod., sa chcem opýtať, ako to súvisí s dneškom, 70 aj viac rokov po tom? A hlavne prečo, keď napríklad pri tomto národe je toto vyvražďovanie dôvodom na absolútnu nekritiku, prečo napríklad môžeme otvorene kritizovať a spochybňovať akékoľvek iné genocídy? Nie je s tým vôbec žiaden problém.
Čiže mne ide len o jednoduchý jeden fakt a ktorý chcem počuť práve od Andreja Danka, lebo nie od vás, od vás to ma až tak nezaujíma. Ale chcem, aby Andrej Danko povedal, že či je holokaust natoľko ospravedlnením, aby sme dnes úplne zakázali kritiku Židov. Lebo toto tu on dnes predkladá. A to je veľmi dôležité.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, veľkú časť dnešného rokovacieho dňa, úvodného dňa dnešnej schôdze venujeme návrhu uznesenia z dielne predsedu Národnej rady Andreja Danka na tému antisemitizmus. Už tu bolo povedané toho naozaj veľa. Naša hlavná výčitka je tá, že toto uznesenie spája do jedného guláša všetkých normálnych obyvateľov aj Slovenskej republiky židovského pôvodu alebo židovskej národnosti, alebo ako to chcete, vierovyznania, s politickou štátu Izrael, ktorý mnohí, naozaj mnohí, a to nielen poslanci našej strany, ale aj mnohí a nielen na Slovensku, ale celosvetovo, považujú za štát nedemokratický, rasistický, zločinecký, atď., atď., doplňte si, čo chcete.
Neboli sme to my, neboli sme to my z Ľudovej strany Naše Slovensko, kto ako prvý v tomto volebnom období označil Izrael za zločinecký štát. Bolo to po útoku a vystrieľaní 50 Palestíncov z úst člena Zahraničného výboru Národnej rady poslanca Národnej rady Slovenskej republiky z klubu SMER – sociálna demokracia Blahu, ktorý povedal, že je to zločinecký štát, ktorý len tak zastrelí 50 Palestíncov. A mal pravdu. Ale dnes nepočujeme o tom, že by niekto kritizoval jeho za tieto slová. Iba selektívne našich poslancov.
Ale poďme ďalej a pýtajme sa na procesné otázky tohto uznesenia. Pod uznesením je za klub Slovenskej národnej strany podpísaný jeden jediný človek. Zhodou okolností predseda a zároveň aj predseda Národnej rady Andrej Danko. Ale pod uznesením žiadajúcim stiahnutie materiálu o tom vlastizradnom migračnom pakte sú podpísaní šiesti, siedmi, siedmi poslanci Slovenskej národnej strany, ale práve tam predseda Národnej rady a poslanec Danko chýba. A ja si to neviem vysvetliť. V siedmich, v siedmich poslancoch sa naozaj, a ja sa chcem poďakovať z tohto miesta poslancovi Paškovi za jeho veľmi vecný prejav na zahraničnom výbore, sa ozvalo možno svedomie, možno zvyšky národnej hrdosti a jednoducho bojujú za to, aby Slovenská republika nebola účastná tohto vlastizradného paktu, však budeme sa o tom rozprávať ďalej, ale tam podpis predsedu Andreja Danka chýba. Ale keď ide o bezbrehé zabránenie, snahu o bezbrehé zabránenie kritiky Izraela, tak tam svieti práve podpis Andreja Danka. Neviem si to vysvetliť. Ľudia sa na to pýtajú. Možnože dostanú odpoveď priamo v hlasovaní, alebo možno v nejakých ďalších krokoch.
Bavíme sa tu o tom, že koľko veľa obetí v histórii a tak ďalej. Obete sú mŕtvi ľudia, ktorí sa nedajú spochybniť a ja sa chcem v tejto súvislosti spýtať pána predsedu, je to naozaj česť stáť tak v jeho blízkosti, či mu niečo hovorí dátum 22. júla 1946? Jeruzalem, hotel Kráľ Dávid. Bolo viac ako rok po ukončení druhej svetovej vojny, ľudia si mysleli, že naozaj nejaké genocídy, vraždenia, zabíjanie nevinných nehrozí, a zrazu, bác, hotel King David zlikvidovaný, vyhodený do vzduchu skupinou Irgun, teroristickou skupinou Irgun, pri ktorom útoku zahynulo 91 ľudí v zložení Židia, Arabi, Angličania, Egypťan, Grék a Rus. A my dnes hovoríme o tom, že keď niekto kritizuje takéto činy, ktoré viedli a ktorých cieľom, bez hanby priznaným, bolo urýchlenie a vytvorenie židovského štátu, keď to niekto kritizuje, tak je proste podľa tohto uznesenia, alebo bude, čistý antisemita. Hoci ten človek nemusí mať absolútne nič proti slušným občanom židovského pôvodu, proti normálnym ľuďom, ktorí pracujú, starajú sa, snažia, jednoducho slušne žijú. Toto je to obrovské nebezpečie, o ktorom my stále hovoríme, že jednoducho to nemôžte spájať, ani účelovo, ani pod vplyvom nejakej Kabaly, s ktorou ste sa asi, možno stretli v tom Izraeli. Ja neviem, ja neviem, ale chápeme, že to nie je dobré, čo robíte.
A, pán Danko, viete, najhoršie je to, že ja aj s kolegom Morom sme boli osobne v Sýrii a v Libanone. A v tej Sýrii, nieže my sme to videli, aj vy by ste to na vlastné oči videli, čo tam dosiahol zločinecký pakt Izrael, Amerika, Turecko. Pán Danko, zbombardované detské, detské nemocnice. Deti čakajú na ošetrenie tri týždne, nejaké komplexné. V nemocnici pre osemsto detí je päť, päť lôžok jednotky intenzívnej starostlivosti. A kvôli medzinárodnému embargu, na ktoré tlačí najmä Izrael a USA, si tieto nemocnice, napriek tomu, že Sýria má peniaze, nemôžu kúpiť nové chýbajúce medicínske vybavenie. A vy mi potom poviete, že keď niekto kritizuje túto zločineckú politiku vedúcu k stovkám mŕtvych detí a civilistov, možno k tisícom, ja neviem, takže je antisemita. A že jednoducho ho treba vybaviť a musíme o tom spraviť uznesenie. A nie ste ochotný a schopný pochopiť, že my žiadame iba jedno, rozdeľte, rozdeľte nejakú ochranu, pre mňa za mňa, židovských spoluobčanov a kritiku Izraela. Keď to neviete rozdeliť, tak ju naozaj, potom sa nedivte a nečudujte, pán Danko, že ľudia si oprávnene myslia a majú to podozrenie, že vám v skutočnosti nejde o ochranu židovských spoluobčanov pred nejakým neexistujúcim, fiktívnym ohrozením, ale o zabránenie kritiky štátu Izrael. Nedá sa to vysvetliť inak.
A, pán Danko, ešte kým prejdem k tomu antislovanizmu, viete, vy nám, vy nám, mnohokrát opakovane nás obviňujete a označkujete nás, značkujete, nálepkujete ako fašistov, nacistov, extrémistov a neviem čo, ale vám musím povedať jednu vec, ktorá bude asi novinka v tomto pléne. Kým niektorí z našich poslancov boli členmi občianskeho združenia legálne zaregistrovaného ministerstvom vnútra, Slovenskej pospolitosti teda, združenia, ktoré sa snažilo viesť mládež k národným hodnotám, k vlastenectvu a ku všetkým tým normálnym veciam, ktoré každý človek musí cítiť, tak minimálne jeden váš poslanec, pán predseda, vážení, mal veľmi blízko k vyslovene extrémistickej organizácii, ktorá sa netajila obdivom k Hitlerovi, ktorá na rozdiel od členov pospolitosti bežne hajlovala. Lebo v pospolitosti, pán predseda, za mojich čias sa nehajlovalo. Tam žiadni hitlerovci neboli, ani nič podobné. Takže toto si najprv vybavte medzi svojimi a potom hovorte o tom, kto je tu, kto je tu fašista a potom ukazujte prstom na nás.
Čo ale vám vytýkame najviac, tak je to, že prečo keď chcete chrániť Židov, prečo pred tým nechcete chrániť aj všetky ostatné národy a národnosti. Alebo spolu s tým, nielenže pred tým, aby sa nepovedalo, že je niekto viac. Tak poďme ich chrániť všetkých. Či si myslíte, že naozaj tú ochranu si zaslužujú, zaslúžia len Židia teda a ostatní ľudia nie? Nech sú akejkoľvek národnosti, akéhokoľvek pôvodu, akéhokoľvek vierovyznania na Slovensku? Potom je to asi diskriminácia a nejaký spôsob vyvyšovania alebo ponižovania nejakých ľudí medzi sebou.
Takže, pán predseda, my sme v tejto súvislosti pripravili návrh na v podstate uznesenie, ktoré má dopĺňať, ktoré má dopĺňať to vaše uznesenie tak, aby to bolo vyvážené. A teraz si dovolím to uznesenie prečítať. Je to podané tak, ako káže rokovací poriadok. Takže poprosím o zastavenie času a idem čítať samotný text uznesenia.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k pracovnej definícii antislavizmu vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica. Národná rada Slovenskej republiky za a) berie na vedomie informáciu o predložení návrhu uznesenia poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka k pracovnej definícii antisemitizmu na zasadnutí 35. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pod č. parlamentnej tlače 1125, za b) vyslovuje súhlas s pracovnou definíciou antislavizmu, vypracovanou skupinou poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v spolupráci s občianskym združením Slavica, a to v takomto znení:
"Slovensko je prirodzenou súčasťou sveta Slovanov. Slovenská republika je domovom Slovákov a Sloveniek, ktorí viedli boj o svoju nezávislosť viac ako tisícročie. Je preto prirodzené, že chcú žiť v prostredí, v ktorom nebudú terčom nenávisti zo strany iných. Antislavizmus, ako nenávisť namierená proti Slovanom sa prejavuje vo svete už niekoľko storočí. Počas tejto doby mal antislavizmus aj fyzické prejavy vo forme genocídy a vyvraždenia miliónov Slovanov. Nepriateľstvo a predpojatosť voči Slovanom ako rase pretrváva aj v 21. storočí. Najzúrivejšiu nenávisť môžme pozorovať hlavne k východným Slovanom, najmä k Rusom a južným Slovanom, najmä k Srbom. V súčasnosti sa antislavizmus prejavuje hlavne v hovorenom, písanom alebo vizuálnom prejave, používa zlomyseľné stereotypy o Slovanoch a pripisuje im negatívne charakterové črty. Súčasťou antislavizmu je aj celené zosmiešňovanie a degradovanie významných osobností slovenského národa.
Antislavizmus treba vnímať ako útok na náš jazyk, kultúru, literatúru, dejiny, inštitúcie a vieru a teda na všetko to, čo robí národ národom. Rétorické a fyzické prejavy antislavizmu sú namierené proti príslušníkom slovanských alebo neslovanských národov a/alebo ich majetku, proti inštitúciám slovanskej komunity a náboženským ustanovizniam.
Terčom takýchto prejavov môžu byť tiež slovanské krajiny chápané ako slovanské spoločenstvo. Avšak kritiku slovanských krajín podobnú tej, ak býva vznesená proti akejkoľvek inej krajine, nemožno považovať za antislavistickú. Antislavizmus často obviňuje Slovanov z konšpirácie poškodzujúcej ľudstvo a často sa používa na obviňovanie Slovanov "z toho, prečo veci nefungujú".
Súčasné príklady antislavizmu vo verejnom živote, médiách, školách, na pracoviskách a v náboženskej sfére, berúc do úvahy celkový kontext, môžu zahŕňať, ale nie sú obmedzené na:
1. ospravedlňovanie a popieranie genocídy Slovanov,
2. vytváranie klamlivých, dehumanizujúcich, démonizujúcich alebo stereotypných tvrdení o Slovanoch,
3. obviňovanie Slovanov ako ľudu zo zodpovednosti za skutočné alebo vymyslené krivdy spáchané jednou slovanskou osobou alebo skupinou alebo aj za činy spáchané neslovanmi,
4. obviňovanie Slovanov, slovanských štátov alebo slovanských národov z organizovaného podieľania sa na holokauste,
5. obviňovanie príslušníkov slovanských národov z toho, že sú loajálnejší k svojim krajinám ako k údajným prioritám Slovanov na celom svete než k záujmom cudzích krajín,
6. odopieranie práva slovanských národov na sebaurčenie a nezávislosť,
7. uplatňovanie dvojitých štandardov voči Slovanom a slovanským krajinám vyžadovaním správania, ktoré sa neočakáva alebo nevyžaduje od žiadneho iného demokratického štátu,
8. používanie symbolov alebo obrazov spájaných s klasickým antislavizmom na negatívne charakterizovanie Slovanov alebo slovanských národov,
9. prirovnávanie súčasnej politiky slovanských krajín k politike nacistov,
10. považovanie Slovanov za kolektívne zodpovedných za konanie slovanských krajín,
11. zosmiešňovanie a degradovanie slovanskej symboliky a tradícií, vrátane rodiny ako tradičnej formy života Slovanov,
12. obviňovanie stúpencov slovanskej vzájomnosti z panslavizmu a ich kriminalizovanie.
Antislavistické činy sú trestné činy vtedy, keď ich tak definuje zákon (napr. distribúcia antislavistických materiálov v niektorých krajinách).
Trestné činy sú antislavistické vtedy, keď cieľ útoku, či už ľudia alebo majetok (ako napríklad budovy, školy, miesta na bohoslužby a cintoríny), je vybraný preto, že je alebo je vnímaný ako slovanský alebo spojený so Slovanmi.
Antislavistická diskriminácia je odopieranie Slovanom možností alebo služieb dostupných iným osobám."
A za C. odporúča vláde Slovenskej republiky, aby:
– vykonala analýzu právneho poriadku Slovenskej republiky a v prípade potreby pripravila legislatívne návrhy príslušných právnych predpisov tak, aby v činnosti a pri rozhodovaní orgánov verejnej moci Slovenskej republiky bola rešpektovaná uvedená definícia,
– aktívne prispievala k zaisteniu bezpečnosti občanov slovanských krajín a slovanských náboženských, vzdelávacích a kultúrnych priestorov prostredníctvom dôkladnej a štruktúrovanej konzultácie a dialógu so slovanskými organizáciami občianskej spoločnosti a príslušnými verejnými inštitúciami bojujúcimi proti všetkým formám diskriminácie a
– sa podieľala na úsilí Národnej rady Slovenskej republiky pri kultivovaní diskusie vo verejnom priestore, ktoré za každých okolností bude odsudzovať antislovanské a nenávistné vyjadrenia aj prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty.
V Bratislave dnešný deň, podpísaní poslanci Milan Uhrík, Marian Kotleba a Rastislav Schlosár.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Tie podpisy na jednotlivých uzneseniach Slovenskej tzv. národnej strany podľa mňa nemôžu byť nejakou náhodou. Ono je priamo vidno, že aj v tejto debate, aj celkovo z pohľadov a správania poslancov tzv. národnej strany, že oni jednoducho s týmto asi priamo alebo nejak aktívne nesúhlasia, alebo sa s tým nejak nemôžu priamo stotožniť. Pretože doslova pána Andreja Danka tu grilujeme už niekoľko hodín, dávame tu jeden argument za druhým, faktografické reči, ktoré absolútne ničia celé toto uznesenie, ukazujú jeho nezmyselnosť a neakceptovateľnosť, a všetci poslanci SNS, okrem pána Pašku, ktorý občas niečo, trošku zamlží, povie, obkecá, ale nedotkne sa takmer vôbec ničoho, mlčia. Mlčia, sledujú to, ako je ich vlastný predseda doslova pražený na ražni, argumentačnom ražni a nerobia vôbec nič. Sledujú to.
To nehovorím o koaličných partneroch SMER-e a MOST-e – HÍD, jednoducho všetci ho v tom nechali samého, nech si to asi vypije, keď si to sám upiekol, teda nech si to zje, keď si to upiekol. Teda tu asi nejde o nejaké náhody, konšpiračné teórie, ale aj oni si uvedomujú, že to uznesenie je paškvil, že je to jednoducho vec, ktorá je priamo v rozpore so slobodou slova, so slobodou prejavu, je aj so slobodou myslenia, jednoducho úplne je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že aj keby nebolo, tak prijímať jedno špeciálne, špecifické uznesenie pre jeden špeciálny vyvolený národ na základe osobných ambícií jedného človeka je jednoducho neprijateľné. A asi preto tohto pána nedokážu obhajovať.

Pán poslanec Kotleba, no zaujímavý postreh s tým počtom podpísaných pod uznesením o antisemitizme a uznesenie, ktoré sa týka migračnej dohody, ale k tomu, nepochybujem, že sa ešte vrátime aj zajtra.
Zaujali ma na vašom vystúpení tri veci. Jednak to, že ako prvého ste ako autoritu, na ktorú sa odvolávate, použili poslanca za SMER – sociálnu demokraciu Ľuboša Blahu, to mi príde nielen v tejto súvislosti ako úplne príznačné.
Druhá vec, ktorá ma zaujala na vašom vystúpení, bolo to tvrdenie, že niektorý z poslancov SNS bol v združení, v ktorom sa hajlovalo, ktoré teda zrejme malo blízko, blízko k nacizmu. No ak máte takúto vedomosť, tak by bolo dobré, keby ste s tým oboznámili aj verejnosť, lebo je to teda zaujímavá informácia. Za hajlovanie sa teda v SNS sťahuje z kandidátky, ale teda neviem, či iba pokiaľ ide o hajlovanie nahých mužov vo vani, alebo aj v iných súvislostiach. A teda povedali ste, že v slovenskej pospolitosti sa za vás nehajlovalo. No nepochybne vy sa zdravíte "Na stráž!", to je síce tiež fašistický pozdrav, ale taký náš slovenský, nie nemecký.
No a teda, ak ste sa dištancovali nejako od nacizmu, tak mi potom len celkom nejdú do hlavy, do hlavy tie šeky s 1 488 eurami, lebo tak to je v nacistickej hantírke známy symbol, a teda zrejme chcete tvrdiť, že to bola iba úplná náhoda, že ste odovzdávali šeky práve na sumu 1 488 eur.

Ďakujem za faktické poznámky. Oceňujem to, že pán Dostál povedal, že ho zaujali v mojom prejave tri momenty. To sa už dlho nestalo, aby to takto kultivovane povedal, takže ja vám ďakujem.
Nevidím nič zlé na tom, že som si pomohol tvrdeniami pána poslanca Blahu. Však ak nejaký poslanec bez ohľadu na politické tričko povie pravdu a povie veci, ktoré proste sú tak, ako sú, tak jednoducho sa to musí zobrať a musí sa tá pravda oceniť. A ja som to ocenil a v tom čase to bola naozaj vec, ktorá možno vo vašich radoch zarezonovala v negatívnom zmysle slova. Ja to chápem, ale to neznamená, že teraz to nejako vymažeme alebo jednoducho to budeme ignorovať.
A čo sa týka tých ostatných vecí, ktoré boli, ktoré nesúviseli s týmto, s touto témou dnes, tak, pán poslanec, to ste zase uleteli trošku, ale vy by ste pomaličky už mohli byť s tým lietaním aj riaditeľom nejakej leteckej spoločnosti.
Ďakujem pekne kolegom.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ďakujem za možnosť vystúpiť ešte pred tým, ako začnete prerokovávať bod 7 vášho programu, ktorým je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k dokumentu OSN, tzv. Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ktorý máte na stole ako tlač 1233.
Ako predseda vlády Slovenskej republiky som rád, že Národná rada Slovenskej republiky venuje primeranú pozornosť aj tejto oblasti a prijímaniu medzinárodných dokumentov, a bol by som rád, aby ste pred samotným rokovaním, ktoré vás čaká, poznali postoj vlády Slovenskej republiky k tomuto paktu a k tomuto dokumentu.
Pripomínam, že už pred tromi alebo štyrmi týždňami som verejne vyhlásil, že vláda Slovenskej republiky pod mojím vedením neurobí nič, čo by akýmkoľvek spôsobom mohlo ohroziť alebo obmedziť suverenitu Slovenskej republiky, alebo by mohlo mať akýkoľvek dopad na bezpečnosť občanov a krajiny ako takej. A tento postoj sa nijakým spôsobom nemení.
A preto vás chcem oficiálne informovať, že postoj vlády Slovenskej republiky, a ja som ho už v nedeľu na pôde Bruselu oficiálne oznámil, je, že slovenská vláda má výhrady k samotnému textu Marrákešského protokolu a nemieni sa dať zaviazať takýmto dokumentom, pretože Slovenská republika je suverénnou krajinou, ktorá si má právo sama dirigovať a rozhodovať a tvoriť národnú migračnú politiku, ktorú musí mať plne pod kontrolou. Slovenská republika je krajinou, ktorá rozoznáva legálnu a nelegálnu migráciu a nelegálnu migráciu nepovažuje za prínosnú, ale považuje ju za škodlivú a za migráciu, ktorá prináša aj vážne bezpečnostné riziká ohrozenia nielen pre Slovensko, ale aj pre celý kontinent, kde sa takáto migrácia deje. A z mnohých krajín máme konkrétne skúsenosti, ako sa zmenila bezpečnostná situácia po príchode migrantov, o ktorých nikto nevedel, odkiaľ sú, čo sú, aký je ich zámer a kde sa v krajine hýbu. A preto chcem potvrdiť, že Slovenská republika bude vždy sama rozhodovať o tom, ktoré opatrenia v oblasti migrácie prijme, koho do krajiny vpustí, aké má mať vzdelanie, z akej krajiny má pochádzať, kde má pracovať, kde bude bývať a ako sa tu bude správať.
A preto vás chcem uistiť, že vláda Slovenskej republiky nijakým spôsobom nevybočuje z týchto zásad, ktoré sú jasné nielen tento týždeň, ale už niekoľko rokov, a vláda pod mojím vedením neotočí z našej zahranično-politickej orientácie, ale neotočí ani od časti migrácie, pretože si povedzme úprimne a jasne a pripomeňme si to, Slovenská republika bola krajinou, ktorá ako prvá odmietla povinné kvóty. Slovenská republika bola krajinou, ktorá podala žalobu na Európsku komisiu za rozhodnutie väčšinovým hlasovaním o povinných kvótach, a na tejto pozícii Slovenská republika nič nemení. A Slovenská republika dá jasne najavo, že sa necíti a sa nebude cítiť viazaná žiadnym z opatrení, ktoré by viedli k realizácii časti Marrákešského protokolu, a vyhradzujeme si právo, aby sme v oblasti migrácie prijímali vlastné rozhodnutia, suverénne rozhodnutia, prijímali vlastnú legislatívu a nedovolili si nanútiť riešenia, ktoré nie sú v súlade s politikou Slovenskej republiky.
V tomto duchu bude aj oficiálne stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré dáme jasne najavo všetkým, ktorí majú pochybnosť o našom postoji. Ja som o tomto postoji informoval aj kolegov premiérov na stretnutí v Bruseli na mimoriadnom summite v nedeľu, ktorý sa venoval, samozrejme, brexitu. Je mnoho ďalších krajín, ktoré začínajú mať rovnaké pochybnosti, rovnako v nemeckom parlamente bude parlament. Je mnoho ďalších krajín, ktoré začínajú mať rovnaké pochybnosti, rovnako v nemeckom parlamente bude parlament diskutovať o stanovisku, ktorým chce dať najavo, že tak isto nebudú záväzné pre nemeckú legislatívu žiadne ustanovenia tohto paktu a že Nemecko zostáva naďalej suverénne v tvorbe svojej legislatívy. Niektoré krajiny svoje stanovisko vyjadrili už v procese, niektoré krajiny sa prihlásia k tomuto ešte teraz. A preto chcem garantovať, že vláda Slovenskej republiky bude vždy chrániť bezpečnosť občanov Slovenskej republiky a bude chrániť suverenitu Slovenskej republiky a bude vždy dbať na to, aby sme rozhodnutia v tak závažnej otázke prijímali suverénne a sami. A preto vám chcem poďakovať za váš postoj a poďakovať za podporu, pretože tak ako je nakoncipované uznesenie, respektíve ako tak sledujem názor naprieč politickým spektrom, je plne v súlade s pozíciou vlády a ja budem rád, keď rozhodnutie vlády, ktoré sme prijali a ktoré dlhodobo prezentujeme, nájde podporu aj v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, pretože to dáva vláde ešte silnejší mandát, keď jej názor je takto široko podporený aj v Národnej rade Slovenskej republiky.
Toto vystúpenie ešte pred rokovaním som neurobil preto, aby ste nemohli na mňa reagovať, ale aby som vám možno ušetril aj čas, pretože máte pred sebou ešte veľké množstvo programu, čaká nás rozpočet a rôzne ďalšie veci, aby ste nemuseli vo svojich vystúpeniach vyjadrovať akúkoľvek pochybnosť, ako sa zachová vláda Slovenskej republiky. Postoj vlády Slovenskej republiky som vám tlmočil jasne a garantujem vám, že ako predseda vlády nedovolím, aby zo strany vlády bol urobený akýkoľvek akt, ktorý by nás akýmkoľvek spôsobom mohol zaviazať k tomu, aby sme sa pripojili k tomuto protokolu, respektíve neurobíme žiadnu aktivitu, ktorá by mohla byť vnímaná ako akýkoľvek prejav súhlasu s prijatím tohto paktu.
Toľko za vládu Slovenskej republiky a ďakujem vám veľmi pekne, že ste si ma vypočuli. Všetko dobré. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Dávam procedurálny návrh, aby Národná rada zaviazala aspoň jedného člena vlády, aby sa zúčastnil teda zajtrajšej rozpravy. Považujem za vrcholne neslušné a neúctivé k Národnej rade, že pán premiér príde, povie stanovisko, ktoré je založené, bohužiaľ, na mylných predpokladoch, nie je pravdivé a nedáva možnosť Národnej rade zareagovať na to, čo tu práve predviedol. Preto dávam návrh a dajte o tom, prosím, hlasovať, aby Národná rada zaviazala vládu, aby tu zajtra jeden z jej príslušníkov, jeden z jej členov bol prítomný.