38. schôdza

Vážený pán predsedajúci, ctené poslankyne a ctení poslanci, predložený vládny návrh zákona úzko súvisí s rozpočtom pre rezort zdravotníctva, ktorý vyvoláva, každoročný spor, v ktorom sa hľadá odpoveď na otázku, je peňazí v zdravotníctve dosť alebo je ich málo.
Každý rok upozorňujú zdravotnícke zariadenia cez Asociáciu nemocníc Slovenska, cez Asociáciu polikliník Slovenska, Asociáciu súkromných lekárov a ďalších zložiek na nedofinovanc..., nedofinancovanie rezortu, každoročne vytvoria zdravotnícke zariadenia dlh na úrovni viac ako 100 mil. eur. Záväzky po lehote splatnosti zdravotníckych zariadení ku koncu minulého roku dosiahli 791 mil. eur. Každoročne sa prehlbuje vnútorná zadlženosť rezortu, odhaduje sa, že je vo výške viac ako 1,5 mld. eur.
Základným problémom zdravotníctva alebo rezortu zdravotníctva je, že doteraz neexistuje v našom rezorte cenotvorba. Na uvedenú skutočnosť v roku 2017 upozornil aj Najvyšší kontrolný úrad, pričom konštatoval, že v systéme cenotvorby zdravotníckych výkonov absentujú jasné pravidla stanovovania cien a potreby zmeny v definovaní oprávnených nákladov na jednotlivé výkony. Najvyšší kontrolný úrad považuje nedostatky v tejto oblasti za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc. V rezorte zdravotníctva existujú úhrady, ale zďaleka sa nedá hovoriť o cenách, resp. cenotvorbe. Vysvetlím. Vieme povedať koľko stojí chlieb, mlieko či auto, jeho výroba, cena sa odvíja od všetkých nákladov, resp. vstupov. Ak sme pri cene chleba, do jeho ceny iste vstupuje množstvo spotrebovanej múky, vody, elektriny, tepla plus cena ľudskej práce, náklady na distribúciu. To všetko tvorí tzv. výrobnú cenu. Vždy sa cena odvíja od množstva spotrebovaných vstupov. Ak sa zvyšuje cena akéhokoľvek výrobného faktora, ktorý je súčasťou vstupu, premietne sa to automaticky do ceny výrobku. Rovnaký princíp funguje aj pri cenotvorbe v službách.
V zdravotníctve je však úhradový systém, cena za bod, cena za kapitáciu, v lôžkových zariadeniach cena za ukončenú hospitalizáciu. Je jedno, či poskytovateľa stojí liečba 500 alebo 100-tisíc euro. Zdravotnícke zariadenie vždy dostane od zdravotnej poisťovne za ukončenú hospitalizáciu pevnú sumu a tá je zadefinovaná podľa jednotlivých typov oddelení. Ak sa dvíhajú platy zdravotníckych pracovníkov, energie a ďalšie vstupy, mali by s automaticky premietnuť do cien za výkony. Miesto toho zdravotnícke zariadenia žiadajú zdravotné poisťovne o prehodnotenie zmluvných podmienok a navýšenie finančných objemov, aby mohli s nimi vykryť napríklad zvýšené náklady na mzdy. Hospodárenie nemocníc komplikuje najmä vysoký podiel nákladov na mzdy, ktoré nie sú kryté zdrojmi, resp. nie sú zahrnuté v cene za ukončenú hospitalizáciu. Som chirurg a minimálne výkony v chirurgických odboroch by sa dali naceniť veľmi presne. Až po správne nastavených cenách môžeme hovoriť o tom, či dané zdravotnícke zariadenie hospodári efektívne.
Vrátim sa k neustálej polemike, či je peňazí v zdravotníctve dosť alebo málo. Jedni tvrdia, peňazí je dosť, druhí hovoria, peňaží je, peňazí je málo. Správna odpoveď je v otázke, aké zdravotníctvo chceme mať. Ak ho chceme mať na úrovni Turecka či Rumunska, iste, peňazí je dosť. Ak ho chceme mať na úrovni Českej republiky, potom peňazí je málo.
Práve s Českou republikou sa môžeme porovnať, lebo rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti máme podobný. Mali sme rovnakú organizačnú štruktúru zdravotníctva, máme podobnú chorobnosť, a to, čo je dôležité, máme aj podobné životné náklady. Ak porovnám objem nášho rozpočtu s Českou republikou, tak Česi majú o 2 mld. v rozpočte viac v prepočte na počet obyvateľov Slovenskej republiky.
Pred chvíľou som položil otázku, aké zdravotníctvo chceme mať. Vážené dámy, vážení páni, ale o tom, aká má byť zdravotná starostlivosť, jasne hovorí zákon č. 576/2004 Z. z., zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 4 ods. 3 sa jasne píše: „Poskytovateľ je povinný zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby“ - prosím pekne, toto zdôrazním - „pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ To znamená, mali by sme skutočne používať najmodernejšiu techniku, najnovšie lieky, najnovšie vyšetrovacie a diagnostické prístroje a tak ďalej. Teda nie na úrovni spomínaného Mexika, ale na úrovni minimálne Českej republiky a tá má v rozpočet 2 mld. viac. Zdravotníctvo bolo v minulosti financované cez štátny rozpočet, z hľadiska rozpočtu rezort zdravotníctva nebol nikdy prioritou. Zdravotníctvo sa stávalo akýmsi zbytkovým rezortom, preto sa pristúpilo k vytvoreniu poistného systému, aby financovanie zdravotníctva bolo oddelené od štátneho rozpočtu. Poistný systém mal byť autonómny, založený na princípe solidarity - zarábajúci a zdraví platia na chorých, a ak sú chorí, asi nemôžu pracovať.
Zákon č. 580/2004 Z. z., zákon o zdravotnom poistení, v § 11 vymedzil, kto je platiteľom poistného. V § 12 určil sadzbu poistného, a to zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu, zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu a štát 4 % z vymeriavacieho základu. Ak minister financií na základe predpokladaného výberu poistného zistil, že zdravotné poisťovne vyberú od ekonomicky aktívneho obyvateľstva viac, v druhom kroku následne zníži platbu za poistencov štátu, teda vymeriavací základ, alebo ho v zákone úplne vypustia, to predsa už nie je poistný systém. To je de facto štátny rozpočet. Stráca sa zmysel pôvodného zámeru vytvoriť autonómny finančný systém.
Objem finančných prostriedkov, ktoré zdravotníctvo dostane, sa kráti prijímaním ďalších nesystémových opatrení. Odčerpávajú sa finančné prostriedky, ktoré nemajú nič spoločné s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Napríklad z rozpočtu musia zdravotné poisťovne zaplatiť okolo 50 mil. euro na fungovanie napríklad Úradu pre dohľad, Národného centra zdravotníckych informácií alebo Operačného strediska zdravotnej záchrannej služby.
Situáciu skomplikoval aj výpadok finančných prostriedkov v rezorte zdravotníctva, keď nízkopríjmové skupiny boli od roku 2016 oslobodené od platieb do zdravotných poisťovní. V roku 2016 z tohto titulu došlo k výpadu 96 mil. euro a v roku 2017 okolo 120 mil. euro. Nie som proti tomu, aby ľuďom zostalo viac z ich zárobku, ale nemôže to byť na úkor zdrojov, ktoré sú určené pre zdravotnú starostlivosť pre nízkopríjmové skupiny, resp. pre obyvateľstvo, ktoré je v sociálnej núdzi, sa musí vytvoriť balík pomoci v Sociálnej poisťovni. Podobne je to aj s vratkami na doplatky za lieky. Sú pacienti, ktorí sú chorí, potrebujú liečbu a doplatky za lieky by nevedeli zaplatiť. To by opäť mala rieši Sociálna poisťovňa, ktorá by si mala alokovať na takéto prípady finančné prostriedky. Na koho to ide úkor? Zdravotné poisťovne to musia naspäť vrátiť.
Zo štátneho rozpočtu vyplýva, že zdravotníctvo môže cez zdravotné poisťovne počítať na budúci rok so sumou 5,4 mld., objavili sa sumy 5,2, 5,4, sú z ministerstva financií, preto na žiadosť výboru Národnej rady pre zdravotníctvo Asocácia zdravotných poisťovní Slovenska poslala na výbor pre zdravotníctvo príjmy za všetky zdravotné poisťovne za roky 2018 až dvetisíc..., a teda 2019. Z tohto materiálu vyplýva že v roku 2018 budú príjmy okolo 4,8 mld. a na rok 2019 budú podľa Asociácie zdravotných poisťovní príjmy všetkých zdravotných poisťovní okolo 5 mld. vrátane tých 55 mil., o ktorých hovorí pozmeňovací návrh pána kolegu poslanca Kamenického. To je zhruba o 200 mil. viac ako v roku 2018.
V roku 2019 však zvyšujeme platy nelekárskym zdravotníckym pracovníkom plus mzdový automat pre lekárov, ohlásené je navýšenie cien energií. Pritom len na platy potrebujeme odhadom okolo 200 mil. euro. Zbytočne budeme pranierovať zdravotné poisťovne, že platia málo, tie môžu vyplatiť len to, čo vyberú na poistnom od ekonomicky aktívnych, a to, čo zaplatí štát za svojich poistencov. Toto sú ich hlavné príjmy. Nehovorím o ostatných.
Zdravotné poisťovne by teda prirodzene mali hospodáriť z vyrovnaným rozpočtom. Všeobecnú zdravotnú poisťovňu môžme donútiť isť do rozpočtu s mínusovým saldom, to by však znamenalo, že zazmluvní, musí zazmluvniť viac, ako dostane. To nie je dobré riešenie po prvé, pretože síce zdravotnícke zariadenia budú mať papier, že peniaze by mali dostať, ale poisťovňa im bude dlžná, ale reálne peniaze neuvidia.
Po druhé, ak to poisťovňa urobí, dostane sa deficitného hospodárenia, bude nasledovať opäť ozdravný plán, škrtanie výdavkov, teda úhrad na zdravotnú starostlivosť, prípadne zánik poisťovne. Zo zákona nesmie zdravotná poisťovňa klesnúť na základnom imaní pod 16,6 mil. euro. Všeobecná zdravotná poisťovňa v predchádzajúcich obdobiach práve pre zazmluvnenie väčšieho objemu, ako mala k dispozícii, skončila s výsledkom hospodárenia mínus 190 mil. euro. Áno, za rok 2018 je hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne plusové okolo 80 mil., objavujú sa čísla, že to možno bude aj viac. Ale treba mať na pamäti, že z minulých období má mínus 190 mil., teda ak to odrátame, poisťovňa bude stále okolo 100 mil. v strate. Chcem veriť, že nikto v tejto sále si zánik Všeobecnej zdravotnej poisťovne neželá, preto ak by išla do ďalšieho mínusového hospodárenia, mohlo by to skončiť s ňou veľmi zle.
Podľa týchto údajov zdravotných poisťovní nebudú disponovať zdravotné poisťovne takým finančným objemom, aký na svoju činnosť požadujú všetky zdravotnícke zariadenia, tie budú naďalej tvoriť dlh, nebudú mať ani na jednoduchú reprodukciu a bude sa naďalej zvyšovať vnútorná zadlženosť.
Dámy a páni, ja som si vedomý toho, že rozpočet sa tvorí na vláde niekoľko mesiacov a do Národnej rady by mal prísť ako konsenzus všetkých ministerstiev, a je teda problém už to riešiť na, na výboroch, lebo to sú už vážne zásahy do, do rozpočtu. Včera som si prečítal správu, že ministerstvo zdravotníctva trvá na tom, že budúci rok bude v rezorte dostatok peňazí. Ja si v tejto chvíli prajem, aby som ja nemal pravdu. Chcel by som veriť tomu, že financií bude dosť. Tie peniaze v konečnom dôsledku potrebujeme pre pacienta, aby sme ho včas a správne diagnostikovali a liečili. Mám však oprávnené obavy, že finančné prostriedky určené pre rozvoj zdravotníctva, sú nedostatočné, nakoniec zažívame štvrté oddlžovanie nemocníc, a hoci ešte nie je oddlžovanie ukončené, nemocnice tvoria ďalšie dlhy.
Je teda jasné, že rozpočet na zadefinovaný rozsah poskytovania zdravotnej starostlivosti je opakovane nedostatočný a rezort je dlhodobo podfinancovaný.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Štefan, veľmi pekne si to podal a rozobral. Ja by som sa zastavil pri tom porovnaní s Českou republikou.
Je úplne jasné, že za Českou republikou v kvalite zdravotnej starostlivosti a vo vybavení veľmi zaostávame, a pokiaľ v tom, rozpočet na budúci rok máme o 2 mld. menej na počet obyvateľov Slovenska v porovnaní s Českom, tak tú úroveň českého zdravotníctva nieže budeme dobiehať, tak nemáme šancu to dobiehať, práve naopak, tie nožnice sa budú roztvárať. Čiže ak chceme sa posúvať dopredu a zlepšovať naše zdravotníctvo, tak jednoznačne tie zdroje, ktoré sú tam dneska naprogramované, sú nedostatočné. Nakoniec to povedala aj Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne a dokonca aj z dnešného zasadania vyplynulo, že vidí tam veľké riziká, až vo výške 124 mil. eur. To znamená, že Všeobecná zdravotná poisťovňa sa zase môže dostať do veľkých problémov a bola by katastrofa, keby sa v priebehu troch rokov dostala druhýkrát do nejakého ozdravného plánu alebo nejakej nútenej správy. A k tomu porovnaniu s Českou republikou, to môžme veľmi ľahko zistiť a kolegovia alebo poslanec Baláž nám môže povedať. Česká republika má tri robotické prístroje da Vinciho, Slovensko má jeden. Keby sme to chceli zase porovnať na počet obyvateľov, tak by sme mali mať 4 až 5, ak by sme chceli liečiť na úrovni Českej republiky, tak by sme ich mali mať 4 až 5. Máme jeden.
Ďakujem.

Vymazať rámček!

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, v podstate ja som tu z jediného dôvodu, aby som sa vyjadril k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predložím. Samozrejme, týka sa rozpočtu. Ako šéf finančného výboru, samozrejme, že sa musím, musím sa tým zaoberať. Ja chcem oceniť aj prístup pána predsedu Zelníka, aj pani ministerky, aj pána ministra financií v tom, že prebehlo ešte rokovanie, kde sme sa nejakým spôsobom dohadovali na nejakom kompromise. Mne je jasné, že tých peňazí v zdravotníctve by mohlo byť aj viac, ale toto je nejaký kompromisný návrh. Najprv by som, v podstate hovoríme, hovoríme tu o platbách za poistencoch štátu. Ja by som najskôr povedal odôvodnenie, že vládny návrh ustanovoval nový spôsob určovania platby za poistencov štátu, vzhľadom na dohodu s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ministrom financií a ministerkou zdravotníctva sa účinnosť týchto ustanovení posúva na 1. januára 2020, to sa bavíme o tej pevnej sume, ale pre rok 2019 sa ustanovuje sadzba 3,2 % za poistencov
štátu. V konkrétnych číslach pre rok 2019 je platba za poistencov štátu na úrovni 1,15 mld. eur, t. j. o 55 mil. eur viac oproti navrhovanému rozpočtu.
Dopĺňa sa prechodné ustanovenie o ročnom zúčtovaní poistného plateného štátom v súvislosti s posunutím účinnosti ustanovenia zavádzajúceho nový spôsob určovania platby za poistencov štátu. Posúva sa účinnosť navrhovaného nového spôsobu určovania platby za poistencov štátu.
Teraz by som si dovolil prečítať pozmeňujúci návrh. Ešte chcem avizovať, že, samozrejme, vzhľadom na to, že táto zmena má vplyv aj na rozpočet, nemyslím v deficite, deficit zostane tak, ako je plánovaný vyrovnaný, ale musia sa tam určité úpravy v rámci presunu týchto 55 mil. do rozpočtu rezortu ministerstva zdravotníctva a poníži sa rezerva na takéto, takéto platby.
Takže prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1139).
1. V čl. III bod 70 § 38eo vrátane nadpisu znie:
„§ 38eo Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2019
Od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019 je sadzba poistného pre štát 3,2 % z vymeriavacieho základu.“
2. V čl. III, bode 70 sa na konci pripája § 38eq, ktorý vrátane nadpisu znie:
„§ 38eq Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2020
Ročné zúčtovanie poistného platného štátom za rok 2019 sa vykoná v roku 2020 podľa § 19 v znení účinnom do 31. decembra 2019.
§ 38eq nadobudne účinnosť 1. januára 2020, čo sa premietne do čl. IV upravujúceho účinnosť zákona.“
V nadväznosti na doplnenie § 38eq sa v úvodnej vete čl. III, bodu 70 slová „§ 38en až 38ep“ nahrádzajú slovami „§ 38en až 38eq“.
3. V čl. IV sa slová „1. januára 2019“ nahrádzajú slovami „1. januára 2020“.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja by som sa chcel opýtať, že z akého dôvodu, jak poznáte ten dôvod, došlo k navýšeniu o tých 55 mil. Teda prečo už prichádza k rozpusteniu čiastočne tej rezervy už teraz? Teda v podstate sa reviduje rozpočet pre zdravotníctvo. Že či je na to nejaký argument alebo dôvod, prečo akurát a prečo akurát o tých 55 mil., by ma zaujímalo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja by som tuná pri tejto príležitosti chcel povedať, že to, že tam zostane to percento aspoň teda na ten jeden rok, vidím ako pozitívnu vec. A chcel by som poďakovať predsedovi zdravotníckeho výboru MUDr. Zelníkovi, že bojoval za zdravotníctvo, a zároveň by som teda chcel poďakovať aj ostatným členom zdravotníckeho výboru, lebo aspoň v niektorých veciach sa vedia zjednotiť, vedia ťahať za jeden povraz. Ale je pravda, že s kožou na trh išiel predseda. Bol v niečom úspešný. Samozrejme, 55 mil. je veľa. Cez to všetko si myslím, že je to ešte stále málo, pretože 3,2 % je proti tomu, keď sme bojovali, že 3,78, je málo, tak 3,32 je ďaleko, ďaleko menej.
A ešte ďalšia vec je, že tam mala byť deklarácia, že však keď bude treba, tak sa to dofinancuje. No z tej rezervy sa to zobralo už teraz. Tá rezerva možno bude potom malá. Uvidíme. Ale hovorím, tam tie riziká, hlavne v tej Všeobecnej zdravotnej poisťovni sú veľmi veliké. Ja ešte potom chcem aj v rozprave niečo povedať, ale nemocnice, ktoré už dneska vyrábajú dlh, tak robia si plány a vychádza to tak, že rok 2018, nemocnica, ktorá je v ozdravnom pláne, si postavila plán a nakoniec bude mať nejaký zisk, ale už na ďalší rok deklaruje veľkú stratu a na ten ďalší rok ešte väčšiu stratu. To znamená, že sme v takom schizofrénnom postavení. Sme v ozdravnom pláne a nemocnice napriek tomu, že už niečo urobili a veľa urobili, aby boli vyrovnaní, tak v jeden rok dokázali, ale už tie ďalšie vaše plány tých financií ukazujú, že budú zase v mínusoch. To znamená, že budú v ozdravných plánoch a budú v mínusoch.
Čím to vyriešime? Vymeníme riaditeľov dozornej rady? To nebude stačiť.

Ďakujem. Neviem, pán poslanec, či si uvedomujete, že vlastne zdravotnícke zariadenia, viete veľmi dobre, že ich dlhy budú sa znovu prehlbovať. A je to veľmi smutné, lebo dovolím si tvrdiť, že riaditelia robia, čo môžu. Ale, žiaľbohu, nemajú dostatok peňazí, lebo za poskytovanie zdravotnej starostlivosti nemajú na základe výkonov platby. Bude sa zhoršovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Viete veľmi dobre, že štát odvádza proste peniaze za neaktívnych občanov a hlavne bezdomovcov, koľkých máme Rómov, neplatia si poisťovne a štát za to proste odvádza peniaze, hlavne za týchto bezdomovcov. Chcem takisto poďakovať pánu predsedovi zdravotníckeho výboru, že navrhol taký pozmeňujúci návrh, aký navrhol, a zdravotnícky výbor to prijal. Dúfam, že tento návrh, tvoj, pán predseda, bude prijatý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si uvedomujem, že to je odborná debata, ktorá tu bude, predpokladám, pokračovať.
Čo sa týka tých 55 mil., tak ako spomenul už aj pán poslanec Suchánek, v rozpočte bola zarátaná rezerva práve na takéto účely vo výške 50 mil. a 5 mil. sa berie ešte z ostatných rezerv. Je to nejaký nekompromisný návrh, ktorý navrhol minister financií, a prebrali sme ho práve na tom stretnutí, o ktorom som hovoril. Mne je jasné, že je to dôležité, či ten celkový objem peňazí bude stačiť na to, aby sa pokryla zdravotná starostlivosť na Slovensku. Poviem slová, ktoré použil aj pán minister, budeme, samozrejme, pozorne sledovať ten vývoj a uvidíme. My, samozrejme, očakávame aj nejaké zvyšovanie efektívnosti celého systému a uvidíme, teda, akým spôsobom sa to bude celé vyvíjať, a bude sa to určite riešiť.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, ako prvú vec mi dovoľte zablahoželať našej pani ministerke, dneska má narodeniny.
Všetko dobré, pani ministerka, nech sa vám darí. (Potlesk.) Prajeme vám naozaj úspešný pracovný, ale najmä ten rodinný život.
Naozaj tento návrh zákona, ktorý tu dnes preberáme, je v niečom veľmi dôležitý. Ako bavíme sa tu v podstate o zdrojoch, hoci ešte debata o rozpočte je pred nami, ale uvedomujeme si my všetci, ktorí do toho sa snažíme trošku vidieť, že tých financií naozaj v tom zdravotníctve nie je dosť. A teda aj mňa osobne veľmi teší, že na výbore sme našli v tejto téme zhodu a že pán predseda sa odhodlal zabojovať za to, aby sme mali viac.
Na druhej strane nedá mi okomentovať vlastne ten predložený pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol predo mnou predstavený, že tých 55 mil., ktoré sa pridáva do rezortu zdravotníctva, je v podstate priznaním toho, že ten rozpočet nebol dobre pripravený a nastavený a že tých financií bude určite treba viac.
A tí, čo trošku sledovali aj udalosti posledných dní, tak veľmi dobre vieme, že pani ministerka nepodpísala revíziu liekov. Aj podľa nášho názoru to nebola najšťastnejšia revízia, ale nič to nemení na fakte, že tá úspora z tej revízie 50 mil. bola, tá rezerva tých, tá, tá úspora tých 50 mil. v tom rozpočte v podstate už bola zakalkulovaná na financovanie výdavkov v budúcom roku. To znamená, my keď tu dneska dostávame 55 mil., tak si treba povedať, že v podstate sme nedostali nič, pretože to, čo sa malo usporiť alebo s čím sa teda plánovalo pri..., zhruba my potrebujeme, tie výdavky zhruba budúci rok budú o 300 mil. vyššie, 200 mil. ide na mzdy, na valorizáciu miezd a zároveň navýšenie miezd pre nelekárskych pracovníkov, dostanem sa ešte k tomu, a zvyšných 100 mil. v podstate je navýšenie výdavkov na financovanie napríklad liekovej reformy, na preplácanie nových kategorizovaných liekov, financovanie záchrannej zdravotnej služby, APS, urgentov v nemocniciach, spúšťajú sa nové skríningové programy a tak ďalej. Takže keď sa pozrieme na ten rozpočet a v podstate rozdiel medzi očakávanými príjmami tento rok a naplánovanými príjmami na budúci rok v zdrojoch, bol na začiatku len 140 mil., teraz keď sa pridalo 55, ale zároveň vnímame, že 50 sme zároveň stratili, hoci ja verím, že tá revízia nejakým spôsobom bude pokračovať a že pani ministerka sa bude snažiť to uchopiť možno z inej strany, z iného konca, aby sme na tých liekoch ušporili nejaké ďalšie financie, tak stále nám vychádza, ale nielen nám, ale aj v podstate Asociácie nemocníc Slovenska, že v tom rozpočte budúci rok bude chýbať 150 mil. eur.
Ono sa to tak zdá, že budeme dofinancovávať, že budeme sledovať, ako sa to v tom rozpočte bude vyvíjať, len treba si uvedomiť, že ako majú teraz postupovať tie zdravotné poisťovne, ktoré majú nejaké čísla, a bavme sa naozaj najmä o tej našej štátnej poisťovni, ona má nejaký aj momentálne teraz nejaké údaje, nejaký zostatok na účte, nejaký predpokladaný zisk a v podstate ten rozpočet im nedovoľuje nastaviť dobre toky, keďže tie peniaze tam reálne nie sú.
To, že niekto povie, že dofinancujeme podľa toho, ako on uzná za vhodné, tak, samozrejme, to dobrý hospodár s takýmto niečím nemôže si povedať, tak sľúbili nám, tak teraz vystavíme deficitné hospodárenie našej poisťovne, lebo sľúbili, že všetky veci, ktoré majú byť zaplatené, budú zaplatené. No tak toto minimálne určite súkromné poisťovne neurobia, a jak to spraví štátna poisťovňa, tak to je presne to, na čo z tej súkromnej poisťovne čakajú. Oni si vystavia reálne hospodárske plány, keď donútite Všeobecnú poisťovňu si vystaviť nereálny, deficitný plán na budúci rok, tak potom, keď budete dofinancovávať, tak sa súkromné poisťovne opäť potešia, že v podstate dostávajú nejaké peniaze navyše. A potom ich zase rozpočtom na ďalší rok sa budete snažiť stlačiť, aby tie zisky, ktoré by mali vykázať, boli nútené použiť ďalší rok, ale veľmi dobre vieme, že takto to nefunguje. Poisťovne súkromné sú dva kroky pred nami a oni vedia nájsť spôsob, ako, ako financie, ktoré im takýmto spôsobom prevyšujú, nejakým spôsobom uvoľniť.
A musím povedať, že, že v tomto naozaj mám ťažké srdce aj na Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý opäť umožnil aj našej jednej súkromnej poisťovni si vlastne vyťahovať peniaze a dovolil im čerpať úvery. Ako aj je vôbec toto možné? A rád tú otázku asi položím, aj, aj keď budeme tuná hovoriť, tuná o rozpočte pre Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
No Všeobecná zdravotná poisťovňa je vzhľadom na tento návrh rozpočtu, o ktorom budeme diskutovať, ale, hovorím, ktorý sa veľmi bytostne týka aj tejto našej dnešnej rozpravy, v náročnej situácii. Totiž ako som to pred chvíľkou vysvetľoval, rozpočet zohľadňuje vysoké zostatky na účtoch súkromných poisťovní a štátna poisťovňa, ktorá sa dostala vďaka nezodpovednému hospodárenia v roku 2015 do rekordnej straty, sa len vďaka tohoročnému enormnému ekonomickému rastu vyhrabala zo záporného vlastného imania a bolo správne podotknuté, že ona musí mať to imanie v hodnote aspoň 16,6 mil. To znamená, keď na začiatku roka sa hovorilo, že má záporné vlastné imanie takmer 50 mil. eur, a potrebujeme tam mať ešte 16,6 mil. plus, tak každému z nás je jasné, že my sme napríklad teraz dostali aj, aj vďaka tomu, že sme na výbore si schválili, aby nám poisťovňa poslala svoju, svoju hospodársku závierku, momentálne takto teraz vyzerá. (Ruch v sále, zaznievanie gongu a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Heger, poprosím vás, mimo sály.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
Tak tie čísla, ktoré my sme dostali, teda že Všeobecná zdravotná poisťovňa na budúci rok plánuje deficitný rozpočet 33 mil. Hej? A zostatok na účte by mala len milión, z tohto, jak je to tu, tak jak nám to bolo vlastne predložené. A teda treba naozaj povedať, že Všeobecná zdravotná poisťovňa bude mať, bude mať vážny zápas budúci rok, aby, aby, aby s takto nastaveným rozpočtom vôbec prežila a opäť sme ju neuvalili, a teraz by naozaj ona mala ísť do nútenej správy. Tam by sme už druhýkrát pri ozdravnom procese nemali hovoriť o ozdravnom pláne, ktorý už bol údajne splnený. Tak keď sa nesplnil ten ozdravný plán a ide do záporného vlastného imania, tak ďalšia, ďalšia procedúra je nútená správa, a teda správne pán predseda podotkol, že vlastne mal by hroziť až, až potom možno aj zánik poisťovne.
No to, že poisťovňa má málo peňazí, potvrdzujú, samozrejme, aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí majú problémy pri uzatváraní svojich zmlúv, pretože oni potrebujú vo svojich zmluvách navýšiť svoje opodstatnené výdavky, ktorý budúci rok majú najmä kvôli tomu, že sa... (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Pčolinský, poprosím, kľud v sále.

Krajčí, Marek, poslanec NR SR
... že sa navyšujú, že sa navyšujú mzdy a že budeme navyšovať mzdy aj pre nelekárskych pracovníkov. To znamená, poisťovne teraz celkom logicky, súkromné, čakajú, čo urobí Všeobecná. Všeobecná tých financií nemá dostatok a oni tiež pozerajú, súkromné, presne na ten rozpočet, ktorý máme, a tvrdia detto to isté. A tým pádom je, žiaľ, situácia taká, že sa, zatiaľ sú ochotní podpísať zmluvy len do marca, a potom nemocnice hovoria, že pokiaľ nedôjde naozaj k zreálneniu ich nákladov, tak budú poskytovať našim pacientom, poistencom zdravotných poisťovní len neodkladnú zdravotnú starostlivosť.
Takisto to, že Všeobecná zdravotná poisťovňa vo vážnom, vážnej finančnej kondícii vzhľadom na prijatý rozpočet alebo navrhnutý rozpočet, ktorý by sme mali prijímať na tejto schôdzi, a vlastne potvrdila aj teraz dozorná rada. Ako viete, členmi dozornej rady sú, sú rôzne osobnosti od vlastne tohto volebného obdobia, je tam aj jeden nominant opozície a je tam zároveň aj zástupca odbornej verejnosti, alebo teda neziskového sektoru, pán Šipoš za Transparency International. A táto dozorná rada svojimi všetkými členmi schválila 16. 11. uznesenie. A v tom uznesení sa zaoberala predpokladom negatívnej platobnej schopnosti a nedostatočnej kapitálovej vybavenosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a v roku 2019 a ja len prečítam z toho uznesenia ich obavy.
Dozorná rada Všeobecnej zdravotnej poisťovne s vážnym znepokojením sleduje navrhované legislatívne zmeny v oblasti verejného zdravotníctva. Zníženie platieb za poistencov štátu navrhované v zákone o štátnom rozpočte, ako aj zrušenie následného ex post prerozdeľovacieho mechanizmu poistného medzi zdravotnými poisťovňami navrhované v zákone o zdravotnom poistení sa významne a negatívne dotknú hospodárenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako nosného piliera zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Obe opatrenia v sume vysoko presahujúcej 100 mil. eur ročne. Len uplynulý rok pritom musela Všeobecná zdravotná poisťovňa postúpiť náročný proces ozdravenia. Vyzývame preto jediného akcionára Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby prijal opatrenia za účelom predídenia eliminácie negatívnych dopadov prípadných uvedených legislatívnych zmien.
V prípade, ak napriek našej výzve budú uvedené legislatívne zmeny prijaté, dovoľujeme si požiadať jediného akcionára Všeobecnej zdravotnej poisťovne Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, aby v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky prijalo opatrenia smerujúce k zabezpečeniu kapitálovej primeranosti.
Takže tá situácia je naozaj vážna, my sme na to upozorňovali hneď v októbri, keď sme videli ten návrh rozpočtu, a v podstate dnešným dňom sa nám dáva za pravdu, pretože to dofinancovanie je aspoň touto sumou, ale ako stále hovorím, a vzhľadom na, na to, čo nás ten budúci rok čaká, tých financií tam stále nebude dostatok.
No, teraz by som sa chcel dostať k tým dvom opatreniam, ktorý tu a ktorý tu aj členovia Dozornej rady Všeobecnej zdravotnej poisťovne spomínajú. No jeden, jedno opatrenie je to, že sa vypustila platba za poistencov štátu v sume teda 4 % a v podstate ministerstvo financií pristúpilo k rekordne nízkemu dofinancoviu zdrojov v zdravotníctve do poisťovni cez platbu poistencov štátu v sume 960 mil., čo by s ročným vyúčtovaním mohlo byť až 992 mil., tak teraz je to navýšené vďaka pozmeňovaciemu návrhu predpokladane, keď prejde pána Kamenického, ale, samozrejme, riešením by bolo, aby 4 %, tak ako sú teraz v spoločnej správe, ako verím, že tento parlament ich schváli, boli v rozpočte zohľadnené kompletne celé. Vtedy by sme do toho zdravotníctva dostali ešte o nejakých 300 mil. eur viac, čo by, samozrejme, bohate vykrylo plánované výdavky, ale zároveň by umožnilo aj to dlhodobo podfinancované zdravotníctvo nejakým spôsobom sanovať.
No a druhý mechanizmus, ktorého sa členovia dozornej rady obávajú, že ak zasiahne negatívne Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, je práve predmet toho dnešného zákonu a to je mechanizmus ex post, alebo teda doúčtovanie takých nadlimitných platieb, a tuná dovoľte, aby som to len úplne v skrátkosti vysvetlil, aj keď, priznám sa, že kto sa tomu nevenuje, asi mu to až tak aj tak veľa nepovie, ale v princípe, ako aj pani ministerka predstavila, bola, bola vyžiadaná si jedna analýza, ktorá, od spoločnosti Gupta, ktorá, ktorá mala vylepšiť prediktívny mechanizmus prerozdeľovací, prerozdeľovania financií medzi poisťovňami. Ten mechanizmus v podstate rieši to, že tie poisťovne, ktoré majú drahších pacientov alebo svojich poistencov, by mali dostať nejaký príspevok od poisťovní, ktoré ich nemajú, aby to bolo spravodlivé. A treba povedať, že naozaj tá analýza je kvalitná, je vylepšená a prinesie v tomto ohľade väčšiu spravodlivosť a takisto aj väčšie finančné prostriedky pre našu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Avšak na druhej strane treba rovno povedať, že, že vlastne vypúšťa sa mechanizmus, ktorý bol pred rokom v podstate do našej legislatívy vsunutý exministrom Druckerom, a to bol mechanizmus, ktorý umožňoval, aby Všeobecná poisťovňa, ktorá má naozaj tých najťažších pacientov, ktorí najviac stoja, mohla na týchto pacientov dostať zdroje zo zvyšných poisťovní, alebo, lepšie povedané, nemusíme to hovoriť takto, ale toto je fakt, čo hovorím, v princípe tá poisťovňa, ktorá by mala veľmi nákladných pacientov, by sa týmto mechanizmom v podstate na tých nákladných pacientov, ale nie stopercentne, samozrejme, len v určitom percente skladali aj tie ostatné poisťovne. Tým, že nám tento ex post mechanizmus bol teraz vyňatý, tak pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu to znamená, že bude mať o 8 až 12 mil. eur menej budúci rok, a teda ešte raz by som chcel zvýrazniť, že to sú vlastne financie, ktorými by súkromné zdravotné poisťovne prispeli Všeobecnej zdravotnej poisťovni na jej najťažších, čiže najnákladnejších pacientov.
Čo je však oveľa, oveľa vážnejšie, je to, že keďže tento prediktívny mechanizmus nedokáže počítať s tými najdrahšími pacientami, ktorých poisťovne majú, pretože ich, samozrejme, nie je tak veľmi veľa, tak by to mohlo viesť aj k tomu, že poisťovne sa môžu snažiť zbavovať takýchto pacientov. A ono, samozrejme, sa predpokladá, že to nebudú robiť, zákonne to, samozrejme, ani robiť nemôžu, len si treba uvedomiť, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá bude v takej finančnej kondícii, ako bude budúci rok, tak pre ňu každý nejaký nový, inovatívny, nákladný postup zaviesť alebo, alebo schváliť nejakú nákladnú liečbu bude skrátka znamenať náklady, ktoré jej nebudú zaplatené, a teda budú, budú to náklady, ktorým by sa mal schopný manažér snažiť vyhnúť, pretože v takto nastavenom prediktívnom, prediktívnom ex ante mechanizme prerozdeľovania to kompenzované, samozrejme, nemôže byť.
A z toho pohľadu ja by som chcel povedať, že je tu podľa mňa naozaj múdre sa zamyslieť nad tým, že prečo tento mechanizmus ex post nemohol byť minimálne ešte tento ďalší rok zachovaný. Veľmi veľa sa argumentuje s tým, že Gupta hovorí, že ten ex post systém sa má používať len vtedy, ak je cieľom eliminácia rizika. No len treba si uvedomiť, že práve kvôli eliminácii tohto rizika bol zavedený, pretože tu hovoríme o riziku Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá bola v ozdravnom pláne, a momentálne keď sledujeme, že ona sa akurát dostala z ozdravného plánu, myslím, že by sme sa mali vyhýbať akémukoľvek riziku, aby sa naša poisťovňa do, do, do ďalšieho rizika dostávala tým, takže z tohto pohľadu si myslím, že zachovať ten, ten ex post systém je dob..., je, je správna vec aj pre budúci rok.
Ja by som potom, samozrejme, k tomuto si dovolil prečítať pozmeňovací návrh, ktorý by ten mechanizmus ex post zachoval tak, ako bol doteraz uvedený, s tým, že opäť si myslím, že, že je to spravodlivé za tejto situácie, a poisťovňa nedostane viac, ako by si zaslúžila. Naša Všeobecná zdravotná poisťovňa má v priemere najťažších, teda najdrahších pacientov, v nákladoch na vysokonákladovú liečbu má podiel 74 %, pričom podiel výnosov po prediktívnom prerozdelení je len 68 %. A tiež si treba uvedomiť, že noví pacienti, ktorí sa prepoistili do Všeobecnej zdravotnej poisťovni v prvom roku, prekračujú o 50 % priemerné náklady na poistenca. Takže inými slovami by sme mohli povedať, že pacienti, ktorí potrebujú nákladnú liečbu, sa prepoisťujú do štátnej poisťovne. Takýmto spôsobom by sme aj my mohli veľmi elegantne pomôcť s tým, že v podstate nepotrebujeme na to zo štátneho rozpočtu nič, potrebujeme len spravodlivejšie prerozdeliť tie financie, ktoré, si myslíme, že tí najťažší pacienti, o ktorých sa Všeobecná zdravotná poisťovňa stará, že by tá Všeobecná poisťovňa na týchto najťažších pacientov tie peniaze mala dostať.
Len to chcem povedať, že tento ex post mechanizmus nie je v nejakej kontradikcii s tým dobrým, prediktívnym mechanizmom, vylepšeným mechanizmom, pretože on naozaj v podstate v prvom rade rieši tých najťažších, najdrahších pacientov, ktorých poisťovňa má a na ktorých tento vylepšený prediktívny mechanizmus..., a ktorých nedokáže zohľadniť.
Ešte by som sa rád chcel trošičku vyjadriť aj k tej téme - navyšovanie koeficientov. Ja som to hovoril aj na výbore. My ako hnutie sme veľmi radi, že sa začali riešiť platy nelekárskych pracovníkov, ale najmä zdravotných sestier, aj keď myslíme si, že, žiaľ, je to trošku neskoro, pretože medziročne nám počet zdravotných sestier ako jedinej krajiny v Európskej únii klesá, len 44 % absolventov fakúlt ošetrovateľstva, teda fakúlt, ktoré vlastne nám pripravujú budúce sestry, sa nakoniec zamestná v našom zdravotníctve. Mnohé odchádzajú buď do zahraničia, alebo sa rozhodnú nevykonávať prax zdravotnej sestry. A z tohto pohľadu, keď sa pozrieme na ich hodnotenie, tak zaostáva, ale teraz nemyslím v reálnych číslach, lebo, samozrejme, nemôžme očakávať, že plat našej sestričky bude na úrovni platu sestričky v Rakúsku, ale on zaostáva, aj čo sa týka priemeru k mzde v národnom hospodárstve. A sestry mali v roku, minulý rok, teda v roku 2017 priemernú mzdu, hovorím, samozrejme, o sestrách, na úrovni 91 % mzdy v národnom hospodárstve a to, čo je priemer v krajinách OECD, je zhruba na úrovni 110 %.
Náš názor je, že pokiaľ by sme chceli zastabilizovať odchod sestier, tak navýšenie, ktoré ministerstvo prináša, veľmi vítame, ale myslíme si, že je nedostatočné a že práve aj v tomto období, keď sa bavíme o tom, že našej ekonomike sa enormne darí, sa mohlo pristúpiť k skokovému navýšeniu, ktorý, ktorý by mohol mať ďaleko želateľnejší efekt a vychádzame aj z údajov, že mnohé sestry, ktoré sa rozhodli pracovať v zahraničí, pri takomto náraste zhruba o tých 20 % by boli ochotné sa vrátiť na Slovensko. Takto si tie sestry buď počkajú ten ďalší rok a snáď sa potom prerozhodnú a prídu naspäť, ale, ale momentálne to navýšenie, ktoré je navrhované, pre drvivú väčšinu z nich ešte zatiaľ nie je zaujímavé. A logicky to vychádza. My pokiaľ chceme byť konkurencieschopní, tak zachovať priemernú mzdu zdravotnej sestry na úrovni 110 % mzdy, priemernej mzdy v národnom hospodárstve je správny krok.
Ja už mám v podstate, už mi pomaly čas vypršal, takže ja by som si dovolil teraz prečítať ten pozmeňujúci návrh, ktorý, ktorým by sme teda radi ten mechanizmus ex post naspäť vlastne vrátili, keďže vlastne súčasný návrh zákona ho vypúšťa. Ešte raz, myslíme si, že, že by to pomohlo v hospodárení Všeobecnej zdravotnej poisťovni, že je to, podľa nášho názoru sú to financie, ktoré si Všeobecná zdravotná poisťovňa zaslúži, a zároveň eliminuje to riziko, aby bola Všeobecná zdravotná poisťovňa v budúcom roku nútená nejakým spôsobom zvažovať preplácanie tých najdrahších liečieb a zároveň ono potom aj vylepší ten ex ante mechanizmus v ďalších rokoch, pretože nebude naozaj sa báť zavádzať aj nové inovatívne liečebné postupy v tomto ďalšom roku a liečiť aj tých najdrahších pacientov. Takže prečítam.
Zároveň by som chcel ešte poprosiť, pán spravodajca, vzhľadom na to, že ten pozmeňujúci návrh koliduje s bodom 28 spoločnej správy, tak žiadam tento bod 28 vyňať na osobitné hlasovanie. Poprosím zastaviť čas a prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1139).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. III sa vypúšťajú body 48 až 50.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. III doterajší bod 51 znie:
51. § 27 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
„(12) Na účely mesačného prerozdeľovania poistného sa poistenci zdravotnej poisťovne zaraďujú do viacročných nákladových skupín podľa § 27c ods. 4 písm. a). Pre zaradenie poistenca na účely mesačného prerozdeľovania je rozhodujúce zaradenie poistenca v oznámení podľa § 28a ods. 6. Ak poistenec nemá určené zaradenie do žiadnej viacročnej nákladovej skupiny, na účely mesačného prerozdeľovania sa zaradí do najmenej nákladnej viacročnej nákladovej skupiny.“
3. V čl. III sa vypúšťajú body 52 až 56.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. III doterajší bod 66 znie:
66. V § 28a odsek 5 znie:
„(5) Ministerstvo zdravotníctva oznámi úradu do 31. októbra kalendárneho roka na účely výpočtu ročného prerozdeľovania poistného, výpočtu nadlimitnej sumy podľa § 27aa a kontroly správnosti údajov o poistencoch, ktoré predkladajú zdravotné poisťovne, údaje o poistencoch za predchádzajúci kalendárny rok v rozsahu
a) rodné číslo poistenca, pri ktorom hodnota nadlimitnej sumy je nenulová; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, bezvýznamové identifikačné číslo a dátum narodenia,
b) pohlavie,
c) výška skutočných nákladov zdravotnej poisťovne na zdravotnú starostlivosť na poistenca,
d) zaradenie poistenca do skupiny určenej indexom podľa § 28 ods. 3,
e) výška nadlimitnej sumy za poistenca,
f) kód príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca,
g) rodné číslo poistenca zaradeného vo viacročnej nákladovej skupine s nenulovým indexom; ak ide o cudzinca, ktorý nemá pridelené rodné číslo, bezvýznamové identifikačné číslo a dátum narodenia,
h) číslo viacročnej nákladovej skupiny, v ktorej je poistenec zaradený.“
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať nadlimitné prerozdeľovanie poistného, a to z dôvodu existencie vysokonákladových poistencov, ktorí predstavujú v systéme výrazný prvok, je ich pomerne málo a nie je možné vopred predpovedať výšku ich nákladov. Na takýchto poistencov by bol systém prerozdelenia založený iba na princípe ex ante nevhodný. V zákone tak bude upravený model prerozdeľovania nákladov ex ante, ale zachovaný aj model prerozdeľovania nákladov ex post.
Poistenci, ktorých sa nadlimitné prerozdelenie týka, sú takí poistenci, ktorých skutočné náklady sú vyššie, ako súčet nákladov určených podľa indexu skupiny, do ktorej je zaradený, a 20-násobku priemerných nákladov na poistenca. Náhrada takýchto nadlimitných nákladov zostane stanovená vo výške 80 % z nákladov prekračujúcich túto hranicu.
Skončil som, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. V našom spoločnom záujme je, aby Všeobecná zdravotná bola vo vyrovnanom rozpočte. Veď si predstavte, že by dnes, teda tento rok, keď hospodárila s pozitívnym výsledkom 80, možno 100 mil., by sme mali k dispozícii pre budúci rok. Ale, bohužiaľ, pretože za minulé roky to bolo mínus 190 mil., čiže zase bude pokračovať Všeobecná zdravotná a musí splácať ten dlh, čo sa urobil predtým, len vďaka tomu, že sa, že nerobila Všeobecná zdravotná vyrovnaný rozpočet, ale nazmluvnila viacej, ako, ako vyberala.
K tým platom sestier plne súhlasím, že tie zdravotné sestry si naozaj zaslúžia vyššie ohodnotenie. Ja sa teším, pretože došlo aspoň k tejto prvej etape zvyšovania platov u všetkých zdravotníckych pracovníkoch, pretože naozaj všetci pracovníci v zdravotníctve si to zaslúžia, a teda dochádza ku, aj keď je to iba 10 %, u všetkých nelekárskych odboroch. Lekári majú zabezpečené nárast miezd cez mzdový automat, takže ja verím, že aj v budúcnosti to zvyšovanie platov u sestier bude.
Ďakujem.