38. schôdza

Začnem odzadu. Pán Tomáš, ja som pôvodne vôbec k tomuto nechcel vystúpiť, ale vystúpil som narýchlo, lebo som počúval tú diskusiu. Ja som reagoval na argumentáciu v tejto diskusii a musím povedať, že aj zo strany predkladateľov tá argumentácia je povrchná a nejde do dát. A úplne s vami súhlasím, tu sme sa mali baviť presne o dátach, ale tá diskusia mala začať tým, že vládna strana príde a povie, prepáčte, zlyhali sme. Ak by som vyslovene povedal, že podávam demisiu, lebo som zlyhal kvôli tomuto, tomuto. Preto som tak vystúpil. Ja som nešiel úplne do problémov.
Ale teraz poďme kratučko do problémov, pretože nejde tu, o číslach som hovoril a myslím si, že presne tam by tá debata mala byť. Ja som reagoval aj na pána Bašku, keď vlastne hovoril, že nie sú žiadni ľudia. Tak presne som chcel ukázať, tak keď nie sú žiadni ľudia, tak ako je možné, že máme v Hornej Nitre, na Hornonitrianskych baniach ľudí, ktorých hovoríme, že musíme ich dotovať 100 miliónmi a nevieme ich zamestnať? Čiže ja som presne reagoval na tú argumentáciu, ktorá táto diskusia bola, a myslím si, že presne tá diskusia vôbec sa tu neodvíja na základe faktov, pretože ten problém treba riešiť. Samozrejme, však teraz nikto nehovorí, že urobíme čarovný prútik. Nikto ho tu nemá. Čiže my musíme pomôcť tým zamestnávateľom, ale nemôžme to nechať bez toho, že teraz sa budeme tváriť, že á, však vlastne vy ste všetko robili v poriadku, jasné, toto je taký nejaký prirodzený následok, ktorý si nikto nevšimol. Nie, nie. Tu treba pomenovať vyslovene, kde prišlo zlyhanie, a potom sa poďme baviť o tom, ako ho napraviť.
Z krátkodobého hľadiska; a ja som tu viackrát hovoril v pléne; áno, krátkodobé hľadisko je, že musíme sem dostať nejakú pracovnú silu, lebo tých Slovákov zo dňa na deň nedostaneme. A ja som veľmi konkrétne pomenoval aj riešenie v mojom vystúpení, neviem, či ste počúvali, že čo treba urobiť. My jednoznačne potrebujeme zjednodušovať podnikateľské prostredie. Tie balíčky, choďte za pánom ministrom Žigom a povedzte mu, nech prinesie poriadny balíček a nie takéto sľuby.
Po druhé, veda a výskum, však tie eurofondy minulé leto úplne skončili, išli do krachu, už sme rok mohli mať následky tých; výsledky tých eurofondov. Nie sú.

Pán predsedajúci, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezareagovať na pána Erika Tomáša, ktorý jednak povedal, že neviem koho, ktosi dostal v Európe poklonu, teda resp. pochvalu za, vyhlásený je za najlepšieho neviem čoho. Nemyslím si, že keď to niekto dostane, takúto pochvalu, v Európe, skôr by som to považovala za, nemyslím si, že je to až taká chvála, skôr niekedy to môže byť skôr aj na hanbu, ale ďalej.
Chcela by som, pán minister Richter, teda vždy ma veľmi prekvapí a dokonca pobúri, keď počúvam, že na Slovensku je nízka nezamestnanosť, pretože nezamestnanosť sa, pán Richter, nerieši vyháňaním ľudí za prácou do zahraničia. Nezamestnanosť sa rieši hľadaním práce a umožnením práce ľudí, ktorí žijú v danom štáte. Znova opakujem, že tento návrh zákona považujem za zločin. Zločin na Slovensku, zločin na Slovákoch, zločin na občanoch Slovenskej republiky. Prosím vás, neklamte tu, že my nemáme kvalifikovaných ľudí. Znova opakujem, že od toho, v tej dotyčnej, v tom nešťastnom Jaguari, od toho roku 2015 naozaj bolo dosť času postarať sa o to, aby tu bolo dostatok ľudí, ktorí by mohli ísť do zamestnania, dostatok Slovákov, naozaj nie sme odkázaní na to, dávať, privážať tých ľudí zo zahraničia.
Ja si myslím, že keď máme milióny a miliardy na to, rozdávať ich zahraničným firmám; a to sú firmy, hlavne tie automobilky, ktoré sa z jedného dňa na druhý môžu zobrať a ísť do iného štátu, kde budú mať lepšie podmienky, a ostanú nám tu prázdne montážne haly. Tak ja si myslím, že keď máte dosť peňazí, na to ste našli, že aby ste miliardy do nich dotovali, tak by sa mohlo nájsť dosť peňazí na to, aby sme preškolili, rekvalifikovali tých našich ľudí, ktorých vraj máme nekvalifikovaných. Keď ste našli dosť peňazí na ministerstvo obrany, na obranu, ktorú vlastne, veď Slovensko predsa žiadnu obranu nemá. Nerobme si ilúzie, že my máme nejakú obranu. My máme žoldnierov, ktorých posielame do zahraničia, ale nie našu slovenskú obranu. Tak keď máte dosť peňazí a na stíhačky a neviem na aké drahé veci, tak jednoducho takisto by sa malo nájsť dosť peňazí na prekvalifikovanie a rekvalifikovanie niektorých ľudí. Napríklad aj Cigánov, Rómov, z ktorých mnohí by radi pracovali, nie sú všetci takí, že sa vyhýbajú práci. Aj tých treba zamestnať, ale ich treba v prvom rade vyškoliť. A zasa nehovorte, že to toľko trvá.
Čo sa týka lekárov a zdravotných sestier, tých treba motivovať, aby zostávali tu a nie vyháňať ich všetkých do zahraničia. Tak isto aj kvalifikovaných inžinierov a iných ľudí z iných odborov. Samozrejme, nemyslím teraz na vyrábanie rôznych absolventov pofidérnych odborov, ako sociológia, politológia a etnológia, ktoré nám len chrlia, ktoré chrlia absolventov, a na potrebné kvalifikácie máme málo ľudí.
A preto, opakujem ešte raz, považujem to za zločin, zločin na občanoch Slovenskej republiky a dávam procedurálny návrh, prosím, stiahnite tento zákon. Alebo, keď ho nestiahnete, tak ho aspoň obmedzte na dobu povedzme maximálne dvoch rokov, jedného roka, keď hovoríte, že v tomto momente toľko potrebujeme doviezť tých pracovných síl.
Vďaka.

Ďakujem za slovo. Natália, správne si podotkla, že v súčasnosti sú mnohé európske ocenenia skôr ocenením dotyčného, že drží líniu a krok s globálnym predátorom, ktorý určuje geopolitické procesy tak politické, ako aj ekonomické a v súčasnosti aj migračné. Aj pani Merkelová, ktorá znivočila Nemecko, dostala Kalergiho cenu.
Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni, dobrý deň, pán minister. Odborári majú právo strážiť záujmy zamestnancov, podnikatelia majú tak isto dobré právo strážiť si svoje zisky a my v politike máme povinnosť strážiť verejné statky, záujem Slovenska. Záujem Slovenska nie je aritmetický priemer toho, čo hovoria buď odborári, alebo zamestnávatelia, alebo aj keď sa to zmieša. Nie je to takýto priemer. Čiže musíme strážiť verejné statky. Hovorím, tvrdím, že tu sa nestrážia.
Dôvodová správa k tomuto zákonu hovorí, že jej cieľom je, skrátim, urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenska. Dobre. Teda predpokladám, že prídu a budú tu platiť dane a odvody. To je to, čo hovorila Janka Kiššová, že v dopadoch k tomuto návrhu je nulový vplyv na verejné financie, tak neviem si to vysvetliť. Čo to znamená, že tí ľudia nebudú platiť, že ich nepríde viac, nebudú platiť odvody a dane alebo nejako spotrebujú presne rovnako veľa verejných statkov, koľko zaplatia do verejných financií? No toto je teda prekvapujúce a skôr mi to naznačuje, že vláda nemeria tento dopad, pričom takéto dopady sa merajú v Nemecku, Medzinárodný menový fond robí takéto analýzy. Odporúčam, keď sa to nemeria, tak ak to nechcete vyvíjať, tak zobrať si vzor odtiaľ.
Ja som sa 1. februára pýtal na to, či u nás máme takúto metodiku merania vplyvu vstupu pracovníkov z tretích krajín na verejné financie. Z odpovede, ktorú som dostal, som pochopil, že nemáme takúto metodiku, a je nevyhnutné ju mať.
Ďalší, ďalšia taká skôr technická poznámka sa týka zoznamu zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily. Rozumiem, že je nedostatok pracovnej sily, ale tak ako tu dnes odznelo veľakrát, tak aj trh práce je trh a nedostatok sa na trhu prejavuje zvýšením ceny. Zaujímalo by ma, či práve v tom zozname, ktorý máte, tie zamestnania, ktoré sú tam uvedené, vykazujú rýchlejší rast ceny, teda ceny práce, teda mzdy, než iné zamestnania. To by bola skúška správnosti a ukázala by, že áno, identifikovali ste ich dobre, pretože sú identifikované de facto na základe ankety a anketa nám nepovie, či máme drahé autá a drahé topánky, to nám povie analýza trhových dát. Lebo ľudia nie vždy musia hovoriť pravdu a nie vždy vieme zvážiť, že kto má väčšiu pravdu a kto má nižšiu. Takže tá analýza by sa tam zišla.
Potom mám ešte druhú poznámku k tomu zoznamu. Všimnime si, že tam nie sú strední manažéri a vysokí manažéri. Z kvalifikovanejších sú tam lekári, sestričky, zubári a potom sú to samý pomocný pracovník v rastlinnej výrobe, pomocný pracovník v sklade, pomocník v kuchyni. Takéto zamestnania. Čiže; tu mám ešte dve poznámky. Jedna je, že neodpustím si povedať, že to nevyzerá na zlyhanie školstva dlhodobé, a teda že nám chýbajú kvalifikovaní ľudia. Ten zoznam skôr ukazuje, že nám chýbajú ľudia málo kvalifikovaní, že školstvo malo málo vzdelávať, menej vzdelávať ľudí, aby sedeli na trh práce.
A tá druhá poznámka k tomuto bodu je, že treba robiť tieto analýzy dopadu na verejné statky tak, aby sme vedeli nielen dopad na verejné financie, ale aby sme vedeli aj, čo sa deje lokálne na trhu práce so mzdami, s bezpečnosťou a podobne. Čiže viac čísiel, tak aby sme mali spätnú väzbu, aby sme nemuseli rozhodovať s penou pri ústach alebo proste emocionálne a aby sme mali podklady na rozumné rozhodnutie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Nemienim hovoriť veľmi dlho, ale predsa len dovolím si povedať smerom k rozprave a k diskusii. Chcem poďakovať všetkým pragmatickým vystúpeniam, ktoré smerovali k tomu, že sa hľadá buď podpora, alebo nejaký, nejaké riešenia tohto problému. V rámci druhého, tretieho čítania, samozrejme, sme pripravení.
Ale na druhej strane chcem povedať jednu vec, že tri také negatívne veci dominovali v tých vystúpeniach, to je populizmus, demagógia a protirečenia. Vo viacerých vystúpeniach to bolo, začiatok niečo, nejaká kritika a v závere vlastne, vlastne ako pozitívum toho istého problému. Preto hovorím o protirečeniach. Doslova som až niektorým, niektorým veciam nerozumel. Ale na druhej strane vnímam, že sme niekde pred ďalšími voľbami. Viacerí, ktorí tu majú záujem kandidovať aj na prezidentov, sa tu chcú za každú cenu ukázať, ale nemyslím si, že je to vždy tá najlepšia forma, ako osloviť voliča, ale to je môj pohľad.
Treba povedať jednu vec k tým vystúpeniam, že my sme riešili ten problém tak, že sme rozložili záväzok a povinnosť aj na jednu, aj na druhú stranu. V tomto prípade zamestnávateľ, na druhej strane zamestnanec a súvisiace veci s tým. Dovolím si pár poznámok.
Po prvé, súhlasili sme s tým, že nebude sa raz ročne robiť aktualizácia toho zoznamu, tých nedostatkových pracovných síl, čo sa týka, pán Jurzyca, hneď zareagujem, metodická tvorba vrátane analýzy aj regionálnej, možno to bude nižšia podzákonná norma, je súčasť tohto. To znamená, áno, bude to podmienené, akékoľvek doplnenie, vyradenie s nejakou analýzou, nejakým hodnotením, opakujem ešte raz, aj regionálnym. Inak to ani nie je možné. Možno aj vyhodnotenie otázky, ktorá súvisí so mzdovým ohodnotením, čo to, ako to znamená. Takže hovorím áno. Prosím? (Reakcia z pléna.)
Viete, verejné financie sa ťažko dajú pomenovávať, lebo by sme v tom prípade museli sem uviesť, že hovoríme o nejakom počte dovozu tej pracovnej sily. My nehovoríme, my hovoríme o potrebe a umožnení rýchlejšieho vstupu, akéhosi odbyrokratizovania tých podmienok, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Ale, samozrejmá vec, že tí ľudia, keď tu budú robiť, budú odvádzať veci zákonne, tak jako každý iný zamestnanec. To je prirodzené a sú tam priame aj nepriame vplyvy na verejnú správu. To znamená, že súhlasím, len zadefinovať nejaké číslo v tomto prípade asi by veľmi nebolo možné. Takže nebude sa prehodnocovať ako doteraz raz ročne, ale prijali sme alternatívu, že štyrikrát do roka. To znamená, operatívne budeme reagovať na vzniknutú situáciu, ale aj s istou analýzou toho vyhodnotenia. Zároveň pribudla pre zamestnávateľov úloha nahlasovať všetky voľné pracovné miesta. Pretože ak objektívne chceme pomenovať tie nedostatkové profesie, no tak na tom úrade práce potrebujeme vedieť, čo je vlastne nedostatková profesia.
Za ďalšie, toľko diskutovaná otázka ADZ-iek prideľovať cudzincov aj na pôde zamestnávania nedostatkových pracovných síl. No len tu je treba sa možno vrátiť k problematike, ktorá súvisí s ADZ-kami a z hľadiska doterajších našich prístupov. Už v roku ´12, keď sme nastupovali do funkcií, sme evidovali 1 133 ADZ-iek. Teraz ich evidujeme 411. Prijali sa podmienky, sprísnenia, jednoducho neplnia tie podmienky. ADZ musí napríklad preukázať disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30-tisíc eur, aby to neboli vznik len ad hoc. K dnešnému dňu evidujeme celkový počet 412 ADZ-iek a z toho je s trojročnou pôsobnosťou, čo sme dali ako podmienku, 198. To znamená, aj toto je nástroj, ako dohliadať a kontrolovať, aby ADZ-ky nezneužívali to postavenie prostredníctvom našej legislatívy, keď náš najväčší problém v tejto oblasti súvisí s tým, že srbská agentúra si založí dcéru v Rumunsku a z Rumunska sú vyslaní k nám už ako zamestnanci v rámci Európskej únie, a to je proces ďaleko zložitejší potom, ako sa na prvú oblasť zdá.
To znamená, sprísňujeme aj pravidlá aj pre tie ADZ-ky, minimálne tri roky vykonávania činnosti, užívateľský zamestnávateľ bude povinný preukázať pred žiadaným pracovníkom, že zamestnáva viac ako 30 % cudzincov. Skrátka, je to aj na jednej, aj na druhej strane vyvážené, aby sme naplnili tú základnú otázku, ktorá súvisí aj s kontrolou tejto činnosti.
Ďalej, skrátenie lehôt pre posudzovanie žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnávania z 90 na 30 dní. Samozrejme, týka sa to v tomto prípade najmä cudzineckej polície. No znova sme sprísnili podmienky potom aj pre tie ADZ-ky. Podmienka, najmenej päť rokov nemôžu mať v evidencii nelegálne zamestnávanie. Opätovne je to vyvážené na jednu aj na druhú stranu. Zruší sa povinnosť predkladania lekárskeho posudku, potvrdzujúceho, že štátny príslušník tretej krajiny netrpí chorobou, ak prechádza z jedného štátu z Európskej únie smerom k nám. Lebo už niekde musel splniť tie podmienky.
Ale tu je treba povedať jednu vec, že my sme zároveň prijali aj podmienku odborárov ohľadom sociálneho dampingu, to znamená, že nemôže zamestnávateľ zakazovať, aby sa hovorilo o jeho mzde. To znamená, neprikazujeme, ale uvoľňujeme možnosť, aby mu nikto nezakázal povedať, koľko zarába. Aj cez to sa kontroluje sociálny damping.
A veľmi dôležité jedno opatrenie, obce budú vydávať potvrdenia o tom, že ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu. To znamená, obce budú priamo zainteresované, akonáhle prídu tí cudzinci, povedia, budú tu a tu bývať, obec má právo preveriť priamo na mieste, vedieť o tom, kde ich má, koľko ich má, aby sa nestalo, že v jednom rodinnom dome ich bude stovka. To je veľmi dôležité opatrenie, nové opatrenie, ktorým v maximálnej miere, myslím si, že tieto otázky riešime.
K pánovi poslancovi Krajniakovi. Strategické plánovanie, riadenie a regulovanie pracovnej mobility cudzincov na trh práce Slovenskej republiky, to je správny výraz. Baviť sa tu o nejakej migrácii je scestné.
Áno, táto stratégia, pani poslankyňa Kiššová, má krátkodobé ciele a aj dlhodobé ciele s výhľadom až do roku 2030. Rieši aj otázky, ktoré vyvolá priemyselná revolúcia 04, áno, a zaoberáme sa tam aj otázkou, ktorá súvisí so striebornou ekonomikou, i keď je to skôr výzva pre podnikateľské subjekty, pretože v tomto prípade je treba hovoriť o tovaroch a o službách, ktoré súvisia, súvisia, súvisia s tou striebornou ekonomikou.
Pán poslanec Tomáš jasne povedal, aké sú dnes počty ľudí, čo sa týka, týka krajín V4, preto akýmkoľvek spôsobom je treba odmietnuť ako demagogické tvrdenie, že majú násobne viac zamestnancov tieto krajiny a vôbec to nespája nikto s otázkou Marrákešu a ďalších vecí. 1,6 milióna Ukrajincov pracuje v Poľsku, 400-tisíc v Česku, o Maďarsku nemám presné čísla, otvorené podmienky, žiadna regulácia.
My pristupujeme inak a som presvedčený, že pristupujeme dobre, lebo chceme riešiť toho, čo je na Slovensku nedostatok, a máme záujem, aby nebola nezamestnanosť evidovaná 5,2, ale aby aj tie marginalizované skupiny, minimálne tí, ktorí záujem pracovať majú, lebo nie všetci ten záujem majú, tú prácu našli. Pomáhame im vo viacerých veciach z hľadiska projektov. Za dva roky nám ubudlo 100-tisíc dlhodobo evidovaných nezamestnaných, 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako 4 roky. To sú výsledky aj našej práce, aj jednotlivých nástrojov aktívnej politiky trhu práce, a preto som presvedčený, že toto, čo pripravujeme, je skutočne uľahčiť vstup, ale neznamená zmeniť iné podmienky, ktoré súvisia s bezprostredným pôsobením integrovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce z tzv. tretích krajín.
Uchádzam sa o podporu návrhu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby otvorená rozprava k bodu 10 schváleného programu, tlač 1129, bola prerušená a zákon bol vrátený na prerokovanie výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti.
Odôvodnenie: Chcem podať závažný pozmeňujúci návrh, ktorý je vhodné a potrebné prerokovať vo výboroch aj s opozíciou, a je o tomto mojom návrhu informovaný; predsedovia hospodárskeho a finančného výboru a súhlasia s tým.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. V súlade so zámerom eliminácie daňových únikov na spotrebnej dani z minerálneho oleja návrh zákona zavádza povinnosť označovania pohonných látok, motorového benzínu a motorovej nafty, identifikačnou látkou. Návrhom sa ustanovujú podmienky výroby a distribúcie tejto identifikačnej látky, ako aj pravidlá nakladania s touto látkou.
Návrh zákona ďalej upravuje základnú sadzbu dane na motorový benzín a motorovú naftu, a to v súlade so schválenou štátnou pomocou daňového zvýhodnenia biopalív.
Návrhom sa taktiež upravuje zdanenie výživových doplnkov, pri ktorom, pri ktorom sa berie na zreteľ zámer vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia na zníženia administratívnej záťaže podnikateľských subjektov.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň ešte raz.
Dovoľte mi teda, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Takže dnes je neprítomný pán podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorý sa zúčastňuje stretnutia skupiny Priateľov kohézie, zastupuje ho pán minister hospodárstva pán Peter Žiga. S nami tu nie je pán minister spravodlivosti pán Gábor Gál, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister životného prostredia pán László Sólymos. Nie je tu s nami pani ministerka vnútra Denisa Saková kvôli neodkladným pracovným povinnostiam, zastupuje ju pán minister obrany Peter Gajdoš.
Takisto je zaneprázdnená pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu pani Martina Lubyová, bude ju zastupovať pán minister obrany Peter Gajdoš. A ja budem ešte zastupovať okrem pána predsedu vlády aj pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, proces prípravy Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa začalo už v septembri v roku 2016, kedy Valné zhromaždenie OSN prijalo tzv. newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov. Viac ako 18 mesiacov o globálnom kompakte diskutovali členské štáty Organizácie Spojených národov. Ešte v septembri v roku 2016 schválilo 193 štátov, že v najbližších rokoch vypracujú dokumenty, ktoré ukážu, že svet chce spoločne riešiť problematiku migrácie. Niekoľko mesiacov prebiehali konzultácie expertov aj zástupcov členských štátov, potom sa správy vyhodnocovali a od februára sa opäť vyjednávalo o finálnej podobe tejto dohody. Pred jej prijatím bolo množstvo stretnutí, kde sa do diskusie mohli zapojiť všetci vrátane vlád, univerzít či odborov.
Národná rada Slovenskej republiky bola na rokovací proces o globálnom rámci oficiálne prizvaná prostredníctvom medzinárodnej parlamentnej únie, ktorá svoje každoročné stretnutie v New Yorku venovala práve tejto téme pod názvom Cesta ku Globálnemu rámcu pre bezpečnú, regulovanú a legálnu migráciu, parlamentná perspektíva. Pozvanie na stretnutie, ktoré sa v New Yorku konalo v dňoch 22. a 23. februára tohto roku, za Národnú radu Slovenskej republiky prijal len pán poslanec Ľuboš Blaha.
Globálny kompakt je naozaj horúcou témou nielen na našej vnútropolitickej scéne, ale aj vo viacerých európskych krajinách, tiež v Spojených štátoch amerických, v Brazílii, ale aj v Austrálii. Prečo, prečo je tomu tak?
Migrácia je v dokumente viackrát vnímaná ako pozitívny aspekt spoločnosti, avšak riziká s ňou spojené takmer nespomína. Ľudia utekajú z krajín, kde je chudoba, ekologická devastácia, ale migrácia tento problém nerieši. Rovnako globálny kompakt stiera rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Vláda Slovenskej republiky nelegálnu migráciu považuje za škodlivú, ktorá prináša aj bezpečnostné riziká. Už po vypuknutí migračnej krízy v roku 2015 Slovensko zaujalo veľmi, veľmi zodpovedný prístup, bolo solidárne so štátmi, ktorých sa migračná kríza najviac dotkla, a najmä od začiatku navrhovalo tento problém riešiť komplexne. Bola to práve Slovenská republika, ktorá počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie prišla s iniciatívou efektívnej solidarity. Migračná politika vlády Slovenskej republiky je od roku 2015 konzistentná. Vláda Slovenskej republiky ako prvá v rámci Európskej únie zásadne odmietla povinné kvóty. Vtedy sme museli čeliť ostrým kritikám.
Dnes môžeme konštatovať, že v tejto záležitosti na Slovensku prevažuje, prevažne panuje spoločenský aj politický konsenzus. Slovenská republika naďalej trvá na odmietaní politiky povinných kvót a opätovne zdôrazňuje, že príčiny migrácie je nutné riešiť predovšetkým v krajinách jej pôvodu.
Vážená pani poslankyňa, konkrétnejšie k vašej otázke. Ako zdôraznil premiér vo svojom vystúpení na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tu, dňa 27. novembra tohto roku, citujem, vláda neurobí nič, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť suverenitu Slovenskej republiky. Bude vždy chrániť bezpečnosť občanov a dbať na to, aby sme rozhodnutia prijímali suverénne a sami. Navyše – a to je potrebné zdôrazniť – v kompakte sa hovorí o právach migrantov, ale vôbec nie o ich povinnostiach. Podľa pána predsedu vlády Slovensko bude konať tak, aby nevzbudilo zdanie, že je paktom viazané.
Na tomto fóre sa už dva dni diskutovalo o Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Súčasne s tým sa prirodzene formovali aj postoje predsedu a členov vlády na predmetnú problematiku. Dominovali názory, že Slovenská republika musí byť plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky a v súlade s ňou si aj vyhradzuje právo prijímať príslušnú legislatívu. Sami rozhodneme, ktoré opatrenia v legálnej migrácii budeme implementovať a akým spôsobom. Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je v každom prípade negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom, ale aj v globálnom kontexte.
Pred troma hodinami Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. V uznesení parlament predovšetkým žiada vládu zaujať nesúhlasné stanovisko. Od prijatia uvedeného uznesenia vlády vláda nezasadala, osobne som nemal ani možnosť sa stretnúť s pánom predsedom vlády. Čo však môžem so zodpovednosťou na záver vysloviť, je, že vláda Slovenskej republiky zaujme zodpovedný postoj ku globálnemu paktu a bude postupovať tak, aby si naďalej udržala dôveru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, určite so mnou súhlasíte, že obranná stratégia, ako aj bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky predstavujú zásadné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky. Obranná stratégia Slovenskej republiky je zásadný strategický dokument v oblasti obrany štátu, predloženie ktorého Národnej rade Slovenskej republiky ustanovuje zákon o obrane Slovenskej republiky, ako aj zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Návrh obrannej stratégie definuje základný cieľ a zásady obrannej politiky v našej krajine. Súčasne konkretizuje a uvádza spôsoby a prostriedky na ich implementáciu. Vzhľadom na neustále zväčšovanie rizík v otázke zabezpečovania obrany štátu je preto potrebné realizovať strategickú adaptáciu obrany štátu, ktorá je a musí byť založená na striktnom napĺňaní primárnej zodpovednosti našej krajiny za vlastnú obranu a súčasne musí byť založená na zodpovednosti za plnenie jej medzinárodných záväzkov.
Vážený pán poslanec, vaša otázka zrejme súvisí s tým, že návrh bezpečnostnej a obrannej stratégie bol stiahnutý z prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vám dávam do pozornosti, že inokedy tak úzkostlivo trváte na dôslednom dodržiavaní rokovacieho poriadku Národnej rady a teraz akoby vám nevadil spôsob, akým chcú niektoré opozičné strany za každú cenu dosiahnuť predloženie obrannej a bezpečnostnej stratégie na rokovanie Národnej rady, ktorý nie je v súlade so zákonom. Zaiste uznáte, že vládne materiály nemôžu do pléna Národnej rady predkladať poslanci Národnej rady, ale len a len vláda Slovenskej republiky. Nerozumiem tomu, prečo opozícia zrazu robí taký krik, keď v dobe jej samotného vládnutia nebolo zaznamenané výrazné posilnenie obranyschopnosti v našej krajine.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako určite dobre viete, včera sa predseda vlády k uvedenej téme vyjadril nasledovne. Budem citovať: "Pre mňa osobne ako predsedu vlády je to čisto technická záležitosť. Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament." Koniec citátu. S tým, že vláda vie, kde sú jej spojenci a kde si má plniť svoje práva a svoje povinnosti. Predseda vlády zároveň avizoval, že k dokumentom sa môže vrátiť pri doriešení situácie s globálnym paktom OSN o migrácii. Pokiaľ ide o úlohy z predmetného uznesenia vlády pre predsedu vlády a ministra obrany, tieto nie sú z hľadiska času termínované.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.