38. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať.
Tento zákon nepovažujem za dobrý práve z toho dôvodu, že sledujem jeho vývoji, a musím povedať, že tak ako bol pôvodne plánovaný, celá genéza zavádzania vlastne elektronickej registračnej pokladnice, tento posledný krok do nej vôbec nezapadá a prišiel vlastne pod vplyvom skúseností z Českej republiky, kde musím povedať jednu dôležitú vec, že Česká republika zavádzala tzv. EET, elektronické evidenciu tržieb, a nastupovala na to podstatne neskôr ako my. My máme omnoho dlhšiu tradíciu. Máme od..., koncom 90. rokov sme zaviedli tradíciu registračných pokladníc, ktorú sme tu budovali dlhé roky. Tento zákon, o ktorom rokujeme, je z roku 2008. Čiže vidíme, že tu je naozaj dlhoročná tradícia s tým, ako vlastne riešiť tržby a ich evidenciu.
V Českej republike teda pristúpili ku kroku tým, že oni ešte fungovali donedávna, iste si to pamätáte, na účtenkách, ktoré vypisovali ručne čašníci, a teda žiadna evidencia tržieb tam nebola, prišli k tomuto modelu. Ale učíme sa naozaj od zlej krajiny, pretože po prvé nemajú skúsenosti, nemajú skúsenosti v tomto obore, po druhé zaviedli systém, ktorý sami pozastavili, pretože samotný Ústavný súd, malo to mať štyri fázy, samotný Ústavný súd pozastavil vlastne nábeh na tento, na tento koncept v druhej fáze a povedal, že v tretej a v štvrtej fáze sa pokračovať nemôže. Zašlo to tak ďaleko, že pre tých malých dokonca urobili krok, že dali daňovým úradom certifikované účtenky, na ktoré dnes oni opäť vypisujú vlastne tieto bločky.
Takže vidíme, že, že tento koncept je veľmi zlý. O to viac, že český súd vyjadril, ústavný súd vyjadril, časť ústavného súdu českého vyjadrila, že prichádza tu vlastne k sledovaniu správania zákazníkov, čo je protiústavné, a teda preto to aj skúmal. A takéto riziko hrozí aj na Slovensku, pretože sa zbierajú údaje o, poviem to presne, v ktorom paragrafe sa to hovorí. Momentíček. Je to § 8a, kde sa definuje rozsah zasielaných údajov, medzi ktorými je aj identifikátor kupujúceho, unikátny identifikátor kupujúceho. Čiže na základe tohto vlastne Finančná správa zbiera na svojom softvéri správanie kupujúceho, čo sme tu mali pri kauze z..., ktoré, z dielne ministerstva financií, kedy chcelo vlastne evidovať výpisy z účtov, a tiež nakoniec od toho ustúpili, pretože tento krok vlastne predikoval to, že by bol protiústavný.
Takže aj tuto vidíme takúto, takýto krok a podľa mňa je to naozaj také prekročenie rubikonu, že štát ide kontrolovať všetkých napriek tomu, že tu máme prezumpciu neviny, a nezaujíma sa len o tých, ktorí sú previnilci, tak zhŕňa údaje o všetkých. Toto je, samozrejme, nebezpečné. Ak sa raz tento rubikon prekročí, tak už môže nasledovať naozaj čokoľvek.
Preto nepovažujeme tento koncept, preto som povedal, že tento koncept elektronickej evidencie tržieb, ktorý nastal v Čechách, museli sami to pozastaviť. Vidíme, že tento koncept je zlý. Teraz sa snaží natlačiť sem na Slovensko a hľadá svoju cestu v legislatíve, a preto si myslím, že tento krok nie je dobrý a nemal by tento zákon v takejto podobe nadobudnúť platnosti.
Musíme si uvedomiť, áno, tento zákon hovorí o boji proti, boji proti daňovým podvodom, avšak už v súčasnom stave, ako sme mali, a ja som aj navrhoval návrh zákona, myslím, že na septembrovej schôdzi, ktorá by dolaďovala boj proti daňovým únikom v súčasnom systéme bez toho, aby sme narážali na Ústavný súd, aby sme narážali na ústavnosť tohto opatrenia, bez toho, aby sme museli zbierať údaje, konkrétne údaje o podnikateľoch, a bez toho, aby sme zavádzali ďalšie externé náklady alebo extra náklady pre jednotlivých prevádzkovateľov. Pretože keď si zoberieme samotné, model e-kasy na báze EET funguje na tom, že musíte byť pripojený. To znamená, že každý podnikateľ si bude musieť zabezpečiť internetové pripojenie. Áno, keď sa bavíme o veľkých prevádzkach, môžme si povedať, vôbec to nie je problém, však tie internet aj majú a podobne.
Ale ja tu hovorím hlavne o malých podnikateľoch, mnohokrát živnostníkoch, ktorí práve aj pod ťarchou byrokratického bremena, ktoré na Slovensku je veľmi vysoké a každým rokom sa zvyšuje, vidíme to aj na byrokratickom indexe a vôbec v rebríčkoch Slovenska, ktoré vyhodnocuje podnikateľské prostredie, tak pod touto ťarchou naozaj hľadá maximálnu efektivitu vo svojich výdavkoch, a keď mu pridáme ešte ďalší náklad, ktorý, rádovo najlacnejší internet, a ak sa tu jedná o malé prevádzky, tak mnohokrát aj mobilný, tak povedzme si, 10 euro mesačne je len samotný náklad na internet, ktorý musí mať, čiže rádovo zvyšujeme, tento zásah do podnikania je 120 euro, čo je opäť zase len nerovnosť pred zákonom, lebo je tá neúmernosť nákladov. Pre veľkú firmu je to, samozrejme, zanedbateľné, pre malého živnostníka tento pomer nákladov je omnoho vyšší. Takže vidíme, že tento zákon opäť vyvoláva túto neúmernosť nákladov a tým pádom nerovnosť týchto podnikateľov pred samotným zákonom. Cena pokladne sa bude hýbať rádovo od 280 eur na prevádzku. A musíme si uvedomiť, že naozaj sú tu prevádzky, ktoré majú ešte registračné pokladnice s ihličkovou tlačiarňou, lenže tento zákon opäť definuje novú požiadavku a to, že bude musieť tlačiť QR kód na to, aby zákazník si vedel nasnímať a zistiť, či ten blok je teda zaevidovaný v evidencii. Avšak toto by sa dalo opäť riešiť iným spôsobom. A toto samotné spôsobí, že tú tlačiareň musí tým pádom vyhodiť a musí si kúpiť novú, a tým pádom sú to nové náklady na, pre jednotlivých podnikateľov. Opäť sa to dotkne hlavne tých najmenších, ktorých je pomerne veľký počet, a nespôsobí to, resp. spôsobí to novú, novú záťaž pre nich. Takže vidíme, že tento zákon, ďalším prvkom je, že teda zvyšuje jednak aj nákladovú náročnosť pre podnikateľov.
Ďalšia vec je samotná cena obstarania softvéru, ktorý má obsluhovať túto eKasu, ktorý je kalkulovaný na 13 mil. eur a následne 2 mil. eur ročne údržba. Na toto sa ešte budeme musieť pozreť podrobnejšie a toto je niečo, o čo sa teda určite budem zaujímať, pretože na základe spôsobilostí, ktoré by tento softvér mal požadovať, je cena výrazne premrštená. Nevidím najmenší dôvod, aby, aby takáto suma bola účtovaná. Ja som to na výbore povedal aj v porovnaní s softvérom, ktorý sa má vyobstarať pre Sociálnu poisťovňu, ktorý bude úplne nanovo účtovať sociálne zúčtovanie a podobne, má byť vo výške 15 mil. eur, tuto hovoríme o iba o nejakom zbere dát a zasielanie unikátneho identifikátora na účtenku, alebo teda na blok, daňový doklad, tak vlastne toto má celé stáť 13 mil. Neviem, čo by tam toľko mohlo toľko stáť. Čiže toto považujem tiež za veľký problém samotného návrhu, táto premrštená, premrštená cena.
Taktiež by ma zaujímalo, že... A totižto tento zákon podlieha schvaľovaniu Európskej únie, je to legislatíva, tzv. technický predpis, ktorý podlieha kontrole Európskej únie, a keďže sa táto verzia viackrát menila aj na jeseň pod tlakom či už opozície, alebo odbornosť, odbornej verejnosti, tak by ma zaujímalo, že akú verziu vlastne Európska únia schvaľovala v súvislosti s týmto zákonom, pretože ten technický predpis mal byť odobrený, a teda by ma zaujímalo, že či má a či Európska únia sa, alebo Komisia sa vyjadrovala teda k najnovšej poslednej verzii, ktorú tu dnes, o ktorej rokujeme priamo v Národnej rade.
Takže aby som to kratučko zhrnul. Samotný boj proti daňovým podvodom je dôležitý. Mal by sa aj tento zákon, pôvodne tá koncepcia bola nastavená inak, mala sa doťahovať, naozaj ešte len skrutky na to, aby, aby sa tieto podvody eliminovali. To riešenie tu odznelo už na jesennej septembrovej schôdzi.
Ak prichádzame s nápadom, že chceme liberalizovať, alebo keď vláda chce liberalizovať, dobre, tak si ale musí vybrať, pretože liberalizácia automaticky ide v rozpore s daňovými podvodmi, pretože otvára automaticky priestor na to, na daňové úniky, ktoré sa tu dlhé roky vylaďovali, aby ich bolo čo najmenej, a ešte stále ich je veľa, ako vidíme, aj podľa údajov z Finančnej správy ešte stále ten gap na týchto daňových únikoch je vysoký. A keď tu prichádza liberalizácia, osobne si myslím, že tá liberalizácia prichádza preto, lebo práve tí operátori, ktorí neboli prvkom v tomto odvetví, po skúsenosti vlastne Českej republiky sa im podarilo vlastne dostať do legislatívy na Slovensku a vytvára sa im tento segment, aby tu mohli pôsobiť, a toto spôsobuje, že jednak zavádzame riešenie, ktoré môže byť protiústavné, zavádzame riešenie, ktoré spôsobuje dodatočné náklady pre samotných podnikateľov. Taktiež zavádzame riešenie, ktoré bude veľmi drahé a v konečnom dôsledku nebude zodpovedať svojim nákladom a dokonca ani nebude v skutočnosti zabezpečovať boj proti daňovým únikom.
Keby som mohol hovoriť chvíľočku o technikáliách, ale nechcem to zbytočne naťahovať, tak práve tak, ako som hovoril ešte na začiatku svojho vystúpenia vo štvrtok, tak tí, tí, segmenty, čiže sú tu noví, nový segment sú tí operátori, potom sú tu výrobcovia, servisné organizácie, samotní zákazníci, čiže užívatelia týchto pokladníc a potom zákazníci ako občania. Tak aj servisné organizácie vlastne v tomto zákone sú postavené do nevýhodného postavenia, pretože tá certifikácia pod tlakom operátorov musela byť nastavená tak, ako je nastavená v tomto zákone, a tým pádom niektoré veci tam ostávajú, sú zadefinované nedostatočne presne. A celé mi to príde naozaj neprofesionálny prístup, pretože ak má byť dobrá myšlienka, tak je jednak dôležité si sadnúť so všetkými aktérmi a vyladiť ten zákon tak, aby bojoval proti daňovým únikom, ale zároveň nezvýhodňoval nikoho z týchto aktérov na úkor druhej skupiny, a aby bol dopracovaný tak, aby tá naozaj kvalita tu bola.
Tento zákon, túto kvalitu momentálne neodráža, a preto chcem dať aj procedurálny návrh pani spravodajkyni, aby sa, žiadam o vrátenie návrhu zákona predkladateľovi na prepracovanie na základe § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, čiže aby bol stiahnutý na dopracovanie. Aby boli tam vlastne vyladené chyby, na ktoré som poukazoval či už, či už pri tom mojom návrhu zákona, ktorý som predkladal v septembri, a tam chcem povedať, že to nebol môj výmysel, že naozaj je to, sú to skúsenosti z odvetvia, sú to skúsenosti z praxe, ktoré boli nadefinované v tomto zákone, a bolo to vlastne, naozaj to riešenie prinášalo skutočné, skutočné riešenie pre limitovanie dane v podvodov, pretože dnes naozaj vidíme, že tie daňové podvody sa dejú vynaliezavosťou prevádzkovateľov, teda užívateľov týchto pokladníc, ktorí tým, že ten zákon nie je dostatočný, sú schopní vydávať daňové doklady, ktoré, resp. doklady, ktoré vyzerajú ako daňový doklad, ale daňové doklady nie sú, neevidujú sa a tým pádom sa z nich neodvádza daň. Toto nám ani systém eKasy nebude zabezpečovať, pretože aj tam sú možnosti toho obchádzania, jednak to, že je tam offline režim, ktorý stále nie je dostatočne dobre doladený v tomto zákone, jednak to, že naozaj dneska je vynaliezavosť programátorov vysoká, a ešte raz chcem prízvukovať posledné, že začínajú sa zbierať údaje o správaní zákazníkov, ktorí tam majú možnosť unikátneho identifikátora zákazníka, čiže tým pádom budú naozaj tieto údaje zbierané na Finančnej správe, čo je prekročenie rubikonu z hľadiska prezumpcie neviny a vôbec informácií zbieraných štátom o obyvateľstve. Videli sme to, ešte raz zopakujem, pri zbieraní výpisov účtu podnikateľských subjektov, ktoré ministerstvo financií samo stiahlo, pretože videlo, že toto je naozaj prekročenie toho rubikonu.
Takže toľko za mňa k tomuto zákonu, procedurálny návrh som dal, prosím o podporu tohto procedurálneho návrhu, aby tento zákon naozaj bol kvalitný, aby sme tu mali skutočný boj proti daňovým podvodom a zároveň aby sme mali zákon, ktorý nebude preferovať jedných aktérov na trhu pred inými a nebude ponechávať veľký priestor na daňové úniky, pretože tam v správe potom štát prichádza o peniaze.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, ja sa vo svojom vystúpení zameriam len na časový aspekt nadobudnutia účinnosti tejto právnej normy.
Ako predsedníčku hospodárskeho výboru ma oslovujú ľudia z praxe, predovšetkým podnikatelia z oblasti drobných prevádzok, ktorí sa na tento nový režim nevedia pri mnohých iných rôznych povinnostiach prispôsobiť tak rýchlo, ako sa navrhuje k tomuto zákonu účinnosť. Prejsť na tento nový systém si vyžaduje nielen náklady, ale aj náklady, ale aj potrebu nadobudnutia nového, nového, nového technického zabezpečenia a, samozrejme, aj potrebu zaškolenia. A problém budú mať práve tí drobní, bude mať množstvo drobných prevádzok, hlavne malých prevádzok s nižším a nízkym štandardom, a tak ak chceme, aby zákon dodržiavali, tak by sme im tú možnosť mali dať a tá možnosť začať toto riešiť od 1. januára je veľmi šibeničný termín, a preto navrhujem aj s kolegami Eugenom Jurzycom, Jozefom Rajtárom zmeniť účinnosť, a preto predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý účinnosť zákona posúva o jeden rok, teda na 1. januára 2020, a takisto adekvátne o rok posúvame iné termíny, ktoré v tomto zákone na toho 1. januára nadväzujú. Tento pozmeňujúci návrh, ak dovolíte, prečítam, a preto poprosím technikov o zastavenie časomiery, aj keď to asi nebude úplne potrebné, ale napriek tomu.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu a Jozefa Rajtára k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to pod tlačou 1129.
1. V čl. I bode 63 § 18ce sa slová „1. januára 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2020“ v príslušnom tvare, slová „31. decembra 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra 2019“ v príslušnom tvare a slová od „1. júla 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „od 1. júla 2020“ v príslušnom tvare.
2. V čl. II sa slová „kalendárneho roka 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „kalendárneho roka 2019“ v príslušnom tvare.
3. V čl. III bode 8 § 52zt sa slová „1. januára 2019“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „1. januára 2020“ v príslušnom tvare, slová „31. decembra 2018“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „31. decembra 2019“ v príslušnom tvare, slová „roka 2018“ sa nahrádzajú slovami „roka 2019“ a slová „po 31. decembri 2017“ vo všetkých tvaroch nahrádzajú slovami „po 31. decembri 2018“ v príslušnom tvare.
4. V čl. VI sa slová „1. januára 2019“ nahrádzajú slovami „1. januára 2020“.
To odôvodnenie som viac-menej už zdôvodnila. Navrhuje sa posunutie navrhovaného nadobudnutia účinnosti zákona o jeden rok vzhľadom na jeho dôsledky v praxi a nové povinnosti, ktoré obsahuje navrhovaná novela zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, súvisiace so zavedením online registračných pokladníc eKasa. V súvislosti so zmenou v článku VI o účinnosti sa navrhuje úprava temporálnych a intertemporálnych ustanovení aj v ostatných článkoch predloženého zákona.
Chcem ctené plénum poprosiť o podporu posunutia tejto účinnosti. Naozaj vyhneme sa mnohým problémom, ktoré, ktoré vyplývajú nie z neochoty prispôsobiť sa novému režimu, ale z nemožnosti.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh určite budeme podporovať, aj keď možno by stačilo aspoň tri mesiace naviac. Ja pevne verím, že sa nájde viacero poslancov, ktorí zaň budú hlasovať.

Určite áno, toto je dobrá poznámka. Ja som to možno nepovedala v tom svojom vystúpení. Toho 1. januára dávame z toho dôvodu, že si myslíme, že prispejeme k takej tej právnej stabilite, k takej tej právnej istote, to znamená, aby sa pre podnikateľov čo možno najviac zmien a povinností vždy dávalo s účinnosťou k 1. januáru, aby jednoducho každý kalendárny rok každý podnikateľ vedel, aké povinnosti nové ho čakajú, a aby sa nestávalo to, čo je dnes už takým bežným štandardom, že v priebehu roku sa vám pod rukami mení strašne veľké množstvo zákonov.
Čiže boli by sme radi, keby tie povinnosti pribúdali vždy k 1. januáru. Čiže z tohto dôvodu posun až, až k 1. januáru.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Kolega Heger povedal veľa z tých vecí, ktoré som ja povedal, tak sa trochu sústredím len na niektoré zo základných tém k tomuto návrhu.
Nebudem za tento návrh hlasovať, pretože si myslím, že je v princípe protiústavný. V Českej republike existujú aj panovali pri prijatí podobného zákona veľké obavy o to, a pochybnosti o to, že či sa jedná o úpravu, ktorá je v súlade s ústavou.
Sudcovia českého ústavného súdu vyjadrili niekoľko zásadných myšlienok, ktoré ak platia v Čechách, tak platia o to viac na Slovensku, pretože Slovensko na rozdiel od Českej republiky nie je právny štát, neexistuje u nás súdna ochrana práv podnikateľov na takej úrovni, ktorá by korešpondovala s takto sofistikovanou úpravou toho, ako majú podnikatelia postupovať pri plnení si svojich daňových povinností. Uvediem teda niekoľko len základných myšlienok, ktoré sú príznačné pre obavy z toho, čo by táto právna úprava priniesla, teda z pohľadu základných práv a slobôd. Ako už bolo povedané, najviac budú dotknutí malí podnikatelia, pretože veľkí podnikatelia, samozrejme, majú možnosti technické aj finančné na to, aby prostredníctvom dedikovaného napríklad zamestnanca vyriešili všetky problémy, ktoré sú s tými novými povinnosťami uloženými týmto zákonom stanovené. Je treba si uvedomiť, že malý podnikateľ sa fakticky veľmi významne približuje k zamestnancovi. Tie rozdiely sa stierajú, a ak k tomu pristúpime takto, tak si uvedomíme, že vlastne tá úprava spochybňuje právo na prácu alebo právo na, na obživu prostredníctvom práce, pretože tí podnikatelia, ak im bude naložená takáto povinnosť napríklad v situácii, kedy majú nie jednu, ale povedzme dve malinké prevádzky, nedá sa to utiahnuť ani finančne, ani technicky pre nich, a vlastne sa dostávajú do situácie, kedy strácajú prácu, stanú sa nezamestnanými.
Ďalším obrovským problémom, o ktorom sa tu už hovorilo, je to, že táto úprava bude zabezpečovať to, že sa bude prenášať obrovské množstvo dát o podnikaní veľkého počtu ľudí do výlučnej sféry štátu. To znamená štát bude v konečnom dôsledku rozhodovať o tom, že aká transakcia ako kedy prebehla. Nebude existovať žiadna spätná kontrola ani, ani možnosť sa dožadovať nejakej nápravy. Toto opäť v situácii, kedy na Slovensku prakticky nemáme ochranu súdov, je niečo, čo vystavuje malého podnikateľa do úplnej bezmocnosti.
Pripomínam tiež, že ak táto úprava je, má za cieľ odstrániť nejaké nešváry v súvislosti s povinnosťou platiť dane, tak potom štát má z ústavy povinnosť použiť menej invazívne prostriedky na to, aby dosiahol deklarovaný účel. Tu sa, naopak, používa taký účel, ktorý, taký spôsob, ktorý je obrovské kladivo na jednu muchu. Chcem tiež pripomenúť, že navzdory tomu, čo sa tu deklaruje, týmto opatrením sa dotýka alebo toto opatrenie sa dotýka len príjmov štátu, ktoré sú v rozsahu približne jedného promile celkových príjmov štátu, čiže je ťažko si myslieť, ťažko je uveriť tým, ktorí tvrdia, a predkladateľovi, vláde, že je toto nutné opatrenie na zabezpečenie potrieb fisku, teda príjmov štátu. Je to nonsens, keď si uvedomíme, že toto opatrenie postihne len približne jedno promile príjmov štátu, ale čoho sa dotkne, je, je to, že bude mať v podstate všetky informácie o každom, o každej transakcii, ktorá sa v podnikateľskom prostredí odohrá. V tom spočíva neprimeranosť tejto úpravy a tá neprimeraná invazívnosť do súkromia aj malých podnikateľov.
Toto všetko, čo bolo povedané, platí o to viac, že vieme, že Finančná správa je v rukách ľudí, o ktorých panujú veľké pochybnosti, pokiaľ ide o ich dôveryhodnosť. Je len, podľa nášho názoru len otázkou času, kedy sa zistí, že tam funguje v podstate zločinecká skupina, ktorá si sprivatizovala Finančnú správu. Aj to je ďalší dôvod popri, popri skutočnosti, že na Slovensku neexistuje súdna ochrana práv jedinca, aj to je dôvodom preto, aby sme takto široko poňatú úpravu toho, ktoré dáta sa dávajú do výlučnej kontroly štátu, aby sme ju odmietli.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, vážení poslanci, v prvom rade by som začal veľmi jednoducho, každú snahu, ktorá je zameraná na zvyšovanie bezpečnostných štandardov, treba podporovať a tento predkladaný návrh zákona patrí medzi ne. Jednak je aj v kontexte digitálnej ekonomiky a všeobecne procesov digitalizácie, ktorú máme okolo seba, viac než vítaný a naozaj nejdem spochybňovať jeho význam. A rovnako nejdem ani spochybňovať zas naopak pripomienky a výhrady, ktoré tu už odzneli, a možno s jednou by som akurát nadviazal na predchádzajúci príspevok, tá pripomienka sa týka predovšetkým účinnosti zákona.
Každopádne, toto moje vystúpenie je orientované niekde úplne inde, pretože sa venuje problematike samotného definovania online registračnej pokladnice ako takej. Ako som spomínal, keď niečo je dobré a funguje, a pokiaľ sú tu už nastavené nejaké štandardy a parametre, netreba automaticky negovať väčšinu z nich, ale práve naopak, je ešte lepšie ich dopĺňať a vylepšovať. Z definícií online registračnej pokladnice alebo z definície, ktorá je tu predkladaná, nie je celkom zrejmé, či chránené dátové úložisko je jeden funkčný celok, a vlastne to bude aj predmetom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktorý onedlho predložím, alebo teda začnem o ňom hovoriť.
Z môjho pohľadu je teda dôležité, aby chránené dátové úložisko bolo s online registračnou pokladnicou a zákazníckym displejom považované za jeden funkčný celok, a to predovšetkým z funkčného, z funkčnej, z funkčného dôvodu v zmysle fyzickej ochrany prístupu k nosiču údajov chráneného dátového úložiska a zároveň toto úložisko by mohlo byť aj chránené plombou, tak ako to bolo doteraz. Je totižto do istej miery nevyhnutné, aby tie údaje boli zhodné aj s údajmi, teda údaje v chránenom úložisku aby boli zhodné aj s údajmi tlačenými na účtenke a rovnako aj s údajmi zobrazovanými na displeji pre zákazníka. Keď tam bude plomba, minimalizuje sa akékoľvek možné porušenie alebo vstup neoprávnených osôb, pretože zapečatené pokladnica, zapečatené dátové úložisko s jednoznačným indetifikátorom úložiska dát zamedzia práve nezákonnej manipulácii so zariadením alebo časťami tak, ako je tomu aj doteraz. Každopádne existuje množstvo podvodov, ktoré zneužívajú nezabezpečené zariadenia a taktiež mnohé vychádzajú práve z toho, že zobrazujú iné údaje na účtenke, iné na zákazníckom displeji a mohli by teoreticky odosielať aj iné údaje na server Finančnej správy. Takto predkladaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh by to teoreticky mohol riešiť, resp. nadviazať na to, čo funguje doteraz.
Pre lepšiu predstavu, všetci poznáme plynomery, elektromery, vodomery, tiež majú nejakým spôsobom meracie zariadenie zabezpečené a je chránené pred manipuláciou aj predpísanou plombou. Všeobecne takéto zabezpečenie je považované za, za štandardné, základné a zároveň aj nevyhnutné. Chránené dátové úložisko je zároveň zabezpečené aj nerozoberateľným krytom, no a bez práve plombovania by ktokoľvek mohol vstupovať do neho.
Z definície, čo je prekvapujúce, online registračnej pokladnice vypadol aj zákaznícky displej a ten zákaznícky displej má viacero funkčných dôvodov a z môjho pohľadu je nevyhnutnosťou ho zachovať aj ako preventívny nástroj na elimináciu potenciálnych daňových únikov, jednak súvisí aj s ďalšími zákonmi orientovanými na ochranu spotrebiteľa. Takto by do istej miery mohla vzniknúť právna neistota, pokiaľ by ten zákaznícky displej nebol priamo súčasťou aj predkladaného vládneho návrhu. No a v prípade vydania elektronickej účtenky je taktiež zákaznícky displej jediná možnosť kontroly spotrebiteľa na mieste, aby mohol naozaj sledovať, čo mu reálne bolo zaúčtované.
Toto sú približne hlavné dôvody, prečo predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I doterajšom bode 1 v § 2 písm. c) znie:
c) online registračnou pokladnicou súbor pokladničného programu chráneného dátového úložiska, tlačiarne účteniek, displeja zákazníka, hardvérových prostriedkov, ktoré zabezpečujú komunikáciu so systémom e-kasa prostredníctvom integračného rozhrania, ktoré zverejní Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky v zátvorke (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) na svojom webovom sídle a ďalších prostriedkov, ktoré zabezpečujú plnenie povinností podľa tohto zákona, bodkočiarka, chránené dátové úložisko, tlačová jednotka a displej zákazníka sú umiestnené v spoločnom ochrannom obale zabezpečenom predpísanou plombou a tvoria jeden funkčný celok.
Toľko k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu. Ďakujem za nielen podporu, nielen zo strany opozičných, ale možno aj koaličných poslancov.

Dámy a páni, dovoľte ešte, prepáčte, tento zákon je taká prerušená pieseň, takže asi nie je úplne jednoduché sa vrátiť a cestovať v čase (povedané so smiechom), navrátiť sa do minulého týždňa, keď sme v podstate začali s rozpravou.
Takže oceňujem aj vystúpenie pána poslanca Štarchoňa aj, aj pána Hegera (povedané so smiechom), resp. súcitím s nimi, že, že v podstate nie možno všetci boli sústredení a vnímali (povedané so smiechom), o čom, o čom hovoríme. A ak tomu dobre rozumiem, pozmeňovací návrh pána poslanca Štarchoňa smeruje proti liberalizácii koncových zariadení na trhu, môže to znieť príkro, ale, ale z pohľadu definovania nejakého konkrétneho technologického riešenia a je tu proste jasný odklon od toho (reakcia z pléna), toho nášho, nášho vnímania, je to proste jeden druh riešenia, a aby, chcel by som zostať zdvorilý, vieme, kto je za ním, je to, za ním je rešpektovaný výrobca takejto technológie na Slovensku, ktorý je naozaj aj, aj rešpektovaný na zahraničných trhoch, to znamená, ja nehovorím, že ide o nejaké, nejaké pokútne (povedané so smiechom), pokútny deal s nejakým konkrétnym malým výrobcom, ale je, a je nám asi úplne jasné, že je, bolo by veľmi príjemné pre nejakého výrobcu konkrétneho riešenia mať v legislatíve (povedané so smiechom) jasne, jasne definované riešenie, ktoré by potom vytváralo podobne ako iným, napr. súkromným zdravotným poisťovniam, ak sa vrátim v čase opäť a k úplne inej téme, proste vytváralo veľmi, veľmi príjemný proste ďalší podnikateľský projekt a to..., tohto by sme sa neradi zúčastnili.
Registračné pokladnice sú tu naozaj druhú dekádu, ja si veľmi vážim, že v podstate aj rozprava k tomuto zákonu, ktorý znamená naozaj technologický upgrade, proste smerujeme technologicky tam, kde máme v onlinezácii, a vážim si, že tá debata nebola poznamenaná, že žiadnou, naozaj žiadnou mierou populizmu, tak ako to bolo napríklad v Českej republike, kde sa musel prekonať ten úplne zásadný nejaký kultúrny protitlak.
Asi všetci uznávame, že registračné pokladnice sú dobrou vecou, je to dobrý, dobrý, dobrý nástroj voči, voči svetu hotovostnému, svetu krátenia dane z pridanej hodnoty, ale aj iných daní, pretože obchody mimo účtovníctva, samozrejme, znamenajú aj krátenie dane z príjmov.
Chcem povedať, že na tomto zákone sa podieľali odborníci, toto nie je nejaká proste politická novela, myslím si, že ňou nejak nesnažíme sa presadzovať nejaké politické videnie sveta. Sú tu ľudia, ktorí, ktorí na príprave tohto zákona mesiace a mesiace pracovali v domnienke a s dobrým vedomím a svedomím, že sa chceme proste posunúť na tú najvyššiu technologickú priečku, ktorá je možná.
Navrhované riešenie vlastne umožňuje naozaj znižovať náklady pre samotných podnikateľov, pretože rozširujeme možnosť používania virtuálnej pokladnice, virtuálnej registračnej pokladnice, ktorá je spravovaná samotnou Finančnou správou pre, aj pre tieto potreby, takže ako koncové zariadenie z tohto pohľadu budeme môcť naozaj fungovať aj mobilný telefón, teda smartfón, tablet, takže chcel by som, chcel by som požiadať o trpezlivosť, a ak začneme s tým proste projektom od 1. júla budúceho roku a objavia sa nejaké detské choroby, samozrejme, budeme na to, na to reagovať, ale musím odmietnuť proste nejaké podozrenia, že by to bolo proste nejaký dopredu vedome, proste nejaké, nejaké diery v zákone, ktoré by mal niekto proste využívať. Myslím si, že toto, takáto argumentácia bola a je účelová práve z pohľadu toho, aby sa presadilo jedno technologické riešenie.
Ešte zazneli v príspevkoch aj obavy z hľadiska zneužívania osobných údajov, musím poznamenať, že návrh novely bol predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania, v rámci ktorého sa Európska komisia osobitne dopytovala aj na úpravy týkajúce sa naozaj spracovania osobných údajov, a po našej odpovedi nepredložila žiadnu pripomienku. V rámci medzirezortného pripomienkového konania Úrad na ochranu osobných údajov takisto nepredložil žiadnu pripomienku, takže identifikácia kupujúceho na pokladničnom doklade je nepovinný údaj, ktorý sa uvádza len po vzájomnej dohode kupujúceho a predávajúceho.
Toľkoto, zvyšok je, samozrejme, na vás. Predpokladám, že k hlasovaniu dôjde v bezprostredných najbližších hodinách, tak vám prajem šťastnú ruku.
Ďakujem.

Ďakujem. Len hlasovanie navrhujem dneska o 17.00 hod. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo a začnem trošku netradične, ale myslím si, že je, považujem to za správne, poďakovať sa na tomto mieste Eugenovi Jurzycovi, ale aj mojim kolegom Martinovi Bartovi a Martinovi Pilníkovi, ktorí teda trpezlivo so mnou o rozpočte veľmi podrobne diskutovali, a nie raz.
Tak si myslím, že veľa vecí, ktoré poviem, teda budem mať aj od nich, resp. sme o tom diskutovali, tak si myslím, že by bolo sebecké teda tváriť sa, že je to všetko iba odo mňa, ale zároveň tá ďakovačka na začiatok, keď už, tak mala by asi aj patriť analytikom, analytikom IZP, ÚHP, Implementačnej jednotke IFP, všetkým možným analytikom, ktorí naozaj nie že diskutujú, nejde ani tak o to, ale dávajú podklady, na základe ktorých my môžme diskutovať, a tak ako to bolo aj povedané práve mojím kolegom pánom Jurzycom, toto je aleže diametrálne odlišná forma debaty, akú teraz vedieme. Tiež som akože po tom, čo tu bolo predtým, až, až nadšená. Bolo by úžasné, keby takto vyzeralo rokovanie parlamentu a keby sme namiesto, nechcem teraz spomínať tie témy, ale ľahších tém teda preberali takéto veci, ktoré sa týkajú ľudí.
Idem teda k rozpočtu. No, tých ľudí, ktorých som spomínala, a všetky tie materiály od tých analytikov keď som si preštudovala, no tak výsledok je taký, pán minister, že ja cítim krivdu z vašej strany za rezort zdravotníctva. Cítim... (Reakcia ministra.) Aj vy máte krivdu, áno, no vidíte to tak. (Povedané so smiechom.) Poviem ja za seba a môžte potom, samozrejme, budem rada, ak budete reagovať.
Vaša vláda opakovane tvrdí, že zdravotníctvo je priorita, ale myslím si, že naozaj skutky a hlavne teda rozpočet vravia niečo iné. Keď vystupoval Eugen Jurzyca, počuli ste aj od neho, že 34 %, ak si dobre pamätám to číslo, 34 % ľudí si myslí, že zdravotníctvo je prioritou a že teda nie je v dobrom stave, že ho treba riešiť. Vy na to vravíte, že ste dali do zdravotníctva historicky najviac, ale historicky najviac je to každý rok. To už vám tu bolo povedané, každý rok je, lebo teda ekonomika rastie, čiže až tak zázrak to nie je, čo ale zázrak je, vy ste historicky najviac zdravotníctvu zobrali. To je súčasne pravda. To, to mi asi dáte za pravdu, a to teda, samozrejme, z toho dôvodu, že, že ste nejakým spôsobom menili financovanie, ale keď sme si porovnali výdavky štátu bez ohľadu pracujúcich, ale výdavky štátu, keď sme si porovnali, tak je tam 16 % medziročný pokles oproti teda minulému roku, čo je najviac zo všetkých rezortov. Ďaleko najviac zo všetkých rezortov, práve vaša priorita, zdravotníctvo, práve chorí ľudia odkázaní na pomoc dostali od vlády z toho koláča rozpočtu, dostali o 16 % menej ako, ako všetky ostatné rezorty, alebo teda ako minulý rok, a teda aj najmenej oproti ostatným rezortom.
Nárast v nominálnom vyjadrení do zdravotného poistenia je cca 219 mil. eur a súčasne všetky opatrenia súvisiace s výškou platov v zdravotníctve budú stáť 197 mil. eur. Treba, samozrejme, prirátať ten rast cien a ďalších prevádzkových nákladov. Ono to môže vyjsť akurát. Môže to vyjsť, zrejme to nejako teda zvládne to zdravotníctvo, bude musieť, ale nezostáva, nezostáva na iné a to vidím ako problém. My tu máme nízke platy zdravotníkov, ktorých sme riešili tým najstrašnejším spôsobom, a to si myslím, že aj minister financií mi dá za pravdu, že platový automat zabíja akúkoľvek motiváciu a akýkoľvek progres v zdravotníctve, a ten náš štát stojí tie strešné peniaze napriek tomu, že neprináša hodnotu pre pacienta. To je, to je, to sú minuté peniaze, ktoré neprinášajú až takú hodnotu pre pacienta, akú, akú by mohli. Vy samy navrhujete teda, že by v tomto mala byť zmena.
Ale, čo je podstatné, napriek tomu, že príde k nejakému zvýšeniu, napriek tomu sú tie platy tragicky, tragicky nízke, a kto si to odnesenie, je pacient. Ten pacient je ten na konci toho reťazca, ktorý jednoducho musí nejakým spôsobom, však čo mu iné zostáva, musí zniesť tie pocity, tú, ten pocit frustrácie tých zdravotníckych pracovníkov a my ich máme, čo si budeme hovoriť, tak málo, že my si nemôžme vyberať. My sme radi, že tam niekto robí, akýkoľvek je, a tí pacienti to dennodenne zažívajú.
Tento rozpočet nám nedovolí nič s touto situáciou urobiť. Nedáva priestor na odmeňovanie. Keď už, teda dobre, zvýšil sa platový automat, ale, ale musí tam byť predsa priestor na to, aby tí manažéri v..., u tých poskytovateľov alebo samotní poskytovatelia, aby jednoducho dali odmeny tým lepším, aby ich odlíšili od tých, ktorí kašlú na pacienta. Nech sa nikto neurazí, ale naozaj veď poznáme tie príbehy, sú aj takí. Tak kým ich nebudeme odlišovať, kým bude rovnako odmenený ten, ktorý jednoducho nie je pridanou hodnotou pre pacienta, dostane rovnaké peniaze ako ten, čo je, nič sme nevyriešili. Tento problém rozpočet nerieši, nedáva priestor, aby sme ho riešili.
Tie hrôzostrašné priestory, v ktorých pacienti čakajú. Opäť pacienti. Opäť sú oni tí, ktorí budú čakať v tých budovách, ktoré im za chvíľu padnú na hlavu. Násobne vyššie náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v štátnych nemocniciach, najmä ktoré sú, samozrejme, zadlžené, tam to padá na občana, ktorý platí dane a odvody. To, keďže toto sa nejakým oddlžením rieši, tak dajme tomu, že dane, ale zasa to zaplatí ten občan, ale tu nejde ani o to, že on zaplatí nejakú zdravotnú starostlivosť navyše, ale on zaplatí raz také vysoké ceny za, za všetky služby práve preto, lebo tie služby sú poskytované dlžníkovi. Na základe tohoto budeme stále platiť ako obrovské peniaze. Tie peniaze mohli byť použité na lepšiu zdravotnú starostlivosť, na viac zdravotnej starostlivosti, mohlo byť doslova zachránených viac životov. Nebude tu na to priestor. Jednoducho nie je. Spoločným menovateľom týchto problémov, ako som hovorila, sú teda zadlžené nemocnice, preto ja veľmi výrazne vždy protestujem, pokiaľ ich chceme od akýchkoľvek, akokoľvek ochrániť práve preto, lebo ja si myslím, že, že zadlžené nemocnice sú obrovskou príčinou, zdrojom problémov v zdravotníctve, a to jednoducho treba riešiť v podstate, a nie iba dávať teda nejaké následné nálepky.
Ja si myslím a toto asi nebude veľmi populárne, ale vždy som hovorila, že, že nerozumiem tomu, prečo nejaký poskytovateľ dáva zdravotnú starostlivosť, poskytuje zdravotnú starostlivosť pod cenu, čiže pod, ešte dokonca nemocnice tvrdia, že pod cenu ich vlastných nákladov. Čiže ono čiastočným riešením je, že nemocnice povedia alebo poskytovatelia povedia, no nebudem to ja za túto cenu robiť, a ako vieme, to sa čiastočne aj deje. Čiastočne sa tým vyhrážajú.
Len opäť, pán minister, kto to, kto si to zlízne? Kto bude ten, kto nakoniec tú zdravotnú starostlivosť nedostane? Namiesto toho, aby sme túto situáciu nejako vyriešili, tak jednoducho nechávame ten stav taký a ten, kto by to vedel alebo, alebo na koho je najväčšia zodpovednosť, aby to riešili, určite štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa ako najväčší, najväčší, najväčšia poisťovňa na trhu a táto poisťovňa práve so sebou nesie strašne vysoký kumulovaný dlh. Avizuje najnovšie, že podľa tohto rozpočtu, ktorý teda je nejakým spôsobom predschválený, že zostane insolventná. Dostane tento rok o 165 mil. menej na poistencov štátu a desiatky miliónov stráca na revízii, ktorú nepodpísala ministerka. Vy asi viete, že ja som teda proti tomu veľmi, veľmi razantne vystúpila, a to práve z tohto dôvodu, že takéto veci pre ňu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová Lucia, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, prepáčte, hlási mi aj pán spravodajca, že musí odísť. Je to pochopiteľné, je 13.00 hod., čas obeda, na ktorý máme hodinu. Takže v tejto chvíli vás musím prerušiť a budete pokračovať potom o tej 14.00 hod. Veľmi pekne... (Reakcia z pléna.) O 14.00 hod. je termínovaný? Viete, čo vôbec nemám podklady, takže vôbec neviem... (Reakcia z pléna.) A potom, až potom bude rozpočet? Dobre. (Reakcia z pléna.) Dobre.
Všetkým vám želám dobrú chuť.

(Prerušenie rokovania o 13.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
==

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemný, dobrý deň.
Keďže úvodné slovo, ktoré som predniesol v rámci prvého čítania, sa nezmenilo a nič nové vám neviem povedať v tejto chvíli, tak skôr počkám na rozpravu. Pokiaľ by vznikli nejaké otázky v rámci rozpravy, tak veľmi rád zodpoviem na prípadné pripomienky alebo návrhy a námietky. Verím, že tento návrh zákona aj v druhom a treťom čítaní podporíte.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.