38. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, máme tu ďalší zákon, ktorý teda by mal napomôcť riešiť situáciu s potravinármi. A ja teda som viedol diskusiu s kolegom Antalom už dávnejšie, keď vlastne celá táto ako keby situácia okolo potravinárov vypukla. A teda oceňujem, na jednej strane oceňujem opäť túto aktivitu od kolegu Antala, pretože viem, že je to človek, ktorý má v tejto oblasti skúsenosti a snaží sa prinášať tie konštruktívne a dobré riešenia.
Chcem tu v tomto vystúpení skôr položiť viacero otázok súvisiacich s týmto zákonom, pretože tak ako sme mali tu vlastne pred pár hodinami zákon o neprimeraných podmienkach z dielne pani ministerky Matečnej, ku ktorému som sa vyjadril, tak pri tomto zákone by som chcel teda na kolegu predkladateľa, otvorím možno takú debatu a bol by som rád, keby sme vedeli o tom chvíľku diskutovať, že aké teda je očakávanie. Ako sa to prenesie konkrétne do praxe a čo môžme očakávať ako nejaké také sprievodné javy v správaní teda dodávateľa a odberateľa? Pretože naozaj ide tu teraz o to riešiť nejakým spôsobom ten vzťah medzi či už obchodnými reťazcami a potravinármi alebo teda dodávateľmi, alebo akýkoľvek, ale tak toto je také najvypuklejšie. Čiže, lebo pozeral som sa do tej dôvodovej správy, je to tam nejakým spôsobom stručne vyjadrené, ale skôr by ma zaujímalo, teda jednotlivé ako keby také následky.
Ja teda čo mám takú informáciu, čo som sa snažil k tomu viacej získať aj z oblasti potravinárov, tak to zadefinovanie tých obchodných prirážok je definované podľa niektorých potravinárov dobre, ale ostala tu ešte jedna oblasť, a to sú súkromné značky, private labels. Myslím si, že toto ten zákon nijako nerieši, ak sa nemýlim. A toto je tiež jedna z oblastí, ktorá je taká otázna, pretože naozaj dodávatelia dodávajú mnohokrát týmto predajcom aj pod tými značkami private labels, sú to výrobcovia, ale nesie to teda značku daného obchodného domu a tie ceny sú automaticky nižšie. Čiže zaujímalo by ma možno vás ako odborníka z praxe vyjadriť, že akým spôsobom sa toto dá riešiť a či toto tiež nie je jednou z tých bolestivých oblastí možno súčasných prejavov na trhu a čo s tým urobiť. Čiže toto je jedna z tých vecí, lebo to vnímam a tieto privátne značky ako na jednej strane v prospech zákazníka, že môže si povedať, že má niečo lacnejšie a podobne, ale musíme sa na to pozerať, je to fenomén, ktorý tu je, neviem, no nie je to zase až tak dlho a vidím, že teda tí potravinári naozaj majú s tým problém, pretože automaticky tí zákazníci nízkopríjmoví prechádzajú radšej na privátne značky na úkor vyberania si, lojalite ku značke a tým pádom ten výrobca vyrába ako keby to isté, akurát že za menej peňazí. Lebo to nepredáva pod svojím, odpadajú mu síce náklady na marketing, ale na druhej strane otázka je, či tá cena, znížená cena je, neni príliš nižšia oproti tomu, čo by investoval do marketingu. Takže pretože čo mám skúsenosti, keď som sa rozprával aj s niektorými výrobcami, tak mi hovorili, že naozaj na to, aby sa udržali v niektorých reťazcoch, tak museli vyrábať ako keby s nulovou maržou len, alebo, teda mám informáciu od jedného, čo som mal, že s nulovou maržou, ale môže byť, áno na trhu, že vyrába ešte lacnejšie, len aby teda mal ten odbyt. A najhoršie je, že ten odbyt v danom momente ani neni pod jeho vlastnou značkou, čiže to neni ani forma marketingu, lebo je to pod private label, čo ľudia, málokto si pozerá, že kto je v skutočnosti výrobca, niekedy je tam dokonca len distribútor a podobne. Takže tuto by ma zaujímalo, že čo sa s týmto dá robiť v rámci tejto oblasti a teda akej miery očakávate ako predkladateľ, že bude, tento zákon prinesie, aký efekt prinesie konečným potravinárom. Lebo to je zámer, vlastne mal by byť zámer v rámci toho balíčka. Takže tuto by mal zaujímala nejaká kvantifikácia, ak sa dá, teraz vlastne spomenúť v rámci rozpravy. To by som privítal.
Ja som si pozeral aj jednotlivé znenia toho zákona a niektoré tie, jak je to nadefinované, tie formulácie, prídu mi také všeobecné. Chápem, že toto je úroveň, že či na to bude nadväzovať nejaká vyhláška alebo nie, niečo, čo bude ešte bližšie špecifikovať, ako sa to zadefinuje. Napríklad tuto je v § 12 ods. 1 sa dopĺňa písm. c), ktoré znie, že: "Predávajúci a kupujúci vo výhodnejšom hospodárskom postavení pri predaji a nákupe potravinárskych výrobkov, pričom výhodnejšie hospodárske postavenie má predávajúci alebo kupujúci, ktorý dohaduje ceny na trhu bez toho, aby bol vystavený podstatnej cenovej súťaži. Hospodárske postavenie predávajúceho alebo kupujúceho sa posudzuje najmä podľa objemu predaného alebo nakúpeného tovaru, podielu na trhu, hospodárskej finančnej sile, právnych alebo iných prekážok vstupu na trh a miery personálneho a majetkového prepojenia s inými osobami." Rozumiem, ale teraz kde sa budú určovať tie parametre? Čiže toto by ma ešte zaujímalo, možno také bližšie vysvetlenie, aby sme mohli aj vidieť ten konkrétny dopad na odvetvie.
Ďakujem, skončil som.

Dobrý deň prajem. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti vyjadrila svoj názor k tomuto návrhu zákona a podala aj procedurálny návrh a chcela by som požiadať, aby ten uvedený návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Procedurálne teda neviem, či o tom budeme hlasovať, alebo si to osvojíte, ale to sa musíme asi poradiť. Ale takýto návrh dávam. (Reakcia z pléna.) Ale o doplnenie o rokovaní vo výbore. (Reakcia z pléna.) Áno, ale náš výbor nebol ustanovený na prerokovanie, tak ja dávam návrh, aby aj vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Nie, to už teraz treba. Už bolo rozhodnutím určené, výbory boli. (Nezrozumiteľné reakcie z pléna.) Dobre, ďakujem pekne. Takže tento návrh určite podám, pretože si myslím, že vzhľadom na to, že to je o potravinách, tak je to dôležité, aby sme o tom hovorili aj v našom výbore.
Ja by som teda chcela takú základnú otázku dať, že z nášho pohľadu tento návrh zákona sa nám javí ako protiústavný, pretože ide proti trhovému hospodárstvu a ide štát, máte záujem regulovať odvetvie, ktoré nie je regulované. Čiže ceny ideme regulovať tam, kde vlastne štát má určené, kde môže zasahovať do trhu a stanovovať komodity, ktoré, môže im určovať cenu. Potraviny takou komoditou nie sú a z tohto pohľadu to vnímame ako protiústavné opatrenie, i keď z vášho pohľadu možno, možno potrebné, ale určite z pohľadu SaS nie. A toto je vlastne aj to posolstvo, ktoré pani Kiššová chcela za klub SaS povedať s tým, že v prípade, že tento návrh zákona prejde v uvedenom znení, tak pravdepodobne bude nasledovať podanie na Ústavný súd pre jeho neústavnosť. A z tohoto dôvodu si myslím, že to prerokovanie aj v našom výbore by bolo veľmi vhodné.
Ďakujem pekne.

Tak takýto návrh je, samozrejme, protiústavný. A nielen to. Je v rozpore aj s európskymi predpismi, si myslím. A nie je celkom mne jasné, že ako navrhovatelia si predstavujú, že zabezpečia to, že za nejaké nimi vymyslené ceny nejakým zákonom, pri použití zákonom stanovených marží, že bude niekto, nejaký reťazec od niekoho nakupovať. A že keď nebude nakupovať, že čo sa stane, že či bude nakupovať od niekoho iného z Poľska alebo z Česka a nie od slovenských potravinárov. Toto je celé, je samozrejme nonsens, ktorý mi pripomína predstavu slovenskej plánovacej komisie, proste to je volanie z minulosti, riadené hospodárstvo a takéto veci. Čiže to môže vzniknúť v hlavách len ľudí, ktorí, ktorí si s nejakou úctou spomínajú na to, ako to super fungovalo za komunistov, stanovili sa ceny a každý vedel, že za čo má predávať a za čo má kupovať. Takto ale hospodárstvo v riadnej krajine nefunguje a nefungovalo to ani za komunistov. Myslím si, že tento návrh je nielen právny, ale aj faktický nonsens.

Ďakujem pekne za doplnenie. Ja chcem ešte jednu poznámku dať, že v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, kde sa hovorí o nejakých reguláciách cien, sú len dve komodity, ktoré je možné aj z týchto prostriedkov nejako dofinancovávať priamou podporu, a to je mlieko a ovocie a zelenina pre školské zariadenia. Že toto sú jediné dve veci, kde je možné v rámci potravín takýmto spôsobom cenovo regulovať, a určite nie takou tou, plošným zavedením nejakej, obmedzenia marže.

Ďakujem za slovo. Ak dovolíte, začnem od konca. Neviem, kde ste vyčítali, že to je regulácia cien. Čím? Že obchodná prirážka má byť nejaká na tie isté tovary? Nech je aj 500-percentná, ale nemôže byť 1500-percentná. A nech zarába na tom, kto chce, koľko chce, ide len o to, aby sa nestávalo to, čo sa deje, a nazvite to, ako chcete, alebo potom odpovedzte vy svoj názor, či je to v poriadku, že – a odpoviem aj kolegovi Hegerovi – že čo je privátna, tie privátne značky.
Viete, ako to funguje? Kúpi obchodný reťazec tzv. privátnu značku mlieka. To mlieko je rovnaký výrobca, ako je v tom obale výrobcu, presne také isté mlieko sa naplní do privátnej značky, kúpia ho lacnejšie, ako to normálne, lebo povedia, buď to predáš za toľko, alebo to nechceme, a na toto privátne mlieko si hodia 0 % alebo 5 %, lebo toto má ťahať zákazníka do obchodu. Na to mlieko vyrobené alebo zabalené v krabici výrobcu, kúpia ho drahšie a na to si ešte hodia maržu. Viete, čo sa stáva? Že tam má 5-percentnú alebo nulovú na to jedno mlieko a na tú druhú ma 60-percentnú, 70-percentnú. Ktoré mlieko si kúpi ten, ktorý príde do toho obchodu? Pravdaže na to privátne. Ale čo sa deje? V tých krabiciach toho výrobcu zabalených v obale výrobcu, toho predajú 10 %, možno 20 %, toho privátneho, ktoré je rovnaké mlieko, predajú 80 percent. Ak je toto v poriadku, tak to nazvite reguláciou cien alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Z môjho pohľadu to nie je v poriadku.
Žiaľ, tá veta, môžte sa smiať, pán kolega, žiaľ, v tomto trhové hospodárstvo alebo ten trh nefunguje. Nefunguje nám v potravinách. Nezaujímajú ma, prečo nekričia výrobcovia ponožiek, prečo nekričia výrobcovia niečoho iného, že jednoducho nedokážu predávať za normálne ceny. My nechceme nič iné, len aby sa dokázalo zaplatiť tým výrobcom to, čo si zaslúžia, čo im vykryje náklady a budú mať niečo na nejakú reprodukciu. Nemôžu tu byť, alebo z môjho pohľadu nemôžu tu byť také obchodné prirážky, ktoré jednoducho ničia našich výrobcov potravín.
Alebo sa potom, a to musíte povedať, pán kolega, potom sa spokojíme s tým, že jedného dňa sa tu budú predávať všetky iné výrobky, len nie našich domácich výrobcov. Ale pravdaže tie nebudú predávané alebo nakupované za také ceny ako od našich potravinárov. Toto jednoducho funguje.
A spomeniem aj to kurča, ktoré skutočne je každý týždeň v akcii, lebo to kurča ťahá zákazníka, to je prirodzené. To kurča sa predá pod cenu alebo za úplne tú nákladovú možnože nazveme cenu, k tomu je prirážka veľmi malá, aby ťahalo pravdaže na tú akciu. Lenže jeden týždeň vám ohlási akciu jeden obchodný reťazec, druhý ďalší, tretí ďalší, štvrtý ďalší a vy ako výrobca predávate 4 týždne po sebe kurča v akcii. Áno, predá sa popri tom aj normálny tovar, na ktorom nejakú prirážku majú, kuracie rezne a tak ďalej, stehná, ale toho je tak málo, že toto nedokáže vyprodukovať tú stratu, ktorú oni vyrábajú na tých celých kurencoch.
Viete, žiaľ, začína platiť to, čo sa voľakedy dávno povedalo, keď nedovezieme, či keď nevyrobíme, tak dovezieme. Ak je toto v poriadku? A ja očakávam, prídite s nejakým rozumným návrhom, ako sa toto dá zastaviť.
A na koniec, ten zákon o cenách, o ktorom teraz idete povedať, že je protiústavný, alebo teda tie ustanovenia, ale podľa toho aj súčasne platný zákon o cenách je v tom prípade protiústavný, lebo o podnákladových cenách už hovorí zákon o cenách, ktorý tu máme už od roku ´96. Celý problém je, že sa nekontroluje ten zákon. Tu nebola vykonaná jediná kontrola, jediná kontrola zo strany oprávnených orgánov na to, aby povedal, že či je to v súlade so zákonom, alebo nie je v súlade so zákonom.
Takže a toto bola aj odpoveď na tie privátne značky. A nejdeme regulovať ceny. Regulácia cien vyzerá úplne ináč. To znamená, že poviete, za koľko sa to maximálne môže predávať. A my nehovoríme, za koľko sa to maximálne môže predávať. Ale nech to má nastavené nejaké pravidlá.
Neviem, v rozpore s akými európskymi predpismi to je, lebo to mi treba špecifikovať, ja si ten predpis rád naštudujem, lebo toto neni o regulácii cien. To je tak asi odpovede na otázky, ktoré tu padli. Ale vravím, že budem rád komunikovať na túto tému s kýmkoľvek, kto príde s rozumným návrhom. A môžte ho predložiť aj vy, pán kolega, ak teda budete chcieť pomôcť našim potravinárom nejakým spôsobom.

Tak, v prvom rade, kto určí, že čo sú to, ako vy hovoríte, normálne ceny. Kto určí, že čo sú to oprávnené náklady? Kto to určí? Vaša plánovacia komisia bude skúmať, že či si pán generálny riaditeľ výrobcu, že či jazdí na Rolls-Royce, alebo či jazdí na škodovke? Kto to bude skúmať? Vy? Toto celé je dôkazom toho, že vaše myslenie je úplne mimo.
A keď hovoríme, že naše výrobky, myslíte, čo, aké naše výrobky? Myslíte európske? Rakúske? Ste si vedomý, že výrobok vyrobený v Rakúsku môže byť doveziteľný do Bratislavy ako asi najväčšieho trhu za možno štvrtinový čas aj so štvrtinovými nákladmi ako slovenský, náš, tzv. náš výrobok z východného Slovenska? To si, hlavne, keď samozrejme tá diaľnica, ktorá podľa vašej vlády, mala byť postavená pred piatimi rokmi, tak ešte ani zďaleka nie je. Čiže toto celé je nonsens.
My sme tu v jednotnom európskom trhu a hovoriť o našich výrobkoch, ako niečo, čo sa musí chrániť, je nonsens. Naši výrobcovia, keď chcú byť v konkurenčnom prostredí, akože musia byť, tak musia sa naučiť vyrábať takisto, ako vyrábajú rakúski alebo aj poľskí alebo českí výrobcovia. Ale my sme v konkurenčnom prostredí. To je úplne samozrejmé.
A to, čo vy tu hovoríte, je nereálne, nerealizovateľné a dajte si povedať, že to tak je.

Ďakujem veľmi pekne. Ja som to povedal aj pri tom predchádzajúcom zákone a myslím si, že ministerstvo pôdohospodárstva už dnes má viaceré nástroje, ktoré môže využívať na to, ako pomôcť potravinárom a farmárom. A naozaj by som rád videl od pani ministerky aj možno nejaký prísľub, že sa bude uberať práve tým smerom a zamerá sa už vďaka, v rámci svojich kompetencií, ktorá má, na pomoc teda tomuto subjektu, ktorý tak veľmi potrebujeme, aby sa rozvinul, alebo aby dostával patričnú pozornosť.,
Povedali ste, že vlastne kontrola tohto zákona, lebo tento zákon tu máme od 96. roku, je tu vidieť, a teda vlastne sa, akým nejakým spôsobom novelizuje, dopĺňa. A tá kontrola naozaj je podľa mňa problém, to vidíme aj v iných odvetviach alebo vôbec vidíme to všeobecne. A na toto by sa malo klásť, omnoho väčší apel, aby sa u nás naozaj legislatíva uplatňovala rovnakým metrom a podobne. Takže určite s týmto súhlasím.
Ja si myslím, že pri obchode vôbec je dôležité byť citlivý na to, ako doňho zasahujeme, a preto som sa vlastne aj pýtal na to a možno to nezaznelo úplne v tej odpovedi, že či sa dá nejakým spôsobom alebo či máte premyslené tú kvantifikáciu, ako pomôže táto novela zákona konkrétne v tom boji, keď tak poviem, proti tým nekalým praktikám, alebo voči tomu, čo v súčasnosti, o čom sa tak veľa hovorí práve pri debate potravinári verzus obchodné reťazce. Čiže to ma zaujímalo asi najviac, že do akej miery môžme očakávať prínos tohto zákona, lebo to som úplne teda nepočul. A o to viac, že naozaj zasahovať do obchodných vzťahov je veľmi, veľmi, by som povedal, delikátna záležitosť, o to viac, že to je vlastne to miesto, kde prichádza k výmene peňazí, tovaru, a to je to, čo napĺňa vrecká rozpočtu, takže tam musíme byť naozaj veľmi senzitívni, aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Tento návrh tohto zákona rieši dôsledky, a nie príčiny. To znamená, že dôležité je zamerať sa na to, že prečo nie sú konkurencieschopní, čo je tým dôvodom? Až podľa toho by ste si mali určovať to, že aké opatrenia urobíte. Teraz jednoducho vy len stanovíte, že niekto nemôže mať zisk, alebo nemôže mať zisk taký, ktorý bude mimo rozsahu vašich paragrafov. Ale to, aby boli konkurencieschopní naši výrobcovia alebo vôbec producenti tých základných potravín, to nie je vždy len o tom, že či má niekto veľkú alebo malú maržu. Je to o celom systéme všelijakých dotácií, ktorý dostávajú možno výrobcovia z iných krajín a podobne. Takže skôr toto riešte, že aby boli naši a iní výrobcovia rovnako konkurencieschopní, znamená, že mali by mať rovnaké podmienky. To znamená, že za nás, nemali by mať vôbec nikto žiadne dotácie, aby si vedeli navzájom sami konkurovať. A tým pádom nemôžte riešiť, že niekto dostáva väčšiu dotáciu ako ten druhý a niekomu sa oplatí doviezť sem tovar z Francúzska len kvôli tomu, že ho má dotovaný, hej. Podobné prípady takisto sú aj v iných veciach.
Zase na druhú stranu, bolo by potom v tom prípade super, že keď to už schválite, aby to nebolo len na potravinársky tovar, kľudne to môže byť aj napr. na služby, ideálne na konzultačné služby, aby sme napr. nemali 120 eur za hodinu na konzultantov, ktorých reálna cena je 10 eur na hodinu. To by sa tiež celkom hodilo na to, aby tam bola primeraná obchodná prirážka, keď zaplatia niekomu desať eur na hodinu, nejakému zamestnancovi, ale vyúčtujú si ministerstvu, ktorémukoľvek, 120 eur za hodinu, to by bolo tiež pekné, keby ste si dali pozor skôr na takéto obchodné prirážky, aby sa nediali, a nie na tie v potravinách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, keď je nejaký neprimeraný zisk alebo neprimeraná marža, to je v podstate nezákonné podnikanie. Ak niekto, kto má dominantné postavenie na trhu a dá si tam nejakú veľkú maržu, ktorou okráda druhého, to je nezákonný spôsob podnikania. Ale primeraný zisk, to je cieľom podnikania. A práve tam by ste sa mali zamerať na to, aby sa to podnikanie uľahčilo a bolo jednoduchšie, aby sme nemuseli riešiť takéto zákony, ktoré vy presne hovoríte, že sú tu na stole z toho dôvodu, že nebola ani jedna kontrola zákona o cenách, ktoré je od roku 1996 na stole. A vy idete nejakou novou novelizáciou tohto zákona riešiť nezákonný stav v tejto republike. Veď teda postavte sa na to, aby sa začali vykonávať kontroly, aby sa uplatňovali tie veci, ktoré v tom zákone už dnes sú, ako ste povedali, zadefinované a bude to v poriadku.
Pretože tie kritériá, ktoré vy idete zavádzať, v podstate idú iba kriviť to súčasné prostredie, ktoré už je dnes riadne pokrivené. Vy nedosiahnete nejakú vyrovnanosť alebo posilnenie potravinového segmentu tým, že budete regulovať niektoré komodity. Iba ďalšou nesystémovou reguláciou zavediete ešte len ďalšie nerovnováhy v celom podnikateľskom prostredí, a to nie je správne, nie je dobré a je to protiústavné.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, aj z týchto faktických poznámok vidno, že kto tejto téme sa venuje a kto nie, pretože keby niekto sa tejto téme venoval a poznal by tie problémy, ktoré majú slovenskí prvovýrobcovia a potravinári, tak by nemohol reagovať tak ako reagoval.
Spolu sme debatovali na túto tému veľmi veľakrát, vieme, ako veci sa majú a ako si správne podotkol, ten vzťah, v ktorom fungujú obchodné reťazce verzus slovenskí potravinári a prvovýrobcovia, nie je štandardné trhové prostredie. Pretože obchodné reťazce zneužívajú svoje dominantné postavenie takým spôsobom, ako si povedal. Tlačia tie marže maximálne, snažia sa za minimálne náklady nakupovať od našich výrobcov, a treba im dať pomocnú ruku.
Tu je ten rozdiel medzi nami a SaS, že my sa snažíme pomôcť aj z pozície štátu, aby sme tú rovnováhu síl na tom trhu znova nastolili tak, aby dokázali fungovať. Inak nedosiahneme tú potravinovú sebestačnosť, kým im nedáme pomocnú ruku. A nechať to na trh, tak ako to bolo doteraz, to je cesta do pekla, nakoľko znova získajú ešte väčšie dominantné postavenie a ešte ďaleko viacej výrobcov skončí na Slovensku, pretože už teraz sú na hrane a stále sú tlačení.
Čiže ja by som aj od kolegov z opozície rád počul, akým spôsobom oni by sa snažili získať alebo nastoliť, nazvime to, tú elementárnu spravodlivosť na trhu tak, aby slovenskí potravinári nekrvácali.