38. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň ešte raz.
Dovoľte mi teda, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Takže dnes je neprítomný pán podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ktorý sa zúčastňuje stretnutia skupiny Priateľov kohézie, zastupuje ho pán minister hospodárstva pán Peter Žiga. S nami tu nie je pán minister spravodlivosti pán Gábor Gál, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, bude ho zastupovať pán podpredseda vlády a minister životného prostredia pán László Sólymos. Nie je tu s nami pani ministerka vnútra Denisa Saková kvôli neodkladným pracovným povinnostiam, zastupuje ju pán minister obrany Peter Gajdoš.
Takisto je zaneprázdnená pani ministerka školstva, vedy, výskumu a športu pani Martina Lubyová, bude ju zastupovať pán minister obrany Peter Gajdoš. A ja budem ešte zastupovať okrem pána predsedu vlády aj pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Prosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Márie Janíkovej, je v sále, a znie: "Pán predseda vlády, aký je postoj vlády Slovenska ku globálnemu paktu?"
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, proces prípravy Globálneho rámca o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii sa začalo už v septembri v roku 2016, kedy Valné zhromaždenie OSN prijalo tzv. newyorskú deklaráciu pre utečencov a migrantov. Viac ako 18 mesiacov o globálnom kompakte diskutovali členské štáty Organizácie Spojených národov. Ešte v septembri v roku 2016 schválilo 193 štátov, že v najbližších rokoch vypracujú dokumenty, ktoré ukážu, že svet chce spoločne riešiť problematiku migrácie. Niekoľko mesiacov prebiehali konzultácie expertov aj zástupcov členských štátov, potom sa správy vyhodnocovali a od februára sa opäť vyjednávalo o finálnej podobe tejto dohody. Pred jej prijatím bolo množstvo stretnutí, kde sa do diskusie mohli zapojiť všetci vrátane vlád, univerzít či odborov.
Národná rada Slovenskej republiky bola na rokovací proces o globálnom rámci oficiálne prizvaná prostredníctvom medzinárodnej parlamentnej únie, ktorá svoje každoročné stretnutie v New Yorku venovala práve tejto téme pod názvom Cesta ku Globálnemu rámcu pre bezpečnú, regulovanú a legálnu migráciu, parlamentná perspektíva. Pozvanie na stretnutie, ktoré sa v New Yorku konalo v dňoch 22. a 23. februára tohto roku, za Národnú radu Slovenskej republiky prijal len pán poslanec Ľuboš Blaha.
Globálny kompakt je naozaj horúcou témou nielen na našej vnútropolitickej scéne, ale aj vo viacerých európskych krajinách, tiež v Spojených štátoch amerických, v Brazílii, ale aj v Austrálii. Prečo, prečo je tomu tak?
Migrácia je v dokumente viackrát vnímaná ako pozitívny aspekt spoločnosti, avšak riziká s ňou spojené takmer nespomína. Ľudia utekajú z krajín, kde je chudoba, ekologická devastácia, ale migrácia tento problém nerieši. Rovnako globálny kompakt stiera rozdiel medzi legálnou a nelegálnou migráciou.
Vláda Slovenskej republiky nelegálnu migráciu považuje za škodlivú, ktorá prináša aj bezpečnostné riziká. Už po vypuknutí migračnej krízy v roku 2015 Slovensko zaujalo veľmi, veľmi zodpovedný prístup, bolo solidárne so štátmi, ktorých sa migračná kríza najviac dotkla, a najmä od začiatku navrhovalo tento problém riešiť komplexne. Bola to práve Slovenská republika, ktorá počas svojho predsedníctva v Rade Európskej únie prišla s iniciatívou efektívnej solidarity. Migračná politika vlády Slovenskej republiky je od roku 2015 konzistentná. Vláda Slovenskej republiky ako prvá v rámci Európskej únie zásadne odmietla povinné kvóty. Vtedy sme museli čeliť ostrým kritikám.
Dnes môžeme konštatovať, že v tejto záležitosti na Slovensku prevažuje, prevažne panuje spoločenský aj politický konsenzus. Slovenská republika naďalej trvá na odmietaní politiky povinných kvót a opätovne zdôrazňuje, že príčiny migrácie je nutné riešiť predovšetkým v krajinách jej pôvodu.
Vážená pani poslankyňa, konkrétnejšie k vašej otázke. Ako zdôraznil premiér vo svojom vystúpení na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, tu, dňa 27. novembra tohto roku, citujem, vláda neurobí nič, čo by mohlo ohroziť alebo obmedziť suverenitu Slovenskej republiky. Bude vždy chrániť bezpečnosť občanov a dbať na to, aby sme rozhodnutia prijímali suverénne a sami. Navyše – a to je potrebné zdôrazniť – v kompakte sa hovorí o právach migrantov, ale vôbec nie o ich povinnostiach. Podľa pána predsedu vlády Slovensko bude konať tak, aby nevzbudilo zdanie, že je paktom viazané.
Na tomto fóre sa už dva dni diskutovalo o Globálnom rámci o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. Súčasne s tým sa prirodzene formovali aj postoje predsedu a členov vlády na predmetnú problematiku. Dominovali názory, že Slovenská republika musí byť plne suverénna v definovaní vlastnej národnej migračnej politiky a v súlade s ňou si aj vyhradzuje právo prijímať príslušnú legislatívu. Sami rozhodneme, ktoré opatrenia v legálnej migrácii budeme implementovať a akým spôsobom. Ekonomicky motivovaná nelegálna migrácia je v každom prípade negatívny jav prinášajúci aj bezpečnostné riziká, a to v národnom, regionálnom, ale aj v globálnom kontexte.
Pred troma hodinami Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie k dokumentu OSN Globálny pakt o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii. V uznesení parlament predovšetkým žiada vládu zaujať nesúhlasné stanovisko. Od prijatia uvedeného uznesenia vlády vláda nezasadala, osobne som nemal ani možnosť sa stretnúť s pánom predsedom vlády. Čo však môžem so zodpovednosťou na záver vysloviť, je, že vláda Slovenskej republiky zaujme zodpovedný postoj ku globálnemu paktu a bude postupovať tak, aby si naďalej udržala dôveru Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem.
Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie je tomu tak.
Nasleduje druhá otázka od pána poslanca Dostála a znie: "Vláda v októbri 2017 schválila Návrh obrannej stratégie SR a Návrh vojenskej stratégie SR. Predseda vlády ich podľa uznesenia vlády mal predložiť do parlamentu a minister obrany v parlamente odôvodniť. Dodnes sa tak nestalo. Prečo viac než rok neboli základné strategické dokumenty obrany krajiny predložené na prerokovanie v parlamente?"
Nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, určite so mnou súhlasíte, že obranná stratégia, ako aj bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky predstavujú zásadné dokumenty v oblasti bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky. Obranná stratégia Slovenskej republiky je zásadný strategický dokument v oblasti obrany štátu, predloženie ktorého Národnej rade Slovenskej republiky ustanovuje zákon o obrane Slovenskej republiky, ako aj zákon o ozbrojených silách Slovenskej republiky.
Návrh obrannej stratégie definuje základný cieľ a zásady obrannej politiky v našej krajine. Súčasne konkretizuje a uvádza spôsoby a prostriedky na ich implementáciu. Vzhľadom na neustále zväčšovanie rizík v otázke zabezpečovania obrany štátu je preto potrebné realizovať strategickú adaptáciu obrany štátu, ktorá je a musí byť založená na striktnom napĺňaní primárnej zodpovednosti našej krajiny za vlastnú obranu a súčasne musí byť založená na zodpovednosti za plnenie jej medzinárodných záväzkov.
Vážený pán poslanec, vaša otázka zrejme súvisí s tým, že návrh bezpečnostnej a obrannej stratégie bol stiahnutý z prebiehajúcej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vám dávam do pozornosti, že inokedy tak úzkostlivo trváte na dôslednom dodržiavaní rokovacieho poriadku Národnej rady a teraz akoby vám nevadil spôsob, akým chcú niektoré opozičné strany za každú cenu dosiahnuť predloženie obrannej a bezpečnostnej stratégie na rokovanie Národnej rady, ktorý nie je v súlade so zákonom. Zaiste uznáte, že vládne materiály nemôžu do pléna Národnej rady predkladať poslanci Národnej rady, ale len a len vláda Slovenskej republiky. Nerozumiem tomu, prečo opozícia zrazu robí taký krik, keď v dobe jej samotného vládnutia nebolo zaznamenané výrazné posilnenie obranyschopnosti v našej krajine.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako určite dobre viete, včera sa predseda vlády k uvedenej téme vyjadril nasledovne. Budem citovať: "Pre mňa osobne ako predsedu vlády je to čisto technická záležitosť. Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament." Koniec citátu. S tým, že vláda vie, kde sú jej spojenci a kde si má plniť svoje práva a svoje povinnosti. Predseda vlády zároveň avizoval, že k dokumentom sa môže vrátiť pri doriešení situácie s globálnym paktom OSN o migrácii. Pokiaľ ide o úlohy z predmetného uznesenia vlády pre predsedu vlády a ministra obrany, tieto nie sú z hľadiska času termínované.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Pán podpredseda vlády, ďakujem za prečítanie odpovede pána premiéra, ktorý však neodpovedal na to, na čo som sa ho pýtal, odpovedal na všeličo iné. Ja som sa nepýtal, čo je to obranná a bezpečnostná stratégia, ja som sa ho nepýtal, čo si myslí o tom, že opozícia predložila tieto dokumenty na rokovanie Národnej rady, ja som sa ho pýtal, prečo vláda viac ako rok po tom, čo sama schválila návrh obrannej stratégie a návrh vojenskej stratégie Slovenskej republiky, nepredložila tieto dokumenty na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pokiaľ vláde na niečom naozaj záleží, tak je schopná zo dňa na deň napríklad navrhnúť kandidáta na uvoľnené miesto guvernéra Národnej banky. Pri závažných veciach, ako je obranná, bezpečnostná, vojenská stratégia, vláda viac ako rok; a uznáte, že je to veľmi neobvyklé, že keď vláda schváli nejaké uznesenie a má byť a má byť nejaký materiál predložený do parlamentu, tak na najbližšiu parlamentnú schôdzu sa obvykle materiály dostávajú. V tomto prípade to trvá viac ako rok.
Povedali ste, že vláda vie, kde sú jej spojenci. Zdá sa však, že nie celá vládna koalícia to vie. Pán predseda parlamentu sa chodí fotiť s osobami zo sankčných zoznamov Európskej únie a v posledných dňoch sme boli svedkami toho, že Rusko opätovne sa dopustilo agresie voči Ukrajine a vláda, pokiaľ je mi známe, nezaujala k tejto veci žiadne zásadné stanovisko.
Kladiem teda doplňujúcu otázku, či si, teda pokiaľ mi nechcete odpovedať na tú pôvodnú otázku, že prečo vláda doteraz nepredložila tie stratégie parlamentu, že či si myslíte, že bola dostatočná reakcia vlády na ruskú agresiu voči Ukrajine v posledných dňoch.

Nech sa páči.