38. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 5502 zo 4. decembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 498 zo 4. decembra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 323 zo 4. decembra 2018. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o ochrane majetku v plynárenstve a o doplnení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti č. 324 z dnešného dňa. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky som predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Priznám sa, toto je veľmi také rýchle zrýchlené konanie o zákone. Ledva som sa stihol zapísať, ale, chvalabohu.
A mám tu teda zopár pripomienok, diskutovali sme o tomto zákone naposledy v piatok v prvom čítaní. K niektorým veciam sa ešte vrátim pretože, pán minister, vystúpili ste vtedy už iba v záverečnom slove. Na druhej strane celkom fajn, pretože ja som si vedel tiež niektoré veci doštudovať.
Chcem ale hneď na úvod povedať to, čo som povedal aj na minulej schôdzi, Duckého zmenky, teda okrem tých, ktoré boli nejakým spôsobom reálne kryté, ak vôbec také existujú, považujeme ako strana SaS za podvod. Takisto som už vtedy povedal, že o ich oprávnenosti by mal rozhodovať nezávislý a nestranný súd, nie politici. Vo veľmi podobnom zmysle sa nám vyjadril včera napríklad aj pán Danko, a to v súvislosti s tými aktivistami, ktorí liezli na ťažobnú vežu v Novákoch. Poslali ich do väzby – napríklad na rozdiel od Baštrnáka, ktorý chodil po slobode. Inak možno nová informácia pre tých, ktorí ešte nevedia, títo sú už našťastie z rozhodnutia generálneho prokurátora prepustení.
Ale späť k tým mojim trocha obavám, ktoré som hovoril aj na tej poslednej schôdzi a pri tých posledných v rozprave, to vychádza z toho, že naozaj tu hrozí, že vytvoríme istý právny precedens. Spomínal som posledne to teplárenstvo tým riešením, aby to nedopadlo tak ako v prípade tohto Ústavného súdu, ktorý rozhodol, že teda nejaká exekučná amnestia na majetok štátnych teplárenských spoločností nie je v súlade s ústavou, tak v tomto prípade zavádzame minimálne do toho zákona práve to opatrenie, že sa jedná o čiastkovú amnestiu, teda že sa to nevzťahuje na celý majetok, ale naozaj iba na tie majetkové účasti. Takisto nám pán minister v prvom čítaní doplnil veľmi dôležitú informáciu, že teda v tom druhom odseku riešime aj práve to, že dovolanie bude mať odkladný účinok na akúkoľvek exekúciu akéhokoľvek majetku toho SPP. Je to riešené práve cez ten sporový poriadok, ja som si to tak isto ešte pozrel, v podstate teraz dopĺňame dovolaním odkladný účinok, aby to bolo podané proti rozhodnutiu vykonanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. A v civilnom, v tom paragrafe 444 som si našiel takisto ods. 1, ktorý hovorí, že dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Čiže toto je moja prvá otázka, že či práve toto by sme nevedeli využiť namiesto toho, aby sme teraz takýmto následným spôsobom vnášali nejaký ďalší paragraf, alebo teda ďalší odstavec d), kde sa vyslovene zmieňujeme o zmenkách. Čiže či naozaj toto nebolo rozhodnutie o ten verejný záujem hodné toho osobitného zreteľa.
No a potom moja druhá dôležitá otázka sa týka, čo sa stane v prípade, ak ten dovolací súd opäť rozhodne v neprospech SPP. Čiže čo v tomto prípade, pretože bude tam tá exekučná amnestia a zrejme naozaj siahne priamo na ten majetok toho SPP, ktorý už tým pádom nebude chránený, pretože už to dovolanie bolo rozhodnuté.
No a taká tretia otázka, je tam pomerne vysoké riziko, že práve tá spoločnosť, ktorej, ktorá si tieto Duckého zmenky uplatnila, sa obráti opätovne aj na Ústavný súd, a teda ak Ústavný súd, ja neviem, o 2 roky rozhodne, v tomto prípade predpokladám, že teda ten dovolací súd určite zaujme nejaké stanovisko skorej, ale či náhodou aj z tohto nevyplývajú nejaké ďalšie riziká.
Takže máme tu naozaj pochopiteľnú obavu ministerstva, ktoré vyhovelo požiadavke Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je dnes tej, tou 100 % dcérou. Je tam tá obava o ten osud tých majetkových účastí a takisto o ten majetok. Na druhej strane ale to, čo som povedal už aj posledne, práve tá súčasná organizačná štruktúra je a naďalej ostáva výsledkom práve toho kšeftovania Roberta Fica s tou skupinou J&T.
Ja sa preto opätovne pýtam, pretože pán Robert Fico nebol ani na tom prvom čítaní, nenachádza sa v sále ani dnes, neprišiel ani len na výbor, a pritom chvíľku predtým mal tlačovku, takže pýtam sa, prečo tu nie je, prečo sa o túto vec nezaujíma, pretože naozaj doplácame dnes na jeho rozhodnutie, na jeho vytvorenie štruktúry, ktorý, ktorá dnes funguje v rámci plynárenstva, a na jeho kvázi zoštátnenie Slovenského plynárenského priemyslu.
A, pán minister, vy ste v tom záverečnom slove hovorili hlavne o tom, že to, čo sa udialo v súvislosti v SPP a s tou zmenou štruktúry, tak ste tým riešili najmä tú privatizáciu, ktorá sa tu udiala v roku 2002 a týkala sa spoločnosti SPP. Vtedy sa 49 % SPP, vtedy ešte vlastne celej skupiny, dostalo do rúk konzorcia Gazprom, Ruhrgas...., Gazprom, Ruhrgas a Gaz de France, no a Gazprom potom z toho odstúpil - ďakujem za doplnenie - a pozeral som si, ako to vlastne vyzeralo finančne. 49 % balík plynární vtedy bol predaný v prepočte na eurá za 2,8 mld. eur. Následne, keď dochádzalo k predaju na skupinu EPH, tak, ktorej súčasťou bola, bolo práve aj J&T vtedy, ktorí už z EPH vycúvali, tak podľa agentúry Reuters to bolo za sumu 2,6 mld. eur. Neviem, či tento údaj je správny, ale teda toto je údaj, ktorý sa nachádza v médiách. (Reakcia z pléna.)
Ak by mali tí zahraniční investori dostať rovnakú sumu upravenú o tú infláciu, ako zaplatili vtedy SPP, tak priemerná cena by musela byť približne dokonca 3,4 mld. eur. Ja ich tu nejdem nijako obhajovať, privatizácia bola, verím tomu, že určite sa tam vyskytli nejaké pochybnosti, ale teda keď hovoríte o tom, že vy ste naprávali tie nedokonalosti tej privatizácie, a zisťujeme, že Slovensko dostalo 2,8 mld. eur a potom následne ten 49-percentný balík odchádzal za 2,6 mld., čo malo v podstate vtedy hodnotu, alebo keď tých pôvodných 2,8 prepočítame na súčasnú hodnotu, tak to bolo 3,4. Čiže dostávame sa toho, že ten, že ten pôvodný majiteľ to vlastne predával so stratou, v úvodzovkách so stratou, 600 mil. eur. Nejdem ich, ako som povedal, nijako obhajovať, samozrejme, je to vždycky najmä účtovná otázka, ako sa hospodárilo, ako vyzerá majetok spoločnosti, ale teda toto, toto bolo z mojej strany na také, taký veľký otáznik a na také zváženie.
No a takisto som si pozrel, akú stratu má vlastne SPP na krku, keď som sa vyjadroval aj vtedy v tej rozprave, že máme tu 160 mil., 165 mil. iba za posledné 3 roky. Toto je reálne hospodárenie SPP, keď si zoberieme naozaj tú štruktúru, v akej dnes funguje. To znamená, SPP ako dodávateľ plynu domácnostiam a podnikateľom každoročne generuje stratu. Síce vo výročnej správe hovorí, že sme vygenerovali zisk, ale toto je iba vďaka tomu, že do spoločnosti pritekajú dividendy z SPP Infrastructure, ktoré zahŕňa SPP Distribúciu, Eustream a Naftu. A toto sú tie zlaté vajcia, ktoré nám generujú zisky, dividendy, v minulosti to bolo 0,5 mld., tie sme dostávali priamo do štátneho rozpočtu, teraz to už ide do SPP a tam sa maže celá, celá táto strata.
Z tohto pohľadu ma teda zaujímalo, ako to vyzeralo aj v tých ďalších rokoch. Čiže za posledné 3 roky, hovoríme o 165 mil., 165 mil. je to, čo nám chýba v štátnom rozpočte, pretože rozpočet je deficitný, a zistil som, že pri tom predaji, keď sme preberali od spoločnosti EPH ten 49 % balík SPP ako predajcu, tak sme prebrali aj 59-miliónovú stratu alebo dlžobu, nazvime to akokoľvek. V roku 2013 následne spoločnosť SPP na ťarchu štátu alebo na podiel štátu vytvorila stratu 74,819 mil., v roku 2014 to bolo 54 mil. a neuveríte, ale dneska sme mali, máme tu pána ministra financií, rozpravu aj práve k štátnemu rozpočtu a sám nás upozornil na to, že v štátnom rozpočte na tento rok sa kalkuluje pre zlé hospodárenie SPP s výpadkom 131 mil., eur. 131 mil. eur iba pre zlé hospodárenie spoločnosti, ktorá je stopercentne vlastnená štátom, a do vlastníctva štátu na 100 % ju dostal opätovne pán Robert Fico.
Celé som si to napočítal vrátane toho, tej, toho dlhu vrátane tých všetkých rokov a vrátane teda tohtoročnej straty a dostal som sa, prosím pekne, na sumu 483,243 mil. eur. Toto je to, čo je kvázi prínosom SPP pre Slovensko, pre slovenský štátny rozpočet. Ja sa teda pýtam naozaj na tú oprávnenosť, prečo SPP stále vlastníme.
Pán minister, vy ste sa nedávno vyjadrili, že na budúci rok, alebo teda niekedy navrhnete vyplácanie vratiek za plyn. Tieto vratky za plyn boli naposledy vyplácané v roku 2016 krátko pred voľbami a vtedy bolo povedané, že tieto vratky za plyn budú vyplácané zo ziskov spoločnosti SPP. Ale ja sa teda pýtam, kde sú tie zisky SPP, z ktorých budeme vratky im vyplácať, vtedy to bolo 49 mil. eur, dneska vidíme, že celková strata za všetky tie roky SPP dosiahla 483 mil. Takže ja sa pýtam z čoho.
A tu sa dostávam k tej paralele, k tomu súdnemu sporu a k tej exekúcii, ktorá nám dnes hrozí. My tu ideme prijímať v extra rýchlom skrátenom legislatívnom konaní exekučnú amnestiu vo výške 30 mil. eur. Ako sme sa už vyjadrili alebo ja som sa minimálne vyjadril, áno, je tam naozaj obava z veľkých hospodárskych škôd, pretože naozaj 30 mil. nie je malá suma.
Ale ja sa pýtam, že prečo potom ideme na druhej strane ešte šťaviť SPP alebo štátny rozpočet o nejaké nezmyselné vratky za plyn, ktoré evidentne nemajú vôbec žiadne opodstatnenie.
A na záver som ja aj v piatok dal jednu výzvu a dávam ju teda aj dnes doplnenú práve o tú novú sumu. Vyzývam pána Roberta Fica v jeho neprítomnosti na verejné ospravedlnenie občanom Slovenskej republiky za tunel SPP, ktorý spolu s J&T pred 5 rokmi vykopal a na ktorý sme iba za posledné 3 roky sa v našich daniach sa museli poskladať dodnes 0,5 mld. eur.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dúfam, teda že sa pán minister nedá nahovoriť, aby išiel až v záverečnom slove, ale pôjde v rozprave, kde bude možnosť naňho reagovať, lebo pravdepodobne viacerí sa chceme aj, aj pýtať.
Tento zákon prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní a celkom výnimočne som sa aj ja postavil za skrátené legislatívne konanie, pretože vidím tam vážne riziká a naozaj hroziace hospodárske škody, nie z dôvodov, ktoré sú na strane štátu, ale teda z dôvodov konania súkromných subjektov a, nazvime to, zvláštneho rozhodovania súdov. A teda prešli sme prvým čítaním a teraz by sme mali stanoviť definitívnu podobu zákona v tomto rytme, teda v skrátenom legislatívnom konaní to ani celkom ale dobre možné nie je, keďže, keďže v skrátenom legislatívnom konaní celý legislatívny proces veľmi rýchlo prehrmí.
Mali sme, mali sme na obed, počas obednej pauzy výbory a teraz už druhé čítania, o piatej, predpokladám, že budeme, budeme hlasovať, čiže aj na skrátené legislatívne konanie by možno bolo lepšie vytvoriť trochu väčší priestor v rámci druhého čítania, lebo aj na výbore, teda na ústavnoprávnom výbore, neviem, na ako, na akom zazneli otázky, na ktoré nezaznela celkom odpoveď, tak možno teraz zaznie v pléne.
A návrh zákona rieši dve veci. Jednak dáva exekučnú imunitu pre majetkové účasti SPP a druhú, druhý, druhých, druhé opatrenie alebo druhý bod, druhý návrh je novela Civilného sporového poriadku, kde sa dáva odkladný účinok priamo zo zákona na dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. O oboch týchto návrhoch možno mať pochybnosť z hľadiska ich súladu, súladu s ústavou, a teda je na nás, aby sme, aby sme posúdili, či tá pochybnosť je oprávnená a dostatočná na to, aby sme celý návrh odmietli, alebo, alebo, alebo teda tá pochybnosť je taká malá alebo argumenty proti tej pochybnosti sú dostatočné, aby, aby boli, aby poslanci potrebnou väčšinou zahlasovali za tento návrh.
Pokiaľ ide o tú exekučnú, exekučnú imunitu, tam je otázne jednak to, teda na čo všetko sa bude, bude vzťahovať, pokiaľ ide o..., o tie majetkové účasti, či teda tým nie je chránený pred exekúciou akýkoľvek majetok SPP, ale z môjho hľadiska podstatnejšia otázka je, že či, či týmto opatrením riešime iba problém možných exekúcii, ktoré vyplývajú zo zmeniek, lebo, lebo tuto v podstate je zakázaná exekúcia, alebo, alebo, tvrdí sa, že exekúcie podľa Exekučného poriadku nepodliehajú majetkovej účasti držiteľa povolenia na dodávku plynu, ktorý je dodávateľom poslednej inštancie a ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Čiže ak aj by sme uznali, že ten spor, ktorý, ktorý prebieha, a tie exekúcie, ktoré hrozia teraz z tzv. Duckého zmeniek, sú problém, tak táto exekučná imunita chráni majetkové účasti SPP v oveľa širšom rozsahu, chráni proti v podstate akýmkoľvek pohľadávkam. Aj proti pohľadávkam, ktoré sú nadobudnuté zákonnou, legitímnou cestou, ktorá, ktorá nemá nič spoločné s nejakou kriminálnou aktivitou alebo, alebo s podvodom.
Čiže moja otázka je, že či takto zadefinovaná exekučná imunita nie je príliš široká, a teda prečo, prečo tam nebola snaha prípadne buď to nejako užšie vymedziť, alebo prípadne možno aj celý ten, celý ten čl. 1 vynechať, pretože, pretože ten aktuálny spor je možné, je možné riešiť prostredníctvom toho odkladného účinku, účinku dovolania, a pokiaľ, pokiaľ ani to dovolanie nebude, nebude úspešné, tak, samozrejme, že SPP bude mať, bude mať problém, možno menší, pokiaľ bude chránený exekučnou, exekučnou imunitou na majetkovej účasti, ale, ale teda ak ani prostredníctvom dovolania sa nepodarí spochybniť tie nároky, ktoré asi tu my všetci považujeme za sporné, problematické, tak, tak ten problém bude, ale teda primárne si myslím, že, že by sa mal riešiť, riešiť cez ten Civilný sporový poriadok, a ak, ak, ak teda priznáme dovolaniu, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu vydanému v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, automaticky zo zákona odkladný účinok, tak tú akútne hroziacu hrozbu by, by to mohlo, by to mohlo ošetriť aj bez, aj bez toho čl. 1, takže sa chcem spýtať, či ste neuvažovali aj o takomto riešení, aj keď, samozrejme, že aj vo vzťahu k čl. 2 možno mať určité pochybnosti, či, či tam nenastáva diskriminácia, že sa odkladný účinok podáva iba rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v tom zmenkovom konaní, nie, nie aj iným konaniam. A, samozrejme, že už dnes súd môže, môže rozhodnúť o odložení účinnosti takéhoto, takéhoto rozhodnutia, aj keď, samozrejme, že chápem, že niekedy súdy nerozhodujú presne tak, ako by sme si predstavovali a ako by sme očakávali, že by v normálnom, demokratickom a právnom štáte rozhodovať, rozhodovať mali, tak z môjho pohľadu, ako, ako sa pozerám na ten zákon, tak, tak toto možno je sporné, ale zdá sa mi to menej sporné ako tá úplná exekučná imunita, ktorá nehľadí na dôvod a ktorá je obsahom samotného čl. 1.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem vyjadriť môj hlboký nesúhlas s týmto návrhom zákona, to preto, lebo je zjavne a jasne protiústavný, a pretože je to zákon, ktorý len reaguje na charakter nášho štátu ako štátu, ktorý nie je právnym štátom.
To, čo urobilo ministerstvo v danom prípade jednak vôbec nepatrí do jeho sféry pôsobnosti, pretože toto je vec, ktorou by sa malo minimálne zaoberať ministerstvo spravodlivosti, pretože sa to jasne dotýka nášho ústavného poriadku. A, samozrejme, sa dotýka našej prokuratúry, ktorá je nečinná v situácii, kedy je potrebné, aby činná bola.
Odpichnem sa od niekoľkých viet z dôvodovej správy. Tá prvá veta je nasledujúca. Návrh zákona sa zároveň predkladá v reakcii na aktuálnu spoločenskú situáciu a snahu o zamedzenie zneužívania zmeniek - a teraz pozor - k podvodnému obohateniu rôznych osôb či zahraničných spoločností s neznámou vlastníckou štruktúrou.
Toto čo má byť?! To znamená, že my tu hovoríme, že my budeme kriviť ústavu preto, lebo nemáme orgány činné v trestnom konaní také, ktoré by, ktoré by si vedeli s podvodnou, s podvodným obohacovaním rôznych osôb poradiť spôsobom, ktorý predpokladá zákon? To znamená, že aby ich stíhali a aby ich dali do basy, aby vyhlásili i ich konanie za, za protiprávne a tým pádom aj znemožnili uplatnenie si práve tých zmeniek. To nie sme schopní, pretože my tu dlhodobo budujeme stav, kedy súdy, prokuratúra a polícia pracujú len pre štátomafiu. A štátomafia teraz problém, ktorý tu vznikol, sa snaží riešiť tým, že kriví našu ústavu. S týmto my sa tu potýkame. To, že ich kamarát Kočner sedí v base, a my nevieme, existujú názory, že ktovie, že kto podpísal tie, tie zmenky, ale vieme, že jeden taký človek, ktorý, ktorý podvodné zmenky podpísal, sedí v base. My nevieme, že kto je to, ten, kto podpísal tie zmenky.
Ale ja viem, že Ducký s výnimkou jednej zmenky, ktorá sa toho netýka, nemal absolútne žiaden dôvod žiadne zmenky podpisovať. Tí, čo sa pamätajú na to, že ako to v tých časoch bolo.
Ďalším obrovským problémom tejto právnej úpravy je to, čo je opakovane vyjadrené v dôvodovej správe, že sa jedná o ochranu spoločnosti so 100 % majetkovou účasťou štátu. Tu sa akože v týchto komunistických hlavách, čo toto písali, ten, ten mozgový trast na tomto ministerstve právnicky, ktorý toto písal, tak si myslí, že keď je niečo so 100 % účasťou majetkovou štátu, že to je niečo, pred čím by sme sa mali všetci pokakať, lebo to potom, to je niečo iné. Lenže naša ústava nehovorí nič o tom, že vlastníctvo štátu je chránené viac ako vlastníctvo kohokoľvek iného. To bolo tak za komunistov. Ale teraz už to tak nie je. A navyše ako by boli, ako by bol ktokoľvek poškodený tým, že by sa zmenilo vlastníctvo SPP? A hádam nám chcete povedať, že jeho noví vlastníci, že by sa chovali nejako inak? No možnože by sa chovali lepšie, ako sa chová štát, že by sa, že by nerobili tie dlhy, o ktorých hovoril kolega Galek, že by sa chovali tržne. Čiže nejaká predstava, že je potrebné brániť tomu, aby to, čo teraz vlastní štát, nebolo a sa stalo vlastníctvo niekoho iného, že to je nejaký vyšší princíp, tak to je úplne scestné. To je, dámy a páni, predstava, ktorá patrí do minulého storočia, to znamená do storočia pred novembrom ’89. Do obdobia pred novembrom ’89.
A tak... A takýto paškvil nám tu predkladá táto vláda len preto, aby zakryli skutočnosť, že nefunguje polícia, nefunguje prokuratúra, nefungujú súdy, a týmto sa to snažia vyriešiť. Ak existujú, ako tu bolo pove..., ako tu bolo povedané, ak existujú judikáty Najvyššieho súdu v obdobných veciach, vysvetlite mi, že ako je možné, že v takejto veci vydal iný súd rozhodnutie, ktoré je diametrálne odlišné?! Predsa v zmysle ústavy a v zmysle európskych predpisov, ktorými sa, ktorými sa riadime, má každý, to znamená v danom prípade aj štát, nárok na to, aby veci boli rozhodované jednotne. Aby boli, aby bola obdobná vec rozhodnutá predvídateľným spôsobom, to znamená podľa už existujúcich judikátov. Ak sa to tu nestalo, prečo sa tým štát nezaoberá?
Hádam je to tak, že sudcovia si môžu robiť, čo chcú, že budú rozhodovať o živote a smrti každého z nás, pretože sa im to hodí, a nikto nevie prečo a nikto nechce a nesmie zaoberať tým, že prečo tomu tak je? Ako to bolo za komunistov, že o tom, čo robila komunistická strana, sa nesmelo diskutovať ani sa to nesmelo nejako rozoberať, tak to majú teraz sudcovia! Proste takto sa rozhodli, koniec sveta.
Dokonca nejaký veľký činiteľ nedávno povedal, že ak chceme mať právnu spoločnosť, nemali by sme komentovať rozhodnutia súdov. No ešte to tak! To by sme len dopadli, keby sme nesmeli komentovať rozhodnutia súdov, tak ako si to niekto predstavuje. Nejaký veľký právny mysliteľ.
Choďte do kelu s týmto, mám toho plné zuby! Je to, celé toto je výsledok systému, ktorý ste vy tu zaviedli, vy ho tu udržiavate a teraz sa snažíte nejakou salámovou metódou dosiahnuť ako-tak prijateľný stav, aby sa nepoukazovalo na to, že ako ste to všetko zbabrali. Že ste síce rozkrádali ako diví, ale ste to nevedeli ani ustriehnuť, aby to bolo v nejakých primeraných medziach.
Ďakujem.

Pán kolega, úplne chápem vaše rozčúlenie a váš tón považujem naozaj za ešte stále mierny.
Núka sa nám totiž zákon ako ďalšia ručná brzda proti podvodnému konaniu. Lenže toto podvodné konanie tentoraz vychádza z legálnych rozhodnutí súdov. Minulé - a ja som rád, že sme prijali zákon o zrušení Mečiarových amnestií, ktorý bol podobnou, podobným zásahom vlastne parlamentu v tom zmysle, že zasiahol a rúcal bariéry, ktoré by mali byť voči napríklad amnestiám prezidenta. Netajil som sa týmto názorom, že tieto bariéry nikdy nemali by, nemali byť prelamované a nemuseli by byť prelamované, keby nebola brutálne zneužitá moc prezidentská, ktorú mal Vladimír Mečiar zapožičanú.
Teraz prelamujeme nezávislosť súdov opatrením, ktoré má za cieľ zrušiť, verme, že len v tomto jednom prípade, tam sa zhodujem s kolegom Dostálom pri tom otázniku, že či je zabezpečené, že to bude len v tomto jednom prípade, ktoré má zaistiť ochranu verejného záujmu pred lúpežníkmi, ktorí sa zmocnili fiktívnych zmeniek, nepoctivo nadobudnutých zmeniek, ktoré stáli ich signatára život.
Veď toto je jedna dramatická kriminálna akcia. Naozaj nemá Slovenská republika žiadne právne nástroje, aby poslanci nemuseli prijímať ad hoc zákon, ktorými sa zasiahne do platnosti týchto zmeniek? Naozaj sa nevieme dozvedieť, ktorí sudcovia zodpovedajú, lebo o Mečiarovi vieme, že zodpovedá za to, že vydal amnestie, ktorí sudcovia to zodpovedajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán Baránik, možno v niektorých, že ste v mnohých veciach mali pravdu. Hovoríte o krivení ústavy, škoda, že ste takto nereagovali, pretože naozaj tento parlament sa dopúšťa mnohého porušovania ústavy, dokonca si z nej robí trhací kalendár, len škoda, že ste takto nehlasovali v prípade Mečiarových amnestií, kde na hanbu celý tento parlament, okrem mňa takmer všetci poslanci porušili zákon, porušili ústavu. A veľká škoda, že ste takto neprotestovali pri prijatí, prijímaní Žitňanskej zákona o zavedení prezumpcie viny vy ako právnik.
Ďakujem.

Ďakujem kolegovi Budajovi za reakciu a podporu toho, čo som povedal. Naozaj si myslím, že takýto zákon nemá v tomto parlamente čo hľadať, každý, kto zaňho zahlasuje, tak zahlasuje proti ústave a v podstate za ochranu toho, čo robí Kočner a jemu podobní.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja som kolegom z opozície sľúbil, že vystúpim v rozprave, aby mali priestor na mňa reagovať. A keďže k meritu veci som hovoril aj na výbore pre hospodárske záležitosti, aj na ústavnoprávnom výbore, dotknem sa len pár vecí, ktoré ste ešte raz zopakovali, či už pán poslanec Galek, alebo pán poslanec Dostál.
Obidvaja ste hovorili o tom, že už aj v súčasnom platnom právnom predpise, alebo súčasný platný právny predpis hovorí o tom, že súd môže v prípade osobitnej veci odložiť konanie exekučné a že by sme sa tým pádom nemuseli zaoberať týmto dovolaním a podobne, no práve problém je v tom, že môže. A práve problém je, že nemusí, a my sa vlastne snažíme aj s zmenou tohto zákona alebo týmto zákonom docieliť to, aby musel. To znamená, aby sme mu tam nenechali volatilitu, pretože keď naozaj začne exekučné konanie, a tu sa dostávam k tomu, čo ste sa pýtali, pán poslanec Dostál, a keď sa dostaneme ku exekučnému konaniu, tak môže nastať situácia, ktorú tu poznáme z prelomu 90. a miléniových rokov, kedy tiež jeden podnikateľ získal exekučný titul na vymáhanie si svojich nárokov voči štátu a zexekvoval nám Transpetrol. A zexekvoval Transpetrol, akcie Transpetrolu, nie majetok Transpetrolu. To znamená, práve preto ideme na tie obchodné podiely, resp. na tie majetkové účasti SPP v jednotlivých spoločnostiach, aby sa vám nestalo, aby nejaká, že nejaká cyperská schránka nám tu vyexekvuje akcie štátu a spoločnosti SPP, teda v SPP Distribúcia alebo v SPP, ja neviem, Eustream, čo už by malo vážny problém, čo už by bolo vážny problém.
Ešte raz. Ak hľadáte paralelu s predchádzajúcimi rozhodnutiami Ústavného súdu, tak my hovoríme, že to je úplne iný prípad. Súd, Ústavný súd rozhodoval v podobnej veci, nie v tej istej, v podobnej veci pri exekučnej amnestii, tak to nazvem, voči teplárenským spoločnostiam. Ale tam sa to týkalo v zásade širokej alebo absolútnej exekučnej imunity na akýkoľvek majetok štátnych teplární. To znamená, my máme asi šesť štátnych teplární a všetok tento majetok by nebol, a pričom oni sú v priamom konkurenčnom boji..., v priamom..., no v takom obmedzenom konkurenčnom boji aj s inými súkromnými spoločnosťami. A tento prípad je trochu iný prípad. A keby pán poslanec Baránik nebol vyrušoval na ústavnoprávnom výbore, mohol počuť, lebo už som to tam raz vysvetľoval, tak skúsim sa to ešte raz vyjadriť.
SPP je unikátnou spoločnosťou, pretože je dodávateľ poslednej inštancie. To znamená, ak na Slovensku existuje 27 spoločností, ktoré dodávajú plyn domácnostiam alebo konečným spotrebiteľom, tak keď všetkých týchto 27 spoločností z akéhokoľvek dôvodu nedodá, SPP musí. A tu už rovno odpovedám aj na tú otázku, prečo je možno SPP v strate – to je otázka pána poslanca Galeka –, pretože má aj iné postavenie na trhu. Čiže tam tento zákon sa týka vyslovene SPP, pretože ono si plní povinnosti z titulu dodávateľa poslednej inštancie. Tým pádom musí mať isté zásoby v zásobníkoch vyššie ako, ak bežný dodávateľ, musí zabezpečovať tú dodávku. A koniec koncov zabezpečuje aj stabilitu cien na trhu tým, že je stopercentný vlastník štát. A štát v konečnom dôsledku rozhodne o tom, že či použije zisk spoločnosti SPP na to, aby nezvyšoval ceny, alebo nepoužije.
A na ďalšiu vec, ktorú ste reagovali, že či nie je veľmi široká tá exekučná imunita. No nie je, pretože sa týka len tých, len tých obchodných podielov alebo tých majetkových podielov štátov v tých, v tých spoločnostiach, ktoré existujú pod SPP štruktúrou. To znamená - a to je aj odpoveď pre vás, pán poslanec Dostál, aj pre pána Galeka - to znamená, v prípade, že dôjde k dovolaniu najvyššieho, teda generálneho prokuratúra, prokurátora, Najvyšší súd znova rozhodne o tom, že, že to SPP prehralo, tak potom dôjde k exekúcii, ale nie majetku v rámci obchodných podielov v tých spoločnostiach, ale dajme tomu zadrží sa budova alebo možno nejaké hotovostné peniaze na účte. Nepôjde sa do podstaty majetkovej štruktúry SPP ako takého v rámci holdingu.
A ešte tam bola otázka, že čo keď sa odvolá Stroden na na Najvyšší..., na Ústavný súd. No Stroden sa nemôže odvolať na Najvyšší súd, pretože nie je účastníkom konania v tomto zmysle, teda na, na, teda na Ústavný súd. Na Ústavný súd sa môže odvolať len generálny prokurátor, súd, pokiaľ má dôvod, lenže v tomto prípade sa ešte exekučné konanie nezačalo, to znamená, nemá dôvod sa odvolávať na Ústavný súd. A potom sú ešte určené osoby. Ja nie som úplne právnik, ale, ale toto viem, že Stroden sa nemôže odvolať na Ústavný súd.
A to je, všetky otázky, si myslím, že som zodpovedal, ktoré ste vzniesli.
Ešte raz chcem povedať, my Duckého zmenky neuznávame a považujeme ich za neplatné. Navyše v tomto prípade máme dôvod sa domnievať, že tieto Duckého zmeny boli vystavené a nebolo za ne protiplnenie. To znamená, že nebol dôvod na vznik akýchkoľvek exekučných titulov. A preto si myslíme, že ten súd nerozhodol správne, a chceme ako štát zabezpečiť ešte možnosť dovolania cez Generálnu prokuratúru. To je celé, čo som chcel povedať.
K ostatným politickým vyjadreniam niektorých pánov poslancov sa vyjadrovať nebudem, nepovažujem ich vystúpenia za slušné, a preto sa k nim vyjadrovať nebudem.
Ďakujem.

Pán minister, vaša osobná drzosť nič nemení na tom, že nemáte pravdu, nie ste právnik, nerozumiete tomu a hlavne nechcete tomu rozumieť. Ja, nikto nie je zvedavý tu na to, aby mňa ste poučovali o tom, že ako sa mám správať v spoločnosti. Na to sa vám môžem vykašľať. Tu ide o nasledujúcu vec.
Dokiaľ budú sa problémy nášho súdnictva riešiť týmto spôsobom, nič sa tu nezmení. To je presne to, ako keď sa v nejakom meste nerieši problém s dopravou preto, lebo primátori sa rozvážajú na bavorákoch. Takisto ako to robíte vy. Proste prostý človek sa musí potýkať s tým, že súdy si rozhodujú, ako chcú, ale štát, keď Najvyšší súd rozhodne v 5 prípadoch jedným spôsobom a potom jeden prípad, v jednom prípade iným spôsobom, tak si to vie vyriešiť tak, že si prijme protiústavný zákon, a tým je vec vyriešená. O toto tu ide. Tu nejde o to, že by som chcel dopriať niekomu 30 mil., ktoré mu nepatria. Ale toto je podstata a s vami sa nedá o tom rozprávať, pretože nie ste schopný v týchto parametroch vôbec rozmýšľať. Takže sa tu nestavajte, pošlite sem ministra spravodlivosti alebo niekoho, kto je právnik, a ten je pre mňa partner na to, aby som hovoril v tých, v týchto kategóriách.
Dokiaľ bude štát mať takýto prístup, v súdnictve sa nikdy nič nezmení a o toto tu ide, že vy tu neriešite problém, vy tu riešite len následky. A to nikoho z nás nezaujíma, takže... A navyše chránite tých ľudí, ktorí celý tento problém vytvorili. Ako uvádzate v dôvodovej správe, podvodné jednanie týmto riešite.
To znamená, neriešite podvody tak, ako sa podvody majú riešiť, že to rieši polícia, prokuratúra a súdy. Ale vy to riešite protiústavným zákonom. Hanba vám!

Pán minister, ja som bol teda presvedčený, že tento zákon, tento zákon je asi potrebný, ale prekvapili ma hlavne tie vaše posledné slová, kedy ste povedali, že sa domnievate, že súd nerozhodol správne. Ale toto mi pripadá naozaj ako veľmi vážne znásilňovanie súdnej moci. Pokiaľ ste toto osobne povedali priamo tu v pléne, pretože naozaj do tej súdnej moci my by sme nemali takýmto násilným spôsobom zasahovať.
Vyjadrím sa potom ešte k tomu dodávateľovi poslednej inštancie, o ktorom ste hovorili, že SPP má výsostné postavenie. Áno, má. Vy ste hovorili o tom, že, že kvôli tomu majú stratu. Ale SPP je jeden z dodávateľov z 27, pôsobia spolu na trhu a jednoducho všetci dodávajú tým odberateľom. To DPI, dodávateľ poslednej inštancie, má byť inštitút zvýhodňujúci, nie obmedzujúci. A ak by niekto iný splnil, ak to SPP, ak to SPP nechce plniť, ak nechce byť dodávateľom poslednej inštancie, ja som presvedčený, že sa nájdu aj iní, ktorí keď splnia kritériá, budú schopní toto na seba prebrať. Čiže oháňať sa tým, že dnes je SPP dodávateľom poslednej inštancie, ako ste hovorili aj posledne, toto nemusí byť večne. A v tomto, v tomto je trošku aj taký ten, taký ten slabší, slabšia časť toho samotného zákona.
Ďakujem.