38. schôdza

Ďakujem za slovo. Počuli sme, že dôvody pre zrušenie milosti pre Mariána Kočnera sú oveľa, oveľa silnejšie, ako boli dôvody pre zrušenie milosti pre Michala Kováča ml., a preto chcem každého povzbudiť, aby podporil tento návrh. Zhodli sme sa na dôvodoch a argumentoch, a drvivou väčšinou sme sa zhodli pri rušení amnestií alebo aj tej milosti pre Michala Kováča ml., tak som presvedčený o tom, že sa vieme zhodnúť aj na dôvodoch na zrušenie milosti pre Mariána Kočnera. Preto vyzývam všetkých, aby posunuli náš návrh do druhého čítania, kde bude, samozrejme, priestor na rokovanie, na zmeny alebo doplnenie.
A tiež som presvedčený o tom, že tento, toto hlasovanie o tomto návrhu bude takým referendom o tom, či Marián Kočner po tom, ako stratil podporu na prokuratúre, stratil podporu na polícii, či ešte má, alebo nemá politickú podporu v Národnej rade alebo teda vo vládnej koalícii.
Ďakujem.

Pán spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana, Laurenčíka, Renáty Kaščákovej, Jany Kiššovej a pána poslanca Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (tlač 1211).
Poprosím pána poslanca Miroslava Ivana, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľa, a pána poslanca Galeka z výboru pre hospodárske záležitosti, aby zaujal miesto určené pre spravodajcu.
Včera neukončil svoje vystúpenie v rozprave ústne prihlásený poslanec, pán poslanec Marosz, ale nenachádza sa v rokovacej sále. No, tým pádom vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nič iné mi nezostáva.
Pán poslanec Marosz je tu. Nech sa páči, poďte.
Máte nejaké pripomienky, pán poslanec? No vidíte a zase som to otvorila. No, tak to býva.
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Milana Laurenčíka, Renáty Kaščákovej, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, tlač 1211.)

Sa ospravedlňujem, som dobehol tuto z chodby. Ja len dokončím svoje včerajšie vystúpenie.
V podstate nejaké veľké zásadné pripomienky proti rozšíreniu možnosti krajov objednávať železničnú dopravu aj za hranice kraja nemáme, ale upozorňujeme, že to nebude fungovať z týchto dôvodov: Medzikrajové vyrovnanie pomerne vysokých nákladov na železničnú regionálnu dopravu na území iného kraja medzi zúčastnenými krajmi pravdepodobne nebude možné vzájomnou vyrovnávkou výkonov, ako sa to dnes deje v autobusovej doprave, vzhľadom na podstatne menšiu možnosť takej vyrovnávky pre podstatne redšiu železničnú sieť, než je sieť autobusových liniek. Prichádza tak do úvahy dohovor o spoločnom krytí nákladov, čo, ako dokázala doterajšia skúsenosť, je iluzórne. A keby sa to aj podarilo, po nasledujúcich voľbách sa to môže rozsypať.
Trvanie železničného kontraktu na dopravu je obvykle okolo 10 rokov. Z toho môže vyplynúť riziko pomerne významného napätia pri zabezpečovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Organizácia železničnej dopravy je totiž podstatne zložitejšia, než je organizácia autobusovej dopravy. Pritom odbory dopravy na krajoch vo väčšine prípadov, ako som aj včera hovoril, neorganizujú ani v súčasnosti autobusovú dopravu a celú prevádzku ponechávajú na samotných dopravcov. Nie je reálne očakávať od nich zodpovedné a kompetentné riadenie železničnej dopravy.
Železničná sieť je dnes v mnohých aj perspektívnych železničných líniách nepripravená prevziať ťarchu chrbticovej dopravy. Nemôžeme sa preto domnievať, že jednoduchá novela zákona tento problém vyrieši. Iluzórna a na tenkom ľade stojaca dohoda medzi krajmi nemôže mať dostatočný politický výtlak na zabezpečenie potrebnej úpravy železničnej infraštruktúry. Veľkým rizikom je aj odovzdanie finančných prostriedkov slúžiacich dnes na objednávku železnice krajom bez ďalších opatrení a obmedzení. Platí heslo krajov z čias prvého pokusu o takéto riešenie: Vy, ministerstvo, nerušte žiadnu železnicu! Dajte nám kompetencie a peniaze a my si ju zrušíme sami.
Na záver teda poviem, že ťažká kríza železničného sektora sa nedá riešiť odovzdaním objednávky regionálnej železničnej dopravy na úroveň príliš malých a navzájom príliš nekonzistentných krajov. Presadenie tohto návrhu by znamenalo nie záchranu, ale likvidáciu železničnej osobnej dopravy aj tam, kde má ešte aspoň hypotetickú šancu. Náš názor je taký, že železničná regionálna osobná doprava je organickým, vnútorne vysoko integrovaným systémom vo veľkých oblastiach prekračujúcich hranice ktoréhokoľvek dnešného VÚC. Nepokladáme za zmysluplné, aby systémovým objednávateľom verejnej osobnej dopravy boli samosprávne kraje. S ohľadom na rozmery Slovenskej republiky je účelné, aby verejnú osobnú dopravu na celom území Slovenska objednával jeden subjekt.
Možno na záver politicky by som teda zhrnul, že my sa prihovárame za vytvorenie silnej, dobre nastavenej národnej dopravnej autority. Táto národná dopravná autorita je, samozrejme, aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády, ale ako to pri tejto vláde zvykne byť, tak skutek utek. Veľa sa toho naozaj nedeje. Ale Slovensko je príliš malé na to, aby každý samosprávny kraj riadil a organizoval železničnú dopravu.
Možno ilustrujem aj nejakú tú komplikovanosť železničného systému ako takého piatkovým príkladom. Bola plná bratislavská stanica, takmer všetky vlaky v omeškaní, plno ľudí nervóznych čakalo. Keď sme skúmali, kde bola príčina, tak príčinou boli zhnité podvaly na úseku pri Bratislave v kopci. To znamená, že keď je zhnitý podval, je nejaký problém, tak vlak musí spomaliť. Vlak spomalil na 10-kilometrovú rýchlosť, tým pádom ale nemal dostatočnú rýchlosť, aby prekonal ten kopec, a na konci toho kopca bol jeden úsek bez napäťových káblov, tak zjednodušene to povedzme, a tým, že nebol rozbehnutý, neprekonal nejaký ten drobný úsek a zostal visieť v podstate v tom beznapäťovom stave a v podstate zdochol, a tým pádom ovplyvňoval všetku tú dopravu, ktorá bola za ním. Vyše dve hodiny sa potom nevedeli zmátožiť aj tie rezervy, ktoré sú na hlavnej stanici, aby pomohli vyslobodiť, ako keby potiahnuť ten rušeň. Takže trvalo to naozaj pár hodín. A dopad toho zaseknutého vlaku tu kdesi v kopci pri Bratislave bol potom na všetky tie ďalšie meškajúce spoje.
Čiže tým chcem naznačiť, že keď na úrovni štátu nemáme dobre zorganizovanú riadenú železničnú dopravu, keď je infraštruktúra v rozsypanom stave, nie sú náhradné diely, nie sú výhybky, tak treba naozaj manažérsky podchytiť tieto štátne železničné firmy. Urobiť tam poriadok a následne potom sa v pokoji so samosprávami rozprávať o systéme fungovania verejnej osobnej dopravy aj na úrovni krajov. Čiže v tomto zmysle tento návrh zákona neodmietame, ale ani nepodporujeme. A samozrejme, veľmi ochotne a radi budeme naďalej viesť, ako to aj momentálne robíme, na samosprávnych krajoch diskusiu o tom, akým spôsobom čeliť jednotlivým výzvam, pokiaľ ide o predlžovanie zmlúv s dopravcami.
Poviem len tak možno aj pre širšie plénum, že v súčasnosti na Slovensku naozaj máme asi len jeden kraj, myslím, že Nitra, ktorá má riadne vysúťažený, vysúťažené SAD-ky. Že my predlžujeme ten 10-ročný kontrakt, ale ako napríklad v Banskej Bystrici je už v tejto chvíli jasné, že tú zmluvu s dopravcami, ktorú podpísal Kotleba, že je to nelegálne, a tým pádom tam naozaj musí dôjsť k riadnej súťaži. Ale na to, aby sa pripravili tie súťažné podmienky, ktoré na 10 rokov zabezpečia aj akúsi integráciu tej verejnej osobnej dopravy, tak to naozaj nie je jednoduchý proces. A tešíme sa, že spolu so stranou SaS na tých krajoch spolupracujeme a odborne budeme túto vec riešiť.
Ďakujem.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Ivan, nech sa páči.

Ďakujem. Neviem, pán kolega, kde ste v našom návrhu, ktorý predkladáme, to znamená, chceme dať možnosť krajom, aby si objednávali regionálnu železničnú dopravu aj mimo svoj kraj, našli, že odovzdávame objednávku, ktorú, alebo časť objednávky, ktorú si štát objednal u spoločnosti Železničná spoločnosť Slovensko, VÚC-kam. Neviem, kde v našom návrhu ste toto našli. Ja som to včera uviedol ako možný legislatívny rámec a prípravu pre ministerstvo dopravy, ktoré môže takúto úpravu zákona zobrať ako inšpiratívnu. Čiže vyjadrovať sa o tom, že my chceme, aby toto sa teraz udialo, je teda položené na nejakých neviem akých základoch.
Druhá vec. Tiež ma zarazilo, že sa tu teraz bavíme o tom, že nejaký vlak nevládal ísť do kopca. Nerozumiem tomu. Ak je nejaká zlá infraštruktúra, potom na to tu máme spoločnosť ŽSR, ktorá sa má starať o kvalitu. A tá má byť taká, aby prilákala železničných dopravcov. Predovšetkým ja mám na mysli takých, ktorí nebudú od štátu pýtať peniaze. A ako to súvisí s naším návrhom zákona, naozaj neviem.
Jediné, ktoré sa chcem pýtať a ktoré považujem za legitímnu tému k nášmu zákonu, je, keď ste povedali, aké presné riziká v tom vyrovnaní medzi krajmi vy vidíte. A to by som chcel teda túto faktickú využiť presne na túto otázku.

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Kolega Marosz, chcem sa ťa spýtať, že koho si myslel pod tým, že "my". Kto je to "my"? Lebo vyjadroval si sa tak v množnom čísle, že my si to nemyslíme, my vidíme tie riziká. Lebo obidvaja sme poslancami VÚC-ky žilinskej, a teda či si to myslel VÚC-ku, to "my", alebo teda nejakú inú skupinu expertov, ktorá toto tvrdí a ktorá má tie obavy. Lebo ja si osobne práve myslím opak, že mohla by to byť veľká výhoda.
A už aj na základe tých skúseností, ktoré máme v Žilinskom kraji, keď sa pani županka snažila a snaží riešiť dopravu, hlavne na Kysuciach, kde sú obrovské zápchy, tak myslím, že keby mala túto možnosť alebo keby kraj mal tú možnosť, že si môže okrem autobusovej dopravy objednávať aj regionálnu železničnú dopravu, tak by vedela riešiť túto situáciu dopravnú zložitú oveľa jednoduchšie, pretože teraz musí chodiť rokovať na železnice, aby zladili svoje grafikony a odchody vlakov s autobusovými, aby to nejako fungovalo, aby sa ľudia dokázali presunúť z áut na verejnú dopravu a aby sa tie zápchy a tá zložitá dopravná situácia, ktorá tam je v tom našom kraji, zjednodušila.
Takže chcel by som teda vedieť tú odpoveď na tú otázku, že kto je to "my". Lebo včera som tie prvé tri minúty tvojho vystúpenia nepočul. Možnože tam si to hovoril.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Marosz, môžte reagovať.

Ďakujem pekne. Tak začnem Milanom, samozrejme, ten "my" nazývam, že podarilo sa nám od začiatku, ako županka nastúpila, dať dokopy naozaj tím odborníkov, ktorý tvorí poradný tím županky, na samosprávnom kraji, kde sú ekonómovia, dátoví analytici, dopraváci, ktorí majú skúsenosti aj z ministerstva dopravy. A dá sa povedať, že tento tím už presahuje hranice kraja. A takisto pán Lunter bol u pani županky. Včera mali stretnutie na samosprávnom kraji v Bratislave. Čiže naozaj je tu snaha tých dopravných expertov zo samosprávnych krajov spolupracovať v tejto otázke. Takže takto, takto je to chápané.
Pokiaľ ide o tie vlaky, aj v súčasnosti nám bolo ponúknuté zo strany ZSSK, že nech sa páči, však zaplaťte si ako župa tie vlaky, ktoré na Kysuciach napríklad potrebujeme na zahustenie rannej špičky. Čiže aj dnešný stav legislatívny umožňuje, aby samosprávne kraje zaplatili, ak potrebujú, nejaké spoje navyše. Takto to bolo komunikované zo strany ZSSK.
No a druhá vec, pokiaľ ide o to, čo, pán poslanec Ivan, hovoríš, tak clearingové centrá v súčasnosti, táto téma naozaj nie je ešte ani v zárodku, nejaká veľká diskusia o delení tržieb. Ale je to nevyhnutným predpokladom na to, aby nejaká komplexná integrácia mohla fungovať. Ak chceme ísť nejakým jedným lístkom z nejakej obce na východe Slovenska do Bratislavy a používame pri tom autobus a vlak, tak na to je nevyhnutné, aby na úrovni štátu – a na to máme ministerstvo dopravy, aby tieto veci riešili – vzniklo nejaké silné clearingové centrum, ktoré potom bude spravodlivo rozdeľovať tie tržby medzi jednotlivých dopravcov.
A posledné poviem, že, žiaľ, na Slovensku naozaj dopravcovia, autobusári si robia doslova, čo chcú.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Záverečné slovo? (Reakcia navrhovateľa.) No môžte, samozrejme, ale mali ste to povedať, ja som uzavrel rozpravu. Stačilo oznámiť, že chcete do rozpravy, bez problémov. (Reakcia navrhovateľa.)
Vážení páni poslanci a panie poslankyne, je všeobecný súhlas, aby som znovu otvoril rozpravu, ale počkajte; ale len s tým, že pán navrhovateľ, nieže ostatní sa prihlásite. Je s tým všeobecný súhlas? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno.
Nech sa páči, takže pán navrhovateľ ako posledný v rozprave.