38. schôdza

S faktickou poznámkou jedna poslankyňa, končím možnosť prihlásiť sa.
Poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Správne si povedal, kolega Dostál, to, že tí, ktorí odsudzujú fašistický režim, zároveň majú veľký problém s odsúdením toho komunistického režimu. Bola som pri múroch leopoldovskej väznice, kde pred ním sedelo teda naozaj zopár starých ľudí, starčekov so slzami v očiach a ja som si uvedomila, že niektorí ľudia, tí, ktorí spochybňujú, že či to tak naozaj bolo, vlastne si dovoľujú mať názor na ich utrpenie. Oni majú svoj osobný názor na utrpenie politických väzňov a spochybňujú, že či to tak naozaj bola pravda, ako to hovoria. A nedávno v dokumente, v ktorom vystupoval najvyšší teda predstaviteľ Komunistickej strany Československa Miloš Jakeš skutočne veľmi tvrdo a veľmi hlasne hovoril, že veď oni len za tých, v tých basách, v tých väzniciach len za niečo predsa len museli byť. A toto sa odovzdáva vlastne stále ďalšej a ďalšej generácii, pretože sme neodsúdili tento režim, tak ako je, ponechali sme ľudí, tí, ktorí riadili tento režim, ktorí ho vlastne podporovali, ponechali sme ich v pozíciách vysokých, v inštitúciách.
Najdôležitejšie, čo tu vidím, je taká, taká naša, že najviac sme zodpovední za to, že ďalšia generácia mladých ľudí, našich detí si nie je istá, ako to celkom bolo. A toto je to najhoršie. A áno, niektorí síce hovoria, že aby sme rozdelili tento zákon a nezdaňovali výsluhové dôchodky, ale iba odškodnili politických väzňov. No tak to nie, treba nám zdaniť výsluhové dôchodky, lebo to nebola, to nemá byť odmena za ich prenasledovanie a mučenie ľudí.

Ďakujem.
S reakciou pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Verešová, úplne súhlasím, tie dve veci nemožno od seba oddeľovať, teda teoreticky možno, ale tie dve veci patria k sebe ako odmena pre ľudí, ktorí trpeli počas komunistického režimu, boli prenasledovaní počas komunistického režimu, tak aj nejaké, ani by som to možno nenazýval, nenazýval postihnutie, pretože; že títo ľudia sú zvýhodňovaní, teda ľudia, ktorí sa podieľali na prenasledovaní obetí komunistického režimu. Čiže jedna k druhej veci patrí a nielen z hľadiska nejakých finančných dopadov, ale aj z hľadiska, hľadiska morálneho a z hľadiska politického.
Pokiaľ ide o ten dvojaký meter voči komunistickému režimu a fašistickému režimu, tak je to opäť dlhodobá záležitosť. Je to niečo, čo sa tu tiahne prakticky od zmeny politického režimu smerom, smerom k demokracii. Je to badateľné na úrovni politiky, je to badateľné na úrovni, na úrovni trestného práva, na úrovni toho, čo sa učia deti v školách, toho, ako sa ľudia, ľudia vyjadrujú, toho, voči čomu zakročuje polícia. Ale teda aby sme boli spravodliví, tak musíme povedať, že okrem toho, že máme na Slovensku množstvo ľudí, ktorí sú schopní povedať, že fašizmus bol zlý, ale deklaratívne, ale teda v podstate ospravedlňujú a obhajujú komunistický režim alebo bagatelizujú jeho zločiny, tak tu máme – a dokonca aj v politike – ľudí, ktorí to robia presne naopak, deklaratívne odsudzujú komunizmus, ale obhajujú fašistický režim.

Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán, pani predkladateľka, kolegyne, kolegovia poslanci, na začiatku svojho príhovoru by som chcela povedať, že v podstate vlastne aj či už fašistický režim, aj komunistický režim, oba vychádzajú z marxizmu. Otcom obidvoch, resp. ideológií, či fašizmu, či nemeckého národného socializmu, alebo boľševického komunizmu, vychádzajú z Marxa, majú rovnakú ideológiu. Sú to; len rozdiel je jedine medzi tým, že nemecký nacizmus, bol to socializmus, to boli tiež socialisti. Boli to národní socialisti, resp. nacionálni socialisti, a boľševickí a komunistickí boli internacionálni socialisti. V podstate to bol jediný rozdiel. Obe, oba tieto režimy napáchali, tieto ideológie obrovské škody na životoch a strašné zločiny.
Ja oceňujem váš návrh zákona naozaj, len by som sa chcela spýtať, pani predkladateľka Verešová, že; pár otázok. Jednak prečo tento návrh datujete až od roku 1948, hoci, keďže na Slovensku sa začali páchať teda zatýkania, súdenia, vraždy a nespravodlivosti už v roku 1946? Boli to orgie zatýkania, orgie mučení, ktoré páchali teda retribučné súdy a tzv. ľudová demokracia. Musím povedať jeden, jednu vtipnú pripomienku, ktorú povedal Ronald Reagan, keď sa ho pýtali, aký je rozdiel medzi demokraciou a ľudovou demokraciou, tak povedal, že taký ako medzi kazajkou a zvieracou kazajkou. Takže tieto ľudovodemokratické režimy, teda to je jedna moja otázka.
A druhá otázka je, že ako ste sa vysporiadali s tým, že bývalý prezident Rudolf Schuster vyznamenal vysokým štátnym vyznamenaním prokurátora Antona Rašlu, ktorý sa zúčastňoval prenasledovania politických väzňov. Mal na svedomí množstvo životov, množstvo väznení a popráv a konkrétne by som spomenula, keďže aj politickí väzni na Martinskom cintoríne dali pochovať aj pripomínajú študentov, o ktorých budem hovoriť. Sú to traja trenčianski študenti – Púčik, Tesár a Tunega, ktorí boli v roku 1951 popravení a vinou v podstate; a vinu na ich smrti nesie prokurátor Rašla. Čiže ako ste sa vysporiadali, či ste vôbec protestovali alebo niekedy vyslovili, a žiadala by som vás týmto, aby ste naozaj toto bývalému prezidentovi Schusterovi nejakým spôsobom pripomenuli aspoň morálne.
A ďalej, ako ste sa všetci vysporiadali s tým, že v tom čase, keď popravili týchto, odsúdili na smrť a popravili týchto študentov, bol v Trenčianskom kraji vysoko, vo veľmi vysokej funkcie komunistickej strany, KSČ, Alexander Dubček, ktorý nezakročil, ktorý sa nezastal týchto študentov a ktorý schvaľoval popravu týchto troch študentov. Takže to je ďalšia vec.
A naozaj by som ešte chcela povedať aj to, že je mi veľmi ľúto, že ste aj vy sa podieľali na tom, že ste neprotestovali proti Žitňanskej návrhu, ktorý zaviedol do slovenského súdnictva prezumpciu viny a ktorý, hoci slovenská ústava zaručuje právo na názor, právo na slobodu slova a slobodu prejavu, tak za to, keď človek prejaví svoj názor a povie pravdu, za to je človek perzekvovaný, za to sú ľudia vyhadzovaní z práce, postihovaní. Takže ja by som vás veľmi prosila, aby ste tiež používali rovnaký meter, čiže naozaj ja som proti dvojakému metru. V každom prípade používať jeden meter na všetko, pomenovať pravdivo veci. A prípadne aj v tomto nejakým spôsobom čakala by som pri takýchto vašich názoroch a pri takýchto postojoch, ja by som čakala odmietnutia a protest proti tomu zákonu, ktorý bol tu v tomto parlamente prijatý, Žitňanskej zákonu.
A zároveň aj nejde mi znova nejako do súvisu, v podstate niektoré, určité prejavy neomarxistickej ideológie, čo sa týka slniečkarstva, čo sa týka globálneho paktu, čo sa týka o migrácii, migrácie, lebo toto je, toto sú prejavy neomarxistickej ideológie. Takže toto mi tu trošičku tiež nejako nesedí u vás, ale ináč naozaj oceňujem tento váš návrh.
Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Verešová.

Ako som povedala vo svojej reči, tak nie je problém čokoľvek v tomto návrhu zákona opraviť či doplniť a to som vyzvala aj vládnych poslancov. Čakala som v podstate, že možno v tomto prvom čítaní sa dozvieme, že zákon z roku 2014, o ktorom hovoril minister Kaliňák, že ho má pripravený, že možno sa tu dozvieme, že nemusia podporovať náš zákon, že, vládni poslanci, že v podstate takýto zákon čoskoro dajú do pléna. Takže s týmto by sme nemali najmenší problém.
A čo sa týka ostatných, čo ste vymenovali, nuž priznám sa, že nie som zodpovedná za každého jedného z týchto osôb, ktoré ste vymenovali. A hlavne chcem podotknúť, že naozaj sme na strane teda teraz politických väzňov, obetí, ktorí boli mučení, a bolo by dobré, aby sme zostali v tejto rovine pri tomto návrhu zákona. Všetko ostatné je zase o iných návrhoch.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Grausová, prihlásil som sa s faktickou poznámkou, lebo som chcel oceniť, že ste dokázali vystúpiť v rozprave a v celom prejave ani raz nespomenúť slovo neomarxistický, ale teda nakoniec v 5. minúte a nejakej 18. sekunde ste to nevydržali a opäť ste sa do tých neomarxistov pustili, takže ten pôvodný môj zámer nevyšiel.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je ten dvojaký meter, ktorý vyčítate predkladateľom. No ale dvojaký meter spočíva v tom, keď nepoužívame jeden meter na oba totalitné režimy. Ja myslím, že predkladatelia aj tí, ktorí podporia ich návrh, nemajú žiadny dvojaký meter, naopak, majú principiálny odmietavý vzťah k obom totalitám, ktoré v 20. storočí negatívne poznamenali Slovenskú republiku alebo teda Slovensko a ktoré, počas ktorých sa tu diali zločiny proti ľudskosti, a teda ako voči fašistickému režimu, tak voči komunistickému režimu. To, že sú prejavy extrémizmu a obhajoba zločineckých režimov, komunistického alebo fašistického, postihované prostriedkami trestného práva, to je, naopak, úplne v poriadku. To nie je dvojaký meter, to je jeden meter na obe totality. Vy to, samozrejme, vnímate, vnímate inak, lebo vo vašich očiach tá jedna, fašistická totalita je v poriadku, a teda máte problém iba s tou druhou, komunistickou.