38. schôdza

Môžem, môžem pokračovať? Ďakujem pekne.
Takže, vážený pán poslanec, asi takto: V prípade takzvaného toho tvrdého brexitu, pokiaľ ide o stanovisko ministerstva kultúry a našich záležitostí, by televízne kanály a služby na požiadanie, tie, ktoré fungujú v Spojenom kráľovstve, stratili prístup na jednotný trh Európskej únie. Jedným z následkov by mohol byť presun takýchto spoločností do niektorých členských štátov Európskej únie, samozrejme, že pre Britániu by bol takýto posun nepriaznivý, ale pre Európsku úniu by zabezpečil kontinuálnu aplikáciu práva Európskej únie. No a jedným z možných benefitov by mohol byť najmä presun pracovných miest, to sú všetko pracovné miesta, ktoré majú podstatne vyššiu pridanú hodnotu ako tie bežné, povieme, ktorú tieto spoločnosti generujú do iných krajín Európskej únie. Takýto presun by však znamenal isté implikácie, či už administratívne, technické alebo finančné. A ak mám byť konkrétna, tak malo by to dosah aj na náš Audiovizuálny fond. Dané je však v tejto chvíli ťažko predpovedateľné, negatívnym dôsledkom najmä pre spotrebiteľa by mohlo byť zníženie súčasnej ponuky audiovizuálnych mediálnych služieb u nás na Slovensku.
Jednotný digitálny trh Európskej únie má cezhraničný charakter aj z ohľadu uplatňovania autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom. Napriek vysokej miere harmonizácie v tejto oblasti zostáva jednotný trh z hľadiska autorsko-právnej legislatívy v jednotlivých členských štátoch pomerne fragmentovaný a tak sme svedkami existencie rôznych právnych režimov, rôznej miery dostupnosti takýchto obsahov pre občanov jednotlivých členských štátov a takisto aj uplatňovania geoblokovania obsahov na internete. Sú rôzne prístupy k tomu, samozrejme.
V prípade vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie sa takéto opatrenia nebudú uplatňovať na území Spojeného kráľovstva, čo v oblasti autorského práva predstavuje nevýhodu pre zainteresované subjekty a navyše ďalšiu fragmentáciu z pohľadu legislatívneho rámca. Ministerstvo považuje spoluprácu s Veľkou Britániou v oblasti autorských práv a práv ohľadom autorských práv za veľmi prínosnú a má aj po riadenom brexite, ako aj po takzvanom "hard brexite" zámer pokračovať v čo najužšej spolupráci s touto krajinou.
Ak som nezodpovedala úplne detailne, tak môžeme sa k tejto téme ešte vrátiť, ale myslím si, že toto je podstata tej odpovede na vašu otázku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ďalšia otázka od pána poslanca Klusa ministerke kultúry, pani ministerke Laššákovej a znie tá otázka: "Vážená pani ministerka, dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad... " Aha to bolo.

To som zodpovedala, len asi pán poslanec chce ešte doplňujúcu otázku.

Nech sa páči. Keď je spokojný pán poslanec, nech sa páči, môžte mať doplňujúcu otázku.

Ďakujem veľmi pekne. My sme teda zodpovedali tú otázku bez toho, že by pán predsedajúci ju prečítal. Ona je v zásade totožná, takže preto pani ministerka na ňu začala hneď odpovedať. Ja by som len chcel sa poďakovať hlavne za to, že ste vyzdvihli aj tie benefity, ktoré by z toho mohli plynúť, lebo aj holandská strana o nich hovorila. A u nás sa o nich diskutuje minimálne. Naposledy nám to na eurovýbore spomínal pán premiér Pellegrini, že nejaké sú, takže som rád, že vaše ministerstvo bolo konkrétne spomenuté. Viem si predstaviť, že aj ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny by mohli byť tiež nejaké konkrétnejšie spomenuté, ale ja to potom prípadne rozdiskutujem aj s pánom ministrom. Takže vrátim sa k týmto otázkam, keď budeme mať naisto, ktorý z týchto scenárov platí, to znamená, pravdepodobne na februárovej schôdzi. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Teraz nasleduje, pán poslanec Jakab, teraz nasleduje otázka č. 6 pre zmenu od pána poslanca Klusa, hej? Tretia otázka pána poslanca Klusa, adresovaná ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi v zastúpení.
Otázka znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad v rámci problematiky politík vášho rezortu v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, po prvé, bez dohody a taktiež, po druhé, s aktuálnou dohodou? Ako sa na tieto dva scenáre pripravujete, aké kroky plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variantov opatrení?"
Nech sa páči, pán minister Žiga.

Vážený pán poslanec, rezort diplomacie je v celom procese rokovania o brexite koordinátorom, pričom intenzívne spolupracuje na jednotlivých oblastiach s partnermi z iných rezortov. Nie je jedno, či Veľká Británia vystúpi s dohodou alebo bez dohody, teda riadene, právne predvídateľne a postupne alebo to bude pád z útesu, teda dostaneme sa zo dňa na deň do režimu, v ktorom nebude platiť súčasný právny základ a nový ešte nebude pripravený. Zjednodušene povedané, ak Veľká Británia odíde bez dohody, bude ohrozené všetko, čo sme doposiaľ dohodli. Práva občanov budú garantované len do tej miery, ako sa jednostranne rozhodne Veľká Británia. Finančné vyrovnanie môže byť nulové, teda ostane diera v rozpočte EÚ asi 40 alebo 50 miliárd a írsky ostrov bude pravdepodobne rozdelený tvrdou hranicou.
To je len časť okamžitých dopadov, pričom ekonomické dopady budú citeľné na niekoľko rokov. Dôjde k významnému poklesu HDP vo Veľkej Británii, skoro 8 až 9%, ale aj členských štátov EÚ. Pre Slovensko je ten odhad cirka 0,4 až 0,5 percenta. Chcem ale podotknúť, že odhady ekonomických škôd sú simulované v elektrometrickom, nie reálnom prostredí, a na základe dostupných informácií, čo neprináša viac optimizmu, práve naopak, sekundárne dopady môžu byť rozsiahlejšie.
Podnikatelia, ale aj spotrebitelia sa budú musieť pripraviť na veľa prekážok a obmedzení, nepôjde už o voľný pohyb medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, čo so sebou prinesie okrem kontrol na hraniciach množstvo administratívnych úkonov, respektíve ukončenie možnosti poskytovania služieb. Nové, zmenené podmienky vzájomného obchodu budú závisieť tiež od toho, či sa podarí odsúhlasiť dohodu o vystúpení a jej politickú deklaráciu, alebo nie. V prvom prípade bude počas dvoch rokov zachované status quo, počas ktorého sa bude negociovať nová globálna dohoda s Veľkou Britániou, ale bez dohody sa okamžite bude obchodovať na základe pravidiel WTO, teda podľa platnej doložky najvyšších výhod, čo prinesie napríklad pre automobilový sektor dodatočné clá vo výške cirka 10 percent, ale aj necolné bariéry vo výške 12 percent. Podnikatelia pravdepodobne budú prehodnocovať svoje dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ale aj exportné trhy, aby minimalizovali ekonomické škody.
O tomto všetkom sú podnikatelia priebežne informovaní. Zodpovednosťou vlády Slovenskej republiky, respektíve štátu je chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov, vytvárať vhodné a právne predvídateľné prostredie. Avšak ako sa na nové zmenené podmienky pripravia občania a podnikateľský sektor, je aj ich zodpovednosťou. Na základe týchto skutočností bol na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí prijatý záver pre vytvorenie informačnej platformy pre brexit, ktorá by v jasnej a zrozumiteľnej forme poskytovala informácie v prvom rade širokej verejnosti a podnikateľskej obci.
Brexit platformu spustí rezort diplomacie už na budúci týždeň do 15. decembra, pričom nateraz bude reflektovať stav vyplývajúci z aktuálneho návrhu dohody o vystúpení. V prípade zmeny vývoja rokovaní bude musieť byť obsah brexit platformy menený a to takým spôsobom, aby naši občania a podniky dostali vždy aktuálne informácie a praktické rady ako riešiť svoju situáciu dotknutú brexitom. K tomu bude samozrejme potrebná aj široká spolupráca s ostatnými rezortmi, sociálnymi partnermi a odvetvovými organizáciami, pretože tieto majú v kompetencii celú radu politík, ktoré môžu významne ovplyvniť život našich občanov a hospodársky výkon našich podnikov.
Situácia v oblasti brexitu je stále nejasná, dôležitý bude výsledok hlasovania v britskom parlamente, respektíve ako bude premiérka Theresa May ďalej manažovať vnútropolitický rozkol tak, aby sme v najbližších mesiacoch mali istotu v tom, v akom režime budú naše vzťahy s Veľkou Britániou. Pre vládu Slovenskej republiky je najdôležitejšou otázka ochrana práv našich občanov, ktorí vo Veľkej Británii žijú, pracujú, študujú. Pevne verím, že aj v prípade odchodu Veľkej Británie bez dohody, bude Veľká Británia garantovať práva občanov Slovenska tak ako doposiaľ. Takéto vyjadrenia sme doteraz počuli od premiérky Theresy May.

Ďakujem. Nech sa páči. Nie? Bez doplňujúcej otázky? Ďakujem, pán minister odpovedal absolútne precízne a presne.
Takže ďalšia otázka je od pána poslanca Dostála, ktorý práve vchádza do miestnosti.
Otázka znie, pardon, opravujem sa, pani poslankyňa Remišová. Tak som sa chystal, že tu nie ste, až som teda preskočil pani poslankyňu. Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová, otázka pre ministra spravodlivosti Gábora Gála, otázka znie: "Kedy predložíte novelu infozákona, keďže v programovom vyhlásení vlády ste ľuďom sľúbili, že zlepšíte prístup k informáciám?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem veľmi pekne. Pár mesiacov už ubehlo odvtedy, odkedy som ministrom, ale to je historicky moja prvá otázka, ktorá sa dostala na rad. Čiže, vážená pani poslankyňa Remišová, mám tu prichystanú odpoveď písomne, ale ja vám to poviem veľmi takou živou rečou, že tento materiál, ako novela infozákona bola ešte rozpracovaná mojou predchodkyňou takto vlani asi. S tým, že išlo sa do medzirezortného pripomienkového konania, ale predtým ešte bola vytvorená pracovná skupina. Stálymi členmi pracovnej skupiny boli, ja vám poviem, že splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, ZOMOS, Združenie miest a obcí Slovenska, Združenie miest, potom VIA IURIS, Nadácia zastavme korupciu, Únia miest Slovenska, Transparency International Slovensko, Aliancia Fair-play, pán Valček z redakcie Sme, INEKO, úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre informatizáciu a investície. Počas prípravy novely boli tiež zorganizované verejné vypočutia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jakab, poprosím vás.

Gál, Gábor, minister spravodlivosti SR
... ktorých sa zúčastnili aj subjekty, ako je Americká obchodná komora pri Slovenskej republike, Tipos, Slovenská konsolidačná, SPP, JAVYS, Transpetrol, MH Manažment, proste všetky firmy, ktorých sa mala dotýkať táto novela. Toto všetko bolo zapracované, čo vzišlo z týchto pracovných skupín do toho návrhu, a stalo sa to, čoho svedkami sme dosť zriedkakedy, keď materiál ešte pred tým, ako je procesne spustený do medzirezortného pripomienkového konania, je tak hlboko prediskutovaný všetkými zainteresovanými, napriek tomu došlo v pripomienkovom konaní 342 zásadných pripomienok a 473 obyčajných pripomienok, 815 pripomienok. My sme teraz v takom stave, že skoro po roku máme doriešené tie jednoduché pripomienky, tie zásadné, bohužiaľ, nedalo sa odstrániť na úrovni generálnych riaditeľov. Snažili sme sa vyjsť každému v ústrety kompromisne, ale sme v takom stave, že musíme tie rozpory riešiť už na úrovni ministra, pritom na celú agendu ja viem vyčleniť maximálne troch mojich kolegov z ministerstva, ktorí popritom ešte majú ale aj ďalšie úlohy. Čiže nemáme vyriešených skoro 300 – 400, neviem presne, pripomienok. Toto už sa teraz musí riešiť na úrovni ministra. Čiže len keď každý týždeň dám jedno stretnutie, to proste k tomu nedospejeme, aby ste to riešili do nejakého víťazného konca.
Čiže stojíme pred otázkou a túto otázku viem položiť aj vám, čo s tým? Proste to medzirezortné pripomienkové konanie, ale od subjektov, ktoré boli pri príprave tohto materiálu, bolo zahltené takým veľkým množstvom zásadných pripomienok, že nehovorím, že nasilu, ale proste je to fakt na hrane toho, čo ministerstvo, ministerstvo spravodlivosti nie je veľké, čo ministerstvo spravodlivosti vie zvládnuť.
A najhoršie na celom je, že máme tu skupinu na jednej strane, ktorej ide o to, aby sme čo najviac vecí sprístupnili, otvorili, dali na web, na druhej strane máme tu skupinu fyzických a právnických osôb, ktoré majú opačný názor, že, dobre, niektoré veci, ktoré sú tam nóvum, k tomu vyjadrili, že okej, v poriadku, otvorme to, zverejňujme aj tieto informácie, ale napríklad majú problém so šikanóznym uplatnením práva na informácie a že aby sme toto riešili. Tie návrhy sú odtiaľ – potiaľ. Takže venujeme tomuto materiálu zásadnú pozornosť, ale hovorím, že toto nás tak zahltilo, tie medzirezortné pripomienkové konania, tie informácie k tomu, že proste nie je to možné hneď uzavrieť.

Ďakujem. Doplňujúca otázka? Nech sa páči.