38. schôdza

Ďakujem. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložil návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona (tlač 1234). Je to prvé čítanie.
Na úvod mi dovoľte uviesť dôvody, prečo skupina poslancov predkladá tento návrh na novelizáciu ústavného zákona. Od prijatia pôvodného ústavného zákona uplynulo už viac ako 14 rokov a vývoj v spoločnosti priniesol veľa zmien v slovenskom právnom poriadku, ktoré si vyžiadali nespornú potrebu novelizovať doterajší text. Ide už o ôsmy pokus riešiť potrebné zmeny. Doteraz však boli tieto pokusy, bez ohľadu na to, kto ich predkladal, neúspešné. Hlavným zmyslom tejto novely je riešiť vady a nejednoznačné ustanovenia tak, ako si ich vyžiadala doterajšia prax, a to aj v kontexte s rozhodovacou praxou Ústavného súdu.
Ďalej je potrebné reagovať na požiadavky odbornej, ale aj laickej verejnosti riešiť niektoré problémy, ktoré spoločnosť považuje za dôležité. Ťažiskom tohto návrhu preto je hľadať spoločné riešenia na oboch póloch politického zloženia parlamentu s vylúčením krajných politických riešení. Pokúšame sa preto predkladať predovšetkým bezkonfliktné a pozitívne riešenia, samozrejme, sme pripravení na ďalšiu diskusiu v rámci prípadného druhého čítania.
Ďalej prečo predkladáme tento návrh zákona. Je potrebné reagovať na niektoré požiadavky GRECO z rokov 2014, 2017. GRECO, iste vieme, je organizácia krajín bojujúcich proti korupcii v rámci Rady Európy, a to preto, že Slovenská republika sa ako signatár tejto organizácie zaviazala na plnenie týchto opatrení. Opatrenie GRECO, podrobnejšie si môžete pozrieť vo všeobecnej časti dôvodovej správy, prijala vláda Slovenskej republiky a požiadala v roku 2016 až 2017 poslancov Národnej rady o ich splnenie. Medzi hlavné požiadavky, ktoré sú tam uvedené, patrí transparentnosť majetkových oznámení, regulácia darov a dočasných prenájmov majetkov tretích osôb verejnými funkcionármi a aj prijatie etického kódexu poslancov. V tejto súvislosti návrh počíta s riešením problémov najmä v ústavnom zákone, ale aj etický kódex, o ktorom všetci vieme, že zatiaľ sa nám nedarí postúpiť ďalej, by bol dobrým doplňujúcim nástrojom. Riešenie si tiež vyžaduje reakcia na európsku legislatívu v oblasti ochrany osobných údajov, to tzv. GPDR s ohľadom na ochranu záujmov tretích osôb, a to vylúčením zverejňovania údajov o ich majetkovom vzťahu k verejným funkcionárom bez ich súhlasu. Súčasne si vyžiada úpravu aj nová úroveň elektronizácie verejnej správy, a to najmä vo forme elektronizácie oznámení a aj samotného konania.
Ďalej je vhodné prezentovať cestou tohto návrhu aj výsledky pracovnej skupiny na prípravu novely ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorá vznikla rozhodnutím predsedu Národnej rady pána Danka v júni tohto roku, a to v rozsahu, kde boli prijaté konsenzuálne riešenia. Je pravdou, že prekladaný text nebol prijatý bez výhrady alebo že by sa o tomto návrhu hlasovalo. Ale na záver jej práce bolo predsedom pracovnej skupiny pánom podpredsedom Glváčom umožnené členom komisie pripojiť sa k tomuto návrhu. I keď sa tak nestalo, som v mene predkladateľov oprávnený vysloviť aktívnym členom komisie za ich prácu a úsilie aj poďakovanie. Domnievam sa spolu s ďalšími predkladateľmi, že by bola škoda nevyužiť výsledky práce komisie a predložiť aspoň toto znenie návrhu.
Ďalej dovoľte krátku informáciu o tom, aké sú hlavné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu tejto novely. Iste v texte zistíte, že je tam 64 novelizačných bodov. Čiže najprv ide po a) rozšírenie osobnej pôsobnosti ústavného zákona, teda návrh dopĺňa sa o nové funkcie, ktoré v čase prijatie ústavného zákona ešte neexistovali, napríklad funkcionári pozemkového fondu, Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, špeciálny prokurátor, ombudsman pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím a samozrejme aj niektorí ďalší. Za verejných funkcionárov sa budú považovať tiež aj ďalší funkcionári rozhodujúci o veľkých finančných hodnotách, ako sú vedúci kancelárií prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady, ombudsmana Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, generálni tajomníci služobných úradov ústredných úradov štátnej správy.
Ďalej sa mení postavenie štátnych manažérov, kde za verejných funkcionárov sa budú považovať aj funkcionári právnických osôb, v ktorých má majoritnú účasť štát. Ako viete, doteraz to boli iba funkcionári, ktorí boli v 100-percentných spoločnostiach v majetku štátu. Ústavný zákon zaraďuje tiež medzi verejných funkcionárov aj ďalších funkcionárov menovaných a odvolávaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, ako aj Národnou radou, aby v budúcnosti nebolo treba pri vzniku novej funkcie vždy novelizovať ústavný zákon, čo, ako viete, nie je jednoduché.
Ďalej sú to spresnenia ustanovení upravujúcich nezlučiteľnosť niektorých funkcií, zamestnaní a samozrejme aj činností. Teda dochádza k sprehľadneniu cestou legislatívno-technických zmien doterajších ustanovení ústavného zákona tak, aby z neho bol zrejmý všeobecný zákon podnikania pre verejných funkcionárov s výnimkou starostov obcí, ďalej poslancov mestských zastupiteľstiev, vrátane poslancov mestských častí v Bratislave a v Košiciach, ako aj poslancov zastupiteľstiev vyšších územných celkov. Súčasne sa zavádza zákaz podnikania aj u primátorov miest, ktorí sa navrhujú spolu s predsedami vyšších územných celkov zaradiť do pôsobnosti, na rozdiel od doterajšieho stavu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, keďže z titulu svojich funkcií tiež pracujú s majetkom veľkej hodnoty.
Naviac pri výnimke v rámci zastupovania štátu, obce a vyšších územných celkov v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, obce a VÚC títo verejní funkcionári nesmú poberať finančnú odmenu okrem preukázaných výdavkov na výkon funkcie. Je to vlastne, zavádzame nový inštitút refundácie.
Ďalej spresnenie ustanovení o oznámení verejných funkcionárov o potencionálnom konflikte záujmov. Takže uvádza sa v návrhu, komu sa takéto oznámenie podľa čl. VI podáva a kedy.
Ďalej úprava ustanovení ústavného zákona o podávaní majetkových oznámení a postzamestnaneckých oznámení. Upravuje sa tu forma podávania oznámení cestou novozavedených tlačív pre všetky orgány, ktorými sú verejní funkcionári povinní takéto oznámenia podávať. Tieto oznámenia sú v návrhu ústavného zákona. V súčasnosti verejní funkcionári podávajú oznámenia dotknutým orgánom na rôznych tlačivách, ktoré nemajú žiadny právny základ, a preto je potrebné zjednotiť formu ich podávania.
Ďalej, čo je dosť dôležité, mení sa dátum podania oznámenia z 31. marca na 30. apríl, a to z dôvodu zosúladenia s termínom podávania daňových priznaní. Navrhované tlačivo sa tiež zosúlaďuje s požiadavkami na ochranu osobných údajov, ono už spomínané GPDR. Ďalej s požiadavkami GRECO sa stanovuje obsah takéhoto tlačiva a zavádza sa povinnosť oznamovať v ňom prijaté dary do určitej hodnoty, ako aj užívanie nehnuteľnej veci, ako aj hnuteľnej veci od určitej hodnoty a po istú dobu, ktoré sú určené v ústavnom zákone. Stanovuje sa ďalej postup pri začatí konania pri nedostatočnom vysvetlení verejného funkcionára, čo reprezentuje nový inštitút kontroly pre orgány verejného záujmu. Stanovuje sa mechanizmus elektronizácie oznámení, ako aj postup pri ich zverejňovaní. No a cestou viacerých legislatívno-technických zmien sa spresňujú aj doterajšie nejednoznačné ustanovenia v tejto oblasti.
Ďalej sa navrhovatelia usilujú o úpravu procesných ustanovení ústavného zákona pri konaniach o konflikte záujmov. Predovšetkým sa v tomto subgeneris konaní vytvára možnosť subsidiárne využiť ustanovenie zákona o správnom konaní, čím sa vlastne umožní konajúcemu orgánu lepšie zistiť skutkový stav s tým, že môže využívať príslušné ustanovenia zákona o rokovacom poriadku. Zavádza sa nová poriadková lehota pre prijatie rozhodnutia v konaní, rieši sa otázka opakovaného porušenia ústavného zákona a spresňuje sa postup pri strate funkcie verejného funkcionára a precizuje sa postup pri opakovanom uložení pokuty. Spresňuje sa tiež postup pri zastavení konania ex lege a pri ukladaní opakovaných sankcií. No a ešte v tejto súvislosti sa precizuje aj procesný postup Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií a Národnej rady Slovenskej republiky ako pléna pri schvaľovaní rozhodnutia Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií o strate verejnej funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďalej sa ešte stanovuje nová sankcia v prípade, že orgány verejnej moci a ďalšie osoby neposkytujú konajúcemu orgánu potrebnú súčinnosť. Navrhuje sa nanovo výklad pojmu majetkový prírastok verejného funkcionára. Rieši sa tiež celý rad ďalších legislatívno-technických zmien vyplývajúcich z iných nových vecných riešení.
No a ešte dôležitá poznámka snáď k záveru. Pokiaľ ide o navrhovanú účinnosť, samozrejme text tohto znenia bude treba upraviť a v prípade, že návrh získa vašu podporu, sú možné dve riešenia. Jednak účinnosť od 1. mája s tým, že doterajší verejní funkcionári podajú majetkové oznámenia k 31. marcu podľa doterajšieho ústavného zákona, alebo účinnosť od 1. januára 2020. Túto otázku bude treba vyriešiť na základe atmosféry pri rokovaní, ktorá bude v Národnej rade v druhom čítaní.
Takže na záver mi dovoľte, vážené kolegyne, kolegovia, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu. Chcem deklarovať, že navrhovatelia sú pripravení na otvorenú a konštruktívnu diskusiu zahŕňajúcu celú sféru pôsobnosti tohto ústavného zákona. A tiež vám ďakujem za trpezlivosť, že ste si ma vypočuli.
Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Nemkymu, ktorý za gestorský ústavnoprávny výbor nás bude informovať. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 25. januára 2019 a v gestorskom výbore do 28. januára 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Dostal som písomné prihlášky dvoch poslancov, za klub SaS pán poslanec Sloboda a potom ešte pán poslanec Beblavý.
Ale predtým sa hlási o slovo pán podpredseda Národnej rady Glváč, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj vzhľadom na čas musím povedať, že keby sa dalo reagovať na navrhovateľa faktickou, tak mi to asi stačí, pretože povedal všetko, čo som vám chcel povedať ja ako predseda tej komisie, ktorá bola zriadená predsedom Národnej rady Andrejom Dankom.
Tak možno snáď len trošku o tom priebehu, ako bol ten zákon tvorený. Chcem v prvom rade poďakovať všetkým poslancom a poslankyniam, ktorí sa aktívne podieľali na zasadnutiach komisie a na predkladaní návrhov, najmä tým, ktorí naozaj to brali vážne a nielen politicky. Pretože boli i takí, ktorí sa nezúčastnili, ale vždy mali veľmi veľa zaujímavých odpovedí pre médiá, keď sa postavili pred kamery, vlastne vedeli, čo sa deje a čo sa nedeje.
Chcem povedať, že je to prvé čítanie a tých komisií, ako povedal pán navrhovateľ, bolo v minulosti veľa. Našou ambíciou je, aby sme prijali ústavný zákon. A tak sme už trošku ďalej, sme v prvom čítaní, sme v pléne. Samozrejme, nikdy ten, keďže ide o ústavný zákon, nikdy nebudú uspokojené predstavy všetkých, všetkých poslancov, či už opozície, alebo koalície. Naozaj sme sa snažili rokovať s väčšinou poslancov, či už opozičných alebo koaličných, a vyzývam aj z tohto miesta, aby sme využili priestor do januárovej schôdze, aby sme rokovali o prípadných ďalších zmenách. Dávam vám slovo, že ambícia, ambícia koalície tu je.
My ako, keď teraz budem hovoriť za SMER – sociálnu demokraciu, a naše stanovisko poznáte, či už tí, čo boli v komisii alebo či už z médií, máme ambíciu dostať do návrhu zákona ako konflikt záujmov, keď niekto je poslanec alebo teda osoba, ktorá spadá pod tento zákon, je zároveň majiteľom médií alebo v mediálnej agentúre alebo teda konečný užívateľ, užívateľ výhod, a to z dôvodu a môžme sa o tom baviť potom pri tom vyjednávaní pred druhým čítaním, pretože si myslíme, že médium, ktoré je, je vlastnené politikom a je zároveň platené či už z európskych peňazí, z technickej asistencie alebo z prirodzených monopolov štátu alebo z ministerstiev, dáva určitú výhodu, výhodu tomu-ktorému funkcionárovi. Ale keďže zatiaľ nemáme, nemáme zhodu na tomto, preto to nie je ani obsiahnuté v tomto návrhu. Podotýkam a v minulosti som to niekoľkokrát povedal a je tu Boris Kollár, že to nie je lex Kollár, je to aj do budúcnosti, je to do budúcnosti a poznáme asi všetci to prostredie, v akom sa, v akom sa pohybujeme. Ale samozrejme, je to veľmi náročné aj na štylizáciu takýchto ustanovení, ale tá ambícia tu je.
Všetko to, čo sa mení, pán navrhovateľ povedal. Ešte raz chcem len z tohto miesta zopakovať, že sme pripravení rokovať, či individuálne alebo spoločne. Gro tých zmien a ak je záujem, môžem to jednotlivým poslancom aj doručiť, ktorí budú mať záujem, farebne vyznačené, ktoré zmeny boli prijaté od ktorých opozičných klubov, od ktorého boli ktoré zmeny a ktoré rozšírenia zákonov a ktoré ustanovenia dali koaliční poslanci. Aké bolo pôvodné znenie a máme tu 40 - 50 dní na to, aby sme prípadne ešte tento zákon vylepšili.
Chcem však podotknúť, že toto je forma, akou sa dá prijať ústavný zákon, a teraz budem naozaj politický a nie to, čo predviedol pán poslanec Beblavý, ktorý teda bol na jednej komisii, hoci sa tam dal menovať, predložil svoj návrh zákona a tým to skončilo. Samozrejme, pani poslankyňa Remišová tá sa nezúčastnila vôbec, ale mala niekoľko vyjadrení. A pán poslanec Beblavý dokonca aj ten návrh svoj dal na rokovanie Národnej rady, teraz ho síce stiahol. Takže ja dúfam, že niektoré veci, niektoré veci, budeme môcť ešte o nich rozprávať. Niektoré návrhy aj od pána poslanca Beblavého sa prekrývali s inými poslancami. Je to všetko vidieť aj v tej, v tej farebnej verzii.
A vrátim sa k tomu, že nikdy nikto nebude na 100 % spokojný, ale myslím si, že táto novela ústavného zákona je o niekoľko krokov dopredu, aj vzhľadom na to, čo povedal pán navrhovateľ. Prijalo sa GDPR. My sme mali niekoľko rokovaní s vedením Úradu pre ochranu osobných údajov, pretože síce sa niečo pekne vymyslí, dá sa to aj pred médiami odkomunikovať, ale veci, ktoré nemôžme dať do zákona vzhľadom na GDPR, proste sú nerealizovateľné. A to všetko, čo bolo možné, čo bolo možné dať do tohoto návrhu zákona, sme dali. Podotýkam a všetci to hovoríme, ktorí to naozaj myslíme s týmto návrhom zákona vážne, to nie je zákon o majetkových priznaniach. V prvom rade je to zákon o konflikte záujmov. O preukazovaní pôvodu majetku máme iný špeciálny zákon, podľa ktorého môžme postupovať. Ide v prvom rade o to, ktoré funkcie sú s ktorými v konflikte záujmov. Toto si treba uvedomiť.
Ďakujem za pozornosť a teším sa na prípadné stretnutia ohľadne konečnej verzie a prípadne pozmeňovacích návrhov do druhého čítania. Dvere na druhom poschodí sú všetkým otvorené. Ďakujem.