38. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, nasledujúca interpelácia je určená ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Petrovi Žigovi.
Od januára 2019 odborníci predikujú zvyšovanie cien energie o 5,5 %, čo môže činiť zvýšenie výdavkov v každej slovenskej domácnosti o desiatky až stovky eur, ktoré Slovákom v rodinnom rozpočte budú chýbať. Tento trend sa má v priebehu roka dokonca zhoršovať. Stabilita v energetickej oblasti bola v roku 2016 základným pilierom kampane hlavnej vládnej strany SMER – sociálna demokracia. Ale v realite je aktivita vyvinutá na zábranu zvyšovania cien na bode mrazu. Sľuby o udržaní aktuálnej úrovne cien plynu a energií idú do stratena, voliči strany SMER sa právom môžu cítiť oklamaní.
Zo strany ministerstva hospodárstva sa dlhodobo investuje do stratených projektov (zaznievanie gongu), ako napr. obnoviteľných zdrojov energie, ktoré za také označil samotný predseda ÚRSO Ľubomír Jahnátek. Tie nie sú prínosom pre náš energetický trh a v mnohých prípadoch ani pre prírodu nie. Do roku 2023 má však štát napriek tomu preinvestovať obrovské sumy peňazí do ich udržiavania. Prečo majú občania Slovenskej republiky financovať obnoviteľné zdroje, keď vďaka nim si doma zapnú svetlo za vyššiu sumu?
Orbanova vláda v Maďarsku nariadila celoplošné zníženie cien energií o 10 percent. Na Slovensku síce štát nie je väčšinovým vlastníkom dodávateľov energie, avšak tieto podiely môže získať rovnakým spôsobom, ako ich získali tie súkromné subjekty, ktorými boli sprivatizované. Prečo by sme nemohli pracovať na podobnom postupe?
Na základe vyššie uvedených skutočností si Vám preto dovoľujem položiť nasledovné otázky:
1. Akým spôsobom sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky snaží o zastavenie rastu cien v energetike?
2. Prečo sa Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky nesnaží o získanie väčších podielov v energetických podnikoch, ktoré by umožňovali reálny dosah vlády Slovenskej republiky na cenotvorbu v energetike?
3. Prečo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky dlhodobo financuje stratové obnoviteľné zdroje energií?
Ďakujem za pozornosť.

Ďalší písomne prihlásený poslanec je pán poslanec Klus, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Milá pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som i ja pridal ešte niekoľko interpelácií. Urobím to tak, že prečítam len tú jednu hlavnú, ktorá súvisí s pánom premiérom Petrom Pellegrinim vo veci opatrení v prípade brexitu s dohodou a bez dohody, teda tak ako ste mali možnosť si ich vypočuť aj počas hodiny otázok. To znamená, budem interpelovať tých ministrov, ktorí počas hodiny otázok neboli vyžrebovaní v poradí, aby mohli odpovedať. Takže ak dovolíte, začnem teda pánom premiérom.
Vážený pán premiér, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci opatrení v prípade brexitu s dohodu a bez dohody.
Dovoľte mi opýtať sa vás, aký očakávate dopad na Slovenskú republiku v prípade, že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie, a to, po prvé, bez dohody a taktiež v prípade druhého scenára s aktuálnou dohodou? A tak isto ako sa na tieto dva scenáre pripravujete, aké kroky konkrétne plánujete podniknúť v rámci jednotlivých variant opatrení?
Za to pánovi premiéru už vopred ďakujem a v podobnom znení teda pôjdu interpelácie aj na ostatných ministrov, ktorých som si dnes nemal možnosť vypočuť, ako som už avizoval.
Mám tu ešte ale jednu interpeláciu, ak dovolíte, konkrétne na ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí pána Miroslava Lajčáka vo veci informácie o počte členov diplomatickej misie a pracovníkov konzulárnych úradov Slovenskej republiky v Ruskej federácii a vice versa. V zásade sa jedná o to, že by som rád interpeloval pána ministra s otázkou, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárneho úradu Slovenskej republiky v Ruskej federácii a, naopak, koľko členov má diplomatický zbor v rámci zastupiteľského úradu a konzulárnych úradov Ruskej federácie na Slovensku.
Za jeho odpovede mu touto cestou vopred veľmi pekne ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi ďalší písomne prihlásený poslanec, pán poslanec Žarnay, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, podávam interpeláciu na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu Martinu Lubyovú vo veci reálnej funkčnosti a kompetentnosti Metodicko-pedagogického centra, jeho personálneho a finančného zabezpečenia a realizácie projektov z eurofondov.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku vám podávam nasledujúcu interpeláciu poslanca:
Metodicko-pedagogické centrum, ktoré patrí do portfólia ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a je priamo financované z jeho rozpočtu, má svoje dlhodobé opodstatnenie v rámci edukačných aktivít, ktoré sú smerované priamo na pedagógov s kompetenciami udeliť atestáciu. Kontrolná činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola zhrnutá v jeho správe, priniesla viacero znepokojivých skutočností, ako napríklad neuspokojivú personálnu politiku spojenú s veľmi vysokou mierou fluktuácie zamestnancov, neprehľadné a nesystematické určovanie platov, vyplácanie odstupného nad rámec limitov, vyplácanie vysokých odmien bez preukázanej zásluhovosti, prípadne aj pri vyslovene zlých rozhodnutiach a opakujúcich sa chybách v riadení, neoprávnené výdavky eurofondov v priemere o 2,5 % pri miere chybovosti 0,5 % v Európskej únii a chyby v projektoch, ktoré neboli uznané a museli byť uhradené zo štátneho rozpočtu.
Rovnako znepokojivé podnety a informácie prichádzajú z regionálnych centier, kde nárast byrokracie a nedostatok, resp. neefektívnosť nakladania s finančnými prostriedkami z projektov spôsobuje problémy konečným príjemcom, teda školám a školským zariadeniam. Obzvlášť znepokojivá sa javí situácia v Metodicko-pedagogickom centre Prešov, kde okrem už spomínaných finančných problémov sa pridružili problémy v personálnej oblasti, na pracovisku sa údajne prejavujú socio-patologické javy bossingu, ale aj mobbingu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenského školstva interpelujem vás pani ministerka nasledovnými otázkami:
Aký je súčasný stav a smerovanie metodicko-pedagogického centra?
Ako sa ministerstvo konkrétne vysporiadalo s nedostatkami zistenými kontrolnou činnosťou NKÚ v oblasti narábania s finančnými prostriedkami najmä v úseku ľudských zdrojov?
Akým spôsobom ministerstvo zabezpečilo zníženie vysokej fluktuácie zamestnancov MPC a transparentný výber nových zamestnancov, najmä na vedúcich pozíciách a vo vedení projektov?
Ako je zabezpečená kontrola efektivity nakladania s finančnými prostriedkami, zníženie byrokracie a efektívne prerozdeľovanie finančných prostriedkov v oblasti ľudských zdrojov na regionálnej úrovni?
Ako sú konkrétne efektívne a reálne napĺňané materiálne potreby škôl a školských zariadení na základe projektov z eurofondov?
Aké konkrétne opatrenia urobilo ministerstvo pre efektívne fungovanie Metodicko-pedagogického centra Prešov, kde sa hromadia problémy vo finančnej a personálnej oblasti, na pracovisku vládne zlá psycho-sociálna klíma a dochádza na ňom k sociálno-patologickým javom, ako je bossing a mobbing?
Ďakujem.

Posledne písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Janckulík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám dve interpelácie. Prvá interpelácia je na pani ministerku vnútra.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si Vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu:
Starostovia a primátori ma neustále upozorňujú na časté porušovanie dopravných predpisov z hľadiska nedodržiavania rýchlosti motorových vozidiel a porušovania zákazových značiek na obecných, mestských ako aj ostatných priľahlých komunikáciách, čím dochádza k ohrozovaniu bezpečnosti všetkých účastníkov cestnej premávky. Pohraničné oblasti Slovenska sa však navyše boria s problémom porušovania dopravných predpisov a nedodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti zahraničnými vodičmi, ktorí sú si vedomí ťažkej, resp. nulovej vymožiteľnosti pokút od zahraničných vodičov zo strany slovenských úradov. V poslednej dobe sa tak množia prípady bezohľadných jázd, napríklad poľských vodičov na Orave, ktoré, bohužiaľ, vedú k tragickým nehodám. Posledný medializovaný prípad bol iba v októbri tohto roku.
Som presvedčený, že množiace sa prípady sa nedajú riešiť iba častejšími kontrolami dopravných policajtov na mieste. Vyťažení policajti nemôžu byť v teréne nonstop a pokryť ani najexponovanejšie miesta, kde často dochádza ku kolíznym situáciám. Navyše, ich práca by sa dala využiť určite efektívnejšie pri výkone iných dôležitých úloh.
Ďalším problémom pohraničných oblastí na severe Slovenska sú preťažené kamióny s drevom, ktoré si skracujú cestu do Poľska cez hraničné priechody do 7,5 tony, ktoré na to nie sú určené. Okrem iných problémov, ktoré takéto správanie sa vodičov prináša, sa výrazne ničia aj priľahlé cestné komunikácie. Problém je, že tieto vozidlá sú často vybavené rádiostanicami a upozorňujú sa medzi sebou, kde sa nachádzajú prípadné policajné hliadky. Uvediem príklad, na jednom hraničnom priechode do 7,5 tony, kde si skracujú kamionisti cestu do Poľska, bola požiadaná polícia o súčinnosť, aby vykonala kontroly a nedochádzalo k porušovaniu predpisov. Prvý deň vykonávalo kontroly 37 policajtov, odhalili tri kamióny a na druhý deň to bol už iba jeden kamión. Summa summarum, 37 policajtov v teréne a vybrané pokuty v hodnote 300 eur. Oba prípady neúspešných kontrol boli následkom toho, že vodiči sa dokážu medzi sebou ľahko dorozumieť rádiostanicami a podávať si informácie o prebiehajúcich kontrolách na určitých úsekoch ciest a hraničných priechodoch, v tom čase sa týmto miestam i vyhnúť a po ukončení kontrol sa tam však vrátia opäť.
Vážená pani ministerka, preto sa pýtam, prečo dosiaľ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nevyužíva vo väčšej miere inštitút objektívnej zodpovednosti na slovenských cestách a hraničných priechodoch a či ministerstvo neuvažuje o rozšírenejšom využívaní kamier objektívnej zodpovednosti?
Domnievam sa totiž, že využívanie takýchto kamier by bolo po mnohých stránkach efektívnejším riešením ako hliadka dopravnej polície na mieste. Existujú rôzne modely ako kamery objektívnej zodpovednosti využiť, aby sa znížil počet dopravných priestupkov a hlavne predchádzalo sa tragickým nehodám. Častým argumentom proti efektívnosti využívania takýchto kamier býva, že vodiči si po čase zvyknú, kde sú kamery umiestnené, a na týchto miestach si dajú pozor. Existuje však aj možnosť tieto kamery presúvať na rôzne miesta podľa potreby.
Na záver už iba dodám, že v prípade zahraničných vodičov by však efektívnosť tohto opatrenia išla ruka v ruke s dôsledným vymáhaním pokút od zahraničných vodičov, ktoré je v mnohých štátoch Európskej únie bežné, pretože tieto štáty našli právne možnosti ako to zabezpečiť. Nemyslím si totiž, že Slovenská republika tieto peniaze z nevymožených pokút od zahraničných vodičov nepotrebuje.
Vážená pani ministerka, vopred vám ďakujem za odpoveď na moju interpeláciu.
Druhú interpeláciu mám na pána ministra dopravy.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledujúcu interpeláciu.
Pán minister, žiaľ, znova musím konštatovať, že programové vyhlásenie vlády v oblasti dopravy sa v mnohých ohľadoch neplní. Začiatkom septembra prebehlo v sídle Národnej diaľničnej spoločnosti, akciovej spoločnosti, otváranie cenových ponúk od uchádzačov na zhotoviteľa úseku R3 Tvrdošín – Nižná. Národná diaľničná spoločnosť teda už určite pozná meno víťazného uchádzača, ale verejnosť dodnes ani po štvrťroku nepozná jeho meno. Národná diaľničná spoločnosť pritom pri vyhlásení verejného obstarávania dňa 24. júla 2017 avizovala ukončenie súťaže v prvej polovici roka 2018 a začiatok výstavby v lete budúceho roka, čiže v lete 2018. Dnes máme 6. decembra 2018 a nielenže výstavba nezačala, ale nepoznáme ani meno zhotoviteľa úseku a termín výstavby sa teda znova odsúva. Navyše termíny výstavby pri zvyšných dvoch úsekoch R3 Nižná – Dlhá nad Oravou a Dlhá nad Oravou – Sedliacka Dubová sa tiež znova posunuli a to z plánovaného roku 2019 až na rok 2023.
Vážený pán minister, dovoľujem si teda opýtať sa vás, kedy dôjde k podpisu zmluvy so zhotoviteľom úseku R3 – Tvrdošín – Nižná a kedy sa verejnosť dozvie jeho meno.?
Ďakujem.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ale chcem sa hneď opýtať členov vlády, ktorí sú prítomní, nie je ich veľa, či by chceli hneď odpovedať na otázky, ktoré odzneli v interpeláciách.
Ďakujem, pán minister Sólymos, že mi odpovedáte v mene vašich kolegov.
Vyhlasujem teda tento bod programu za skončený. Dávame si dvojminútovú prestávku do 25, poprosím členov vlády, ktorých to aj tak veľmi nezaujíma, aby opustili rokovaciu miestnosť, my sa budeme venovať ďalšiemu rokovaniu parlamentu.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní ôsmeho dňa 38. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, a to v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov (tlač 1162). Pán poslanec Radovan Baláž zaujal miesto určené pre navrhovateľa, pani poslankyňa Sárközy sedí na mieste určeného pre spravodajcu.
Pokračovať budeme vystúpeniami rečníkov, ktorí sa do rozpravy prihlásili ústne. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby dokončil svoje vystúpenie. Dokončil, alebo ho začal? Začal. Tak nech sa páči. Poprípade ho aj dokončite. A pripraviť by sa mal pán poslanec Heger, ktorý tiež sedí na svojom mieste v rokovacej sále.
Takže nech sa páči, pán poslanec Zsolt Simon.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, tlač 1162.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia. Tak ako som v reakcii, vo faktickej reakcii povedal na kolegu Dostála, správne by sa tento návrh zákona mal nazývať o Dankovom osobitnom, dani pre nízkopríjmové osoby. Jeho úroveň, nech je mi prepáčené, ale musím povedať, že je na úrovni Dankovej rigoróznej práce. Prečo?
Tento zákon je absurdný. Kolegyne, kolegovia, zákon, ktorý umožňuje, citujem z § 7 ods. 5: "Obchodný reťazec je povinný zaplatiť odvod na základe rozhodnutia správcu odvodu do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie o vyrubení odvodu nadobúda právoplatnosť doručením obchodnému reťazcu." Teraz to, tá pointa. "Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravné prostriedky, okrem odvolania, ktoré nemá odkladný účinok." Ešte aj ten daňový podvodník z karuselových obchodov, keď mu daňový úrad vyrube, že má doplatiť daň, tak má možnosť si najať advokáta a obrátiť sa na súd a brániť sa. Obchodný reťazec toto nemá umožnené. Pochybujem, či je to v súlade s ústavou. To, že podá odvolanie, to je tiež druhý problém, ku ktorému sa hneď vrátim. Lebo on sa môže len odvolať na druhostupňový orgán, ale domáhať sa na súde, že ten úradník za SNS, ktorý tam sedí a pochybil, aby to napravili, na to možnosť zo zákona nedávate. Preto si trúfam povedať, že tento zákon je šlendriánsky.
Druhý problém s tým odvolacím orgánom je v § 11 ods. 1. Druhostupňový orgán vo veciach, v ktorých rozhoduje finančné riaditeľstvo, je ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka. Kompetenčný zákon ministerstvu pôdohospodárstva rozhodovať vo finančných veciach a daniach nedáva kompetenciu. Tento zákon to nevie nahradiť, to vám napísali aj parlamentní legislatívci. To znamená, že vy z toho urobíte absolútny guláš.
Druhý problém. Váš pozmeňujúci návrh, pán kolega. Ak som správne pochopil, každý reťazec, ktorý má menej ako v desiatich okresoch svoje prevádzky, je vyňaté. Tak si zoberme, medzinárodný obchodný reťazec Metro nebude platiť. (Reakcia navrhovateľa.) Prosím? Tesco sú maloobchody. Tak čo sa bude diať? Rozdelia sa na malé. Chápem, že vás COOP Jednota podporilo, lebo COOP Jednota nie je jedna na Slovensku, ale je jej niekoľko. Je Bratislava, Galanta, Dunajská Streda, Krupina a môžem ich menovať. To znamená, že oni sa do tej veľkosti zmestia.
Teraz skúsme sa pozrieť na samotný návrh zákona. Hovoríte, že chcete pomôcť farmárom. Čím? Dotáciu, ktorú vyberiete, peniaze dáte na ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má pod vedením SNS opakované problémy s nedodržaním pravidiel pri verejnom obstarávaní, teraz naposledy má platiť 2 milióny za zlé obstaranie IT, takže tieto peniaze pôjdu tam. Lebo v návrhu zákona, tak ako kolegovia hovorili, hovoríte, že mali by sa tie peniaze použiť "najmä". To znamená, že zaplatia najskôr pokuty a potom, čo zostane, dajú sem.
Že to nebude fungovať? No nebude. Dáte z týchto peňazí na modernizáciu fariem? Nič. Bude viac výrobných kapacít na Slovensku? No nebude. Bude viac surovín na Slovensku? Nebude. Lebo keď vy dáte peniaze na sucho a na záplavy, tým nevytvoríte viac suroviny, ani viac potravín. Páni kolegovia a kolegyne z vládnej koalície, nastúpili ste do tohto rezortu, za dva roky ste zvýšili zahraničnú obchodnú bilanciu, záporné saldo v agrokomoditách o 500 miliónov. O 500 miliónov. Žiadne dole, mínus.
Pán kolega, skúsim vám povedať, alebo, kolegovia. Zahraničnoobchodná bilancia v roku 2006, keď nastupovala prvá vláda Roberta Fica, bolo na úrovni mínus 50 miliónov. Pri jeho odchode v roku 2010 tá suma bola viac ako 900 miliónov mínus. Tá hlúpa, zlá Radičovej vláda, keď odchádzala v roku 2012, zahraničnoobchodná bilancia z mínus 900 klesla na mínus 330. Od tej doby, od roku 2012, keď tu vládne vláda Roberta Fica a teraz spolu s vami s SNS a s MOST-om, tak tento rok sa odhaduje niekde medzi, na mínus 1,7 – 1,8 miliardy. Čo robíte? Ako prijímate zákony? To len hovoríte, že to má takto fungovať, ale nefunguje to tak.
Teraz prečo by to malo byť takto a chcem vyzvať všetky obchodné reťazce, ktorých sa to dotkne, aby upravili svoj bloček a napísali, že Dankova daň a vyčíslili, že koľko to je. Nech je to tam. Táto vládna koalícia tu sväto-sväte obhajovala daň z poistenia 8 %, že sa to nikoho nedotkne. Ja tu mám kopec listov, ktoré zasielajú rôzne poisťovne svojim klientom, kde uvádzajú osobitne, že navyšuje sa daň, teda poistenie o daň 8 % z poistenia. Tvrdili ste tu, že to nebude. Máme dôkaz, že to tam je.
Takže jednoducho pokiaľ vy chcete dať tieto peniaze poľnohospodárom, chcete im pomôcť, chcete ich podporiť, ja som za. Ale čo by bolo, keby ste pouvažoval nad tým, že všetkým poľnohospodárom a potravinárom na Slovensku, keď z vlastného zisku použijú peniaze na modernizáciu svojej výroby, dáte na to daňovú úľavu? Bolo by to absolútne kóšer, bolo by to adresné. Keď Jaguar môže dostať niekoľko sto miliónov štátnej pomoci a chcete pomôcť tomuto sektoru, tak to nerobte tak, že ten najchudobnejší človek má zaplatiť viac peňazí za potraviny preto, lebo nízkopríjmové skupiny platia za potraviny v nákupnom košíku najväčší podiel. To nízkopríjmové zaplatia.
Preto vám skúsim dávať návrh. Zoberte to späť a dajte riešenie, ktoré pomôže, a to riešenie vidím v tom, dajte im daňovú úľavu. Budete modernizovať? Budete rozširovať svoju výrobu? Neplaťte toľko daní! To je adresné. Bude to pôsobiť na Slovensko, na slovenský trh, rozšíri sa objem. Darmo vy toto urobíte, od toho viac výrobkov na Slovensku nebude. Viac v obchodoch nebude. Odkedy ste tam, v roku 2012 podiel slovenských výrobkov na pulte bol 50 percent. Odkedy tu vládne vláda SMER-u dnes spolu aj so SNS, tak to je na úrovni 37 percent. Čo som sa tu napočúval o sebestačnosti, o zabezpečení, podpore slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Faktom je, že peniaze, ktoré boli na modernizáciu fariem, táto vládna koalícia, teda prioritne váš koaličný partner SMER za ministra Jahnátka, rozdelil pre pár sto vybraných firiem a nie na podporu celého rezortu. Máme výkladné skrine, ale nemáme funkčný sektor. Opakovane som na to poukázal, že táto cesta vedie do pekla. A preto klesá náš podiel samotných výrobkov. Aj keby sme chceli hneď, aby bolo viac, pochybujem, že by to slovenskí výrobcovia vedeli spraviť. Dajte im návod. Budete modernizovať, rozšírite výrobu, budete nakupovať viac, spracujete viac, dostanete daňové úľavy. Keď to môžte dať Jaguaru, urobte to aj tu.
Jednoznačne tento zákon alebo snaha riešiť je len alibizmom. Hovoriť o tom, že vyberiete peniaze a pôjde to do kapitoly rezortu. Na čo? Keď ste s tým prišli, tak som sa napočúval, že to pôjde na prieskum trhu, na marketing slovenských výrobkov. Videli sme, ako sa robí marketing. Kauza ryby-ryby-rybičky, ktoré tu fungovali, urobila sa obrovská reklama. A výsledok? No viac rýb a slovenských sa neskonzumuje. Tento zákon vyrieši len to, že zdražíte potraviny a mali by ste ho nazývať správne Dankovou daňou.