38. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Ešte raz, ak dovolíte, dobré ránko všetkým.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, predkladám na základe vládou schválenej Stratégie pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike.
Hlavným cieľom návrhu zákona je zefektívniť, urýchliť a spružniť systém upravujúci vstup a pobyt štátnych príslušníkov tzv. tretích krajín na území Slovenskej republiky za účelom zamestnávania, a to predovšetkým v profesiách, ktoré sú identifikované ako nedostatkové, a to najmä prostredníctvom týchto legislatívnych opatrení:
- zmena periodicity aktualizácie zoznamu tzv. nedostatkových profesií z ročného na štvrťročnú periodicitu,
- rozšírenie možnosti vstupu štátnych príslušníkov tretích krajín za presne stanovených podmienok cez agentúry dočasného zamestnávania,
- nevyžadovanie dokladov o vzdelaní v prípade zamestnaní, ktoré nie sú regulovanými povolaniami,
- zavedenie povinnosti zamestnávateľov nahlasovať voľné pracovné miesta na úrady práce.
Zároveň zjednocujeme dĺžku preverovania obdobia neporušenia zákona na nelegálne zamestnávanie na tieto účely na päť rokov a skracuje sa lehota pri posudzovaní žiadostí o udelenie prechodného pobytu za účelom zamestnávania z 90 na 30 dní.
Navrhuje sa rozšíriť účel lekárskej posudkovej činnosti v prípade schopnosti uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti. Samozrejme, naďalej ostávajú v prípade neschopnosti poistencami štátu, to znamená, zdravotné poisťovne v takomto prípade platia odvody na zdravotné poistenie za takýchto poistencov.
V nadväznosti na zjednodušenie systému upravujúceho vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky na účely zamestnania sa v II. Zákonníka práce zavádza zákaz zamestnávateľa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať zamestnanca v možnosti informovať o svojej mzde. Ide o opatrenie, ktoré má prispieť k zabráneniu zneužívania príchodu občanov tretích krajín na slovenský pracovný trh na sociálny dumping v mzdovej oblasti.
S pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli prijaté na rokovaní Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, uvedenými v spoločnej správe, sa stotožňujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti (tlač 1241).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1496 z 29. novembra 2018 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre sociálne veci. Určila zároveň výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 143 z 5. decembra 2018. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Takže dobré ránko ešte raz všetkým prajem. Opäť naše sociálne zákony vychádzajú buď večer, alebo skoro ráno, takže je nás tu požehnane (zasmiatie sa rečníčky), takže začnem možno svojou časťou. Bola búrlivá debata teda pri prvom čítaní. V druhom čítaní by som zhrnula možno také naše pripomienky a možno odôvodnenia, prečo hovoríme o týchto našich pripomienkach tak, ako hovoríme.
Ako ďalej s politikou zamestnanosti na Slovensku? Návrh, ktorý máme dnes v pléne, prešiel cez skrátené legislatívne konanie. Čo je vlastne potvrdením toho, že ministerstvo nemá cieľ na koordinovanú politiku zamestnanosti. Doplácame na to, že západ krajiny sa stal priemyselnou časťou Slovenska a východ nemá rozvinutú infraštruktúru, takže priemysel tam ani nedostaneme.
Koho tam prevažne máme na tom východnom Slovensku, sú dlhodobo nezamestnaní. Pracovné miesta, ktoré vytvoríme pre dlhodobo nezamestnaných, sú vytvorené len aktívnymi opatreniami trhu práce, ktoré rýchlo vidíme, ale však sú krátkodobo udržateľné. Vláda slabo, resp. málo efektívne pracuje na aktivovaní pracovných síl, ktoré sú nevyužité z rezervy slovenskej ekonomiky. Chýba taká koordinácia práce pre Rómov, to znamená prác s nízkou pridanou hodnotou cez tzv. inkluzívne zamestnávanie. Máme stále viac a viac úradníkov bez toho, aby sa urobil audit štátnej správy, mohli by sme obsadzovať voľné pracovné miesta aj týmito ľuďmi. Chýba podpora jednoosobových živnostníkov, tí sa trápia, pretože či murár, či stolár, či obkladač platí nemalé odvody a jednoducho mnohokrát mu nevychádza ani mzda, ktorú zarobil, keď bol v pracovnom pomere. Zabúdame na tých ľudí, že musia dokupovať rôzne veci, s ktorými pracujú, stavbári vercajg, kaderníci rôzne nožnice a farby a tak ďalej. A toto všetko vlastne našich jednoosobových živnostníkov dostáva do strát, alebo teda naozaj majú obrovské problémy s tým, aby prežili.
Namiesto teda poctivej cielenej práce, ktorú sme nerobili v čase prehrievania ekonomiky, nie sme už v podstate odkázaní na to, aby sme pustili občanov z tretích krajín, aby obsadzovali pracovné miesta. Zabudli sme však na jednu vec, že tých lepších občanov tretích krajín, to znamená tú kvalifikovanú pracovnú silu, nám už vykradli Češi, Poliaci a Maďari práve tým, že sme možno, naopak, tú kvalifikovanú pracovnú silu mohli pružnejšie prijímať v časoch, keď ešte k nám chcela ísť.
Súhlasíme teda, že kvalifikovaná pracovná sila je potrebná a vítaná na slovenskom trhu práce. To by sme vlastne išli proti Slovenskej republike, ak by sme povedali, že teda týchto ľudí tu nepotrebujeme, bolo by to populistické. Na druhej strane určite nesúhlasíme s urýchlením prijímania občanov z tretích krajín, pretože obávame sa práve brzdenia a ohrozenia toho, že ľudia, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nezískajú pracovné miesta na trvalý pracovný pomer. Tiež sa obávame toho, že aj opatrovateľky z Rakúska sa nám nevrátia na Slovensko. Tiež v podstate sme rezignovali aj na, aj vo vzťahu k tomu, že máme ešte v zahraničí občanov, našich slovenských občanov, ktorí majú rodiny na Slovensku, lebo bude ťažko získať Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorí tam majú už aj svoje rodiny, nehnuteľnosti a podobne. Ale čo je veľkou príležitosťou ekonomiky, potencionálnej ekonomiky na našom slovenskom trhu práce, sú tí ľudia, ktorí chodia na týždňovky do Rakúska alebo prípadne mesačne do Holandska a podobne. Tí sa stále vracajú ku svojim rodinám a to je veľký potenciál, aby sme nerezignovali na politiku návratu našich Slovákov zo zahraničia domov, pretože máme tam šikovných murárov, tesárov, obkladačov, ale aj strojárov, lebo pôvodne aj moja generácia bola generáciou, ktorá sa vzdelávala bežne v odborných školách, čiže máme kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá by sa vrátila.
Avšak musíme popracovať na daňovo-odvodových úľavách, aby tá čistá mzda bola vyššia, a musíme každopádne začať robiť benefity pre našich občanov, aby, hoci nebudú zarábať peniaze ako v Nemecku alebo v Rakúsku, ale na druhej strane dostanú benefity v podobe toho, že bude štát priateľský k rodinám. Ja budem v podstate hovoriť aj pri hmotnej núdzi o nejakých ukazovateľoch, že v podstate u nás sú najviac ohrozené rodiny s deťmi, aj to vlastne tlačí či už tie ženy ísť do Rakúska, alebo tých chlapov ísť na stavbu do Česka, do Holandska alebo do Nemecka. Preto naozaj musíme zvoliť nové formy pomoci a zatraktívniť Slovákom, aby ostávali v našej krajine, lebo do budúcnosti tu bude viac občanov z tretích krajín ako nás Slovákov. A to nesmieme dopustiť, aby naši ľudia odchádzali preč len preto, že je dôvodom to, že sa v našej krajine necítia dobre, necítia sa tak, že štát je priateľský k ich rodine.
Možno som spomínala dlhodobo nezamestnaných, pár čísel. Počet dlhodobo nezamestnaných viac ako 12 mesiacov je k októbru 68 700 ľudí, viac ako 48 mesiacov je 33 856 ľudí.
Uznávam, že ide o cieľovú skupinu, s ktorou je potrebné obdobne pracovať ako s cieľovou skupinou zdravotne znevýhodnených, ktorých chceme dostať na trh práce, ale bolo na to 12 rokov, a teda naozaj mali sme sa pokúsiť robiť s tými ľuďmi, aby sa dostali na voľný trh práce, aby sa zamestnávali nie cez aktívne opatrenia trhu práce, ale aby sa zamestnávali na trvalé pracovné miesta, dnes rôzne výkopové práce a podobe už nemá kto robiť. Takže naozaj ich koordinovať, trošku ten ich životný štýl prebrať cez terénnu sociálnu prácu do starostlivosti a verím, že by sme aj takúto kopu ľudí vedeli po prvé dostať na trh práce a po druhé neboli by závislí od dávok, ktoré znižujú ich životnú úroveň, a musím povedať, aj ľudskú dôstojnosť tých ľudí.
Je 21. storočie, ekonomike sa darí, Slovensko patrí medzi úspešné krajiny Európskej únie, takže myslím si, že nie je namieste, aby ľudia nemali prácu, a preto musíme im podať pomocnú ruku a s týmito ľuďmi pracovať.
Priemerné náklady na jedného uchádzača o zamestnanie sú približne 1 200 eur ročne pred započítaním nákladov na aktívne opatrenia trhu práce. To znamená, že naozaj je potrebné zefektívniť nástroje aktívnych opatrení trhu práce a pracovať s týmito ľuďmi, pretože už nejde o to, že či bude v podstate miesto preobsadené, ale je potrebné tým ľuďom dať dôstojný život. A to len vtedy, ak budú mať prácu. Ale ak im nepodáme tú pomocnú ruku, tak jednoznačne nikdy v živote ich z toho bahna nedostaneme.
Som veľmi rada, že bude aj teda hmotná núdza a k nej tiež poviem také svoje pripomienky.
Záleží mi na tom, aby naša krajina bola krajinou, kde sa ľudia budú cítiť dobre a kde ľudia naozaj budú mať čo jesť, budú mať strechu nad hlavou a nebudeme odkázaní len na to, kto príde z toho zvyšku sveta a povie si, no, dobre, zatiaľ idem na Slovensko, tam sa zaučím, ako to v Európe funguje, a odídem do Rakúska, prípadne do Česka, lebo teda bude aj rozumieť.
Je potrebné určite nastaviť efektívnejšiu alokáciu financovania aktívnych opatrení trhu práce, tým by bolo možné viac ako zdvojnásobniť dostupnosť nástrojov aktívnych opatrení trhu práce pre registrovaných uchádzačov o zamestnanie a zvýšiť tak počet umiestnených prostredníctvom týchto nástrojov až o 46 %. Zvýšenie dostupnosti služieb zamestnanosti bez navýšenia prostriedkov smerujúci do tejto oblasti je možné dosiahnuť detailnejšou profiláciou klientov a následným segmentovaním poskytovaných služieb.
Čiže, jednoducho povedané, potrebujeme reformu a revíziu aktívnych opatrení trhu práce a nastaviť nový trend v politike zamestnanosti na Slovensku.
Ďakujem za pozornosť.

Kolegyňa, pýtala si sa na začiatku svojho príspevku, že ako ďalej s politikou zamestnanosti na Slovensku. Keď si predstavím, koľkokrát si vystúpila s rôznymi návrhmi ako inkluzívne zamestnávanie či podpora podnikateľov takých tých jednoosobových, hovorili nám to priamo v regióne, že oni potom naozaj aj vytvárali pracovné miesta a čo bolo dôležité v regiónoch, kde bola vysoká miera nezamestnanosti, pretože tam žili, bývali. Priznám sa, že, že až mi je to všetko ľúto alebo až by sme mali zaplakať nad tým, kde sme. Pretože je to tak.
A prepáčte mi za to, že to dookola opakujeme, ale naozaj je to maslo pána ministra Richtera a dokonca aj predtým ešte 4 roky od roku 2006 a 2010, to je už naozaj veľa rokov, 13 rokov s jeden a polročnou prestávkou, čo máte v rukách, strana SMER, ministerstvo práce, lebo teraz hovoríme o zamestnanosti, tak budem hovoriť, že rezort práce.
Tá obrovská armáda dlhodobo nezamestnaných, to je stále naozaj armáda a s nimi sa už naozaj skoro nedá nič robiť, pretože tento problém je nenormálne zanedbaný. Naozaj stratili zručnosti a naozaj stratili návyky. Tie prekvalifikácie a prevzdelávania sú naozaj už teraz s ľuďmi, ktorí sú viac ako 48 mesiacov nezamestnaní a viac ako 24 mesiacov, už dnes je naozaj nenormálne zložitá. Ale nebolo to tak pred ani štyrmi rokmi, ani ôsmimi rokmi. Naozaj sa s týmito ľuďmi dalo niečo robiť.
No a ďalšia vec, že čo ste robili s tými, aby sa vrátili ľudia zo zahraničia. To je ďalšia otázka. Je toto maslo pána ministra Richtera.

Ďakujem pekne. Využijem príležitosť, pripomeniem, že u príchodu pracovnej sily z tretieho zahraničia je dôležité merať dopady na verejné statky, už som to minule hovoril a tentokrát by som chcel pridať príklady.
Jeden je nemecká štúdia, ktorú si nechalo spracovať nemecké ministerstvo pre rodinné záležitosti švajčiarskou univerzitou v Zürichu, Univerzitou aplikovaných vied v Zürichu, a meria dopady na bezpečnosť.
Druhý príklad je analýza Medzinárodného menového fondu z januára 2016, volá sa Derefugges search in Europe Economic Chellenges, hovorím to preto, aby som dal tipy aj rezortu, aj možno úradníkom, ktorí počúvajú, aby nemuseli hľadať metodiku alebo vymýšľať metodiku.
A tiež chcem ešte dodať, že my máme, hovorí sa, že veľa univerzít, máme Akadémiu vied, máme peniaze z eurofondov, ktoré sa nie celkom dokážu dobre dostať do výskumu. Podľa mňa toto sú príležitosti pre organizácie typu univerzít alebo SAV-ky a peniaze na toto by sa dali vyčleniť bez veľkých problémov. A takéto problémy naozaj asi ťažko môže skúmať ministerstvo a ministerskí úradníci, ale tieto inštitúcie by to mohli robiť a mohli by sme byť ďalej, keby to robili.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže určite som rada, že ste sa prihlásili do faktických, ale vždy mi z toho vychádza, že sú také dva problémy tohto, čo dnes je v návrhu zákona. Jedna je ekonomika, prehrievanie ekonomiky a voľné pracovné miesta. Druhá strana mince sú tí naši občania, ktorých, samozrejme, vždy neriešime, lebo si povieme, že oni chcú mať aj tak vyššie platy, tak jednoducho na Slovensko sa nevrátia, dajme tomu tie opatrovateľky. Alebo zase tí Rómovia, tak oni sú takí, oni už nechcú robiť a tak ďalej a tak ďalej, ale v podstate toto sú naši ľudia.
Ministerstvo práce by naozaj malo pozerať na ľudí, ktorí sú zraniteľní, a to sú práve tí, ktorí sú od rodín preč a dochádzajú na týždňovky, alebo na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Už z rôznych príčin, či sa narodili v takom prostredí, alebo jednoducho niečo sa v ich živote stalo, a teda nevedia sa pohnúť z miesta a nemali by sme ich súdiť, ale mali by sme naozaj reálne s nimi pracovať aj cez iné nástroje, ako sú terénne sociálne služby, služby krízovej intervencie a podobne. Ale to povieme, že má na starosti mesto a obec, a to teda nemá ministerstvo v sekcii, tak s tým nebudeme robiť nič.
Ale ak by sme boli iniciatívni a zabojovali za tých ľudí, ja verím, že aj ten počet tých ľudí dlhodobo nezamestnaných by sme na ten trh práce tak či tak dostali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ja by som rada v rozprave predniesla pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegami Mirom Beblavým a Jozefom Mihálom. Takže dovoľte mi podľa nového rokovacieho poriadku ho najskôr odôvodniť a potom, potom ho samotný prečítam.
Otvorenie Slovenska pre agentúrnych pracovníkov z tretích krajín by malo nepriaznivé účinky na rast miezd slovenských zamestnancov. Strana SPOLU je za zjednodušovanie podnikateľského prostredia, avšak nie na úkor slovenských zamestnancov, tak ako sa už o tom dnes niekoľko minút aj bavíme. Preto s kolegami Mihálom a Beblavým predkladáme v druhom čítaní pozmeňujúci návrh k zákonu o službách zamestnanosti, ktorý bude vyžadovať, aby pracovník z tretej krajiny od zamestnávateľa dostával aspoň 100 % priemernej mzdy v danom odvetví podľa minuloročného štatistického zisťovania.
Vláda si do zákona dala možnosť udeľovať tzv. národné víza, na základe ktorých môžu firmy zamestnať lacnejších cudzincov bez akýchkoľvek vybavovačiek na úrade práce. My nespochybňujeme potrebu väčšieho počtu zamestnancov na západnom Slovensku, ale považujeme túto novelu z istého uhla pohľadu za premrhanú príležitosť, pokiaľ ide o rast miezd. Namiesto toho, aby vláda využila priaznivú situáciu na trhu práce a tlačila na rast miezd, radšej úplne zjednodušuje proces zamestnávania cudzincov na Slovensku a ohrozuje tak súčasný krehký rast miezd.
Pracovníci z tretích krajín sú u nás ochotní pracovať za oveľa nižšie mzdy. Slovensku teda hrozí sociálny dumping, ktorý spomenul aj pán minister, ale my to vidíme troch inak. Slovensko potrebuje pracovnú silu, ale nie takú, ktorá bude konkurovať našim zamestnancom a tlačiť mzdy nadol. Pracovníkmi z tretích krajín by mali byť obsadzované len tie pozície, ktoré je ťažké obsadiť našimi pracovníkmi.
Navrhujeme, aby podmienkou na udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania bola pracovná zmluva dohodnutá s mesačnou mzdou najmenej vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zistenej za predchádzajúci rok. Tým by sa zabránilo mzdovému dumpingu. Firmy by si rozmysleli, či takéhoto zamestnanca skutočne potrebujú.
Agentúrne zamestnávanie je nevýhodné pre zamestnancov na Slovensku a aj pre zamestnaných cudzincov, to, myslím, všetci vieme. V posledných dňoch sa objavila správa o podvodoch agentúry dočasného zamestnávania, ktorá nevyplatila stovkám trnavských zamestnancov zo Srbska mzdy. Tí sú ponechaní bez príjmu a svoju bezvýchodiskovú situáciu riešia krádežmi (pozn. red.: správne "krádežami") potravín. Práca cez agentúru je výhodná najmä pre majiteľov agentúr dočasného zamestnávania, ale určite nie pre slovenských zamestnancov a pracovníkov z tretích krajín. Preto strana SPOLU bojuje za zjednodušenie podnikateľského prostredia, ale, ako som hovorila, nie na úkor slovenských zamestnancov.
V súlade s touto stratégiou sa navrhuje a s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie, to znamená, získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé, to vieme, navrhujeme, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelávaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie, v súčasnosti ich je cca 220, ako napr. zdravotnícke, právnické alebo pedagogické povolania.
Toľko k odôvodneniu a teraz by som teda prečítala samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. IV bod 9 znie: 9. § 32 ods. 5 písmeno b) znie:
"b) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 1,
1. pracovnou zmluvou, ak na základe tejto pracovnej zmluvy je mesačná mzda dohodnutá vo výške najmenej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o udelenie prechodného pobytu, alebo písomným prísľubom zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje záväzok zamestnávateľa dohodnúť mesačnú mzdu vo výške najmenej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o udelenie prechodného pobytu, na určenie priemernej mesačnej mzdy sa primerane použije § 38 ods. 7,
2. rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu alebo dokladom o požadovanom vzdelaní, ak ide o regulované povolanie, okrem základného vzdelania,".
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem pekne. Kratučko o tom istom, ako minule som hovoril k tomuto zákonu jeden dôvod navyše, a síce, nie k tomuto zákonu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, jeden dôvod do dôvodovky ponúkam navyše, a síce ten, že my dnes nevieme, aký je dopad na verejné financie veľmi nízkopríjmových ľudí a mali by sme to vedieť, lebo je celkom možné, že tých veľmi nízkopríjmoví jednoducho odvádzajú menej na financovanie verejných statkov, než, než koľko využívajú z tých verejných statkov, zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, polícia a tak ďalej atď. Toto by sme mali vedieť, pretože ak tá štruktúra prichádzajúcich bude taká, že väčšinou to budú ľudia s mzdou blízkou minimálnej, tak nám to môže zaťažiť verejné financie.
Toto, čo navrhuje pani Simona Petrík, je taká jednoduchšia regulácia a také jednoduchšie riešenie tohto problému. Ono by malo byť urobené na základe fakt dobrých analýz, ale keďže ich nemáme, tak považujem tento návrh za, za dobrý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vždy keď je takto závažná téma, tak si treba dať urobiť kvalitné analýzy a vypočuť si názory viacerých strán. Ja som si vyžiadala podklady aj z ministerstva práce. Pozrela som sa na niekoľko štúdií a chcela by som k podstate veci povedať zopár slov, pretože my sa rozprávame o cudzincoch pracujúcich na Slovensku a, samozrejme, aké by mohli byť riziká ponechania súčasného stavu.
Cudzinci v tomto texte sú takto označení štátni príslušníci krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie alebo štátnymi príslušníkmi Nórska, Švajčiarska a Lichtenštajnska, môžu v Slovenskej republike pracovať v zásade na dvoch právnych základoch.
Po prvé povolenie na pobyt na účely zamestnania alebo po druhé na základe tzv. informačnej karty. Naším problémom je to, že väčšina cudzincov u nás pracuje na základe informačnej karty. Prípady, kedy stačí informačná karta, definuje § 23a zákon č. 5/2004, pričom mnohé z nich sú situácie, ktoré našej spoločnosti nerobia problémy. Uvediem príklad. Vedec a učiteľ na maximálne 50 dní v roku, študent môže pracovať maximálne 20 hodín týždenne, tzv. zahraničný Slovák, azylant, príbuzný člena diplomatickej misie, člen orgánov obchodných spoločností, ktorej bola udelená investičná pomoc na nevyhnutné obdobie atď.
Avšak sú tam aj v zásade dva naozaj problémové prípady, ktoré sú zneužívané na obchádzanie pravidiel pracovnej migrácie, a to:
- ak ide o montáže údržbárske, opravárske alebo opravárenské, programovacie alebo vzdelávacie práce súvisiace s dodávkou nejakého zariadenia, technológie a podobne na obdobie maximálne 90 dní a
- ak ide o vysielanie pracovníka firmou usídlenou v inom členskom štáte Európskej únie za účelom dodania služby tuzemskej firme bez časového obmedzenia.
Zneužívanie v prvom prípade je dnes už minimálne, ale to sme dosiahli tak, že sme vlani do uvedeného ustanovenia explicitne doplnili, že tie práce musia priamo súvisieť s dodávanou technológiou, zariadením, prípadne nasadením softvérového riešenia. Pred doplnením podmienky priamej súvislosti medzi vykonávanou prácou a dodávaným tovarom k nám firmy, najmä zo Srbska, privážali tisíce montážnych pracovníkov na tri mesiace a potom každý kvartál nových a preukazovali sa, že vykonávajú montážne práce pre odberateľa na Slovensku.
Zneužívanie v druhom prípade je však masívne, lebo mu nevieme nijakým vnútroštátnym legislatívnym opatrením zabrániť. Podľa európskej legislatívy smernica Rady a Parlamentu č. 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v znení nasledujúcich revízií môže firma usídlená v jednom členskom štáte EÚ vyslať, resp. poslať svojich pracovníkov na územie iného členského štátu EÚ, aby tam vykonávali práce nevyhnutné pre dodanie zmluvne dohodnutej zákazky bez nutnosti získať pre týchto pracovníkov v prijímajúcej krajine povolenie na pobyt, pracovné povolenie a bez nutnosti prihlásiť ich v prijímajúcej krajine na sociálne, zdravotné poistenie, lebo majú byť prihlásení na toto poistenie vo vysielajúcej krajine. Pôvodným zámerom tohto systému bolo uľahčiť dodávanie služieb firmami naprieč Európskou úniou.
Slovenská republika je však terčom zneužívania tohto systému a deje sa takto, uvediem príklad na dvojici krajín Srbsko - Rumunsko, ale v praxi ide aj o iné dvojice štátov. Slovenský podnikateľ si založí v Srbsku personálnu agentúru, ktorá robí nábor na prácu v Slovenskej republike. Zároveň si v Rumunsku založí firmu, ktorá nie je personálnou agentúrou a v predmete podnikania má uvedené napr. dodávka montážnych služieb. Táto firma v Rumunsku vôbec nepodniká, nemá majetok, ani len administratívne priestory a jej štatutárom je nejaká nepodstatná osoba, v podstate tzv. čierny kôň, čiže ide o klasickú schránkovú firmu. Tá podpíše so slovenskou obchodnú zmluvu na dodávku montážnych služieb. Srbská agentúra získa srbských občanov na prácu v Slovenskej republike, ale podpísať im dá pracovnú zmluvu s rumunskou firmou. Srbi sa v Rumunsku nikdy ani len neocitnú, v Srbsku nasadnú do autobusu, ktorý ich odvezie priamo do slovenskej fabriky. V Rumunsku nie sú prihlásení na zdravotné a sociálne poistenie. V Srbsku, samozrejme, tiež nie, veď vôbec nie sú zamestnancami srbskej firmy, neplatia tam dane, rumunské úrady reálne ani nemajú šancu zistiť, že táto firma vyvíja nejakú obchodnú činnosť v Slovenskej republike a u nás má rumunská firma povinnosť priznať svojmu srbskému zamestnancovi mzdu na úrovni najmenej minimálnej mzdy v Slovenskej republike. Tú možno rumunská firma Srbom aj vypláca, niekedy ani to nie, ale ešte z nej strhne poplatok za bývanie a dopravu a ušetrí na neplatení daní a odvodov. Slovenská firma platí za dodávku montážnych služieb dohodnutú odmenu za hodinu a pracovníka alebo aj iným spôsobom, samozrejme, vďaka odmeňovaniu pracovníkov bez odvodov a daní a ďalších nárokov výrazne nižšiu, než by ju stál slovenský zamestnanec.
Neprihlásenie týchto ľudí, Srbov v tomto prípade, na zdravotné a sociálne poistenie v Rumunsku je, samozrejme, porušením európskej legislatívy, ale naša inšpekcia práce to v prípade, že nájde takýchto Srbov v slovenskej fabrike, zistí až po zhruba dvoch-troch mesiacoch komunikácie s rumunskou inšpekciou, ktorá to musí doma preveriť a oficiálne nás o tom informovať. A potom sa začína naťahovať s rumunskou schránkovou firmou, ktorá neodpovedá, nereaguje, nepredkladá požadované dokumenty, a pretože ide o schránkovú firmu, neriskuje ani prípadnú pokutu, ak sa aj nášmu inšpektorátu podarí dotiahnuť prípad do uzavretia protokolu. Veď videli ste schránkovú firmu, ktorá by zaplatila pokutu notabene do inej krajiny? Navyše, keď naša inšpekcia práce odhalí takýto prípad, Srbi zrazu dostanú na podpis inú pracovnú zmluvu s inou rumunskou, bulharskou, maďarskou, gréckou atď. firmou a už sú pre nás zamestnancami iného zamestnávateľa a kolotoč sa môže začať odznova.
Samozrejme, že z toho profituje najviac slovenská firma, ktorá zaplatí pár eur za človeka a hodinu rozhodne menej než za vlastného zamestnanca alebo slovenského agentúrneho a nemá zo Srbska žiadnu zodpovednosť, á, pardon, a nemá za Srba žiadnu zodpovednosť. Nepochybujeme, že model vymysleli personalisti slovenských fabrík so šéfmi našich personálnych agentúr. Tí však zároveň tvrdia, samozrejme, vo všeobecnosti vždy prízvukujú, že oni to takto nerobia, že by sa toto nedialo, keby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať, čiže akoby prijímať do slovenských fabrík nielen občanov SR a EÚ, ale aj cudzincov, takto to totiž funguje vo všetkých krajinách okolo nás.
Navrhovaná zmena zákona č. 5/2004 Z. z. teda prináša aj obmedzenú možnosť, aby slovenské personálne agentúry mohli prideľovať cudzincov, avšak len na tie miesta, ktoré náš rezort zaradí do zoznamu nedostatkových profesií a len do takej miery, aby celkový počet cudzincov, čiže vlastných plus agentúrnych cez zrýchlené konanie vo fabrike nepresiahol 30 %. Čiže stále výrazné obmedzenie oproti Českej republike, Maďarsku a tak ďalej.
Navyše náš Zákonník práce určuje, že pridelený prenajatý agentúrny zamestnanec musí mať rovnaké pracovné podmienky ako interný zamestnanec. V praxi to neznamená len rovnakú mzdu, ale aj napr. príspevok na stravu, pracovné pomôcky, napr. oblečenie, pitný režim a tak ďalej. Navyše hoci pomaly rastie počet podnikov, v ktorých odbory dohadujú kolektívne zmluvy s podmienkou, že pokrývajú aj pridelených agentúrnych zamestnancov.
Navrhované zmeny teda nemajú za cieľ znížiť prílev cudzincov za prácou v Slovenskej republike, pretože vzhľadom na naše členstvo v EÚ a ekonomickú globalizáciu to je nereálne. Avšak majú za cieľ zabrániť nárastu počtu cudzincov, ktorí k nám prichádzajú ako dočasne vyslaní zamestnanci firiem z iných členských štátov Európskej únie, lebo takto prichádzajúci cudzinci sú skutočným nástrojom sociálneho dumpingu, keďže je ľahké dosiahnuť, aby boli lacnejší než slovenskí zamestnanci.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pokúsim sa byť veľmi stručný. V prvom rade chcem poďakovať, lebo na rozdiel od prvého čítania dovolím si povedať, že rozprava v druhom čítaní bola pragmatická, konkrétna, vecná. Možno tie politické atribúty a tí, čo kandidujú na prezidentov a neviem kde, sa vyrečnili v tom prvom čítaní. Akceptujem a ešte raz chcem pekne poďakovať. Budem veľmi konkrétne reagovať skôr na presné vystúpenia.
Pani poslankyňa Gaborčáková, ministerstvo má schválenú Stratégiu politiky zamestnanosti. Tri roky sa pravidelne vo vláde kontroluje, aktualizuje. My nie sme na holej lúke. Ideme systematicky, máme tam zahrnuté všetky veci, dokonca aj veci, ktoré sa týkajú budúcnosti z hľadiska štvrtej priemyselnej revolúcie.
Za ďalšie, teraz sme schválili Stratégiu pracovnej mobility cudzincov v Slovenskej republike. Tento materiál v značnej miere vychádza z celkovej stratégie a konkretizuje postup, ktorý sa týka takzvaných tretiakov.
Včera som mal ministerskú radu a v Bruseli som sa s viacerými kolegami, hlavne z východnej Európy, bavil, nikto nemá takúto stratégiu. Viete prečo nie? No lebo nerobia kontrolu, reguláciu a plánovanie. Sme jediní, ktorí sme neotvorili tie šránky a nepovedali každému, kto chce, nech ide. Ak sa ujme, ostane, keď nie, pôjde ďalej. A som presvedčený, že je to správne rozhodnutie.
My máme isté špecifiká, ktoré súvisia s evidenciou nezamestnaných. Máme ich 5 %, ale tie špecifiká súvisia s tým, že je tu rozdielna regionálna nezamestnanosť. Myslím, že netreba zdôvodňovať kde aká.
Za ďalšie, je nevhodná štruktúra evidovaných zamestnaných vzhľadom na potreby trhu práce.
No a tretia vec, je veľké množstvo evidovaných nezamestnaných bez vzdelania a pracovných návykov.
Pani poslankyňa Verešová, náš problém nie je, že tí ľudia stratili pracovné návyky. Viete, aký je problém? Že ich nikdy nemali. Oni poväčšine nikdy nepracovali. Tí, čo pracovali, sa zamestnali. Za posledné dva roky sme dokázali znížiť dlhodobo evidovaných nezamestnaných o 100-tisíc; 27-tisíc, ktorí boli evidovaní viac ako štyri roky.
Včera na ministerskej rade ministrov práce, sociálnych vecí a rodiny Európska komisia predložila správu, ktorá analyzuje vývoj dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko tam bolo vypichnuté veľmi pozitívne vzhľadom na tieto štatistiky a čísla. A efektívnosť nástrojov, čo sa týka projektov Európskeho sociálneho fondu. To je odpoveď objektívneho kritéria a možno nie pohľadu, pohľadu opozície.
To znamená, že najdôležitejší význam - regulujeme, plánujeme a kontrolujeme. O tom sú tie opatrenia. My tieto opatrenia vlastne prijímame preto, aby sme odbúrali administratívu a časovú náročnosť. A to by ste mali hádam vnímať a podporiť. Nič iné, žiadne zásadnejšie výhody ani pre zamestnávateľov, ani pre zamestnancov, hoci posúdili ten materiál aj jedni, aj druhí, dali tam svoje pripomienky. Sčasti sa akceptovali jedny alebo druhé. Ale toto je dôležité a to je potrebné v súčasnosti.
Ja si v plnej miere uvedomujem a včera som tak aj vystupoval aj na tej ministerskej rade. Taká futbalová terminológia, my dnes útočíme, útočíme na každého nezamestnaného, ktorý je evidovaný, s tým, že mu ponúkame prácu, ak o ňu má záujem, to treba tiež povedať. Ale tu sa nedá vylúčiť, že v priebehu pár rokov dôjdeme do iného štádia aj stratégie. No bude treba robiť obranné mechanizmy, aby sme udržali zamestnanosť a možno aby sme hľadali iné formy pomoci, aby sme tomu zamestnancovi zagarantovali, keď možno len za 60 %, aby ostal a pracoval, pretože môže byť tá situácia iná.
Mrzí ma, že tu nie je pán Mihál. Štatistiky z obdobia, keď bol minister, sú totiž úplne iné. My sa dnes bavíme o 65-tisíc cudzincoch na Slovensku, z ktorých približne polovica sú takzvaní tretiaci a ostatní z krajín Európskej únie. V ´11., ´12. roku, keď kríza a nezamestnanosť na Slovensku vrcholila, mali sme 15-percentnú nezamestnanosť, na Slovensku pracovalo 22-tisíc cudzincov; 5,5 tisíca tretiakov dostalo povolenia. Pýtam sa prečo?
Ja keď som prišiel na úrad práce, mal som problém, lebo bola tam agresivita zo strany ľudí, ktorí mali záujem pracovať, a moji kolegovia na úradoch práce im nemali čo ponúknuť. A my sme dali súhlas 5,5 tisíca tretiakom a spolu 22-tisíc cudzincom, aby v tom čase na Slovensku robili. Na to by som kládol otázku - prečo, ako?
To znamená, úplne iné je niečo hlásať, ponúkať, byť ja neviem aký ústretový, ale v čase, keď mám zodpovednosť, konám úplne opačne. Možno aj toto bolo treba pripomenúť, i keď nechcem tomu dávať nejaký politický charakter.
My dnes riešime dve veci, povedali sme, tieto opatrenia zrýchlené platia pre okresy, kde je pod 5 % evidovaná nezamestnanosť a 30 % z hľadiska celkového objemu v tej firme. Prečo sme pustili ADZ-ky? Áno, zaznelo tu posledné obdobie, a to nie je prvý prípad, ja som prijal minulý týždeň srbského veľvyslanca, včera som rokoval s ministrom kolegom z Rumunska. Čo sa udialo? Bolo to tu sčasti naznačené, chcem pekne poďakovať pani predsedníčke výboru, že tieto veci ponúkla. Áno, srbská agentúra si založila dcéru v Rumunsku a ako v rámci vyslania krajín Európskej únie k nám prišlo 700 Srbov, ktorí neboli sociálne zabezpečení, jednoducho boli tu načierno. Ubezpečil som aj veľvyslanca a prijali sme konkrétne opatrenia včera aj s rumunským kolegom, ako ďalej postupovať. No musia tu sa spraviť konkrétne dohody o konkrétnej spolupráci. Sociálna poisťovňa rumunská, slovenská, inšpektorát práce slovenský, rumunský, ústredie práce naše, ich, aby tu bola vzájomná informovanosť, aby sme včas vedeli zachytiť, pretože oni v Rumunsku ani šajnu nemali o tom, že nejakých 700 Srbov rumunská spoločnosť zamestnala, a preto nemohli ani konať.
Ale to sú isté anomálie, ktoré tu sú, a práve preto, keď my dáme isté podmienky tým agentúram, ale zviazané, podmienené s tým, že minimálne tri roky musí tá agentúra na Slovensku fungovať, spĺňať isté podmienky. Možno ich ďaleko viacej ukontrolujeme, to je ten zmysel, prečo do toho ideme a má to celkom prirodzené ratio.
Teraz, ak dovolíte, k tomu návrhu pozmeňovaciemu. No, sčasti som naznačil smerom k predkladateľom, že vidím v tom neúprimnosť, aj som povedal prečo a z akých dôvodov. V čase, keď mali moc a podmienky a možnosti, konali úplne opačne. Pán Mihál dvíhal minimálnu mzdu v prvom roku o 9 eur, v druhom roku o 11 eur. Pýtam sa prečo, keď dnes tak chce byť štedrý, ale štedrý chce byť najmä voči cudzincom? Ale áno, však ideme riešiť platy a mzdy cudzincov. Ja nemám záujem, aby sme na Slovensku zvýhodňovali cudzincov. Mám záujem, aby bežalo dobré kolektívne vyjednávanie a aby dokázali odborári so svojimi zamestnávateľmi vyrokovať čo najvýhodnejšie zvyšovanie mzdy. Chvalabohu, v posledných rokoch sa to deje. Ale toto je dôležité.
Preto, ak môžem, veľmi konkrétne niečo prečítam. "Požiadavka na garantovanie mzdy pre cudzinca vo výške priemernej mesačnej mzdy v príslušnom odvetví bola odôvodnená okrem iného aj tým, že by sa mal zaviesť rovnaký mechanizmus ako v prípade modrých kariet." Áno, modré karty, to je smernica Európskej únie, ktorá hovorí, v prípade vyššieho vzdelania a tak ďalej podmienka 1,5. Absolútne súhlasím. Máme zavedené, realizujeme, bodaj by ich bolo čo najviac tých, ktorí prichádzajú, lebo to sú lekári a ďalší, ktorí sú u nás jednoducho, jednoducho potrební.
Ďalej "rozšírenie obdobnej podmienky na všetkých cudzincov nie je v smernici Európskeho parlamentu zaevidované", to znamená, ten návrh ide nad rámec tejto smernice, s čím, samozrejmá vec, ako je možné súhlasiť za predpokladu, že to prináša nejaké výhody.
No ale "návrh paní poslankýň a pánov poslancov zakladá nerovnaké zaobchádzanie v oblasti odmeňovania z dôvodu štátnej príslušnosti tým, že štátni príslušníci tretej krajiny majú garantovanú "minimálnu mzdu" na úrovni priemernej mzdy", ale naši slovenskí kolegovia, slovenskí robotníci majú garantovanú len minimálnu mzdu.
V tom je tá diskriminácia.
A teraz budeme čakať, že zamestnávateľ zareaguje s tým, že automaticky zvýši aj týmto? Nie. Sociálny dumping je o rovnosti. O rovnosti v zmysle Zákonníka práce, aby neboli zvýhodňovaní jedni alebo druhí. My sme predtým urobili isté opatrenia, aby pre toho zamestnávateľa ten cudzinec bol relatívne drahší. Ubezpečujem vás aj na základe komunikácie, že žiaden zamestnávateľ na Slovensku zatiaľ neuprednostňuje cudzincov len preto, že by boli pre nich výhodnejší. Výhodnejší môžu byť na základe vzdelania, kvalifikácie, praxe a ďalších vecí, ktoré sú bezprostredne v tomto prípade jednoducho potrebné.
Možno aj toto si je v súvislosti s tým potrebné, potrebné uvedomiť a myslím, že tie argumenty, ktoré som povedal, 15-percentná nezamestnanosť a súhlas 22-tisíc cudzincom sa nedajú logicky zdôvodniť. Možno na toto by mali tí predkladatelia odpovedať, v čase, keď mali zodpovednosť, prečo to bolo a prečo 5,5 tisíca tretiakov v čase 15-percentnej nezamestnanosti na Slovensku dostalo súhlas, aby tu pôsobilo.
Ďakujem, z mojej strany všetko. Chcem vás pekne poprosiť o podporu tohto materiálu.