38. schôdza

Ďakujem. S faktickými poznámkami dve poslankyne. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Verešová, nech sa páči.

Kolegyňa, pýtala si sa na začiatku svojho príspevku, že ako ďalej s politikou zamestnanosti na Slovensku. Keď si predstavím, koľkokrát si vystúpila s rôznymi návrhmi ako inkluzívne zamestnávanie či podpora podnikateľov takých tých jednoosobových, hovorili nám to priamo v regióne, že oni potom naozaj aj vytvárali pracovné miesta a čo bolo dôležité v regiónoch, kde bola vysoká miera nezamestnanosti, pretože tam žili, bývali. Priznám sa, že, že až mi je to všetko ľúto alebo až by sme mali zaplakať nad tým, kde sme. Pretože je to tak.
A prepáčte mi za to, že to dookola opakujeme, ale naozaj je to maslo pána ministra Richtera a dokonca aj predtým ešte 4 roky od roku 2006 a 2010, to je už naozaj veľa rokov, 13 rokov s jeden a polročnou prestávkou, čo máte v rukách, strana SMER, ministerstvo práce, lebo teraz hovoríme o zamestnanosti, tak budem hovoriť, že rezort práce.
Tá obrovská armáda dlhodobo nezamestnaných, to je stále naozaj armáda a s nimi sa už naozaj skoro nedá nič robiť, pretože tento problém je nenormálne zanedbaný. Naozaj stratili zručnosti a naozaj stratili návyky. Tie prekvalifikácie a prevzdelávania sú naozaj už teraz s ľuďmi, ktorí sú viac ako 48 mesiacov nezamestnaní a viac ako 24 mesiacov, už dnes je naozaj nenormálne zložitá. Ale nebolo to tak pred ani štyrmi rokmi, ani ôsmimi rokmi. Naozaj sa s týmito ľuďmi dalo niečo robiť.
No a ďalšia vec, že čo ste robili s tými, aby sa vrátili ľudia zo zahraničia. To je ďalšia otázka. Je toto maslo pána ministra Richtera.

Pani poslankyňa Gaborčáková. Pardon.
Pán poslanec Jurzyca. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Využijem príležitosť, pripomeniem, že u príchodu pracovnej sily z tretieho zahraničia je dôležité merať dopady na verejné statky, už som to minule hovoril a tentokrát by som chcel pridať príklady.
Jeden je nemecká štúdia, ktorú si nechalo spracovať nemecké ministerstvo pre rodinné záležitosti švajčiarskou univerzitou v Zürichu, Univerzitou aplikovaných vied v Zürichu, a meria dopady na bezpečnosť.
Druhý príklad je analýza Medzinárodného menového fondu z januára 2016, volá sa Derefugges search in Europe Economic Chellenges, hovorím to preto, aby som dal tipy aj rezortu, aj možno úradníkom, ktorí počúvajú, aby nemuseli hľadať metodiku alebo vymýšľať metodiku.
A tiež chcem ešte dodať, že my máme, hovorí sa, že veľa univerzít, máme Akadémiu vied, máme peniaze z eurofondov, ktoré sa nie celkom dokážu dobre dostať do výskumu. Podľa mňa toto sú príležitosti pre organizácie typu univerzít alebo SAV-ky a peniaze na toto by sa dali vyčleniť bez veľkých problémov. A takéto problémy naozaj asi ťažko môže skúmať ministerstvo a ministerskí úradníci, ale tieto inštitúcie by to mohli robiť a mohli by sme byť ďalej, keby to robili.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Takže určite som rada, že ste sa prihlásili do faktických, ale vždy mi z toho vychádza, že sú také dva problémy tohto, čo dnes je v návrhu zákona. Jedna je ekonomika, prehrievanie ekonomiky a voľné pracovné miesta. Druhá strana mince sú tí naši občania, ktorých, samozrejme, vždy neriešime, lebo si povieme, že oni chcú mať aj tak vyššie platy, tak jednoducho na Slovensko sa nevrátia, dajme tomu tie opatrovateľky. Alebo zase tí Rómovia, tak oni sú takí, oni už nechcú robiť a tak ďalej a tak ďalej, ale v podstate toto sú naši ľudia.
Ministerstvo práce by naozaj malo pozerať na ľudí, ktorí sú zraniteľní, a to sú práve tí, ktorí sú od rodín preč a dochádzajú na týždňovky, alebo na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Už z rôznych príčin, či sa narodili v takom prostredí, alebo jednoducho niečo sa v ich živote stalo, a teda nevedia sa pohnúť z miesta a nemali by sme ich súdiť, ale mali by sme naozaj reálne s nimi pracovať aj cez iné nástroje, ako sú terénne sociálne služby, služby krízovej intervencie a podobne. Ale to povieme, že má na starosti mesto a obec, a to teda nemá ministerstvo v sekcii, tak s tým nebudeme robiť nič.
Ale ak by sme boli iniciatívni a zabojovali za tých ľudí, ja verím, že aj ten počet tých ľudí dlhodobo nezamestnaných by sme na ten trh práce tak či tak dostali.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšia v rozprave - pani poslankyňa Simona Petrík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Dobrý deň, kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, ja by som rada v rozprave predniesla pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý predkladáme spolu s kolegami Mirom Beblavým a Jozefom Mihálom. Takže dovoľte mi podľa nového rokovacieho poriadku ho najskôr odôvodniť a potom, potom ho samotný prečítam.
Otvorenie Slovenska pre agentúrnych pracovníkov z tretích krajín by malo nepriaznivé účinky na rast miezd slovenských zamestnancov. Strana SPOLU je za zjednodušovanie podnikateľského prostredia, avšak nie na úkor slovenských zamestnancov, tak ako sa už o tom dnes niekoľko minút aj bavíme. Preto s kolegami Mihálom a Beblavým predkladáme v druhom čítaní pozmeňujúci návrh k zákonu o službách zamestnanosti, ktorý bude vyžadovať, aby pracovník z tretej krajiny od zamestnávateľa dostával aspoň 100 % priemernej mzdy v danom odvetví podľa minuloročného štatistického zisťovania.
Vláda si do zákona dala možnosť udeľovať tzv. národné víza, na základe ktorých môžu firmy zamestnať lacnejších cudzincov bez akýchkoľvek vybavovačiek na úrade práce. My nespochybňujeme potrebu väčšieho počtu zamestnancov na západnom Slovensku, ale považujeme túto novelu z istého uhla pohľadu za premrhanú príležitosť, pokiaľ ide o rast miezd. Namiesto toho, aby vláda využila priaznivú situáciu na trhu práce a tlačila na rast miezd, radšej úplne zjednodušuje proces zamestnávania cudzincov na Slovensku a ohrozuje tak súčasný krehký rast miezd.
Pracovníci z tretích krajín sú u nás ochotní pracovať za oveľa nižšie mzdy. Slovensku teda hrozí sociálny dumping, ktorý spomenul aj pán minister, ale my to vidíme troch inak. Slovensko potrebuje pracovnú silu, ale nie takú, ktorá bude konkurovať našim zamestnancom a tlačiť mzdy nadol. Pracovníkmi z tretích krajín by mali byť obsadzované len tie pozície, ktoré je ťažké obsadiť našimi pracovníkmi.
Navrhujeme, aby podmienkou na udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania bola pracovná zmluva dohodnutá s mesačnou mzdou najmenej vo výške priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví zistenej za predchádzajúci rok. Tým by sa zabránilo mzdovému dumpingu. Firmy by si rozmysleli, či takéhoto zamestnanca skutočne potrebujú.
Agentúrne zamestnávanie je nevýhodné pre zamestnancov na Slovensku a aj pre zamestnaných cudzincov, to, myslím, všetci vieme. V posledných dňoch sa objavila správa o podvodoch agentúry dočasného zamestnávania, ktorá nevyplatila stovkám trnavských zamestnancov zo Srbska mzdy. Tí sú ponechaní bez príjmu a svoju bezvýchodiskovú situáciu riešia krádežmi (pozn. red.: správne "krádežami") potravín. Práca cez agentúru je výhodná najmä pre majiteľov agentúr dočasného zamestnávania, ale určite nie pre slovenských zamestnancov a pracovníkov z tretích krajín. Preto strana SPOLU bojuje za zjednodušenie podnikateľského prostredia, ale, ako som hovorila, nie na úkor slovenských zamestnancov.
V súlade s touto stratégiou sa navrhuje a s cieľom znížiť administratívnu záťaž žiadateľov o udelenie prechodného pobytu alebo na účel udelenia povolenia na zamestnanie, to znamená, získavanie overeného dokladu o vzdelaní je vo viacerých prípadoch zdĺhavé, to vieme, navrhujeme, aby rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní podľa osobitného predpisu alebo úradne overený doklad o požadovanom vzdelávaní žiadateľ predkladal len v prípade, ak ide o regulované povolanie, v súčasnosti ich je cca 220, ako napr. zdravotnícke, právnické alebo pedagogické povolania.
Toľko k odôvodneniu a teraz by som teda prečítala samotný, samotný pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. IV bod 9 znie: 9. § 32 ods. 5 písmeno b) znie:
"b) ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý žiada o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 1,
1. pracovnou zmluvou, ak na základe tejto pracovnej zmluvy je mesačná mzda dohodnutá vo výške najmenej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o udelenie prechodného pobytu, alebo písomným prísľubom zamestnávateľa na prijatie štátneho príslušníka tretej krajiny do zamestnania, ktorý obsahuje záväzok zamestnávateľa dohodnúť mesačnú mzdu vo výške najmenej priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky v príslušnom odvetví, zverejnenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podáva žiadosť o udelenie prechodného pobytu, na určenie priemernej mesačnej mzdy sa primerane použije § 38 ods. 7,
2. rozhodnutím o uznaní dokladu o vzdelaní štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu alebo dokladom o požadovanom vzdelaní, ak ide o regulované povolanie, okrem základného vzdelania,".
Ďakujem, skončila som.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou pán poslanec Jurzyca, nech sa páči. Končím možnosť prihlásiť sa.

Ďakujem pekne. Kratučko o tom istom, ako minule som hovoril k tomuto zákonu jeden dôvod navyše, a síce, nie k tomuto zákonu, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, jeden dôvod do dôvodovky ponúkam navyše, a síce ten, že my dnes nevieme, aký je dopad na verejné financie veľmi nízkopríjmových ľudí a mali by sme to vedieť, lebo je celkom možné, že tých veľmi nízkopríjmoví jednoducho odvádzajú menej na financovanie verejných statkov, než, než koľko využívajú z tých verejných statkov, zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo, polícia a tak ďalej atď. Toto by sme mali vedieť, pretože ak tá štruktúra prichádzajúcich bude taká, že väčšinou to budú ľudia s mzdou blízkou minimálnej, tak nám to môže zaťažiť verejné financie.
Toto, čo navrhuje pani Simona Petrík, je taká jednoduchšia regulácia a také jednoduchšie riešenie tohto problému. Ono by malo byť urobené na základe fakt dobrých analýz, ale keďže ich nemáme, tak považujem tento návrh za, za dobrý.
Ďakujem.