3. schôdza

Ďakujem. Teraz dávam slovo spravodajkyni z výboru, gestorského, pre kultúru a médiá, pani poslankyni Dubačovej.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedom výboru za kultúru ako spravodajkyňa k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Nakoľko som, pardon, najprv otváram všeobecnú rozpravu. Nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, chcem sa opýtať, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Dvaja, končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Kollár, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásil som sa do rozpravy kvôli tomu, že sa ma to bytostne týka. A všetci dobre viete, som v konflikte záujmov, je to pravda, aj keď som sa už vzdal konateľstva. Chcem podporiť tak isto za nás tento návrh pána poslanca Viskupiča, nakoľko v tomto biznise som doteraz pôsobil asi 16 rokov.
Je absolútnou pravdou, čo hovorí pán poslanec Viskupič, je to veľmi zle nastavené. Skutočne sa tento zákon obchádza, obchádza sa to, ja viem, bolo to možno kedysi prijaté vami v tomto pléne tunak kvôli prípadu Pavol Rusko. Ale v skutočnosti pozrime sa na to, čo sa dnes udialo. Pozrime sa na skupinu J&T, majú v jednom balíku televíziu JOJ, majú v tom rádiá Jemné melódie, majú tam Vlnu, majú tam nejaké rokové rádio, predávajú Európu 2. To znamená, že tam skutočne sa to obchádza a nemajú s tým žiadny problém. A vy nemáte šancu, kto je vlastníkom, keby ste sa vy rozhodli zistiť, že kto je vlastníkom týchto licencií, tak sa nedopátrate, lebo jedno skončí na Kajmanoch, druhá v Belize. Potom je to tak neprehľadné, že pokiaľ to nesprehľadníme, možno aj týmto zákonom, tak nemáme šancu sa k tomu dostať. A teraz si zoberte, že taká licenčná rada, ktorá udeľuje tieto, tieto licencie, to nemôže skúmať ani v druhom, v treťom, v štvrtom rade. Každý to obíde, stačí si na eseročku zavesiť ďalšiu eseročku a už rada nemôže skúmať, kto je vlastník.
Licencia, to je naše národné bohatstvo. Prideľuje to štát a patrí štátu. A štát by mal vedieť, kto je za tými médiami a kto je vlastníkom.
Tiež si myslím, že je nezdravé zakazovať krížové vlastníctvo alebo zakazovať principiálne, aby jeden vysielateľ rádia mal dve, tri rádiá, štyri rádiá. Zoberte si napríklad príklad regionálnych rádií. Je úplne nezmysel, aby proste nejaké veľmi zaujímavé džezové rádio, ktoré napríklad vysiela v Bratislave, bavíme sa hypoteticky, by chcel proste otvoriť podobné vysielanie v Trnave, potom neskôr v Martine, v Košiciach, v Prešove, nemôže to urobiť, lebo zo zákona by už potom nemohol mať tú licenciu na seba písanú, už by to písal na brata, na sestru, na známych. No, proste, je to nezmysel. Skutočne tento zákon je veľmi zle postavený. Možno bol v tom čase prijatý kvôli pánovi Ruskovi, ale dnes je to, ja si myslím, prekonané. Zmenou tohto zákona sa sprehľadnia, sprehľadní vlastníctvo, rada bude mať možnosť kontroly väčšej a tým pádom štát má väčšiu kontrolu nad tým, kto je vlastníkom médií. A ja si myslím, že takto je to správne. Dnes sa to schováva, dnes to utečie na Cyprus, sú rôzne neprehľadné štruktúry a mali by sme to prijať. Doporučujem tento zákon prijať ako vysielateľ. Skutočne môžem potvrdiť aj tuná slová pána poslanca Viskupiča, že naozaj iba dve rádiá na Slovensku sú ziskové, a máme ich desiatky, iba dve rádiá, je to Rádio Expres a Rádio FAN, ktoré sú v normálnych číslach. Všetko ostatné sú v červených číslach a potácajú sa v ťažkých dlhoch, v ťažkých starostiach, problémoch. A toto je výsledok proste toho zlého konania, ktoré ste prijali možno vy pred veľa rokmi, možno kvôli pánovi Ruskovi.
Takže za nás ako určite tento návrh zákona podporíme, za klub SME RODINA. A ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, že priniesol takúto zmenu.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou sa prihlásil ako jediný pán poslanec Viskupič.
Nech sa páči, máte slovo.

Ja chcem poďakovať za aj tie podporné slová a hlavne za to, že úvodom zaznel ten moment takpovediac konfliktu záujmov, pretože tak si predstavujem, aby vystupovali možno aj do budúcna, keďže začíname toto plénum, aj viacerí páni poslanci. A keď majú z minulosti, myslím, že u pána Kollára to nie je až tak celkom treba, ale napriek tomu to dodržal a povedal presne, kde v minulosti pôsobil, a tým pádom, že pri konkrétnom návrhu zákona, okrem tej absolútne nespochybniteľnej skúsenostnej bázy, lebo 16 rokov priamo pracovať v tejto oblasti, ho asi veľmi vysoko kvalifikuje do tejto debaty, oznámil tento skutok. Nebývalo to doteraz veľmi praxou a dúfam, že si to hlavne poslanci, a je to jedno, aj z vládnej, aj z opozičných lavíc, keď budú vystupovať, tak označia, že boli alebo sú nejakým spôsobom zainteresovaní.
Druhá časť poznámky. Myslím si, že je, áno, veľmi dôležité, pre účely tohoto zákona sme sa snažili spraviť ako keby ten povestný prvý krok na tisícmíľovej ceste, a to je, aby sme odhalili štruktúru do tretej úrovne a teda mohla retransmisná rada, respektíve regulátor v tejto oblasti skúmať, kto sa uchádza o licenciu, čiže kto bude rozprávať, formovať mediálne prostredie a akým spôsobom sa chce mediálneho trhu zúčastniť, čo je pre súčasný a z môjho pohľadu už veľmi oligarchizovaný mediálny priestor len dobre.
Čiže ďakujem za podporu a dúfam, že bude dostatočná na to, aby sme sa prehupli do druhého čítania.

Ďalej v rozprave vystúpiť pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som bývalý novinár, žiadne rádio nevlastním, ale viaceré počúvam, tak dúfam, že kvôli týmto faktorom nie som v konflikte záujmov. Vládna koalícia má v tomto parlamente prvú šancu ukázať, že svoje programové vyhlásenie nepovažuje za formalitu, že to, čo včera koalícia schválila, sama nevníma ako zdrap papiera. Toto je tá príležitosť, kedy môže splniť vôbec prvý záväzok z programového vyhlásenia vlády, ale aj z predvolebných programov niektorých koaličných strán, a ten záväzok sa volá boj proti schránkovým firmám, účinný boj proti schránkovým firmám.
Na úvod by som zacitoval z programového vyhlásenia vlády. "Z protikorupčného programu vlády bude dôležité najmä začlenenie iniciatívy "Rule of Law" do vládneho programu, prijatie účinného protischránkového zákona vzťahujúceho sa na všetky verejné zdroje a zavedenie protikorupčnej doložky pri návrhoch zákonov." Koniec citátu.
Možno si poviete, že licencia na súkromné vysielanie, či už televízne alebo rozhlasové, nie je verejným zdrojom, nie je verejným finančným zdrojom. No priamo nie je, ale nástrojom, vďaka ktorému môžu súkromní vysielatelia podnikať a teda zarábať, čo nie je nič zlé, naopak, vďakabohu za mnohé súkromné médiá, ktoré napríklad v boji proti mečiarizmu zohrali kľúčovú úlohu, ale nielen vtedy, verím, že aj napríklad pri kauze CT zohrali niektoré súkromné médiá svoju nenahraditeľnú úlohu. Médiá majú nepochybne moc a vplyv a nebyť štátom udeľovaných licencií by ju napríklad súkromné televízie nemali. Asi každý v tejto sále, a nielen tu, ale napríklad aj na Úrade vlády, si je vedomý toho, že akákoľvek kauza sa stáva kauzou vtedy, ak sa jej začnú venovať najsledovanejšie médiá, a tie sú ešte stále súkromné televízie.
Tak si teraz povedzme, prečo je problém, ak v tejto oblasti, v oblasti súkromných médií sa majitelia schovávajú za zahraničné schránkové firmy? Prečo je problém, ak moc a vplyv v oblasti médií získavajú zahraničné schránkové firmy? Je to problém preto, lebo ak nepoznáme skutočných vlastníkov médií, nepoznáme ani záujmy, ktoré sledujú pri uplatňovaní moci a vplyvu, lebo nevieme, v akých iných oblastiach títo skutoční vlastníci podnikajú. Predstavme si čisto teoretickú možnosť, že skutočný vlastník, napríklad súkromnej televízie schovávajúci sa za zahraničnou schránkovou firmou, má vysoko lukratívny biznis so štátom, že cez iné schránkové firmy v zahraničí teoreticky vyhráva jednu štátnu zákazku za druhou, radovo v sumách stoviek miliónov eur. Môže, alebo nemôže tento fakt ovplyvniť obsah, napríklad televízneho vysielania? Teda vysielania, ktoré umožnil štát udelením licencie. Môže, alebo nemôže vzniknúť konflikt záujmov? Ja si myslím, že môže. V tom prípade má alebo nemá občan právo vedieť, že vysielateľ, ktorého stanicu sleduje, môže byť teoreticky v konflikte záujmov? Ja si myslím, že občan má právo na takúto informáciu, má.
A nakoniec je to spravodlivé a férové aj voči, povedzme, domnelým majiteľom takýchto médií, ktorí sú možno až neprávom označovaní za majiteľov médií len preto, že rovnako ako utajení majitelia médií majú nejaké schránkové firmy napríklad na rovnakej adrese, v rovnakej budove, na rovnakom poschodí, v rovnakej kancelárii na Cypre, náhodou, samozrejme. Ale ako sa hovorí, náhoda je, viete čo.
Chce štát prispievať k takejto nespravodlivosti, k takýmto krivým obvineniam čestných podnikateľov? Snáď nie. Takže táto novela zákona je v záujme občanov, podnikateľov a aj štátu. Ideálny návrh na prierezovú podporu v Národnej rade. Vlastne si ani neviem predstaviť dôvod, pre ktorý by tento návrh nemal dostať širokú podporu. Teda jeden taký si predstaviť viem, ale tiež len čisto teoreticky. A ten teoretický dôvod na nepodporenie takéhoto návrhu je, že niektorí poznajú tých skutočných vlastníkov médií a že niektorí týmto skutočným vlastníkom radi pomôžu s utajovaním ich aktivít. Ale toto je len, samozrejme, taká zlomyseľná opozičná teória, v skutočnosti si to vôbec neviem predstaviť.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Keď už teda všetci hlásili konflikty záujmov, tak aj ja nahlásim. Asi pred dvadsiatimi rokmi som robil na Protimonopolnom úrade a táto problematika súvisí aj s ochranou hospodárskej súťaže. Maličké riziko by mohlo spočívať v tom, že ak sa pospájajú rady a tak by mohol vzniknúť nejaký dominant, ale to riziko je extrémne nízke a je asi také ako pri obchodoch alebo rôznych reštauračných alebo kaviarenských sieťach. Jednoducho riziko je minimálne, ale pokiaľ necháme tú súčasnú právnu úpravu, tak hrozí, že kvalitné siete nevzniknú, podobne ako v obchode napríklad, čiže v tomto bode si myslím, že to je veľmi dobrý návrh.
A v druhom bode by som povedal, že nehovorím, že je dokonalý, ale je takisto veľmi dobrý, a to je bod, ktorý sa týka transparentnosti. Je to určite posun dopredu. Tiež nemôžeme snívať o tom, že tento zákon zmení svet a všetko bude dokonale priehľadné. Tá druhá strana vždy nájde alebo ešte dlho bude nachádzať cesty ako sa ukryť, ale je to určite krok dopredu. A myslím si, že v oboch týchto pilieroch je ten návrh silný a dobrý.
Ďakujem.