3. schôdza

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem. Ja chcem reagovať na pána poslanca s tou myšlienkou, ktorú len tak veľmi jemne a opatrne vyslovil, že či je možné, že takýto vysielateľ, držiteľ licencie možno na televíziu alebo na nejakú veľkú sieť rádií, či je možné, že to zneužije, svoju programovú službu, alebo niekde sa prikloní, za výmenu za nejaké obrovské štátne zákazky, radovo sto miliónov eur. Tak na to vám odpoviem, nieže či je to možné, to je fakt, rozumiete, to je fakt. A myslím, že to vidíme všetci.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Ja podporím túto novelizáciu zákona a to napriek tomu, že som bol predkladateľom mediálneho zákona, ktorý sa ide novelizovať, ale v danej dobe sme reagovali na riziká tej doby. Ale aj vtedy som si bol vedomý, že opatrenia, ktoré tam, rôzne pozmeňujúce návrhy pripravili a iné zase vypli, lebo boli, to znenie zákona predložené, a to, ktoré nakoniec vypadlo z tej mašinérie, bolo značné odlišné, že tie, ktoré tam zostali, sú slabé. Medzitým časom, už viac než desaťročia oligokracia žije a prekvitá, žije doslova na médiách, s médiami a cez médiá. Na Slovensku nestačí mať bohatstvo, musíte mať bohatstvo a médium. Nehovorím to ako žiaden škandál, ani to nehovorím za to, že by som chcel stupňovať nejakú hystériu proti týmto vlastníkom. To, čo sa ukázalo, že zoči-voči takejto dobe platí, je otvorenosť, otvorenosť a ešte raz otvorenosť.
To, čo hovoril pán Jurzyca, že riziko nadmernej monopolizácie je také málo pravdepodobné. No, naopak, samozrejme, riziko nadmernej monopolizácie je pravdepodobné, ono dávno existuje a tento zákon mu nebráni. Tento zákon nenašiel, respektíve nástroje, ktoré v ňom zostali, nemohli zabrániť tej rýchlej globalizácii takýchto záujmov, ktorá si nachádza v offshore, ktorá si nachádza náhradné osoby, biele kone, a tak ďalej. Takisto pán Kollár alebo iní, ktorí žijú v reálnom svete médií, by vedeli povedať, že aká je to maličkosť pre každého takéhoto záujemcu. Mediálny zákon treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Viskupič.

Ďakujem. Ja pre potreby zhrnutia ešte rozpravy sa prihlásim alebo v záverečnom slove poviem viac, ale to, čo si hovoril ty, Gábor, keďže reagujem na predrečníka, je veľmi dobre pomenované. Presne ten moment, kde návrh zákona zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, a to až do miery 30 % vlastnenia médiá. Vychádzame a vychádzali sme pre potreby tohto návrhu zákona z best practices v rámci Európskej únie, veľmi podobne to majú upravené vo Veľkej Británii. My veľmi priznávame, a tí, čo sa rozumejú tomuto právnemu rozmeru, hovorí sa tuná o tretej úrovni vlastníckej štruktúry. Ak by sme prešli prvým čítaním je možné pre potreby aj programového vyhlásenia vlády sa baviť až o tých beneficieseh alebo last bet alebo tých konečných užívateľoch výhod, ako sa hovorí, aby sme sa dostali možno do priameho zoznamu aj pri udeľovaní licencií, čo by bolo záväzné pre konanie pre retransmisnú radu. Čiže momentálne retransmisná rada zisťuje prvú úroveň, čiže kto je konateľ, kto je spoločník, a viac nemôže zo zákona. My hovoríme, musí ísť hlbšie a otvárame o tomto debatu. Ak prejde tento návrh zákona, veľmi to oligarchom pre potreby licenčného konania sťažíme.

Nech sa páči, pán poslanec Grendel.

Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky. Budem reagovať na dve.
Na pána poslanca Jurzycu. Áno, súhlasím s tým, že žiaden návrh nie je dokonalý, ale predsa len sa mi zdá, že ak by sme sa dopracovali k tomu, že minimálne ten slovenský biely kôň bude musieť byť odhalený, tak už predsa len niektorým ľuďom bude nepríjemné, že budú identifikovateľní jasne, že môžu čeliť otázkam a že to skutočné majetkové, teda tie pomery sa potom ľahšie odhalia.
A, pán poslanec Kollár, asi viete, že z mojej strany to bola taká rečnícka, jemne uštipačná, ironická otázka, že či také niečo je na Slovensku možné.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči, pán poslanec.

Tak ako som avizoval pre potreby záverečného slova, ďakujem teda za rozpravu. Zažívame si už pri tretej schôdzi aj opozičné návrhy zákona. Teda otvoril toto plénum s opozičnými návrhmi kolega Dostál a dúfam, že to, nebude to bez plexitis z minulého volebného obdobia, že prejdú vládne návrhy zákona a takpovediac máme odpracované. Čiže všetkým kolegom z vládnej koalície, ktorá včera sa ustanovila aj schválením programového vyhlásenia vlády, ďakujem a veľmi sa teším, že kolegov z výboru pre média a kultúru zo strany SNS tu máme priamo v pléne, a naozaj sa vám chcem poďakovať. A dúfam, že o témach zákona o vysielaní, retransmisii sa budeme my asi bazálne baviť práve na tomto, na tomto výbore. A chcel by som teda týmto oceniť.
Zároveň sa chcem poďakovať aj kolegom z opozície, že sa do rozpravy zapojili. A myslím si, že otvorenie tejto témy je pre slovenskú spoločnosť veľmi dôležité. Je veľmi dôležité to, do akej miery sú u nás médiá nastavené transparentne, to je tá časť b) schránkové firmy, a do akej miery vieme formovať mediálne prostredie tak, že bude dlhodobo udržateľné a že budú vznikať pre potreby súkromného vysielania tie autentické, tie projekty, ktoré majú zabávať. To je jeden typ monotypového rádia. Ale aj informovať. A dokonca to, čo sa nám v spoločnosti deje, budeme mať asi aj vyššiu ambíciu, a to je, vzdelávať a edukovať. Niekedy, ak si my, ktorí sme média študovali, alebo tí, ktorí v médiách pracujeme alebo pracujeme priamo v kultúre, vieme, že médiá mali prinášať hlavne do spoločnosti túto ambíciu, prinášať to, že rozmer informovania a nie šokovania, rozmer edukácie a nielen zábavy, bol vo vienku médií. U nás to plnia a mali by plniť prioritne médiá verejnej služby.
A pre mňa je absolútne zarážajúce, pre potreby tejto mediálnej témy to spomeniem, 25. 4. ministerstvo kultúry zverejnilo svoj zámer na stránke, že teda sa bude zvyšovať koncesionársky poplatok, ale netešte sa, vážení páni poslanci, chcú to urobiť vyhláškou. Z môjho pohľadu iba minúť sa tejto debate v parlamente. Myslím si, že zvyšovanie koncesionárskeho poplatku patrí do pléna parlamentu a nemali by sme koncesionársky poplatok zvyšovať ustanovením nejakej čudnej komisie, ktorá má evaluovať, tak to nazvali, Komisia pre evaluáciu zvyšovania úhrad pre platby za služby verejnosti, a teda si to niekde na Kafkovskom zámku oddiskutujú, prijmú vyhlášku a bude zvýšený koncesionársky poplatok. Vážená verejnosť, vážené kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry a nová vláda sa rozhodla zvýšiť koncesionársky poplatok bez parlamentnej debaty. Ohradzujem sa voči tomu hneď, keďže je to veľmi čerstvá informácia, a pustíme zmenu zákona tam, kde patrí, pustíme debatu o zvýšenie koncesionárskeho poplatku do výboru, následne do pléna parlamentu a oddiskutujme to aj my. Je to citlivá téma. Táto téma patrí do pléna parlamentu. A tým, že my máme vystavané úhrady a platenie verejnoprávneho média cez inú povinnosť alebo iný benefit, a to je, že máme vôbec doma elektrinu, je podľa mňa zlé a obludné. Čiže vôbec debatu o tom, akým spôsobom financovať verejnoprávne médium, pustíme do parlamentu. Preboha živého, nerobte, vážení páni z koalície, vážení páni z ministerstva, nejaké komisie na ministerstve kultúry, ktoré budú vydávať veľmi pokútnym spôsobom vyhlášky a takto meniť výšku koncesionárskeho poplatku.
K tejto téme a opäť k téme financovania, ona súvisí s tou prvou časťou návrhu zákona, keď rozviažeme ruky a dokážeme mainstreamovým médiám, v tomto prípade rozhlasovým, financovať aj iný typ ako mainstreamové, čiže iný typ ako to, čo ich živí, a to je tá zábava. A zrovna použijem, pán Kollár, aj váš príklad. Vy ste sa rozhodli ako majiteľ mainstreamovej a tej zábavnej časti Fun Rádia, a vzniklo by veľmi, to teraz použijem naozaj príkladno, Fun Jazz napríklad v Bratislave, môže to vlastniť ten istý Kollár, môže pre potreby bratislavského publika takúto službu zabezpečiť. V Banskej Bystrici to môže byť buď metalová kapela, alebo nejaký typ inforádia a podobne. Čiže by vzniklo to, čo sa dá zarobiť celoplošne, s ďalšími piliermi a to môžu byť regionálne rádiá, inforádiá alebo monotypovo hudobné rádiá, a tým pádom zabezpečíme to, aby nám komerčný sektor ponúkal aj tento typ monotypových rádií, ktoré náš zákon pozná, akurát je paradox, že vôbec nevznikli. Nevznikli len a len preto, že sme niekedy nastavili parametre pre ten súkromný svet tak zväzujúce, že nebol zámer, a chytili to do ruky iba a len oligarchovia, ktorí pred retransmisnou radou boli úspešní a sformátovali si toľko rádií, koľko potrebovali. Ja som počul teraz príklad štyroch rádií, ktoré nesmie vlastniť podľa súčasného znenia zákona jeden oligarcha. Podľa mňa J&T je oligarcha alebo "Ja a Ty", alebo ako ich treba volať.
Čiže zamerajme sa na to, aby sme vedeli. A ja budem vždy fandiť ľuďom, ktorí vo vlastnom mene podnikajú, a tým pádom viem, kto ku mne hovorí a s kým mám tú česť. To treba preniesť aj do mediálneho sveta. Tu patrí teda aj česť, lebo vieme, že poslanecký kolega sa týmto zaoberal. A zároveň chcem povedať, že bránenie tomu, aby si niekto osoboval právo vystupovať pred retransmisnou radou, používať jednu z mála vecí, čo tomu štátu zostalo, a to sú frekvencie. Tie vlastníme, prepožičiavame ich v licenčnom konaní na osem, respektíve šestnásť rokov, to je ten proces. Sú ďalšie parametre, ktoré v 308-čke treba zmeniť, aby licenčné konania boli dohľadateľné, boli tam jasné pravidlá, aby to nebola súťaž krásy. Ale to už je iná debata, na ktorú aj kolegov z výboru, aj kolegyňu, samozrejme, aby som nezabudol, pozývam. A týmto, tak ako som končil úvodné slovo, končím aj záverečné, prosím vás pri tomto návrhu a žiadam o podporu.
Ďakujem.