3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prihlásil som sa do rozpravy kvôli tomu, že sa ma to bytostne týka. A všetci dobre viete, som v konflikte záujmov, je to pravda, aj keď som sa už vzdal konateľstva. Chcem podporiť tak isto za nás tento návrh pána poslanca Viskupiča, nakoľko v tomto biznise som doteraz pôsobil asi 16 rokov.
Je absolútnou pravdou, čo hovorí pán poslanec Viskupič, je to veľmi zle nastavené. Skutočne sa tento zákon obchádza, obchádza sa to, ja viem, bolo to možno kedysi prijaté vami v tomto pléne tunak kvôli prípadu Pavol Rusko. Ale v skutočnosti pozrime sa na to, čo sa dnes udialo. Pozrime sa na skupinu J&T, majú v jednom balíku televíziu JOJ, majú v tom rádiá Jemné melódie, majú tam Vlnu, majú tam nejaké rokové rádio, predávajú Európu 2. To znamená, že tam skutočne sa to obchádza a nemajú s tým žiadny problém. A vy nemáte šancu, kto je vlastníkom, keby ste sa vy rozhodli zistiť, že kto je vlastníkom týchto licencií, tak sa nedopátrate, lebo jedno skončí na Kajmanoch, druhá v Belize. Potom je to tak neprehľadné, že pokiaľ to nesprehľadníme, možno aj týmto zákonom, tak nemáme šancu sa k tomu dostať. A teraz si zoberte, že taká licenčná rada, ktorá udeľuje tieto, tieto licencie, to nemôže skúmať ani v druhom, v treťom, v štvrtom rade. Každý to obíde, stačí si na eseročku zavesiť ďalšiu eseročku a už rada nemôže skúmať, kto je vlastník.
Licencia, to je naše národné bohatstvo. Prideľuje to štát a patrí štátu. A štát by mal vedieť, kto je za tými médiami a kto je vlastníkom.
Tiež si myslím, že je nezdravé zakazovať krížové vlastníctvo alebo zakazovať principiálne, aby jeden vysielateľ rádia mal dve, tri rádiá, štyri rádiá. Zoberte si napríklad príklad regionálnych rádií. Je úplne nezmysel, aby proste nejaké veľmi zaujímavé džezové rádio, ktoré napríklad vysiela v Bratislave, bavíme sa hypoteticky, by chcel proste otvoriť podobné vysielanie v Trnave, potom neskôr v Martine, v Košiciach, v Prešove, nemôže to urobiť, lebo zo zákona by už potom nemohol mať tú licenciu na seba písanú, už by to písal na brata, na sestru, na známych. No, proste, je to nezmysel. Skutočne tento zákon je veľmi zle postavený. Možno bol v tom čase prijatý kvôli pánovi Ruskovi, ale dnes je to, ja si myslím, prekonané. Zmenou tohto zákona sa sprehľadnia, sprehľadní vlastníctvo, rada bude mať možnosť kontroly väčšej a tým pádom štát má väčšiu kontrolu nad tým, kto je vlastníkom médií. A ja si myslím, že takto je to správne. Dnes sa to schováva, dnes to utečie na Cyprus, sú rôzne neprehľadné štruktúry a mali by sme to prijať. Doporučujem tento zákon prijať ako vysielateľ. Skutočne môžem potvrdiť aj tuná slová pána poslanca Viskupiča, že naozaj iba dve rádiá na Slovensku sú ziskové, a máme ich desiatky, iba dve rádiá, je to Rádio Expres a Rádio FAN, ktoré sú v normálnych číslach. Všetko ostatné sú v červených číslach a potácajú sa v ťažkých dlhoch, v ťažkých starostiach, problémoch. A toto je výsledok proste toho zlého konania, ktoré ste prijali možno vy pred veľa rokmi, možno kvôli pánovi Ruskovi.
Takže za nás ako určite tento návrh zákona podporíme, za klub SME RODINA. A ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi, že priniesol takúto zmenu.
Ďakujem.

Ja chcem poďakovať za aj tie podporné slová a hlavne za to, že úvodom zaznel ten moment takpovediac konfliktu záujmov, pretože tak si predstavujem, aby vystupovali možno aj do budúcna, keďže začíname toto plénum, aj viacerí páni poslanci. A keď majú z minulosti, myslím, že u pána Kollára to nie je až tak celkom treba, ale napriek tomu to dodržal a povedal presne, kde v minulosti pôsobil, a tým pádom, že pri konkrétnom návrhu zákona, okrem tej absolútne nespochybniteľnej skúsenostnej bázy, lebo 16 rokov priamo pracovať v tejto oblasti, ho asi veľmi vysoko kvalifikuje do tejto debaty, oznámil tento skutok. Nebývalo to doteraz veľmi praxou a dúfam, že si to hlavne poslanci, a je to jedno, aj z vládnej, aj z opozičných lavíc, keď budú vystupovať, tak označia, že boli alebo sú nejakým spôsobom zainteresovaní.
Druhá časť poznámky. Myslím si, že je, áno, veľmi dôležité, pre účely tohoto zákona sme sa snažili spraviť ako keby ten povestný prvý krok na tisícmíľovej ceste, a to je, aby sme odhalili štruktúru do tretej úrovne a teda mohla retransmisná rada, respektíve regulátor v tejto oblasti skúmať, kto sa uchádza o licenciu, čiže kto bude rozprávať, formovať mediálne prostredie a akým spôsobom sa chce mediálneho trhu zúčastniť, čo je pre súčasný a z môjho pohľadu už veľmi oligarchizovaný mediálny priestor len dobre.
Čiže ďakujem za podporu a dúfam, že bude dostatočná na to, aby sme sa prehupli do druhého čítania.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, som bývalý novinár, žiadne rádio nevlastním, ale viaceré počúvam, tak dúfam, že kvôli týmto faktorom nie som v konflikte záujmov. Vládna koalícia má v tomto parlamente prvú šancu ukázať, že svoje programové vyhlásenie nepovažuje za formalitu, že to, čo včera koalícia schválila, sama nevníma ako zdrap papiera. Toto je tá príležitosť, kedy môže splniť vôbec prvý záväzok z programového vyhlásenia vlády, ale aj z predvolebných programov niektorých koaličných strán, a ten záväzok sa volá boj proti schránkovým firmám, účinný boj proti schránkovým firmám.
Na úvod by som zacitoval z programového vyhlásenia vlády. "Z protikorupčného programu vlády bude dôležité najmä začlenenie iniciatívy "Rule of Law" do vládneho programu, prijatie účinného protischránkového zákona vzťahujúceho sa na všetky verejné zdroje a zavedenie protikorupčnej doložky pri návrhoch zákonov." Koniec citátu.
Možno si poviete, že licencia na súkromné vysielanie, či už televízne alebo rozhlasové, nie je verejným zdrojom, nie je verejným finančným zdrojom. No priamo nie je, ale nástrojom, vďaka ktorému môžu súkromní vysielatelia podnikať a teda zarábať, čo nie je nič zlé, naopak, vďakabohu za mnohé súkromné médiá, ktoré napríklad v boji proti mečiarizmu zohrali kľúčovú úlohu, ale nielen vtedy, verím, že aj napríklad pri kauze CT zohrali niektoré súkromné médiá svoju nenahraditeľnú úlohu. Médiá majú nepochybne moc a vplyv a nebyť štátom udeľovaných licencií by ju napríklad súkromné televízie nemali. Asi každý v tejto sále, a nielen tu, ale napríklad aj na Úrade vlády, si je vedomý toho, že akákoľvek kauza sa stáva kauzou vtedy, ak sa jej začnú venovať najsledovanejšie médiá, a tie sú ešte stále súkromné televízie.
Tak si teraz povedzme, prečo je problém, ak v tejto oblasti, v oblasti súkromných médií sa majitelia schovávajú za zahraničné schránkové firmy? Prečo je problém, ak moc a vplyv v oblasti médií získavajú zahraničné schránkové firmy? Je to problém preto, lebo ak nepoznáme skutočných vlastníkov médií, nepoznáme ani záujmy, ktoré sledujú pri uplatňovaní moci a vplyvu, lebo nevieme, v akých iných oblastiach títo skutoční vlastníci podnikajú. Predstavme si čisto teoretickú možnosť, že skutočný vlastník, napríklad súkromnej televízie schovávajúci sa za zahraničnou schránkovou firmou, má vysoko lukratívny biznis so štátom, že cez iné schránkové firmy v zahraničí teoreticky vyhráva jednu štátnu zákazku za druhou, radovo v sumách stoviek miliónov eur. Môže, alebo nemôže tento fakt ovplyvniť obsah, napríklad televízneho vysielania? Teda vysielania, ktoré umožnil štát udelením licencie. Môže, alebo nemôže vzniknúť konflikt záujmov? Ja si myslím, že môže. V tom prípade má alebo nemá občan právo vedieť, že vysielateľ, ktorého stanicu sleduje, môže byť teoreticky v konflikte záujmov? Ja si myslím, že občan má právo na takúto informáciu, má.
A nakoniec je to spravodlivé a férové aj voči, povedzme, domnelým majiteľom takýchto médií, ktorí sú možno až neprávom označovaní za majiteľov médií len preto, že rovnako ako utajení majitelia médií majú nejaké schránkové firmy napríklad na rovnakej adrese, v rovnakej budove, na rovnakom poschodí, v rovnakej kancelárii na Cypre, náhodou, samozrejme. Ale ako sa hovorí, náhoda je, viete čo.
Chce štát prispievať k takejto nespravodlivosti, k takýmto krivým obvineniam čestných podnikateľov? Snáď nie. Takže táto novela zákona je v záujme občanov, podnikateľov a aj štátu. Ideálny návrh na prierezovú podporu v Národnej rade. Vlastne si ani neviem predstaviť dôvod, pre ktorý by tento návrh nemal dostať širokú podporu. Teda jeden taký si predstaviť viem, ale tiež len čisto teoreticky. A ten teoretický dôvod na nepodporenie takéhoto návrhu je, že niektorí poznajú tých skutočných vlastníkov médií a že niektorí týmto skutočným vlastníkom radi pomôžu s utajovaním ich aktivít. Ale toto je len, samozrejme, taká zlomyseľná opozičná teória, v skutočnosti si to vôbec neviem predstaviť.

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca sú štyri faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Jurzyca.

Ďakujem pekne. Keď už teda všetci hlásili konflikty záujmov, tak aj ja nahlásim. Asi pred dvadsiatimi rokmi som robil na Protimonopolnom úrade a táto problematika súvisí aj s ochranou hospodárskej súťaže. Maličké riziko by mohlo spočívať v tom, že ak sa pospájajú rady a tak by mohol vzniknúť nejaký dominant, ale to riziko je extrémne nízke a je asi také ako pri obchodoch alebo rôznych reštauračných alebo kaviarenských sieťach. Jednoducho riziko je minimálne, ale pokiaľ necháme tú súčasnú právnu úpravu, tak hrozí, že kvalitné siete nevzniknú, podobne ako v obchode napríklad, čiže v tomto bode si myslím, že to je veľmi dobrý návrh.
A v druhom bode by som povedal, že nehovorím, že je dokonalý, ale je takisto veľmi dobrý, a to je bod, ktorý sa týka transparentnosti. Je to určite posun dopredu. Tiež nemôžeme snívať o tom, že tento zákon zmení svet a všetko bude dokonale priehľadné. Tá druhá strana vždy nájde alebo ešte dlho bude nachádzať cesty ako sa ukryť, ale je to určite krok dopredu. A myslím si, že v oboch týchto pilieroch je ten návrh silný a dobrý.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja chcem reagovať na pána poslanca s tou myšlienkou, ktorú len tak veľmi jemne a opatrne vyslovil, že či je možné, že takýto vysielateľ, držiteľ licencie možno na televíziu alebo na nejakú veľkú sieť rádií, či je možné, že to zneužije, svoju programovú službu, alebo niekde sa prikloní, za výmenu za nejaké obrovské štátne zákazky, radovo sto miliónov eur. Tak na to vám odpoviem, nieže či je to možné, to je fakt, rozumiete, to je fakt. A myslím, že to vidíme všetci.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja podporím túto novelizáciu zákona a to napriek tomu, že som bol predkladateľom mediálneho zákona, ktorý sa ide novelizovať, ale v danej dobe sme reagovali na riziká tej doby. Ale aj vtedy som si bol vedomý, že opatrenia, ktoré tam, rôzne pozmeňujúce návrhy pripravili a iné zase vypli, lebo boli, to znenie zákona predložené, a to, ktoré nakoniec vypadlo z tej mašinérie, bolo značné odlišné, že tie, ktoré tam zostali, sú slabé. Medzitým časom, už viac než desaťročia oligokracia žije a prekvitá, žije doslova na médiách, s médiami a cez médiá. Na Slovensku nestačí mať bohatstvo, musíte mať bohatstvo a médium. Nehovorím to ako žiaden škandál, ani to nehovorím za to, že by som chcel stupňovať nejakú hystériu proti týmto vlastníkom. To, čo sa ukázalo, že zoči-voči takejto dobe platí, je otvorenosť, otvorenosť a ešte raz otvorenosť.
To, čo hovoril pán Jurzyca, že riziko nadmernej monopolizácie je také málo pravdepodobné. No, naopak, samozrejme, riziko nadmernej monopolizácie je pravdepodobné, ono dávno existuje a tento zákon mu nebráni. Tento zákon nenašiel, respektíve nástroje, ktoré v ňom zostali, nemohli zabrániť tej rýchlej globalizácii takýchto záujmov, ktorá si nachádza v offshore, ktorá si nachádza náhradné osoby, biele kone, a tak ďalej. Takisto pán Kollár alebo iní, ktorí žijú v reálnom svete médií, by vedeli povedať, že aká je to maličkosť pre každého takéhoto záujemcu. Mediálny zákon treba... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja pre potreby zhrnutia ešte rozpravy sa prihlásim alebo v záverečnom slove poviem viac, ale to, čo si hovoril ty, Gábor, keďže reagujem na predrečníka, je veľmi dobre pomenované. Presne ten moment, kde návrh zákona zavádza povinnú identifikáciu majoritných vlastníkov žiadateľa o licenciu a posúva hranicu zisťovania informácií o majetkových a personálnych prepojeniach na úroveň spoločníka alebo akcionára spoločníka alebo akcionára, ktorý je spoločníkom alebo akcionárom právnickej osoby, a to až do miery 30 % vlastnenia médiá. Vychádzame a vychádzali sme pre potreby tohto návrhu zákona z best practices v rámci Európskej únie, veľmi podobne to majú upravené vo Veľkej Británii. My veľmi priznávame, a tí, čo sa rozumejú tomuto právnemu rozmeru, hovorí sa tuná o tretej úrovni vlastníckej štruktúry. Ak by sme prešli prvým čítaním je možné pre potreby aj programového vyhlásenia vlády sa baviť až o tých beneficieseh alebo last bet alebo tých konečných užívateľoch výhod, ako sa hovorí, aby sme sa dostali možno do priameho zoznamu aj pri udeľovaní licencií, čo by bolo záväzné pre konanie pre retransmisnú radu. Čiže momentálne retransmisná rada zisťuje prvú úroveň, čiže kto je konateľ, kto je spoločník, a viac nemôže zo zákona. My hovoríme, musí ísť hlbšie a otvárame o tomto debatu. Ak prejde tento návrh zákona, veľmi to oligarchom pre potreby licenčného konania sťažíme.

Ďakujem za slovo aj za faktické poznámky. Budem reagovať na dve.
Na pána poslanca Jurzycu. Áno, súhlasím s tým, že žiaden návrh nie je dokonalý, ale predsa len sa mi zdá, že ak by sme sa dopracovali k tomu, že minimálne ten slovenský biely kôň bude musieť byť odhalený, tak už predsa len niektorým ľuďom bude nepríjemné, že budú identifikovateľní jasne, že môžu čeliť otázkam a že to skutočné majetkové, teda tie pomery sa potom ľahšie odhalia.
A, pán poslanec Kollár, asi viete, že z mojej strany to bola taká rečnícka, jemne uštipačná, ironická otázka, že či také niečo je na Slovensku možné.

Tak ako som avizoval pre potreby záverečného slova, ďakujem teda za rozpravu. Zažívame si už pri tretej schôdzi aj opozičné návrhy zákona. Teda otvoril toto plénum s opozičnými návrhmi kolega Dostál a dúfam, že to, nebude to bez plexitis z minulého volebného obdobia, že prejdú vládne návrhy zákona a takpovediac máme odpracované. Čiže všetkým kolegom z vládnej koalície, ktorá včera sa ustanovila aj schválením programového vyhlásenia vlády, ďakujem a veľmi sa teším, že kolegov z výboru pre média a kultúru zo strany SNS tu máme priamo v pléne, a naozaj sa vám chcem poďakovať. A dúfam, že o témach zákona o vysielaní, retransmisii sa budeme my asi bazálne baviť práve na tomto, na tomto výbore. A chcel by som teda týmto oceniť.
Zároveň sa chcem poďakovať aj kolegom z opozície, že sa do rozpravy zapojili. A myslím si, že otvorenie tejto témy je pre slovenskú spoločnosť veľmi dôležité. Je veľmi dôležité to, do akej miery sú u nás médiá nastavené transparentne, to je tá časť b) schránkové firmy, a do akej miery vieme formovať mediálne prostredie tak, že bude dlhodobo udržateľné a že budú vznikať pre potreby súkromného vysielania tie autentické, tie projekty, ktoré majú zabávať. To je jeden typ monotypového rádia. Ale aj informovať. A dokonca to, čo sa nám v spoločnosti deje, budeme mať asi aj vyššiu ambíciu, a to je, vzdelávať a edukovať. Niekedy, ak si my, ktorí sme média študovali, alebo tí, ktorí v médiách pracujeme alebo pracujeme priamo v kultúre, vieme, že médiá mali prinášať hlavne do spoločnosti túto ambíciu, prinášať to, že rozmer informovania a nie šokovania, rozmer edukácie a nielen zábavy, bol vo vienku médií. U nás to plnia a mali by plniť prioritne médiá verejnej služby.
A pre mňa je absolútne zarážajúce, pre potreby tejto mediálnej témy to spomeniem, 25. 4. ministerstvo kultúry zverejnilo svoj zámer na stránke, že teda sa bude zvyšovať koncesionársky poplatok, ale netešte sa, vážení páni poslanci, chcú to urobiť vyhláškou. Z môjho pohľadu iba minúť sa tejto debate v parlamente. Myslím si, že zvyšovanie koncesionárskeho poplatku patrí do pléna parlamentu a nemali by sme koncesionársky poplatok zvyšovať ustanovením nejakej čudnej komisie, ktorá má evaluovať, tak to nazvali, Komisia pre evaluáciu zvyšovania úhrad pre platby za služby verejnosti, a teda si to niekde na Kafkovskom zámku oddiskutujú, prijmú vyhlášku a bude zvýšený koncesionársky poplatok. Vážená verejnosť, vážené kolegyne, kolegovia, ministerstvo kultúry a nová vláda sa rozhodla zvýšiť koncesionársky poplatok bez parlamentnej debaty. Ohradzujem sa voči tomu hneď, keďže je to veľmi čerstvá informácia, a pustíme zmenu zákona tam, kde patrí, pustíme debatu o zvýšenie koncesionárskeho poplatku do výboru, následne do pléna parlamentu a oddiskutujme to aj my. Je to citlivá téma. Táto téma patrí do pléna parlamentu. A tým, že my máme vystavané úhrady a platenie verejnoprávneho média cez inú povinnosť alebo iný benefit, a to je, že máme vôbec doma elektrinu, je podľa mňa zlé a obludné. Čiže vôbec debatu o tom, akým spôsobom financovať verejnoprávne médium, pustíme do parlamentu. Preboha živého, nerobte, vážení páni z koalície, vážení páni z ministerstva, nejaké komisie na ministerstve kultúry, ktoré budú vydávať veľmi pokútnym spôsobom vyhlášky a takto meniť výšku koncesionárskeho poplatku.
K tejto téme a opäť k téme financovania, ona súvisí s tou prvou časťou návrhu zákona, keď rozviažeme ruky a dokážeme mainstreamovým médiám, v tomto prípade rozhlasovým, financovať aj iný typ ako mainstreamové, čiže iný typ ako to, čo ich živí, a to je tá zábava. A zrovna použijem, pán Kollár, aj váš príklad. Vy ste sa rozhodli ako majiteľ mainstreamovej a tej zábavnej časti Fun Rádia, a vzniklo by veľmi, to teraz použijem naozaj príkladno, Fun Jazz napríklad v Bratislave, môže to vlastniť ten istý Kollár, môže pre potreby bratislavského publika takúto službu zabezpečiť. V Banskej Bystrici to môže byť buď metalová kapela, alebo nejaký typ inforádia a podobne. Čiže by vzniklo to, čo sa dá zarobiť celoplošne, s ďalšími piliermi a to môžu byť regionálne rádiá, inforádiá alebo monotypovo hudobné rádiá, a tým pádom zabezpečíme to, aby nám komerčný sektor ponúkal aj tento typ monotypových rádií, ktoré náš zákon pozná, akurát je paradox, že vôbec nevznikli. Nevznikli len a len preto, že sme niekedy nastavili parametre pre ten súkromný svet tak zväzujúce, že nebol zámer, a chytili to do ruky iba a len oligarchovia, ktorí pred retransmisnou radou boli úspešní a sformátovali si toľko rádií, koľko potrebovali. Ja som počul teraz príklad štyroch rádií, ktoré nesmie vlastniť podľa súčasného znenia zákona jeden oligarcha. Podľa mňa J&T je oligarcha alebo "Ja a Ty", alebo ako ich treba volať.
Čiže zamerajme sa na to, aby sme vedeli. A ja budem vždy fandiť ľuďom, ktorí vo vlastnom mene podnikajú, a tým pádom viem, kto ku mne hovorí a s kým mám tú česť. To treba preniesť aj do mediálneho sveta. Tu patrí teda aj česť, lebo vieme, že poslanecký kolega sa týmto zaoberal. A zároveň chcem povedať, že bránenie tomu, aby si niekto osoboval právo vystupovať pred retransmisnou radou, používať jednu z mála vecí, čo tomu štátu zostalo, a to sú frekvencie. Tie vlastníme, prepožičiavame ich v licenčnom konaní na osem, respektíve šestnásť rokov, to je ten proces. Sú ďalšie parametre, ktoré v 308-čke treba zmeniť, aby licenčné konania boli dohľadateľné, boli tam jasné pravidlá, aby to nebola súťaž krásy. Ale to už je iná debata, na ktorú aj kolegov z výboru, aj kolegyňu, samozrejme, aby som nezabudol, pozývam. A týmto, tak ako som končil úvodné slovo, končím aj záverečné, prosím vás pri tomto návrhu a žiadam o podporu.
Ďakujem.