3. schôdza

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Grendel.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, únos syna prezidenta Slovenskej republiky je asi najväčšia trauma v novodobých dejinách Slovenskej republiky. Politická, bezpečnostná a justičná trauma. K tejto téme už zaznelo hádam všetko nielen v médiách, ale aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky pri opakovaných pokusoch o zrušenie tzv. Mečiarových amnestií, ktoré už 20 rokov bránia spravodlivému potrestaniu páchateľov. Dvadsať rokov!
Prezident Michal Kováč mal v čase únosu svojho syna 65 rokov. Dnes má 85 rokov. Skúste sa, dámy a páni, na chvíľu vžiť do kože exprezidenta Michala Kováča. Tí, ktorí máte deti, viete si predstaviť, že vaše dieťa násilím unesú na pokyn a za účasti štátnych orgánov a že sa páchateľom, hoci sú odhalení a známi, nič nestane? Že si beztrestne užívajú slobodu, akoby sa nič nestalo, a to preto, lebo to to zariadil jeden z najvyšších ústavných činiteľov tohto štátu. Viete si predstaviť vaše pocity ako rodičia? Viete si predstaviť pocity prezidenta Michala Kováča, 85-ročného Michala Kováča? Určite je v tejto sále mnoho matiek a otcov, tak si to skúste na chvíľu predstaviť, ten pocit nespravodlivosti.
Michal Kováč mladší sa neuniesol sám. Polícia jeho prípad vyšetrila a uzavrela s návrhom na podanie obžaloby a jediná prekážka na otvorenie súdneho pojednávania je amnestia bývalého premiéra Mečiara. Amnestia vydaná vysokým ústavným činiteľom tohto štátu. Nie po odsúdení páchateľov, ale ešte pred ich postavením pred súd. To je väčší dôkaz o vine ako akýkoľvek rozsudok. Za uplynulých dvadsať rokov tu bolo množstvo pokusov o zrušenie Mečiarových amnestií, ale takáto šanca, ako sa ponúka dnes, tu ešte nebola. Dnes totiž historicky to prvýkrát vyzerá tak, že obhajcovia Mečiarových amnestií sú v parlamente v menšine. Dnes je tu reálna šanca, že návrh získa potrebnú ústavnú väčšinu, pričom treba dodať, že neexistuje žiaden racionálny dôvod na odmietnutie tohto návrhu.
Samozrejme, vopred vieme, čím sa budú kritici brániť, že amnestie boli ten morálny alebo právny suterén, ako to zmieňoval pán poslanec Osuský v mene Roberta Fica z minulosti, ale teda že právne vraj nie je možné tieto amnestie zrušiť.
Dámy a páni, ale Národná rada nie je súdny orgán. V skutočnosti vôbec nie je úloha parlamentu posudzovať, či je alebo nie je možné ústavným zákonom zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Tu v tejto stále je to nepodstatná otázka, ktorá slúži len a len na odvedenie pozornosti. To predsa nech posudzujú súdy. My tu nie sme vyšetrovatelia ani sudcovia. Zrušenie Mečiarových amnestií nie je rozhodnutím o vine a nevine, ale je o tom, či dáme, alebo nedáme aspoň teoretickú šancu na spravodlivé doriešenie násilného únosu občana tohto štátu. To, že tomu bránil Vladimír Mečiar, je pochopiteľné, spáchali to jeho ľudia, a keby ich nechránil, zrejme by sme sa nakoniec dozvedeli aj o jeho úlohe v tejto kauze. Ale aký dôvod by mala Národná rada brániť ľudí Vladimíra Mečiara? Nemali by sme skôr stáť na strane spravodlivosti? Nemali by sme dať aspoň iskierku nádeje Michalovi Kováčovi a všetkým ľuďom ktorí boli traumatizovaní touto kauzou, že sa dočkajú spravodlivosti? Mali. Kto iný by mal ísť príkladom vo vymožiteľnosti práva v presadzovaní spravodlivosti ako štát? Aké právo má štát vyžadovať spravodlivé potrestanie akéhokoľvek zločinu, ktorého sa dopúšťajú bežní ľudia, ak tento istý štát kryje zločiny svojich vlastných predstaviteľov? Odpoveď na túto otázku si môže dať každý z nás hlasovaním o návrhu na zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara. Spravodlivý trest má, samozrejme, aj preventívny účinok a tu mi dovoľte prečítať krátku pasáž z knihy novinárky Ľuby Lesnej s názvom Únos demokracie:
"Slovensko sa po páde totalitného systému nedokázalo vyrovnať s niektorými jeho zvyškami. Netrvali sme na dôslednom zmapovaní a prešetrení zločinov komunizmu, nepostavili sme sa zásadne proti predstaviteľom Štátnej bezpečnosti, vykonávateľom zvrátených amorálnych praktík vlády jednej strany a zároveň aj najpravdepodobnejším páchateľom komunistických zločinov. Nemalo ísť o pomstu, ale o to, aby dôsledným pomenovaním vinníkov a previnením minulosti mohla začať vytvárať zdravá, slobodná spoločnosť bez vydierateľných ľudí, nezaťažená predošlými hriechmi. Je pravdepodobné, že práve takéto ignorovanie previnení totalitnej tajnej služby vytvorilo podhubie na vznik novej tajnej služby, ktorá pár rokov po zrútení Berlínskeho múra, vychádzajúc z praktík bývalej ŠTB, začala na Slovensku nastolovať štátny terorizmus. Slovenská informačná služba v súčasnosti čelí mnohým obvineniam. Vyšetrovatelia už preukázali, že pracovníci Lexovej tajnej služby uniesli syna slovenského prezidenta, diskreditovali predsedu Konferencie biskupov Slovenska, sledovali opozíciu a tak ďalej a tak podobne.
V súčasnosti rovnako ako po páde berlínskeho muru tiež potrebujeme dôsledné prešetrenie všetkých káuz a zločinov, ktorých sa Slovenská tajná služba dopustila, a potrestanie ich vinníkov. A opäť nejde o pomstu. Bez presných zistení protiprávnosti SIS a ich zverejnení riskujeme opäť, že sa čohosi podobného znovu dopustí ďalší, alebo ten istý slovenský štátny orgán."
Dámy a páni, ako som spomenul, je to historická šanca schváliť zrušenie Mečiarových amnestii a dovoľte, aby som v tejto súvislosti navrhol aj vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k amnestiám udelených bývalým predsedom Slovenskej republiky Vladimírom Mečiarom, a to vyhlásenie znie nasledovne:
"Národná rada Slovenskej republiky vyjadruje poľutovanie nad zneužitím štátnych orgánov Slovenskej republiky voči svojmu občanovi a ospravedlňuje sa Michalovi Kováčovi mladšiemu a jeho rodine za traumu spôsobenú udalosťami zo dňa 31. 8. 1995. Toto symbolické morálne gesto vyjadruje Národná rada Slovenskej republiky každému, ktorého práva boli vtedajšou štátnou mocou porušené a ani po dvadsiatich rokoch sa nedočkali spravodlivého zadosťučinenia."
Vážený pán predsedajúci, dovoľujem si vás úctivo požiadať, aby ste o tomto vyhlásení dali hlasovať ešte pred hlasovaním o zákone samotnom.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti, končím... Pán poslanec Matovič, ako starý poslanec musíte vedieť, že môžte sa prihlásiť s faktickou poznámkou len do tej doby, kým hovorí predrečník. Takže naposledy, pán poslanec Matovič ako siedmy, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok a upozorňujem každého, že rokovací poriadok nie je len pre predsedajúceho, ale pre všetkých nás.
Pán poslanec Budaj, nech sa páči, procedurálny predpokladám, že nie. Ale faktickú ste chceli.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za pochopenie. Chcem veľmi podporiť ideu, s ktorou prišiel kolega poslanec pán Grendel.
Žiaľ, nedajú sa vymenovať všetky osoby, nedajú sa nahradiť vyšetrovania, ktoré mali bežať v dobe zločinov, nedajú sa odčiniť nové krivdy, ľudia, ktorí odišli do zahraničia v strachu, že na Slovensku nebudú môcť žiť ako demokraticky a bezpeční, v demokracii a v bezpečí. To sa stáva vždy, keď občania pripustia, aby zlo zašlo príliš ďaleko. Čiže myslím, že ani pán poslanec Grendel, a nemám takú ilúziu, ani ja pri tomto zákone sa nedomnievam, že sa môže napraviť všetko, ale je možné preukázať politickú vôľu.
Veľmi si vážim práve tú časť, ktorú ste, kde ste podčiarkli, že Národná rada sa nemusí vopred zaoberať ani otázkami posudzovania ústavnosti svojej politickej vôle, prejavenej politickej vôle, ani sa zaoberať tým, či bude niečo vyšetrené orgánmi činnými v trestnom konaní. Pred nami je otázka, že či vieme povedať občanom, aký je náš politický postoj k amnestiám, ktoré mali zastaviť vyšetrovanie, ktoré smerovalo do politických kruhov, a to je treba povedať takto jasne a takto to oddeliť od tých ostatných orgánov, orgánov demokratickej moci, ktorými sú súdy alebo, alebo exekutívna moc, ktorá môže zločiny vyšetrovať. My chceme ukázať, že nekryjeme zločincov.
A, samozrejme, ešte raz ďakujem za to, že ste pripojili k uzneseniu o zrušení amnestií aj uznesenie, ktoré dáva istú satisfakciu poškodeným.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Skutočne to bolo dobré upozornenie na to, že sa vlastne nejedná doslova a dopísmena o amnestiu, lebo išlo o zastavenie vyšetrovania. Samozrejme, bolo oveľa racionálnejšie z Mečiarovho pohľadu zastaviť vyšetrovanie, pretože ak by sa obnažila, nedajbože, poctivým vyšetrovaním Stredoslovákmi alebo ešte lepšími kádrami línia Roháč – Lexa – Mečiar s medzifigúrami vmedzerenými medzi tieto tri nosné body, tak by to bolo nepochybne oveľa nevýhodnejšie. Zastaviť vyšetrovanie bola tá cesta, takže my vlastne rokujeme o zrušení zastavenia vyšetrovania, čo sa mi zdá, dá sa povedať, ešte menej problematické.
Zmysel takéhoto rozhodnutia, hoc aj po 20 rokoch, je v tom a to je takmer biblické, že sa páchatelia dozvedia, že ničie stromy nerastú do neba. Ani ich. Dozvedel sa to vo chvíli, keď mal okolo krku slučku, aj Sadám Husajn, dozvedel sa to lyonský kat Klaus Barbie a, presne vzaté, i bez slučky na krku sa to dozvedela vyše 90-ročná súdružka prokurátorka Polednová-Brožová, ktorá sa podieľala na justičnej vražde Milady Horákovej.
Je teda potrebné, aby zločinci poznali, že ich stromy do neba nedorástli. A i v dusnej kambodžskej džungli nakoniec pred súdom stál Pol Pot. Je perverzné, ak v mene právnej pozitivizmu nechceme vykročiť cestou poučenia páchateľov o ich stromoch.

Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne. Ešte raz, už som raz povedal, že budeme podporovať tento návrh zákona, zahlasujeme zaňho, pretože sme presvedčení, že to bola obrovský, to bolo, to bolo, to bolo znásilnenie naozaj všetkého možného, to bolo slušnosti znásilnenie, práva znásilnenie, ľudskosti, všetkého, to treba napraviť, neviem, či bude dostatočná vôla zo strany koalície, ale necháme sa prekvapiť pri hlasovaní.
Cez to všetko mi je ľúto, Gábor, že veľmi emotívne si vykreslil pána Michala Kováča ml., ja mám iný trochu na to názor, okradol Technopol, teraz koncom júna 2015 prebehla kauza, obrovská kauza za 500 mil. euro, pardon, dolárov so zdravotníckym materiálom, spomína sa v tom aj slovenská firma Chirana, kde zase figuruje Michal Kováč ml., on to má v genetickej výbave. To znamená, že nerobme z neho nejakého chudáčika, ktorý proste, to je čestný chlapec, len ho uniesli. Áno, tam bol zneužitý, ale skutočne ako ľutovať ho, tohto pána asi netreba. Znova, tá kauza sa vyšetruje, 500 mil. dolárov tam je podvod a on je znova v tom namočený, áno, takže nehrajme sa na to, že je to nejaké chudiatko, ktoré treba chrániť, treba chrániť právo, treba chrániť určite právo a treba tie amnestie zrušiť, ale nie chrániť pána Kováča, to je podvodník u mňa.
Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ja chcem podporiť návrh pána Grendela. A len takú drobnosť by som k tomu jeho vystúpeniu doplnil, že nielen dať iskierku nádeje na spravodlivosť pánovi Kováčovi, ale nezobrať tú iskierku nádeje aj všetkým ostatným občanom, ktorí v budúcnosti by mohli zažiť takúto neprávosť a stratili by pritom právo na spravodlivosť. A preto apelujem na každého, na svedomie každého poslanca v tomto, v tomto parlamente, aby hlasoval za tento návrh, pretože nechcel by som, aby to bolo tak, ako povedal pán Dostál, že bolo potrebné tie návrhy podávať stále znova a znova.
Ja si myslím, že to treba spraviť raz, a to teraz.