40. schôdza

Ďakujem. Máme rokovací deň, takže s faktickými poznámkami dvaja poslanci: pani poslankyňa Remišová, pán poslanec Dostál.
Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová.

Ďakujem kolegovi Poliačikovi, ktorý hovoril, že sa taktiež podieľal na pracovnej skupine, tak ako hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, aj on poslal svoje pripomienky. Žiaľ, ako vidno, pracovná skupina ich nezapracovala a on ich teraz musí dávať ako pozmeňujúce návrhy.
To isté je v prípade našich návrhov. My sme dávali návrhy na komisiu. Naše návrhy zapracované neboli, preto sme ich podali v podobe pozmeňujúcich návrhov.
Čo sa týka pána Glváča, tak jemu len toľko, že chodil na každé rokovanie komisie, chodil zástupca za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, v tomto prípade konkrétne pán Heger.
Pán Glváč, nehovorte, že klamem, pretože vieme, kto z nás dvoch má zvyk klamať. A je teda veľmi zaujímavé, že na tej skupine chcete vidieť práve mňa, ale jednoducho za nás tam chodil kolega Heger na vašu skupinu. A ako som povedala, my sme poslali naše návrhy, tak ako ich poslal kolega Poliačik, ale tie návrhy zapracované neboli. Ten návrh nie je výsledkom spoločnej práce, je výsledkom práce, neviem, asi koaličných poslancov, pána Glváča, podľa toho ten návrh aj vyzerá.
Ale hovorím, dá sa ten návrh vylepšiť, padli tu viaceré a ešte aj kolegovia povedia ďalšie pozmeňujúce návrhy, ktorými ten, tá novela môže byť zásadne lepšia, a my sa vôbec nebránime, ak naše pozmeňujúce návrhy budú prijaté, tak ten návrh jednoducho podporíme.
A bola by som rada, keby sa tu nepoužívali takéto expresívne vyjadrenia. Tie si môžte používať na facebooku.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Poliačik tu hovoril o tom, že tiež, tiež sa teda pokúšal svoje predstavy realizovať, však napokon toto nie je prvý pokus, keď sa niekto v Národnej rade pokúša upraviť tento zákon, lebo, lebo všetci si uvedomujeme, že, že v tom zákone sú vážne problémy.
A aj v tomto volebnom období boli snahy novelizovať ústavný zákon, bola snaha vytvoriť komisiu alebo, alebo pracovnú skupinu, ktorá mala, mala pripraviť tú novelu. Tá pracovná skupina veľmi dlho nevznikla, veľmi dlho, dlho sa odkladal jej vznik a začiatok, začiatok činnosti, lebo nie všetky strany nominovali do nej svojich členov, podľa mojich teda informácií práve SNS, ktorej predseda inicioval vznik takej skupiny, tak nenominoval zástupcu SNS dlhšiu dobu, dlhšiu do, do tej skupiny. A keď napokon tá, keď napokon tá skupina... (Reakcia z pléna.) Však môžte reagovať.
Keď napokon tá skupina vznikla, tak ja som napríklad očakával, že výstupom bude spoločný návrh, kde budú podpísaní zástupcovia všetkých poslaneckých klubov na základe toho, že sa, že sa na tom, že sa na tom dohodnú.
Ale výsledok je, že tu máme opäť iba návrh koaličných poslancov, ktorý, nepochybujem, že vychádza aj z toho, o čom sa bavila, bavila tá skupina, ale určite to nie je výsledok práce tej pracovnej skupiny, určite to nie je vec nejakého konsenzuálneho, konsenzuálneho rozhodnutia celej skupiny, v tom prípade by pod takým návrhom boli podpísaní aj zástupcovia opozičných poslaneckých klubov, čo ale evidentne nie sú, a preto aj takáto diskusia teraz.

Reakcia asi nie je. Devätnásť hodín, prerušujem rokovanie. Pokračujeme, prvý o deviatej pán poslanec Beblavý.
A, pani poslankyňa Remišová, už mimo toho, to bolo na meno, to nebolo za poslanecký klub. Neodchádzajte, ale to bolo menovanie do komisie ako poslanec a nie za poslanecký klub.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Fedor a Grausová a z dôvodu práceneschopnosti pani poslankyňa Bašistová a pán poslanec Ďurovčík.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357//2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (tlač 1234).
Navrhovateľ, spravodajca sú na svojom mieste. Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Beblavý, ktorý nie je prítomný. Pýtam sa, či sa chce do rozpravy prihlásiť niekto ústne. Dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán Dostál ako prvý, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 1234.)

Vážený pán predkladateľ, vážení kolegovia. Kolegyne tu zatiaľ nie sú. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov má dva základné problémy. Tým prvý je, že je bezzubý, a tým druhým je, že je príliš tvrdý. Možno to znie paradoxne, ale je to tak. Dovolím si to tvrdiť ako niekto, kto je už tretí rok vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý rieši uplatňovanie zákona, ústavného zákona vo vzťahu k množstvu verejných funkcionárov, nielen, nielen voči poslancom Národnej rady, ale zároveň aj ako človek, ktorý bol alebo je členom komisií na ochranu verejného záujmu na všetkých úrovniach samosprávy. Teda mám skúsenosti aj z krajskej úrovne, aj z mestskej úrovne, aj z úrovne mestskej časti.
Prečo si myslím, že toto sú dva základné problémy? Zákon považujem za bezzubý, pretože v skutočne vážnych konfliktoch záujmov sa obvykle nedeje nič. Nedeje sa tam nič preto, lebo existuje nejaká väčšina, ktorá, ktorá zablokuje obvykle už to, aby sa konanie začalo, alebo keď sa konanie začne, tak rozhodne politicky, že skutok sa nestal. A zároveň som ale povedal, že považujem ten zákon za neprimerane tvrdý. A za neprimerane tvrdý ho považujem z dôvodu, že bez milosti núti orgány, ktoré o tom rozhodujú, udeľovať sankcie, veľmi tvrdé sankcie za drobné, neúmyselné a zväčša iba formálne porušenia zákona. Porušenia zákona spočívajúce v tom, že nedodáte alebo neodovzdáte oznámenie o majetkových a iných pomeroch za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca, urobíte to až 1. apríla. Pokuta. Zabudnite uviesť jednu parcelu z pozemkov, ktoré vlastníte a ktoré môžu byť rozpísané na množstve, teda môže mať množstvo listov vlastníctva. Pokuta. Zabudnete na to, že máte iba prerušenú živnosť a nie skončenú a obnoví sa vám živnosť, podnikanie. Pokuta. Dokonca dvakrát, dvakrát sa dopustíte takého drobného porušenia a nasleduje strana mandátu alebo strata verejnej funkcie. Čiže raz nepodáte 31. marca, ale až 1. apríla, druhýkrát omylom tam nezapíšete jednu parcelu z pozemkov, ktoré, ktoré ste zdedili, smola, strácate mandát alebo teda, alebo funkciu, ktorú zastávate.
No a chcel by som sa pozrieť na to, že ako z tohto hľadiska novela, s ktorou prišli koaliční kolegovia, pomáha riešiť tieto dva z môjho pohľadu najvážnejšie problémy ústavného zákona. Obávam sa, že ani veľmi nie, alebo teda, teda skoro vôbec nie. Ohľadom tej bezzubosti, možným pokusom alebo v tejto rovine je možné vnímať to navrhnuté prenesenie oznámení, ktoré verejní funkcionári podávajú, v prípade primátorov miest a predsedov samosprávnych krajov z komisií, ktoré existujú pri príslušných zastupiteľstvách, na výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. To by teoreticky mohlo pomôcť väčšej vymožiteľnosti tohto zákona, pretože zastupiteľstvá bývajú často zložené tak, že sú blízke buď primátorovi, alebo predsedovi samosprávneho kraja a nemajú reálnu vôľu konať vo veciach porušenia ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Keby sa to prenieslo na nejaký orgán, ktorý nie je priamo spojený s primátorom alebo županom, tak áno, teoreticky, teoreticky by mohol konať nestrannejšie, nezávislejšie a účinnejšie vymáhať plnenie tohto zákona a sankcionovať porušenia, porušenia niektorých ustanovení. Len je otázka, či by to naozaj bolo tak. Dostávame sa tu do problému, že sa narúša vzťah medzi štátnou mocou a samosprávou, pretože, pretože primátori a predstavitelia samosprávnych krajov sú predstaviteľmi samosprávy a štát by mal iba veľmi obmedzene vstupovať do fungovania samosprávy nejakými priamymi zásahmi, teda nie legislatívou, ale priamymi zásahmi. A toto je priamy zásad. A navyše výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nie je nejaký nezávislý úrad pre prešetrovanie konfliktov záujmov všetkých verejných činiteľov. Je to politicky konštituovaný orgán, v ktorom sedia politici, poslanci a tiež veľmi často rozhoduje, rozhoduje aj politicky.
Otázne je, že keby sa vytvoril nejaký úrad, či by to bolo riešenie. Obávam sa, že skôr nie, lebo, lebo mohol by mať formálne zdanie nezávislosti, ale tiež by bol zrejme len nejako politicky konštituovaný. Ale určite nepovažujem za dobré riešenie preniesť to na výbor pre nezlučiteľnosť, nezlučiteľnosť funkcií. Preto teda budem hlasovať za pozmeňujúce návrhy, ktoré žiadajú toto ustanovenie z návrhu novely vypustiť.
To, čo by sa v tom zákone malo zmeniť a čo sa v ňom nemení smerom k väčšej vymožiteľnosti, ak práve teraz o nej hovorím, je práve možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu orgánu nielen v prípade, že dotknutému funkcionárovi uloží sankciu, ale aj v prípade, že sa rozhodne nekonať. To v tom návrhu nie je. To bolo v niektorých predchádzajúcich návrhoch, s ktorými prichádzali dnes opoziční poslanci, a to je napríklad v pozmeňujúcom návrhu pani poslankyne Veroniky Remišovej, teda možnosť odvolať sa, že tretina členov orgánu sa môže odvolať nielen v prípade, že orgán rozhodne uložiť sankciu a teda konštatuje porušenie zákona, ale aj v prípade, že orgán nekoná.
Čo sa týka toho druhého problému, ani tam nenastáva nejaký, nejaký významný posun. Je tam, je tam ten moment, že v prípade toho, že sa poruší zákon, tak strata funkcie alebo mandátu má nastať iba v prípade, že je to v inom alebo v tom istom volebnom období, čo je taká čisto technikália, ktorá ale teda neodpovedá na tú, na tú základnú otázku, či strata mandátu alebo strana funkcie je primeranou sankciou za drobné, formálne porušenie zákona. Pamätám si na diskusie, ktoré sprevádzali prijatie toho zákona. Bolo to zdôvodňované tým, že je potrebné, aby nad politikmi bola nejaká sekera, alebo jeden plat, alebo tri platy, alebo dvanásť platov môže byť pre niektorých málo. Ale za roky, čo sledujem uplatňovanie tohto zákona, som sa nestretol s tým, že by reálne boli postihované vážne konflikty záujmov. Reálne postihované a riešené sú drobné prehrešky typu zmeškania alebo neúmyselného neuvedenia niečoho drobného a tam už tie pokuty sú drakonické a stratu verejnej funkcie, nieto ešte mandátu považujem za neprimerané.
Čiže tento návrh obsahuje viacero dobrých vecí, ktoré technicky vylepšujú zákon a reagujú na problémy z aplikačnej praxe. Obsahuje tam problematické ustanovenia vo vzťahu ku kontrole, kontrole samosprávy, ale nič zásadné nerieši. A teda nie je to spoločný návrh celého parlamentu a komisie, ktorá bola zriadená, ale je to návrh koaličných poslancov. Nie je pod ním podpísaná opozícia, mali sme na tú tému debatu včera.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickým poznámkami poslancami dvaja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mizík, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Prečo sa sťažujete na pokuty pre poslancov pre vaše takzvané drobné, neškodné, formálne omeškania? Však tak isto za drobné omeškania platia pokuty aj bežní ľudia, bežní občania tohto štátu. Čo sme my poslanci niečo viac? To isté, čo pre nás, aj pre ľudí. Takže rovnakým metrom a nesťažujte sa na nejaké formálne omeškania. Ďakujem.