40. schôdza

Pani poslankyňa Kaščáková.

Pán kolega Farkašovský, no vy ste nás poučili vo vašom príspevku o teórii žurnalistiky, o tom, čo je to novinárska etika, o tom, ako tu má byť korektný dialóg. Ale ja vlastne neviem, čo ste vy týmto vaším príspevkom vlastne chceli povedať. Lebo vy ste nepovedali, prečo ste za tento návrh alebo prípadne proti nemu. Predpokladám, že ste za. Prečo ho možno považujete za dobrý alebo lepší ako to, čo už máme dnes. Také nemastné, neslané vystúpenie, ani ryba, ani rak. A v záujme takej nejakej kvázi politickej korektnosti sa ako keby uchyľujete do nejakej vlastnej bubliny odtrhnutej od reality, od toho, čo tu na Slovensku máme, čo sa tu deje, ako sa tu politici správajú, vrátane tých politických špičiek, ktoré nám vládnu a majú prepojenie na mafiu a na rôzne proste korupčné praktiky. Ako keby ste to nevideli.
A ak my hovoríme o našich výhradách, o tom, čo si myslíme o tom zákone a hovoríme priamo o tom, prečo nám vadí a preto sme proti nemu, tak verím, že uznáte, že aj toto je súčasťou nejakého korektného dialógu, pretože vyjadrujeme jasne svoj názor. Tak vy okrem nejakých uhladených floskúl a nejakých teoretických poučiek o etike ste nepovedali žiadne argumenty za tento zákon v tejto diskusii.
A k tomu bodu, ako moji predrečníci hovorili, že novinári tu nie sú na kontrolu, ale na informovanosť, tak samozrejme, že mi trochu zobrali vietor z plachát. Ale každému musí napadnúť meno Kuciak, lebo to je logický a najvypuklejší prípad toho, keď novinár píše o faktoch, ktoré si možno bežný človek nevie dohľadať, nemá čas na takéto dôsledné pátranie po faktoch. A táto investigatíva je tu absolútne na mieste a je absolútne potrebná. Novinár tu je aj na kontrolu týchto faktov.

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Farkašovský, nepovedali ste to prvýkrát a priznám sa, že úprimne nerozumiem vášmu názoru, že úlohou médií alebo základnou úlohou médií nie je kontrolovať štátnu moc. Naozaj by som úprimne chcel porozumieť, ako to myslíte. Lebo veď, keď niekto hovorí o tom, že základnou úlohou médií, vrátane verejnoprávnych médií je kontrolovať štátnu moc, tak tým nijako nespochybňuje, že médiá majú aj informovať, médiá prinášajú predpoveď počasia, niektoré médiá sa venujú záhradkárstvu, niektoré médiá sú bulvárne a riešia, riešia súkromný život celebrít. Ale médiá, ktoré informujú o politike, z povahy veci predsa kontrolujú štátnu moc a je to ich úloha, ich základná úloha, ktorá sa nijako nebije s inými úlohami, vzdelávacími úlohami, s informačnými úlohami, šírením osvety a neviem s čím. Ja nerozumiem, s čím máte problém? Je základnou úlohou médií kontrolovať štátnu moc, kontrolovať politikov, vrátane politikov, ktorí sú, ktorí sú v opozícii.
Pokiaľ ide o ten názor, kde vám aj časť predrečníkov dala za pravdu, že médiá by nemali súdiť. Čo znamená, že médiá by nemali súdiť? Však médiá, keď vynesú nejaký hodnotiaci výrok, tak to nie je súdenie. Vyšetrujú orgány činné v trestnom konaní. Súdia súdy. Nikto sa nedostane do väzenia len za to, že si nejaké médium myslí, že daný politik spravil niečo zlé. Čo to teda znamená? Že médiá majú priniesť informáciu, že 63 zo 72 strán rigoróznej práce pána Danka bolo opísaných z nejakých iných kníh a teda môžu priniesť túto informáciu, ale nemôžu súdiť, nemôže povedať, že to je plagiát?

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pán Farkašovský, to, čo ste spomínali, že sa už píše čokoľvek, špiní sa ktokoľvek, svedčí podľa mňa o tom, že mnohí novinári sa častokrát, a to musím zájsť do mytológie, lebo ináč sa to nedá nazvať, správajú ako hydry. To bolo zviera s hlavou leva, telom kozy a zadkom draka. Samozrejme, nie všetci. Nepaušalizujem. A rozšíril by som vašu reč. Nielen špinia slovami, to je taký úsmevnejší zážitok, ale už majú aj podpásové ťahy. Keď ma raz obkľúčili a nedovolili mi aj napriek slušným prosbám, viacnásobným, prejsť ku dverám, tak jedna novinárka držala moju asistentku za nohu, aby mi nemohla otvoriť dvere. To už čo bolo? Lesbický harašment, či čo? Ďakujem za slovo.

S reakciou pán poslanec Farkašovský.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Po prvé, nebolo to kazateľské, pán kolega. Bol to pokojný spôsob ako povedať vlastný názor. Po druhé, informovať neznamená komentovať. Komentovať sa dá v určitých žánroch. Komentár ale v spravodajstve, komentovanie v spravodajstve nemá čo robiť. To by ste mali ako novinár vedieť.
Pán Mazurek, to, že konštruktívne pracujeme, dosvedčuje aj navrhovaná novela zákona, okrem iného.
Pán Pčolinský, investigatíva má a musí mať svoje pravidlá. V istom štádiu v záslužnej práci novinára jednoducho musí pokračovať kompetentný orgán, teda polícia, prokuratúry a súdy.
Pán Marosz, nepovedal som, že médiá nemajú kontrolovať moc. Ale prvotné poslanie médií je informovať. A prepáčte, v tomto nevidím nič iné a vôbec nie cynizmus. Toto sú vaše slová, ktoré používate. Ale nie je to proti právu kritizovať, aby sme to pochopili.
Pán Dostál, prvotná úloha médií je informovať. Problémom, to, čo hovoríte a to, čo chcete vedieť, sú hodnotové kritériá a hodnotová hierarchia, ktorá nie vždy je dodržiavaná zo strany médií.
No a, pani Kaščáková, čo s vami? Nikoho nepoúčam. Treba sa ozývať vo veciach, ktorým rozumiete, ale najskôr si treba asi nejaké skúsenosti vybudovať. Ťažko sa hovorí s človekom amatérom na odbornú záležitosť. Takže ak budete mať skúsenosti v tejto oblasti, veľmi si rád vás vypočujem a veľmi budem ochotný aj rád konfrontovať svoje skúsenosti s vašimi skúsenosťami. Ale to ešte v tejto súvislosti u vás zrejme dlho potrvá.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Mizík.

Vážené kolegyne a kolegovia, na stole máme zákon týkajúci sa médií. Dlhú dobu badať neuveriteľný posun vo fenoméne nazývanom periodická tlač a agentúrne spravodajstvo. Prapôvodný zmysel novín a ďalších médií bol poskytovať informácie. No mediálne prostredie sa radikálne zmenilo. Reči o nezávislých novinách sú iba utópiou. Nezávislé noviny sú príliš závislé na určitých finančných skupinách. Nezávislí novinári sú až príliš závislí na finančných skupinách. No kde je problém? No už som ho menoval. Finančné skupiny v pozadí všetkých médií.
Obrovský kapitál našich finančných skupín či korporácií zo zahraničia isto nebol vrazený do ovládnutia mediálneho trhu Slovenska kvôli objektívnemu informovaniu. Oligarchovia potrebujú médiá na svoje presadzovanie tzv. svojich ekonomických záujmov, ktoré presadzujú cez svoju ideologickú líniu. Čo je tragédia na Slovensku, scénu ovládlo zopár skupín rovnakého razenia. Hry na pravých, ľavých, liberálno-pravých, liberálno-ľavých, modrých, žltých, bielych, sú len hrou, je to len jedna Rubikova kocka.
Ja sa chcem zaoberať v tejto rozprave ideologickou líniou, ktorá slúži na odstránenie ideových nepriateľov, ktorí majú potenciál, možný potenciál ohroziť ich bezostyšné hrabanie a hrabanie, hromaždenie a hromaždenie majetku. Aj keď je taká jediná istota, vďakabohu, že skončia buď v hline, alebo v urne, alebo buď v nebi, alebo buď v pekle, to všetci máme rovnako. Práve toto hrabanie stojí v pozadí nebezpečnej neférovosti niektorých médií, špiny, ohovárania. Ako sa dehonestujú v médiách, ako sa dehonestuje v médiách a človek nemá možnosť obrany. Aj keď teoreticky má, je to prakticky nemožné, tak to vám predvediem. Začnem príkladom zo zajtrajška. Je to príklad z parlamentu, nie z médií, ale podobne to chodí aj v médiách.
Včera som povedal neodškriepiteľný fakt, a to, že Kiska sa bratríčkuje s Porošenkom, ktorý podporuje neonacistické batalióny. Je to fakt. Je to holý fakt. Nemeniteľný fakt. Fakt neodškriepiteľný. Odpoveďou mi bolo, že žijem v bubline, ktorá je úplne obludná a je plná nenávisti a zvrátenosti. Fakt je zvrátenosť. Ďakujem.
Čo sa stáva? Reálne pomenúvate fakty a čo sa nestane? Ste extrémista, ste pravicový radikál, ste fašista. Nuž, ako sa môžte brániť? Pomenujete asociálov, ste extrémista, rieši vás súd. Pomenujete zločiny migrantov a uvediete aj konkrétne prípady, ste extrémista a fašista a konšpirátor. Toto je veľmi zaujímavé. Poviete to isté, čo povedali Nelson Mandela a Desmond Tutu, obidvaja černosi, obidvaja nositelia Nobelovej ceny, a tu na Slovensku dostanete tisíc eura pokutu a médiá vás osočia, že ste extrémista a že ste sa neospravedlnil za svoje neľudské extrémistické výroky, že ste bol arogantný a tak ďalej a tak ďalej. Aby som bol úplne konkrétny, jeden príklad z novín. Portál Aktuality, autor Ladislav Bariak mladší, "Kotlebovci dostali pokutu za rasistické reči". Ďakujem pekne. Teda aj Nelson Mandela je rasista, keď to isté povedal, čo Kotleba, čo Kotlebovci.
Vytvorila sa situácia podobná situácii v 50. rokoch minulého storočia. V periodickej tlači, v novinách bol vytvorený triedny nepriateľ systému. Dostal meno diverzant, kulak, spiatočník, tmár a sionista. V súčasnosti je vytvorený tiež nepriateľ systému. Dostal meno extrémista, fašista, konšpirátor a antisemita. V 50. rokoch v novinách tzv. pracovné kolektívy a jedinci žiadali odsúdenie triedneho nepriateľa, spiatočníka, ktorý nechcel nasledovať svetlé zajtrajšky pod vedením robotníckej triedy hrdinského Sovietskeho zväzu a socialistického tábora. V súčasnosti v novinách a v agentúrnych správach žiadajú kolektívy, teraz zamaskované pod pláštikom takých či onakých neziskoviek, mimovládok, inštitútov a jednotlivcov a potom tzv. užitočných idiotov tiež odsúdenie a potrestanie tzv. extrémistov a konšpirátorov, ktorí nechcú nasledovať svetlé zajtrajšky Európskej únie, európskeho jadra a hrdinského Bruselu a Európskej únie pod vedením hrdinskej Merkelovej a hrdinsky bojujúceho Jeana-Claude Junckera, ktorý bojuje ťažký boj so všetkým alkoholom sveta, ktorý chce zničiť osobne.
V 50. rokoch bol v novinách vychvaľovaný sovietsky úderník, robotník a kolchozník a ich prínos pre výstavbu socializmu, čo bola hlúposť, ale bola to norma. V súčasnosti v novinách sú vychvaľovaní prišelci z Afriky a Blízkeho východu, to znamená, diplomovaní inžinieri, lekári a jadroví fyzici ako prínos pre rozvoj starnúcej populácie Európy a oživenie ekonomiky, čo je tiež hlúposť, ale keď to človek pomenuje, dostane titul fašista a extrémista.
Tak v 50. rokoch, ako aj v súčasnosti sa vytvorí ideológia, vytvoria sa vnútorní nepriatelia, sú prenasledovaní, špinení a súdení. A kto je tá ruka, čo spúšťa mechanizmus? No predsa v minulosti pero a v súčasnosti klávesnica počítača novinára. Vtedy aj dnes mal a má novinár dve možnosti. Mal a má dve možnosti: nebyť indoktrinovaným alebo samoscenzurovaným otrokom vládcu. Ešte raz pripomeniem meno Bariak mladší a jeho výrok, potom Arpád Soltész, ktorý hovorí o bielej spodine. Cíti sa niekto z vás ako biela spodina?
Ďalej v tejto rozprave zazneli slová ako náhubkový zákon. Preboha, kde to žijete, páni poslanci a pani poslankyňa zo SAS-ky?! Náhubkový zákon zaviedla Žitňanská, vy ste zaň hlasovali.
Pán Osuský vo svojej diskusii povedal, že noviny Republika zdochla. Bolo to nepekné vyjadrenie. Ja som mečiarovskú Republiku nečítal, možnože dvakrát, aby som sa priznal. Ja som čítal druhú Republiku. To boli noviny Miroslava Sládka.
A teraz, prečo zdochla Republika a prečo nezdochli iné noviny, súčasné, protežované? Tak spolumajiteľ ESET-u daroval 1,2 milióna eur Denníku N. Anton Zajac sa volal, tuším. Prispel i na Progresívne Slovensko, tú správnu, vyvolenú stranu.
A na záver by som chcel povedať, ešte raz, prečo som napríklad nezažaloval toho Ladislava Bariaka mladšieho? Je to také úsmevné, v obci, kde som učil, jeden taký dosť smiešny asociál mal prezývku Bariak. Keď sa prišiel hádať do školy alebo za rodičmi alebo za mnou, v zime prišiel, na jednej nohe čižma a na druhej šľapka s dajakým vtáčikom alebo s čím.
Ďakujem za slovo.