40. schôdza

Ďakujem všetkým vystupujúcim. Zareagujem len na pani kolegyňu, lebo asi ma nepochopila z toho, z toho, čo sa ma, teda vo vzťahu k môjmu pozmeňujúcemu návrhu. Ja vôbec nemám problém, nech aj na fúrikoch tam vozia, keď obchodný dom, obchodný reťazec povie, že to budete voziť na fúriku, lebo je to ekologické, tak ja s tým nemám žiadny problém. Ale nech to povie všetkým dodávateľom, že na fúriku budeš voziť aj z Nemecka, aj z Vranova nad Topľou, ale všetci. Nieže slovenskému výrobcovi poviem, že ty to budeš dávať v ekologických bedničkách, ktoré zaplatíš, a zahraničný to môže doniesť v akomkoľvek obale, resp. v kartóne, ktorý potom pôjde na, ktorý pôjde na síce recykláciu, ale sa musí zozbierať a tak ďalej a tak ďalej a už je to menej ekologické. To sme sa zle pochopili. Toto som hovoril, rovnaký prístup vo vzťahu ku všetkým a tento zákon to ako keby dáva na tú mieru, aby to tak bolo. Nič iné, nič menej, nič viac.

Ďakujem vám veľmi pekne za túto intenzívnu debatu k tomuto zákonu. Ja možnože začnem slovami pani poslankyne Kiššovej, ktorá tu v sále nie je, pre ňu sú autority obchodníci, SAMO, to znamená aliancia moderného obchodu, reťazce, ktoré ovládajú 80 % trhu s potravinami, ktoré tu robia temer 6 miliárd obratu, ktoré pýtajú na reklamnú kampaň 160 miliónov eur. No pre mňa ako ministerku pôdohospodárstva sú vážnymi autoritami Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Agrárna komora Slovenska, Združenie agropodnikateľov Slovenska, Združenie mladých farmárov, farmár, potravinár a spotrebiteľ, preto, milá pani poslankyňa, tento zákon.
To, že obchod nebol, nie je a nebude ani férový, ako to povedal pán poslanec Heger, to je možno jeho výklad. Ja sa pýtam: Prečo potom v dvadsiatich členských krajinách Európskej únie takýto zákon, ktorý definuje nekalé obchodné praktiky, je a je to v takých liberálnych krajinách, ako je Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia? Pýtam sa: Prečo asi? No preto, pretože v dodávateľsko-potravinárskom reťazci diktuje tempo ten silnejší a ten silnejší si diktuje také podmienky, ktorými zničí a zlikviduje všetkých, ktorí sú za ním. To znamená spracovateľov, to znamená poľnohospodárov, preto je tento zákon, a preto sme ho nastavili takto.
Ja sa, nechcela som sa vracať do histórie, pretože, ale históriu si treba pripomínať a pán Hrnko je rád, že to poviem, pýtam sa, kto tu bol osem rokov a ktorá vláda negociovala podmienky pre slovenských poľnohospodárov v Európskej únii? No pravicová vláda vyjednala to, že náš poľnohospodár dostal na hektár poľnohospodárskej pôdy 49 euro a všetky ostatné členské krajiny staré mali 230 až 330 euro na hektár. Aké to boli férové podmienky so 14-ročným prechodným obdobím? Už sme po tomto prechodnom období a ešte máme 78 % priemeru Európskej únie platby. Prosím pekne, ako sme mohli konkurovať tým, ktorí tu prišli s kapitálom, ako môžu naši stavať takéto veľké obchodné reťazce nadnárodné? No nemôžu, lebo tieto podmienky sme takéto vynegociovali.
My len robíme to, a to pán Heger povedal, že nieže prostredie ich zožralo. No nie poľnohospodárov prostredie zožralo, ale zožrali ich podmienky, ktoré my sme vynegociovali, a snažíme sa týmito opatreniami len urobiť to, čo sa farmárom a potravinárov za tých 20 rokov stalo. Chceme napraviť túto situáciu.
Pani Kiššová, tak celkom rada ju budem citovať, povedala, že no taký zákon sme urobili, že obchodník sa v týchto 44 podmienkach v nekalých obchodných praktikách nebude vedieť orientovať. No ja vám poviem, on sa bude orientovať veľmi dobre, lebo to bol on, obchodník, ktorý tieto obchodné podmienky a nekalé obchodné praktiky vyrobil. My sme ich len pomenovali týmito obchodnými praktikami, už dávno chodí na našich farmárov a na našich dodávateľov. Šesť rokov sme nenovelizovali tento zákon, tak hovoríme o stabilnom legislatívnom prostredí alebo podnikateľskom. Áno, nastal čas, aby sme definovali aj všetky ostatné, aj generálnu klauzulu. Obchodník veľmi dobre vie sa orientovať v týchto praktikách, lebo on bol ten, ktorý už ich dávno vyrobil a na dodávateľov ich vehementne uplatňuje.
Ja by som ešte chcela sa vrátiť k tým možnože podmienkam, ktoré, ktoré dávajú obchodníci našim farmárom, a ja si myslím, že pán Antal to tu už veľmi dobre spomínal, že ako sa vyjednáva. No ak vás zatvoria v piatok poobede o devätnástej do jednej miestnosti, ak vás tam nechajú o hlade tri hodiny a každý rok na ten istý tovar vám znižujú cenu, o čom môžme hovoriť? Môžme hovoriť o nátlaku. O nerovnomernom postavení v tomto dodávateľsko-potravinárskom reťazci. Preto tento zákon, preto, lebo farmár nie je len ten, čo, ktorý vyrába potraviny, milí kolegovia, kolegyne z opozície, ale je hlavne ten, ktorý sa stará o krajinu, ktorý tu necháva verejnoprospešné statky, ktorý sa stará o pôdu, o jej úrodnosť, má dosah na klimatické zmeny a na socio-ekonomické celé javy, ktoré sú na našej obci a na našej dedine.
Ak by obchodníci dali slovenským dodávateľom primeranú cenu a nenivočili by ich takými obchodnými prirážkami; mimochodom, obchodné prirážky na slovenské tovary sú často viac ako 100 % a na tie, ktoré sa tu dovážajú, bohužiaľ, niekedy sú len 20 až 30 %; ak by ich nenivočil takými prirážkami, určite by sme sa ani so slovenskými potravinami nedostali na také vysoké ceny oproti tým istým dovážaným zahraničným, pretože boli by konkurencieschopné. Ak by to tak nebolo, verte tomu, dnes by sme sa možnože nemuseli zaoberať ani tým poľským mäsom. A to, čo hovoril pán kolega Sedlák v Pravde, že naozaj chamtivosť nemá hraníc, tak to sa naozaj odzrkadlilo aj tu v tejto krajine, že je to úplne jedno, že kto aký tovar kde vyrobí, úplne jedno, obchodník je ho schopný predať kdekoľvek komukoľvek bez ohľadu na to, že či pozerá na to, či tú potravinu bude jesť dieťa, starý človek alebo ktokoľvek z vás.
Ešte raz, tento zákon a novela tohto zákona je tým, ktorý je zavŕšením toho, čo sme začali v Bruseli. V Bruseli v roku 2016 Slovenská republika počas svojho predsedníctva priniesla na stôl túto svoju tému, 28 členských štátov, 28 členských štátov jednomyseľne schválilo, že komisia je povinná urobiť smernicu o nekalých obchodných praktikách. A prečo táto novela na Slovensku, prečo v takomto čase? Pretože smernica, ktorá je, je, samozrejme, v bruselskom parlamente a kým nadobudne účinnosť, prejde ešte a pretečie ešte možnože zopár dní. A, samozrejme, to, aby sme vedeli dať lepšie podmienky a férovejšie podmienky našim poľnohospodárom a potravinárom, je niečo, čo sme touto novelou chceli dosiahnuť.
Ďakujem veľmi pekne za porozumenie. (Potlesk.)

Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol novelu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej chceme odstrániť možnosť nominácie na prezidentského kandidáta prostredníctvom tzv. poslaneckých podpisov. To je ten spôsob, kedy sa 15 poslancov podpíše pod kandidatúru nejakého, nejakého občana Slovenskej republiky na to, aby mohol následne kandidovať v prezidentských voľbách.
To je vlastne celá, celá úprava, ktorú navrhujeme. Ja by som to rád odôvodnil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som síce nebol určený, ale, bohužiaľ, pán poslanec Marosz tu nie je prítomný, tak ho budem musieť zastúpiť, aby som sa ako spravodajca vyjadril k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by bol súčasne aj gestorský výbor, s tým, aby návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda, aby som ešte raz uviedol novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorú predkladáme spolu s kolegami Martinom Beluským, Marianom Kotlebom a Rasťom Schlosárom.
Cieľom tejto novely ústavy je odstrániť možnosť, aby kandidáta na prezidenta nominovali aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Viete veľmi dobre, že v súčasnosti existujú dva spôsoby, ako možno niekoho nominovať na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Jeden spôsob je taký ten, ten legitímnejší, ten prvý spôsob, že tento občan, ak teda spĺňa nejaké formálne predpoklady, náležitosti, tak si môže vyzbierať 15-tisíc občianskych podpisov, ktoré, keď mu budú uznané, keď sa preukáže, že ich získal správnym spôsobom, a teda legitímne, tak môže, môže následne kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky.
Druhý spôsob, ten menej, menej korektný, by som povedal, je, že nejaký občan si získa priazeň a podpisy 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento spôsob nominácie kandidátov na prezidenta považujeme už za prežitok, ktorý nemá v súčasnej dobe opodstatnenie. Je to prežitok z čias, kedy ešte, keď ešte o prezidentovi rozhodovala a volila ho Národná rada Slovenskej republiky, a teda aj poslanci nominovali týchto kandidátov, ale v súčasnosti volia prezidenta Slovenskej republiky občania, čiže je logické, aby o kandidátoch rozhodovali v prvom rade občania.
Viete veľmi dobre, že, viete veľmi dobre, že mnohí kandidáti, ktorí sú nominovaní s tzv. poslaneckými podpismi, sú silne politicky prepojení, napríklad asi nikto nepochybuje o tom, že kandidát Šefčovič, ktorý kandiduje momentálne na prezidenta Slovenskej republiky, teda nie je nejaký nadstranícky kandidát, ale že je to evidentne kandidát strany SMER, keďže jeho poslanci sa podpísali pod kandidatúru tohto pána. Naopak, sú tu iní občania, ktorí zase, zase síce nie sú možno prepojení na nejaké politické strany, ale len skúšajú šťastie, postávajú pred Národnou radou a chodia a pýtajú si podpisy poslancov Národnej rady.
My si myslíme, že nominovanie kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky prostredníctvom týchto podpisov poslancov je nielen nefér voči tým, ktorí si obehajú tých 15-tisíc občanov, ale že je to teda aj politicky previazané, pretože takýto kandidát, samozrejme, potom má nejakú tendenciu splácať svoj politický dlh voči poslancom, ktorí ho nominovali, a najmä, a najmä, a to sa ukázalo teraz nedávno, sú s tým aj praktické problémy.
Pravdepodobne všetci ste postrehli tú kauzu, kedy istý dôchodca, pán Molnár, počas dňa otvorených dverí chodil za poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a pýtal si od nich podpisy pod svoju kandidatúru. Viacerí poslanci vrátane nás vtedy povedali tomuto pánovi, že poslanecké podpisy mu nedáme, ale na občiansku petíciu ako občania Slovenskej republiky medzi ostatných občanov sa nemáme problém podpísať. To sme aj spravili, dôkladne sme si ten materiál, tú jeho petíciu prečítali, podpísali sme to v dobrej viere a čo urobil potom pán Molnár? Doma dotlačil do voľného bieleho miesta, že to nie je petícia, ale že je to petícia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a túto kandidátnu listinu potom odovzdal do Národnej rady Slovenskej republiky, akože získal podpisy 15 poslancov. Čiže evidentne sa jedná o podvod. Samozrejme, samozrejme, tieto podpisy neboli, neboli našťastie uznané, pretože pri podpisovaní je vždy z právneho pohľadu najdôležitejší účel alebo úmysel, s ktorým, s ktorým to daný človek podpisuje.
Takisto, takisto mnohí poslanci, kolegovia, máte určite aj negatívne skúsenosti s ľuďmi, ktorí, ako som povedal, postávajú pred Národnou radou a vyslovene aj niekedy až, až takým násilným spôsobom žobrú o poslanecké podpisy na svoju kandidatúru. Mne sa to tiež stalo, zastavila ma jedna pani pre, na schodoch tuto dole s tým, že aby som jej podpísal kandidatúru. Ja som ju nikdy nevidel. Nikdy som tú ženu nevidel. Povedal som jej: Nehnevajte sa, pani, možno ste tá najsvedomitejšia, najčestnejšia žena pod slnkom, ale to ja neviem v danom okamihu, pretože som na schodoch, kde som vás práve stretol, a takúto kandidátnu listinu vám, samozrejme, podpísať nemôžem. Ona oponovala tým, že ani oni predsa, občania nevedia, koho si volia do Národnej rady a nepoznajú tých poslancov, ktorí tu, čo tu ich záujmy zastupujú, ale, ale to, samozrejme, nie je, nie je náš problém, pretože každý volič by mal poznať politikov alebo poslancov, ktorých si zvolil.
My sme sa viackrát vyjadrili, že sme nedali poslanecké podpisy ani evidentne nášmu nominantovi, ktorým, na prezidenta Slovenskej republiky, nášmu kandidátovi, ktorým je Marian Kotleba. Nechceli sme to spraviť týmto spôsobom, pretože považujeme za oveľa férovejšie, aby o jeho kandidatúre rozhodli občania, o čom aj rozhodli tým, že jeho petíciu podpísalo viac ako 27-tisíc ľudí.
A posledná vec, čo je na týchto, na týchto poslaneckých nomináciách taká, taká devalvujúca, ako to vystihol jeden, jeden poslanecký kolega, teraz neviem, či z koalície, alebo opozície, lebo to je, je to odídenec z koalície, ktorý povedal, že tieto poslanecké podpisovania tých občianskych petícií často pripomínajú už ako keby nejaký facebookový lajk. Že poslanec skrátka dáva svoj podpis kadekomu na ulici pod, pod nejaké petície, ako keby to bol nejaký nezáväzný, nezáväzný, nezáväzný akt vyjadrenia dobrej vôle alebo niečoho podobného, pričom vôbec to nie je náležité dôstojnosti a vážnosti toho právneho aktu, toho poslaneckého podpisu.
Čiže za týmto účelom a za účelom posilnenia apolitickej funkcie, nezávislosti prezidenta Slovenskej republiky, aby nebol zaviazaný nejakým, nejakej politickej strane, nejakým poslancom z politickej strany, ktorí ho nominovali a ktorí ho do tej funkcie aj potom následne aj vlastne dostali, že vďaka nim mohol nominov; mohol kandidovať, chceme posilniť apolitickosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky, aby sa prestrihlo to puto medzi Národnou radou a prezidentom a aby o prezidentovi rozhodovali výlučne občania prostredníctvom nástroja priamej v podstate demokracie, to znamená prostredníctvom priamych volieb.
Toľko z našej strany, ďakujeme za prípadnú podporu.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, že aj ja som sa stretla s tým, že pýtali poslancov o podpisy.
A, pán Uhrík, nadviažem na vaše posledné slová, že prezident by nemal klamať a nemali by klamať ani ústavní činitelia. Chcem sa vás opýtať, pán Uhrík, deň pred voľbami v piatok v Humennom pán kandidát na prezidenta, váš pán kandidát, prišiel urobiť veľkú demonštráciu v piatok večer v moratóriu, že do Humenného prídu migranti a takto zaviedol občanov Humenného. Ja si myslím, že klamal. Lebo doteraz žiadni migranti neprišli, je ich tam 11. Tak by som sa chcela spýtať, že vlastne kde sú tí migranti a kedy prídu, ak to bolo také súrne v piatok večer pred voľbami, pretože si myslím, že jednoducho; alebo z akej pohnútky to bolo urobené, alebo kto za tým stál, alebo kto im to poradil, pretože viem, že vaši vlastní členovia chceli, aby táto demonštrácia bola v utorok po voľbách, ale vy ste to urobili v piatok večer. A ja si myslím, že tieto pohnútky boli niečím motivované. A dodnes žiaden migrant do Humenného neprišiel, je ich tam 11 a neviem, dokedy budeme čakať, ale myslím si, že to bolo účelové ovplyvňovanie volieb, a myslím si, že nebolo zadarmo.
Ďakujem.

Pani Vaľová, ďakujem pekne teda za názor, ale neviem, neviem, veď neboli sme to my, kto dával do vlády Slovenskej republiky návrh, nemáme my ministra vnútra, ktorý takýto návrh predkladal a potom po verejnom tlaku, keď sa to prevalilo, že na rokovanie vlády sa pripravuje takýto materiál, po verejnom tlaku to následne stiahol, aby s tým počkali až po komunálnych voľbách. To je jedna vec.
A druhá vec, pani Vaľová, a teraz bez urážky k vám, nemyslite si, že my sme tú organizáciu alebo ten protest, ten protest proti prijímaniu imigrantov urobili kvôli vám. My sme v Humennom nemali kandidáta, to znamená, že nejakým spôsobom nám, nám nezáležalo na tom, kto zvíťazí, ani sme nikoho nepodporovali, jednoducho nám ale vadilo to, že takto, takto a takým zákerným spôsobom sa vláda opäť raz pokúsila, skúšala, že čo ľudia spravia, ako zareagujú, či sa niekto vzoprie, či to prejde hladko alebo čo vlastne môžu robiť, aby; keby nebol nejaký protest, keby nebola nejaká, nejaká protireakcia, tak ja verím tomu, že by to hladko prešlo. Tak ako to bolo aj v prípade Marrákeša, kde som presvedčený o tom, že to bolo zastavené len kvôli tomu, že sa verejnosť do toho začala obúvať. Keby sa to nemedializovalo a aj vďaka nám teda netlačilo, tak podľa mňa, podľa mňa vaši poslanci by s tým nemali problém schváliť to, lebo bol to pán Blaha, kto na výbore povedal, že jediné, čo im na tom vadí, je, že verejnosť na to nie je pripravená.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, možnosť stať sa kandidátom dvoma rôznymi spôsobmi dostáva kandidátov do rozdielneho postavenia, v ktorom majú kandidáti nominovaní poslancami niekoľko výhod. Kandidát, ktorý potrebuje zozbierať minimálne 15-tisíc podpisov, musí začať konať v dostatočnom predstihu. Organizácia zberu podpisov ho stojí množstvo úsilia. Zber podpisov ho zviditeľní v očiach verejnosti, ale v tom čase je už aj potencionálnym terčom antikampane médií, hlavne pokiaľ sa jedná o pronárodne orientovaného a migračné toky z Afriky, Ázie kritizujúceho kandidáta.
Kandidát s 15 podpismi poslancov je starostí okolo petície občanov ušetrený. Môže sa naplno venovať predvolebnej kampani, tak ako si ju s volebným tímom naplánoval. Samozrejme, nič v živote nie je úplne zadarmo a vzniká tam nejaká forma záväzku medzi možným budúcim prezidentom a signatármi petície z radov poslancov. V najlepšom prípade len veľmi jemná forma záväzku v štýle výčitky, ja som ti to vtedy podpísal a ty mi dnes nepomôžeš?
Ale je tu ten najdôležitejší aspekt k veci. Prečo by v prípade kandidatúry na prezidenta mal mať podpis poslanca hodnotu tisíc podpisov občanov? Ak už prezidenta nevolí parlament, tak nech sme si v hodnote podpisu všetci rovní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, poslanci za poslanecký klub Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík a Martin Beluský predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 120/´93 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov.
Zo znenia navrhovanej úpravy je zrejmý jej účel, ktorý vysvetlím v rozprave, do ktorej sa zároveň hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Dobrý podvečer, dámy a páni, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia tohto návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.