40. schôdza

Ja chcem iba pre spravodlivosť teda uviesť, že, že ja celkom oceňujem, že tu sedí pán poslanec Hambálek a dokonca sa aj zapojil faktickou poznámkou, lebo asi som mu na začiatku trochu krivdila, on to proste naozaj počúval, ale vyjadril pochybnosť, že či to skôr nespočíva na pleciach posudkových lekárov, čo určite v niektorých prípadoch môže byť, ale tie prípady, teda ktoré konkrétne ja riešim, tak tam je úplne že dokázané, že, že to zlyháva na úradoch práce sociálnych vecí a rodiny, že to nie je úplne, že aj v tých posudkoch to je a tak. No proste to som tým chcela povedať, že keď hľadáme teda že spojencov alebo niekoho kto by nás aspoň počúval, tak musím veľmi oceniť, že pán poslanec Hambálek tu sedí. Ďakujem.

Ďakujem za, ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona za skupinu poslancov o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho v rámci legislatívneho procesu.
V minulosti už som vlastne v tejto téme vystúpila pri obedoch zadarmo, kde som vlastne hovorila o tom, že kritizujem to, že obedy zadarmo išli z kapitoly hmotnej núdze, kde sa nachádzajú ľudia, ktorí sú najchudobnejší na Slovensku, a teda tí, ktorí sa tam ozaj reálne nachádzajú a potrebujú našu pomoc, tak tým reálne nepomáhame. V pôvodnom, v pôvodnom zákone, ktorý menil a rozširoval okruh ľudí, sa financovali obedy pre všetky deti bez rozdielu teda na príjem rodiny a išlo to teda z budgetu, kde v minulosti sa dotovali len obedy pre deti, ktoré sa nachádzali v hmotnej núdzi. Avšak naším cieľom a hlavným cieľom návrhu zákona je podporiť aj dôchodcov, tak starobných, ako aj invalidných, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej situácii a teda reálne sa nachádzajú v hmotnej núdzi, čiže sú poberateľmi aj hmotnej núdze.
Touto formou vlastne navrhujeme, aby štát prispel k zvyšovaniu ich životnej úrovne. Účinok tejto právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2019 z dôvodu, že od tohto dátumu sa začne v plnej miere uplatňovať systém dotácií na podporu výchovy stravovacím návykom detí, ktoré by sa mali teda poskytovať širšiemu okruhu detí ako v minulosti. Obedy zadarmo by tak od 1. septembra 2019 nemali mať len deti, ale teda podľa nášho názoru aj ľudia, ktorí tam reálne patria a teda poberajú príspevok v hmotnej núdzi a sú to starobní dôchodcovia a teda invalidní dôchodcovia. Na základe informácií z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky možno uviesť, že k 31. októbru minulého roku je v Slovenskej republike evidovaných 150-tisíc osôb v hmotnej núdzi ako, aj ako spoločne posudzované osoby. Z toho 4809 osôb v hmotnej núdzi poberajú starobný dôchodok. To znamená, máme, máme tu takmer 5-tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú najchudobnejší z najchudobnejších. A to nie je malé číslo. Ak zoberieme paralelu s tým, že dnes deti odnesú obed a všetko ide do odpadu, a títo ľudia sú hladní, tak je to obrovský paradox, že platíme niečo z kapitoly hmotnej núdze, z verejných výdavkov, a na druhej strane tu máme chudobných dôchodcov v počte takmer 5-tisíc ľudí.
Ďalších 1752 je osôb v hmotnej núdzi poberajúcich invalidný dôchodok, to znamená, ide o ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť príjem cez formou pracovného úväzku teda, lebo majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 percent. Práve dôchodcovia, ktorí majú nízky príjem, budú po zvýšení cien, ktoré vlastne nastávajú práve od januára, nastali teda reálne, šetriť určite na strave. Aby mali peniaze na to, aby im svietilo, aby mali teplo, aby dokázali zabezpečiť nájom, tak začnú šetriť na strave. Aj tá strava je dnes pre nich ťažko dostupná, pretože aj potraviny idú hore. A teda preto máme za to, že prvé, prvé, čo sa odzrkadlí, tento efekt zvyšujúcich sa energií, cien energií bude práve na túto cieľovú skupinu a teda na starobných dôchodcov, ktorí sú v hmotnej núdzi a nedokážu si už pre svoj vek zabezpečiť ďalší príjem z pracovnej činnosti, a taktiež invalidných dôchodcov, ktorí taktiež sa nemôžu dostať na trh práce len tak ľahko, že jednoducho sa im ponúkajú miesta na každom kroku. Ide o ľudí, ktorých miera funkčnej poruchy je narušená teda viac ako 70 percent.
Toto všetko bude mať určite dopad na ich výživu. A teda ja mám reálny, ja mám reálne skúsenosti s tým, že ak napríklad aj v zariadení nemajú dostatočné, nemajú dostatočnú stravu, tak tí ľudia chradnú a dostávajú sa nám opätovne do nemocníc. A toto nám nastane aj u starobných dôchodcoch a invalidných po zvyšovaní cien práve, práve aj v domácom prostredí. Preto máme za to, že ak by im štát zabezpečil takúto sumu, ktorú poskytuje práve deťom na zabezpečovanie stravy, tak určite by sme vedeli aj tú ich výživu vyrovnávať s tým, že by nechradli a v podstate by sa nám opätovne nedostávali do zdravotníckej siete, respektíve ak dajú peňazí viac teda na energie, môže sa stať, že stratia, stratia vlastne byty, ktoré si nedokážu zaplatiť, a mnohí sa v podstate ocitajú v útulkoch.
Čiže prvú vec, ktorú, ktorú si myslím, ak sú títo ľudia v hmotnej núdzi a čo má byť verejným výdavkom, musíme, musíme sanovať ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť ďalší príjem formou zárobkovej činnosti, a to sú práve starí ľudia a ľudia, ktorí majú mieru funkčnej poruchy vykonávať pracovnú činnosť nad 70 percent. Dnes v podstate by sa jednalo o 6561 ľudí a každá obec v podstate už dnes vydáva stravnú jednotku pre dôchodcov. Čiže ak by sme takýto, túto vlastne novelu prijali v pléne, tak de facto a de jure by mohli vydávať tú stravu týmto ľuďom, ktorí sa, ktorí, ktorých je 6600 takmer na Slovensku, práve zadarmo. A garantujem vám, že títo ľudia by tú stravu nevylievali niekde pomimo, ale naozaj že by, že by ju zjedli. Dnes v podstate majú nárok na vianočný príspevok dôchodcovia, ktorých úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre plnoletú osobu, a bude, bude to štát vlastne rozširovať. Avšak naozaj máme skupinu ľudí, ktorí nám chudobnejú a viac chudobnejú a jeden vianočný dôchodok ich z toho nevytrhne. Oni potrebujú každý deň jesť, lebo ak nebudú mať peniaze, nebude teplá strava, nebudú mať proste výživu, budú chradnúť a zomierajú v nedôstojných podmienkach. Takže ak, ak som sa správne dostala k výpočtom dôchodkov, tak dnes napríklad človek, ktorý má odpracovaných 30 rokov, tak môže mať minimálny dôchodok 278,90, a človek, ktorý odpracoval 40 rokov, je to 322. Ak z toho odpočítajú nájom, zvýšené energie, naozaj lieky, tak im ostáva len šetriť na tej strave. Je to najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva na Slovensku. A preto ja som ani nesúhlasila, aby obedy zadarmo, po prvé, išli plošne, po druhé, nevieme, čo chceme s nimi dosiahnuť, ale to, že naozaj máme 6000 ľudí na Slovensku, ktorí nemajú ani jedno jedlo denne a nemajú ani peniaze ako si ho zabezpečiť, ma utvrdilo v tom, že podám túto novelu a zabojujem za týchto ľudí.
Preto vás prosím, aby ste zvážili túto podporu tejto novele, a poviem aj prečo. Na obedy zadarmo pre deti bolo vyčlenených 120 miliónov, ale predpokladá sa, že cirka sa minie 80 a 90, lebo už sa to dá predpokladať podľa kapacít, lebo nové nevytvoria v podstate, takže do tejto rezervy by sa zmestili aj v podstate 2 milióny, ktoré by to pre týchto ľudí obnášalo. Je to bagateľ oproti tomu, že zachránime zdravie a život ľudí, ktorí niečo odpracovali a ktorí sú buď na sklonku života, alebo nemajú možnosť pracovať v našej republike, lebo aj zamestnanie pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí je dnes neznámou na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1293. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Môžem poprosiť tento mikrofón tu bližšie? Mikrofón. Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte, aby som už po druhýkrát predstavila návrh zákona, ktorý, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, ktorý predkladáme za skupinu poslancov z hnutia OĽANO.
Začlenenie osôb so zdravotným postihnutím do bežného života je často nemysliteľné bez súbežného začlenenia týchto osôb na trh práce. Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je presadenie sa na trhu práce obzvlášť náročnou úlohou. Za účelom zlepšenia vyhliadok na uplatnenie sa osôb so zdravotným postihnutím na trhu práce existuje viacero nástrojov. Medzi inými je to aj príspevok na činnosť pracovného asistenta. Príspevok na činnosť pracovného asistenta však možno v súčasnosti poskytnúť buď zamestnávateľovi, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe. Aby bol pracovný asistent dostupný čo najväčšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, zákon o službách zamestnanosti pod pojem samostatne zárobkovo činná osoba zahŕňa aj konateľov spoločnosti, osoby vykonávajúce slobodné povolanie a podobne. Napriek evidentnej a nepopierateľnej snahe ponúknuť príspevok na činnosť pracovného asistenta čo možno najširšiemu okruhu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré majú záujem pracovať, stále však existuje pomerne početná skupina pracovných činností, na výkon ktorých príspevok na činnosť pracovného asistenta nemožno poskytnúť. A teda do takýchto skupín pracovných činností spadajú napríklad umelci, športovci, ale aj verejní funkcionári.
Cieľom návrhu zákona je teda rozšírenie okruhu osôb a pracovných činností, na výkon ktorých je možné požiadať o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Zámerom predloženého návrhu zákona je možnosť poskytnutia príspevku na činnosť pracovného asistenta aj pre ťažko zdravotne postihnutého umelca, športovca či ťažko zdravotne postihnutého verejného funkcionára.
Predkladaný návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a to s minimálnym vplyvom na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem a hlásim sa zároveň do rozpravy.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1286. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ak spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1354 zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Tak ešte, ešte raz dnes. Vážení kolegovia, dovoľte, aby som vám priblížila, o čom v tejto novele zákona o službách zamestnanosti ide. Ešte predtým by som však chcela dať do pozornosti jednu informáciu, teda dúfam, že už bude potvrdená, a to, že na júnovej schôdzi som predložila procedurálny návrh, aby sa zákony, ktoré sa týkajú ľudí nepočujúcich alebo teda ktoré sa týkajú, zákony, ktoré sa týkajú ľudí so zdravotným postihnutím a teda predovšetkým nepočujúcich, aby sa tlmočili do posunkového jazyka, Tak pevne verím, že, že už aj tento môj návrh zákona, rovnako ako aj návrh zákona, ktoré predkladali kolegyne Nicholsonová a Zimenová, bude pretlmočený do posunkového jazyka a budú to také prvé lastovičky v tomto parlamente. Zatiaľ uvidíme, ako, ako to pôjde ďalej.
Čo sa týka pracovného asistenta pre ľudí so zdravotným postihnutím, začala by som čl. 27 Dohôd o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý hovorí o práci a zamestnaní. Zmluvné strany uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím na prácu na rovnakom základe s ostatnými. Zahŕňa to právo na možnosť živiť sa slobodne zvolenou prácou alebo prácou prijatou na trhu práce a právo na pracovné prostredie, ktoré je otvorené, začleňujúce a prístupné osobám so zdravotným postihnutím. Toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla rozšíriť ten okruh pracovných asistentov. Pretože nie každý, každá osoba so zdravotným postihnutím má možnosť získať pracovného asistenta na svoju činnosť, lebo jednoducho sa s touto činnosťou v zákone nepočíta. A samozrejme, čo urobia úrady práce? Žiadosť o takéhoto pracovného asistenta zamietnu.
Rovnako čl. 27 hovorí, že teda zmluvné strany budú chrániť na rovnakom základe s ostatnými práva osôb so zdravotným postihnutím na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, vrátane rovnakých príležitostí. Ani rovnaké príležitosti tu určite nemáme. Budú podporovať tvorbu pracovných príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím a ich kariérny postup na trhu prác. To takisto ani tento zákon v tejto súčasnej podobe nespĺňa. Ako aj asistenciu pri hľadaní, získavaní a udržaní si zamestnania a pri návrate do zamestnania. Zamestnanie síce máme, ale nie je tam asistencia pri tých ďalších formách činností, ktoré som už spomínala.
Samotný článok hovorí aj o tom, že budú podporovať príležitosti na samostatnú zárobkovú činnosť, podnikanie, rozvoj družstiev a začatie vlastného podnikania. Budú zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím vo verejnom sektore. A toto tiež musím pripomenúť, že toto sa takisto deje len v oklieštenej podobe. Ja by som si napríklad naozaj predstavovala, aby hlavné kontaktné miesto, ktoré sa má zaoberať požiadavkami ľudí so zdravotným postihnutím, malo vo svojich radoch zamestnaného človeka so zdravotným postihnutím, aby to bolo autentické. Zatiaľ sa nič také nedeje. Zabezpečia, aby sa pre osoby so zdravotným postihnutím na pracovisku realizovali primerané úpravy. Tu treba povedať, čo sú primerané úpravy. To sú naozaj individuálne požiadavky osôb so zdravotným postihnutím a tu sa nehovorí o prístupnosti. Prístupnosť aká taká by mala byť samozrejmosťou. Čiže my nemáme ešte ani tú prístupnosť, nieto ešte tie primerané podmienky.
Aj preto, že tu máme tento čl. 27, ku ktorému sme sa okrem iného zaviazali tým, že sme ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, a ten posun k tomuto dohovoru je strašne, strašne pomalý, aj preto prichádzam teda s touto novelou, ktorá by mohla pomôcť realite. Lebo naozaj ľudia so zdravotným postihnutím vykonávajú aj iné druhy činností ako len to, že sú zamestnaní niekde, že majú svojho zamestnávateľa, kde nie je problém získať pracovného asistenta, ak zamestnávateľ, samozrejme, o neho požiada, a potom ešte tu máme možnosť pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré, ktoré však v dnešnej podobe máme množstvo foriem, ktoré naozaj toho, toho pracovného asistenta nedostávajú. A teda tu treba naozaj spomenúť možno práve tie umelecké činnosti, ktoré sa dajú robiť z domu, majú evidentné výsledky. To znamená, že nikto nemôže spochybňovať, že, že tými umelcami naozaj sú, pretože majú za sebou diela, či sú to už rôzne vystúpenia, či sú to maliarske diela. Alebo máme tu dokonca spisovateľov, už niekoľkých, tuším, som zaregistrovala. Takže naozaj sú to činnosti, ktoré môžu vykonávať osoby so zdravotným postihnutím a pracovného asistenta nedostanú.
Rovnako tu máme mnoho športovcov. A ja by som sa v tejto chvíli prihovárala aspoň za tých športovcov, ktorí ten šport robia na vrcholovej úrovni a toho asistenta naozaj potrebujú. A tam sú takisto výsledky nespochybniteľné. Čiže nie je to, že proste tu bude štát prispievať na nejakú činnosť ľuďom, ktorí nevedia, čo chcú robiť. Proste naozaj mnohí sa hľadajú a nejakým spôsobom začať musia. Naozaj musia do toho investovať veľké peniaze. Ale hovoríme tu aj o reprezentantoch, ktorí tých asistentov potrebujú. Máme tu mnoho športov, ktoré, ktoré robia ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, a podľa mňa by im aj pracovní asistenti pomohli.
No a, samozrejme, sú tu verejní funkcionári. Čiže aj teraz, ako tu sedím, opäť som odkázaná na to, že musím žiadať, proste, o pomoc kolegov, aj keď ja verím tomu, že ani jeden s tým nemám problém, ale byť v tej situácii, keď neustále musíte čakať, kým niekto dobehne a kým niekto sa dovtípi, či potrebujete pomoc alebo nepotrebujete, keď to má robiť, samozrejme, asistent, ktorý sem do tejto sály nesmie, tak je to naozaj problém. Takže aj preto si myslím, že verejní funkcionári by mali mať pracovných asistentov a možno nie osobných, lebo, lebo je tu to, čo som spomínala už aj v tom predchádzajúcom príspevku k osobným asistentom na školách, že sú to cudzí ľudia, a tým pádom nevie sa tá inštitúcia vysporiadať s tým, vlastne, kto je osobný asistent a v akom vzťahu má byť. Jednoducho je tu cudzí element.
Takže tieto tri skupiny. No a ešte by som ich trošku viacej priblížila.
Právnym rámcom napríklad slobodných povolaní sú hlavne zákony o jednotlivých komorách. Podnikatelia bez živnostenského oprávnenia teda musia mať na výkon svojej, musia byť na výkon svojej činnosti zapísaní buď v nejakej komore, alebo majú na výkon svojej činnosti uzatvorené zmluvy v rámci autorského zákona alebo napríklad zákona o finančnom sprostredkovaní. Čiže, čiže všetky tieto činnosti by mali byť samozrejme zahrnuté medzi činnosti, ktoré, alebo osoby, ktoré vykonávajú takéto činnosti, by mali mať možnosť získať pracovného asistenta. Osoba, ktorá chce vykonávať slobodné povolanie, sa napríklad musí zaregistrovať na Štatistickom úrade. Príjmy sú jednoznačne definované. Patria pod príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, napríklad podľa § 6 ods. 2 písm. a) alebo b) zákona o dani z príjmov. Čiže, čiže všetko sú to úplne legitímne veci a ľahko identifikovateľné. Osoba vykonávajúca slobodné povolanie má rovnakú povinnosť ako živnostník platiť odvody do zdravotnej poisťovne, do Sociálnej poisťovne, daňový úrad po odovzdaní daňového priznania skúma pri sociálnych odvodoch, že či tá osoba prekročila príjem, na základe ktorého jej vznikne povinnosť platiť odvody aj do Sociálnej poisťovne, alebo nevznikne. Čiže je tam stále rovnaký vzťah ako pri samostatne zárobkovo činnej osobe. A teda ako som už spomínala, mnoho ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím sa hľadá práve v takých tých umeleckých činnostiach. A preto sa to často stáva náplňou ich a zmyslom ich života.
Preto si myslím, že aj v tomto prípade aj treba podporovať aj formou pracovného asistenta takýchto ľudí a treba tie činnosti nejakým spôsobom profesionalizovať. Pretože, resp. aj oni, ak sa chcú profesionalizovať, potrebujú lepší servis, a to nedostanú, keď im ho, ich bude robiť osobný asistent. Potrebujú človeka, ktorý to bude robiť v pracovnom čase, pretože osobný asistent je človek, ktorý väčšinou, je to možno, možno ho získať skôr na tie činnosti osobného charakteru, ale nie na prácu. To je jeden problém. A teda druhý problém je ten, že naozaj ten pracovný asistent je jednoznačnejšie definovaný ako keby v systéme a sú jednoznačne pre neho zadefinované podmienky, ako funguje a tým pádom ani tá fluktuácia nemusí byť až taká veľká ako pri osobných asistentoch. Čiže ak chce človek so zdravotným postihnutím sa naozaj realizovať, potrebuje stabilného človeka vedľa seba.
Tiež treba povedať, že bavíme sa tu o ľuďoch, ktorí často bývajú veľmi pozitívne hodnotení zvonka profesionálnymi odborníkmi, a stále sa tu bavíme o takýchto ľuďoch, pre ktorých ja presadzujem pracovného asistenta. A nemalo by im komplikovať život to, že im nemá kto pomôcť. Lebo aj takíto ľudia si práve zlepšujú svoje schopnosti tým, že to môžu robiť pravidelne na nejakej stabilnej báze a že nemusia neustále riešiť nejaké v podstate existenčné veci v zmysle či na druhý deň tú svoju činnosť budú vedieť vykonávať alebo nie.
Ako som už spomínala v tejto kategórii máme dokonca spisovateľa. Myslím si, že už pomerne úspešného spisovateľa. Môj veľký obdiv naozaj má. Je to človek, ktorý je ležiaci, je na dýchacom prístroji, má na konte už tri romány a myslím si, že je len ťažko predstaviteľné, ako takýto človek naozaj svojpomocne dokázal takéto veľké knihy napísať. A že jedinú pomoc, ktorú dostáva, je tá podpora podľa mňa z rodiny, ktorá mu vytvára tie podmienky, aby tie knihy mohol písať. Napríklad by som tu spomínala, teda, týmto autorom je Miško Škombár, ktorý napísal napríklad knihu Druhá šanca. Len aby ste vedeli, o čom to je. Je to akčný triler s príchuťou sci-fi, ktorý sa odohráva v polofiktívnom Anglicku. Hlavným hrdinom je mladý muž trpiaci svalovou dystrofiou. Diagnózu zdieľa teda aj autor, vďaka čomu sú choroba a hrdina zobrazení veľmi autenticky. A teda dostane tento hrdina druhú šancu, celkom vyzdravie, ak bude ochotný navždy opustiť svoju rodinu, zmeniť si identitu a nasadiť svoj život do boja dobra proti zlu. Takže asi takto na priblíženie. Ale tento príbeh má naozaj aj tú druhú stranu, má jej autora. Hoci román má možno 500 strán alebo takmer 500 strán, je, proste neviem, môžte si to vyskúšať, ako poležiačky dokážete napísať 500 strán. A vlastne tento človek takto píše už, neviem, myslím, že už pracuje na ďalších knihách. Neviem, či jednej, či viacerých, ale už má rozpracovaných viac tém, myslím.
Jedna strana takéhoto človeka, napísať jednu stranu trvá oveľa dlhšie možno, ako si dokážete predstaviť. No keď sa pýtal na pracovného asistenta, samozrejme nemal nárok. A ten pracovný asistent by mu pomáhal, pretože nie je to o tom, že by mu tie knihy písal. Je to o tom, že potrebuje podať počítač, odsunúť počítač. Potrebuje nejakým spôsobom tú asistenciu, aby mohol tam do tej klávesnice vyťukávať písmenko po písmenku Potrebuje, potrebuje, naozaj už má teraz veľmi aktívne kontakty so svetom okolitým. Chodí na, je pozvaný na mnoho podujatí, kde predstavuje tie svoje knihy. A na toto vôbec tento zákon nemyslí.
Myslíte si, že človek, ktorý takto na sebe pracuje a ktorý už teraz tu čosi po sebe zanechal, si nezaslúži, aby mohol pracovať efektívnejšie? Nedokazuje dostatočne, že je húževnatý, že si sám našiel prácu, ktorá ho baví, že sa v nej dokáže presadiť, že, že proste si hľadá tú svoju vlastnú cestu? A nikto mu v tom nepomáha. Každý deň vlastne na tejto svojej ceste musí bojovať sám, teda resp. pomáha mu tá jeho rodina, ktorú má.
Ďalšia strana, stránka je, že aj Michalova mama mu robí len opatrovateľa. Proste opäť je to človek, ktorý nemá, resp. má tam nejaké, má tam nejaké dôchodkové zabezpečenie, nemá sociálne zabezpečenie. Nie je, nemá ďalšie sociálne zabezpečenie, nemá nemocenské poistenie, nemá poistenie v nezamestnanosti tak ako všetci opatrovatelia a proste je úplne smutné, že len z tejto pozície mu, mu mama pomáha. A bude to mať možno dôsledky, keď, keď za chvíľku, myslím si, že, že aj tá úspešnosť toho predaja tých kníh sa ukáže, že vlastne koľko na tých knihách on si dokáže privyrobiť, ale tento jeho príjem mu bude ovplyvňovať výšku príspevku na opatrovanie, prosím pekne. Čiže ani tá mama možno nedostane ten príspevok v takej výške, ako ho dostávala doteraz, podľa toho, ako je aj šikovný, ako sa presadí na tom trhu s tými knihami, ako si nájde čitateľov. A keď naozaj bude veľmi šikovný, tak, žiaľ, toto mu veľmi bude komplikovať život. Aj preto by potreboval pracovného asistenta, ktorý funguje nezávisle, nie je posudzovaný do jeho príjmu, nemá dôvod byť posudzovaný, je to proste človek, ktorý si samostatne zdaňuje svoje príjmy. Áno, príjmy pracovného asistenta sú zdaňované, tak ako iné príjmy samostatne zárobkovo činných osôb, aj keď nemá tento status, ale funguje presne rovnako. Rovnako si pracovný asistent platí odvody, či zdravotné, či sociálne, ale vravím, že je tu, je tu tento veľký benefit, že jednak, jednak tá mamka môže mať, je to jej náplň, pretože sa tak dobrovoľne rozhodla, že chce robiť pracovného asistenta svojmu synovi, ale môže to považovať už za svoju činnosť, a nie je toto opatrovanie.
A teda, ako som už spomínala, ľuďom ako Michal, ktorí sa začali viac angažovať v jednej zo svojich možno umeleckých aktivít, ktorú začali robiť naplno, sa život mení nielen tým, že si vedia vypĺňať čas, že si nájdu ten zmysel života, ale sa im mení život aj tým, že sa o nich začína zaujímať spoločnosť a že ich meno sa stáva známym. Takže, takže aj toto má ďalší efekt, ktorý, ktorý má, má neoceniteľnú hodnotu. A takýmto spôsobom sa ľudia so zdravotným postihnutím stávajú súčasťou spoločnosti.
Michal v tomto prípade, si myslím, dokázal zázrak. A už by to mohol konečne aj v tomto štáte niekto oceniť. Takže aj preto by som prosila, keby sa tento návrh zákona dal presadiť a keby sa na takýchto ľudí myslelo.
Podobne sú na tom športovci, ako som spomínala, ktorí robia športy na vrcholovej úrovni, venujú sa im dennodenne. Mali by mať rovnaké podmienky ako zdraví športovci, no nemajú. Mohli by byť za, za tie svoje výsledky rovnako platení, ale väčšinou vždycky tam je nejaký zádrheľ. Aj títo športovci rovnako reprezentujú krajinu ako zdraví športovci, rovnako si ťažko zabezpečujú ten celý servis okolo, okolo ich tréningov a vôbec ten postup na to, kým sa dostanú do tej reprezentácie. Nie je to jednoduché. Často je problém v tom, že, že tie športy sú tak menšinové, že musia do, do, za športom dochádzať oveľa viacej ako zdraví ľudia, deti so zdravotným postihnutím musia dochádzať ďalej ako zdravé deti, pretože nemajú vo svojom okolí tieto možnosti. Tréningy, športové podujatia, všetko, všetko proste sa, sa koná úplne v iných podmienkach, ako, ako pre zdravých športovcov. A to sa bavíme stále ešte len o tej, o tej neprofesionálnej, resp. o tej úrovni, kedy, kedy ten človek len si hľadá tú cestu k športu. Toto všetko musí, samozrejme, prekonať. Toto nemá riešiť tento návrh zákona.
Návrh zákona má riešiť tých reprezentantov, ktorí už niečo v živote dosiahli, pardon, niečo obetovali aj pre ten šport a, a uľahčilo by im to dosahovať možno ďalšie športové úspechy.
Ja teda musím povedať, že som sa, že som aktívne športovala donedávna, ešte myslím si, že aj budem. Venujem sa dvom športom, alebo venovala som sa dvom športom, takže poznám to prostredie a naozaj tí športovci napríklad v bocci, v bocci, bocca je šport pre najťažšie formy zdravotného postihnutia, kde teda prakticky každý športovec je na vozíku a každý športovec potrebuje asistenta, čiže potrebuje nejakým spôsobom ten servis a, bohužiaľ, to je dôsledok toho, že športové súťaže končili niekde pri Banskej Bystrici. Čiže od Bratislavy po Banskú Bystricu, východ stále nie je pokrytý. A ak tu máme, ak tu hovoríme o našom najlepšom reprezentantovi z východného Slovenska, tak je to ďalší zázrak, ktorý, ktorý teda dosiahol, ktorý má paralympijské medaile a aj patrí medzi najúspešnejších našich paralympijských športovcov. Je z východu a ja si teda pamätám, ako musel na každý jeden, každé jedny preteky cestovať zo Svidníka do Bratislavy, alebo, alebo niekde, ale vždy na západné Slovensko. A naozaj obetavo toto robil niekoľko rokov a robí to v podstate doteraz, lebo tie preteky stále, ich je na východe veľmi, veľmi málo. Čiže aj pre toto by si tí športovci zaslúžili nejakú takúto podporu.
Rovnako sa to deje so športoviskami. Tie športy sa nedostanú do niektorých miest, pretože jednoducho tie športoviská nie sú, ihriská nemáme. Tie, tá bezbariérovosť, tá prístupnosť, kde sa dostanú, je veľmi biedna a, a to znamená, že, že dokola sa opakujú stále tie isté miesta.
No a, samozrejme, potom ďalšia vec je, že, že ak chcete dosahovať úspechy, tak musíte chodiť aj na turnaj do zahraničia, a to tiež nie je, samozrejme, jednoduchý špás, keď vám nemá kto pomôcť, keď nemáte tú, keď máte formu, keď nemáte toho asistenta, ktorého by to mohlo byť náplň práce, tak je to niekedy veľmi ťažké a často to mnohých športovcov práve toto môže zabrzdiť.
No a keď sa bavíme ešte o športe, tak tu máme ďalšiu kategóriu, že kým v zahraničí je bežné, že, že rozhodcovia a funkcionári sú, majú zdravotné postihnutie, tak u nás toto je tiež skôr ojedinelé, pretože znovu sa s tým spája množstvo problémov, ktoré, ktoré, tí ľudia im musia im čeliť. Čiže absolvovať tie, tie rozhodcovské školenia a absolvovať kurzy niekde v bezbariérovom prostredí, to je skoro, skoro nedosiahnuteľná vec. Čiže takýchto športov, takýchto rozhodcov, ktorí sa venujú tejto činnosti, ani nemáme, so zdravotným postihnutím a tiež by im pomohli práve, práve tieto formy pracovnej asistencie, keby sa tým vedeli živiť.
Musím povedať, že len pred dvoma týždňami tu bola, bola ďalšia, ďalší jeden veľký úspech lyžiara, ktorý je zasa nevidiaci, a takisto potrebuje navádzača, resp. má navádzačku, Marek Kubačka, čiže, čiže toto je ďalšia, ďalší príklad toho, že, že kde by sa ten pracovný asistent uživil aj u toho športovca.
No a teda posledná kategória, toto boli športovci, a posledná kategória sú tí verejní funkcionári. Ja teda, samozrejme, v tomto prípade som v konflikte záujmov, keďže sa ma to týka. Čiže ja som, tak ako som to predkladala pred pol rokom a ako som to vtedy hovorila, hovorím to aj teraz, že keďže sa ma tento návrh zákona týka, ja, ak by aj takáto úprava prešla, si nebudem nárokovať pracovného asistenta v Národnej rade do konca volebného obdobia a, samozrejme, poteší ma, ak sa, takáto zmena nastane v prospech ľudí so zdravotným postihnutím, lebo je to naozaj komplikovaná situácia, keď, keď potrebujete, potrebujete riešiť aj, aj také úplne bežné veci fungovania, ako presuny a pomoc a nemá vám ju kto poskytnúť a, bohužiaľ, nie každá inštitúcia považuje za samozrejmé, že tú pomoc vám dá automaticky. Malo by to tak byť, ale nie je to tak. Národná rada je toho príkladom.
Prvá vec, ktorá tu bola zamietnutá spolu so vstupom matky s dieťaťom, je zákaz vstupu osobného asistenta do tejto sály. Čo bude robiť Národná rada v prípade, že naozaj tu bude mať veľmi, veľmi, veľmi ťažko postihnutého človeka, čo ja už teraz som zaregistrovala niekoľko pokusov, ako, ako sa snažia aj ľudia so zdravotným postihnutím dostať do komunálnej politiky a chcú byť taký ten hlas a zástupcov, a chcú, chcú zastupovať ľudí so zdravotným postihnutím. Majú naozaj veľmi ťažké postihnutie, nedokážu si podať, zdvihnúť ani pero a nedokážu ani papier. Potrebujú všetko držať, potrebujú pomáhať, potrebujú naozaj si všetko robiť, teda potrebujú tú pomoc toho asistenta, potrebujú možno aj nejakú zdravotnú pomoc, to znamená, potrebujú pomoc možno s vykašliavaním, možno, možno majú dýchací prístroj, to všetko sa dá robiť. Už som sa stretla aj tuto v prístupe Národnej rady s tým, že: a takíto ľudia naozaj chcú ísť do politiky? No naozaj. Proste nie je to úplne nemožné. Aj človek s dýchacím prístrojom, dnes už máme možnosti také, že si ho vie premiestňovať na, na vozíku, nemá s tým problém, ale toho asistenta potrebuje mať nablízku a ten asistent väčšinou vie, čo má robiť, ak naozaj nastane nejaký problém.
Takže toto všetko proste by mal robiť pracovný asistent a naozaj mne sa stávajú také absurdné situácie, ako, ako doteraz, už tri roky (vyslovené s pobavením) musím čeliť tomu, že, že tým, že mám len osobného asistenta, tým, že, že všetci mávli, iba kývli, kývli plecami, že vlastne riešenie neexistuje a teda bol, má, má, musím využívať toho osobného asistenta, ktorý je cudzí element v tejto Národnej rade, tak musí prechádzať dennodenne tými kontrolami. Čiže, čiže kým vy všetci prejdete bez, bez mihnutia oka, tak moje asistentky v zásade vždy kontrolujú všetci SBS-kári, či vojde do Národnej rady jedenkrát alebo desaťkrát. Takže, takže je to, je to komplikácia.
Samozrejme, s ďalšou komplikáciou som sa stretla, sú, a to, to je naozaj problém aj to bude problém aj na iných. To nehovorím teraz kvôli sebe, ale je to naozaj problém, ktorý nikto nerieši, že ten človek so zdravotným postihnutím potrebuje asistenta aj pri nejakých oficiálnych protokolárnych záležitostiach. Proste osobný asistent má byť kde, ako má byť postavený, ako má byť oblečený, ako sa má správať. Proste pokiaľ to bude človek zvonka, pokiaľ to nebude pracovný asistent, ktorého mu bude hradiť Národná rada, alebo proste bude nejakým spôsobom financovaný iným spôsobom a bude ako keby mať aj tieto veci za sebou, tak nikto nevie, ako sa má vlastne tento človek správať, kde má byť, ako má pomáhať. A ja v tejto chvíli ešte dokážem bez toho asistenta jakž-takž fungovať, aj keď tiež som sa stretla s mnohými situáciami, že nedokázala som si mnohé veci podať a, bohužiaľ, bola som bez nich. Ale naozaj ten, ten človek potom bude stratený. Človek so zdravotným postihnutím už nebude vedieť vykonávať tú svoju funkciu, alebo bude obmedzený práve takýmito vecami.
Takže ani nejdem hovoriť o tom, že, že ak sa budete pýtať, že kto hradí služobnú cestu asistentovi poslanca so zdravotným postihnutím, tak nikto. Samozrejme, že je to cudzí človek, takže hradí si ho človek so zdravotným postihnutím asi sám.
Takže toto sú reálne veci, ktoré sa nebudú diať len poslancom Národnej rady, lebo predpokladám, že ich tu už bude viacej, dúfam, že v budúcom volebnom období, ale verejnými funkcionármi môžu byť úplne iné pozície. Máme tu komunálnu politiku, máme tu rôzne iné úrovne a tieto problémy treba riešiť na všetkých úrovniach. Čiže treba k tomu pristupovať naozaj tak, aby tá možnosť tu bola.
A ešte k tým verejným funkcionárom. Máme tu aj čl. 29 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, účasť na politickom verejnom živote, čiže tam už sám osebe tento článok píše o tom, že má byť zabezpečené napríklad prostredie.
No a ja by som ešte teda jednu perličku, ďalšiu a možno na záver ešte spomenula. Práve s tým výkonom funkcie a že to, akým spôsobom má človek reagovať na tie veci, ktoré sa dejú, a prečo pracovný asistent by toto mohol vyriešiť, je, že napríklad sme jedného dňa dostali mail, bol to, bolo to tak, že zo dňa na deň, prišiel mail, dovoľte pozvať vás na návštevu Rady pre štátnu službu, ktorá sa uskutoční zajtra, bolo to 20. júna teda, aby bolo jasné, to bolo vlani, počas prerušenia schôdze, v čase od trinástej. No lenže vy máte necelých 24 hodín na to, aby ste zistili, či vôbec sa môžte zúčastniť takéhoto podujatia, či sa tam naozaj ten asistent, kto tam s vami pôjde, ako vás zabezpečí tuto, ako bude zabezpečená návšteva, čo tam môže ten asistent robiť, ako, akým spôsobom fungovať. To sa proste nedá. Či je to bezbariérové, to už ani nehovorím. To je jediná informácia, ktorú som schopná si zabezpečiť do druhého dňa, a viem povedať iba, že áno alebo nie. Ale ostatné, ostatné naozaj nikto nerieši. A, bohužiaľ, je to často dôvod, prečo sa takýchto aktivít zúčastňovať nedá. Takže toto sú, toto sú ako reálne veci, ktoré sa dejú, poslanecké prieskumy ani nehovorím. Čistý deň, mohla som byť prítomná na tých návštevách, ktoré sa diali. Samozrejme, keď sa spýtate, ktorý z nich je bezbariérový. Tak koľko z nich bolo bezbariérových, koľkých, do koľkých sa dalo prísť? Bolo to, bolo to veľmi málo.
Takže aj preto vás prosím, že niekedy si treba uvedomiť, že sú to veci, ktoré teraz sa vás priamo netýkajú, ale možno niekedy v budúcnosti aj vám sa môže zísť pracovný asistent a bude dobre, keď takýto inštitút tu budeme mať a bude dobré, keď bude počítať aj s týmito možnosťami.
A už len poslednú vec. Práve som za to, aby inštitút pracovného asistenta sa využíval v štátnej a verejnej správe vo väčšej miere, lenže aj to financovanie je nastavené tak, že maximálne dostane ten zamestnávateľ príspevok 70 %, zvyšok si musí hradiť z vlastných zdrojov. Čiže osobne si myslím, že, že ak sa majú vytvárať miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím, práve v štátnej a verejnej správe by to bolo úplne ideálne, tak by mohli byť hradené aj 100 %, pretože samozrejme tá inštitúcia potom nemá záujem, ani nemá možnosti, akým spôsobom týchto ľudí zamestnávať, a preto to tak vyzerá, ako to vyzerá. Takže aj v tomto smere, verím, že sa niečo udeje, akurát že toto už nerieši môj návrh zákona. Môj návrh sa orientuje len na rozšírenie okruhu tých osôb, ktorí môžu využívať pracovného asistenta.
Verím, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Čiže, kolegovia, kolegyne, dovoľte, ono to je také trošku nepríjemné, že raz vystúpite pred dvomi dňami, potom máte nadviazať na to, čo ste povedali. Tak skorej by som asi zvolil taktiku, že opakovanie je matka múdrosti. A v tomto prípade, keďže ide o škôlky pre deti v osadách, myslím si, že tejto sále pomôže, že si to zopakujeme, lebo je to naozaj veľmi, veľmi dôležité.
Dovoľte mi, aby som to zobral možno tak osobne, minule som sa prihovoril, kto to bol, Milanovi Mazurkovi, teraz by som si dovolil znova z klubu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko osloviť, sú tu dvaja prítomní, takže dáma má prednosť, takže oslovím pani Nehézovú.
A chcel by som sa vás, pani Nehézová, neberte to osobne, naozaj nič zlé tým nesledujem, ale chcel by som sa vás opýtať, že či by ste sa chceli narodiť alebo či by ste chceli vymeniť svoj osud za osud ktoréhokoľvek dieťaťa v rómskej osade. Či by ste sa chceli narodiť v rómskej osade, neviem, odkiaľ ste, povedzme v Jarovniciach. Neviete? Škaredo, že keď hovoríte, že neboli ste v Jarovniciach, popíšem vám, ja som tam bol, tam pred asi 20 rokmi bola povodeň, 50 ľudí bolo mŕtvych po tej povodni, drevené búdy, búda 3x4 metre, štandard 10 ľudí v takej búde býva. Trúfnem si povedať, že nechceli by ste sa narodiť v takej osade. Myslím, že nikto z nás by sa tam nechcel narodiť a nikto z nás by si ten osud svoj nechcel vymeniť asi s takýmto dieťaťom.
Áno, možno idem na city, ale akože chcem, aby sme pri Rómoch, a preto hovorím, prepáčte, že oslovujem aj kolegu, kolegu, jak sa volá, Mazureka, aj teda že vás som oslovil a pôjdem rad radom a, prepáčte, nielen vás, budem oslovovať všetkých poslancov z koalície v tejto sále a rad radom im zopakujem to, že naozaj to je veľmi dôležité, aby sme pozerali na tento problém v osadách cez optiku týchto detí. A najlepšie sa to predstaví naozaj v takej situácii, keď si predstavíme, že by sme sa tam narodili. Či ja, či vy, či niekto ďalší z nás. A asi teda, keď porovnáme svoj život s tými deťmi, tak potom rovno vieme, že asi niekde je problém a chceli by sme to zmeniť, keď nám naozaj ide o riešenie toho problému.
Problém v osadách je taký, alebo teda ten návrh nášho zákona je taký, že nenechávajme deti, aby ich vychovávalo blato v osadách, keď to poviem takto hlúpo, ale urobme všetko pre to, aby tie deti do budúcna boli normálni pracujúci ľudia, ktorí budú prispievateľmi do sociálneho systému, čiže budú odvádzať dane, odvody, a nie poberatelia zo sociálneho systému, ako to je v súčasnosti. Preto považujeme za absolútne zlyhanie štátu a nieže za prvok Ficovho sociálneho štátu to, že dnes nechávame každým rokom 5-tisíc detí sa v týchto osadách narodiť a nezabezpečíme im predškolské vzdelávanie, čiže nezabezpečíme im škôlku. To dieťa štandardne príde v šiestich rokoch na zápis, pani učiteľka, pani psychologička, opýtajú sa ho niečo po slovensky, dieťa, keďže sa so slovenčinou nikdy nestretlo, nerozumie, tety mu dajú odklad o jeden rok, príde ako 7-ročné, po ročnom vzdelávaní v blate v osade príde ako 7-ročné, znova po slovensky sa ho niečo opýtajú, to dieťa znova čumí jak teliatko na nové vráta, či na drevené vráta, či jak sa hovorí, a povedia, že mentálne postihnutie typu B, bác, špeciálna škola.
Čiže my ako štát, my ako dobrí hospodári, keď teraz hovorím, že my, hoci nemáme s tým nič spoločné, je to zodpovednosť hlavne tu pánov poslancov zo SMER-u, ktorí, každý jeden z nich má 1500 eur navyše plat, ale sedia tu dvaja tuším zo šesťdesiatich, tak je to v prvom rade ich zodpovednosť. Lebo sľúbili nám sociálny štát, sľúbili nám hospodárne spravovanie vecí verejných, sľúbili nám, že sa budú správať ako dobrí hospodári, ale v skutočnosti urobia to, že ušetria síce 3 roky na tých deťoch v osade, lebo však teda asi by nám niekto vynadal, kebyže im tam postavíme novú škôlku, ale potom to decko ide, nastúpi ako 7-ročné do tej špeciálnej školy a platíme dvakrát vyšší normatív každý jeden rok za to vzdelávanie, až kým neskončí 10-ročnú povinnú školskú dochádzku. So šťastím to decko skončí ako na špeciálke, nejakej teda špeciálnej učňovskej škole a vychodí takúto školu, ale veľmi málo sa ich uplatní na pracovnom trhu, ale väčšina tých detí skončí v 6., 7. ročníku na základnej škole, zopakované 3, 4 ročníky a naveky poberateľ sociálnych dávok. Áno, dnes tieto mesiace v priebehu posledného roka sa dosť ľudí aj z rómskych osád zamestnalo a konečne aj nabielo alebo nie načierno, čiže oficiálne. Ale príde znova len trošičku náznak krízy, títo ľudia prví pôjdu von. Prví pôjdu z toho pracovného trhu, pôjdu opäť do tej sociálnej záchrannej siete, ale nie húpať sa tam, ale prosiť o almužnu. O 63 eur na aktivačných prácach, ak sa starosta zmiluje, alebo 60 eur v dávke v hmotnej núdzi.
Ak si pozrieme a porovnáme situáciu v osade, kde je škôlka, so situáciou v osade, kde škôlka nie je, je dramaticky rozličná. Sú aj osady také, kde si to rovno vieme porovnať priamo v tej osade, že je tam škôlka, ale neujde sa všetkým, čiže vieme si porovnávať, ako sa chytia deti, ktoré prejdú si škôlkou, tým predprimárnym, alebo teda... Tým predprimárnym vzdelávaním, tak sa to povie, Martin? Predprimárnym vzdelávaním, čiže predškolskou výchovou, a deti, ktoré cez škôlku neprejdú. Tie, ktoré cez škôlku prejdú, sa úplne normálne chytia na škole. Sú schopné konkurovať v šikovnosti, vedomostiach a podobne, v zručnostiach ostatným deťom, ktoré nepochádzajú z tohto etnika, a to len preto, že sme boli rozumní a dali sme im miesto v tej škôlke.
Z pohľadu štátu sa správame vlastne ako blbci. Lebo miesto toho, aby sme zaplatili 3 roky škôlky a potom 10 rokov povinnej školskej dochádzky, to znamená 3 plus 10, zjednodušujem, ako keby normatív stál rovnako v škôlke a na škole, miesto toho, aby sme zaplatili 13 normatívov, čiže 13 rokov vzdelávania, my zaplatíme 10, ale dupľovaných, lebo jednoducho ten normatív na špeciálnej škole je dvojnásobný. Čiže inak povedané, keď vieme základnú matematiku, zaplatíme 20, hoci sme mohli zaplatiť 13 rokov vzdelávania, alebo normatívov, znamená, že platíme 7 navyše. Sedem voči trinástim je viac jako o 50 %, vlastne zaplatíme viac, ako keď by sme sa správali rozumne a dali by sme to dieťa do škôlky.
Z čoho postaviť tie škôlky? Náš Peťo Pollák, to bol prvý rómsky poslanec, ktorý tu bol v predošlom volebnom období, a som na to hrdý, že sme tento krok ako naše hnutie urobili, že sme ho na kandidátku dali, lebo to bola odvaha. Lebo aj vtedy nám hovorili mnohí: ´No, počkaj, počkaj, na kandidátke v prvej desiatke, vo výkladnej skrini si dáte Cigána? To vás nikto nebude voliť.´ A ja som vtedy tým ľuďom, ktorí nám to hovorili, hovoril, že ale ja o váš hlas nestojím. Ja nestojím o hlas človeka, ktorý posudzuje niekoho, či je hodný alebo nehodný byť poslancom Národnej rady podľa toho, akú má farbu pleti. Preto, prepáčte, poslanci za ĽSNS, vybral som si v prvom rade vás, lebo sa ma dotýka, keď tak trochu, trochu a niekedy viac zneužívate tieto hlavne, hovorím, deti v tých osadách a ukazujete prstom, horvoríte o Rómoch a veľakrát sa nezaoberáte tým, že kto ich správanie de facto spôsobil. Myslím, že pán Mizík... Vy ste boli učiteľ, že? Boli, že? Podľa mňa vy to veľmi dobre viete, že keď raz je z nejakého Róma vagabund, ale predtým by sme ho nechali vychovávať v škôlke alebo v škôlke-v blate, čiže v škôlke žiadnej, a to decko ako sedemročné prišlo na tej základnej školy, kde tie ostatné deti boli plus-mínus takisto vychovávané blatom, takže asi z toho človeka nič moc dobré nevyrastie. Čiže ja čo by som vás poprosil v tomto, ale naozaj v dobrom, omnoho viacej, alebo omnoho menej ukazovať na tých Rómov prstom, ale ukazovať na tých zlodejov, vagabundov, ktorí nám tu jedenásť rokov vládnu a ktorí ten problém mohli riešiť a v minulom volebnom období boli tu sami, čiže mohli rozhodnúť o čomkoľvek, mohli schváliť škôlky zadarmo kedykoľvek, ale jednoducho ten problém neriešili. Jednoducho chcel by som od vás, aby ste nepodceňovali aj vašich voličov, že oni nerozumejú, že vlastne veľakrát, keď vaším jazykom, ten Cigán nemôže možno za to, že ide niečo ukradnúť, keď nemá z čoho žiť. A že ak by sme ho podchytili, tú výchovu toho Cigána, vaším jazykom, od malička, tak možno mal by dnes prácu a nemusel by kradnúť. Nemusel by niekoho ohrozovať alebo čokoľvek robiť zlé na ulici.
Čiže pome spoločne, v tomto vám podávam ruku, pome spoločne ukázať na nich prstom a pritlačiť tú vládnu koalíciu, aby nám možno aj schválili tento návrh zákona a dali sme tam tie škôlky v tých osadách, lebo to je základ, to je alfa, omega.
Prezentovali ste dnes, včera, teraz neviem, kedy presne tá debata bola, tuším včera a dnes, hovorili ste, že záleží vám na nenarodených deťoch. Ja by som chcel, aby vám záležalo aj na tých narodených deťoch, tých narodených deťoch v rómskych osadách. To sú už deti, ktorým bolo dovolené sa narodiť, a chcel by som, aby vaši fanúšikovia na facebooku nevypisovali, že radšej sa nemali narodiť. Chcel by som, aby sme na tieto deti v tých osadách pozerali v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, ako na príležitosť. Nie ako na záťaž. Aby sme na nich pozerali, že to sú možno budúci ľudia, ktorí budú v tom pracovnom trhu, ktorí nám budú prispievať do systému a ktorí nám tie peniaze budú prinášať, alebo budú robiť roboty, ktoré nikto druhý už nebude chcieť robiť. Lebo my dramaticky starneme ako Slovensko, dramaticky nám budú pribúdať dôchodci, na úkor malých detí, na úkor pracujúcich a my tú pracovnú silu tu budeme potrebovať. Čiže chcel by som, aby ste tú vašu rétoriku, vašu pozornosť upriamili skôr na riešenie problému a nie na ľudí, ktorí sú de facto obeťou neriešenia problému. Lebo tí Rómovia v tých osadách, tí dospelí sú obeťami toho systému, že tu SMER miesto toho, aby problém riešil, SNS takisto, miesto toho iba rozkrádali peniaze, ktoré boli určené na riešenie rómskej problematiky.
SNS úplne klasicky, riešili problém tak, že keď nám v prvom programovateľnom období z Bruselu dali peniaze na riešenie rómskej problematiky, tak robili tak, že v Kežmarku napríklad, myslím, že to bolo, sa robilo námestie a vykázali, zaškrtli tam, že áno, to je rómsky projekt. Zdôvodnenie, lebo aj Rómovia chodia po tom námestí. Čiže miesto toho, aby tie peniaze zobrali a postavili škôlky, ich minuli tam, kde mohli polovičku vytunelovať. Jednoducho, klasické, zlodejské DNA Slotu alebo SNS, alebo Danka, ktorý dnes v tej strane vládne. Čiže tie peniaze rozkradli. Dnes po troch rokoch spravovania týchto peňazí stranou MOST – HÍD je situácia cez kopirák. Tristoosemdesiat miliónov eur im náš poslanec Peter Pollák vyboxoval v Bruseli. Nechceli nám dať ani len korunu na riešenie rómskeho problému. Pomaly kolenačky sa musel doprosovať, lebo povedali, že máme veľmi zlú skúsenosť so stranou SNS a s tým, ako ste spravovali tieto peniaze. On sa im snažil vysvetliť, že jednoducho tí zlodeji sú mimo parlamentu, už tam viacej nebudú mať k tomu prístup, nebojte sa, ustrážime to. Áno, tá vláda padla a padlo to ako takto, manna z neba ľuďom od Bélu Bugára. Tie prachy rozkradli rovnako jako Slota a spol. Dnes tie peniaze znova nie sú, mňa to mrzí, z tých peňazí mohli byť pozlátené škôlky v každej jednej rómskej osade. Nechcel som, aby sme tam stavali domy. Základnú vec, spravodlivosť voči tým deťom, dať im škôlky. Lebo keď vy hovoríte, že ste kresťania a veľakrát tu nosíte kríže, Boh nehovorí, že to rómske dieťa je menejcenné ako to biele dieťa, alebo vaše dieťa, moje dieťa alebo ktoréhokoľvek z nás.
Čiže keď aj pozeráme možno na tých dospelých ľudí, že sa správajú zle, pozerajme na to, kto to spôsobil. Ale keď pozeráme na tie deti, tak skúsme aspoň tie deti dať na jednu jedinú rovnakú štartovaciu čiaru a rovnako k nim pristupovať. Keď ich naozaj máme radi alebo keď naozaj sme kresťania, nesmieme rozlišovať medzi našimi deťmi a deťmi v tých osadách. Naše deti škôlky majú, a tie deti v tých osadách škôlky nemajú.
Čiže, pani Nehézová, toto bolo k vám. Dobre? Bol by som veľmi rád, aby sme v tejto veci boli na jednej lodi.
A teraz dovoľte, aby som oslovil vášho kolegu, pána Mizíka a budem sa opakovať. Neviem, či to bol Komenský, ale povedal, že opakovanie je matka múdrosti, a keďže túto tému považujem za mimoriadne dôležitú, budem ju tu opakovať dovtedy, dokedy sa neprihovorím každému jednému členovi tohto parlamentu, za opozíciu, za koalíciu, ktorí to majú v rukách. Ale dovoľte, aby som sa prihovoril aj k vám, páni z ĽSNS, lebo už som to vysvetlil v tom predošlom vystúpení. Veľakrát spomínate týchto ľudí.
Čiže, pán Mizík, chcem vás takisto ako člena ĽSNS poprosiť, aby ste pri, vtedy, keď hovoríte o Rómoch, keď ich kritizujete, aby ste omnoho viac kritizovali tých, ktorí tú situáciu spôsobili. Lebo ono sa hovorí, nechcem porovnávať teraz akože ľudí so zvieratami, ale, a vôbec to tak nemyslím, ale povie sa, že keď akékoľvek mierumilovné zviera dotlačíte do kúta, tak vás hryzne. Ak človeka pritlačíte na absolútnu hranicu chudoby, ak ten človek býva v drevenej búde, ktorá je zbitá z pár dosák, ak má spať alebo jeho posteľ je v podstate koberec, ktorý si večer natiahne na hlinenú zem, ak ten človek má žiť zo 60 eur na mesiac, to sú 2 eurá denne, ak ten človek nepozná počas svojej mladosti, čo to je, že aby mu matka čítala rozprávky, ak ten človek nevie, čo to je vzdelávať sa, čo to je pozitívna motivácia, ak nemá vzor niekde, že keď študujem, tak aj budem mať prácu, zarobím si a budem sa mať lepšie, tak ten človek sa veľakrát vyskytne, ale nie tým, že on si to spôsobil, v situácii, že hryzne.
Áno, sa to prejaví niekedy, že ukradne niekomu úrodu. A nechcem si tých ľudí zastávať, jasné, že to je škaredé, že ukradne. Ale na druhej strane, akú sme my dali tým ľuďom možnosť? Postavili sme základnú vec a hovorím, bude vám to pripadať, že som idiot, že sa tu verklíkujem, ale jednoducho mne to tu pripadá ako keby, že hádžeme hrach na stenu, že tu desiatykrát predkladáme návrh zákona o škôlkach, vyrozprávame sa a nič. Takže keď nechcete počúvať, alebo teda keď nechcete nám to schváliť, tak budete aspoň počúvať, páni z koalície. A keď ste si plánovali, že zajtra vám to nejako rýchlo zbehne a pôjdete na sobotu niekam preč, tak ľahko nepôjdete lebo, aspoň predpokladám, že jeden deň vás s rozprávaním na túto tému zdržím. A na druhej strane, keď ste si schválili o 1500 eur vyššie platy, tak že si tu posedíte jeden deň navyše, myslím si, že vôbec vám neublíži.
Takže škôlky sú dôležité. Martin, prepáč, aj ty si budeš musieť posedieť ako spravodajca. Čiže škôlky sú dôležité, je to základ, keď chceme podchytiť výchovu týchto detí. Keď nechceme, aby ich, v tých osadách nám naďalej vyrastala lúza, aby nám tam vyrastali ľudia, ktorí budú poberatelia sociálnych dávok, aby nám tam vyrastali ľudia, ktorých sa druhí ľudia budú musieť báť, urobme to, čo vidíme príklad v osadách, kde tie škôlky sú. Postavme tam škôlku, áno, pod hrozbou sankcií prinúťme rodičov, aby tie deti do tej škôlky dávali. A z tých detí nám vyrastú normálni ľudia, ktorých sa nebudeme báť, ktorých susedia budú brať za svojich, ktorí budú radi vedľa nich bývať, ktorí budú normálni zamestnanci a ktorých budú sa firmy možno predháňať, aby ich zamestnali. Len tým deťom musíme dať šancu, lebo dnešná situácia, kedy v šiestich rokoch to decko príde na zápis a pošlú ho, že má prísť o rok neskôr, jednoducho je neúnosná. To dieťa sa za tých šesť rokov nenaučí nič zo slovenčiny a znova príde sedemročné na zápis a znova bude tam hovoriť, nebude rozumieť otázkam, ktoré mu učiteľka a psychologička kladú. Príde, dajú ho do špeciálnej školy, kde budeme platiť dvakrát viac za vzdelávanie, lebo to vzdelávanie na špeciálnych školách dvakrát viacej stojí, a miesto toho, aby sme zaplatili raz škôlku na tri roky, platíme desať rokov vzdelávanie s dvojnásobným normatívom.
Čiže nesprávame sa ako dobrí hospodári a možno len preto, lebo Fico chce mať v nejakej svojej slabej chvíli možnosť ukázať prstom a pomenovať, že vlastne, ľudia, vy sa máte zle, alebo zavraždili Jána a Martinu, viete čo, ja tým Cigánom, prinútim ich, aby robili v tých osadách. Toto sa nám stalo, neviem, či si to pamätáte, to je tak rok, možno dva roky dozadu, to je, myslím, že dva roky dozadu to bolo. Mal Fico takú hviezdnu chvíľu, bol pod tlakom, zlodejina taká, taká, onaká a zrazu Goebbels SMER-u, Erik Tomáš, vymyslel, že: počúvaj, zahráme na tie najnižšie pudy, začni hovoriť, nieže Rómovia, začni hovoriť Cigáni, povedz, že krátky bič, dlhý dvor, či dlhý bič a krátky, malý dvor, jako nejaký Slota, že ich naučíš, prinútiš ich robiť; a, vieš, potom ľudia nebudú sa zaoberať tvojimi zlodejinami, alebo budú ti čapkať, ako si dobre tých Cigánov nazval. A Fico to začal robiť. Začal pri každej jednej príležitosti, čo mal nejaké vystúpenie, tých Cigánov tam prepašoval a z jednej strany, z druhej strany, hral sa na hrdinu. Hrdina? Desať rokov tu rozkrádal Slovensko a dnes tu šaškuje, že predkladá kópie indexu, že on, že on naozaj učil, lebo sa potrebuje zašiť na Ústavný súd, aby tam mal imunitu, aby neskončil v base za tie zlodejiny. A tento hrdina, veľký, ktorý vraj desať rokov budoval sociálny štát, si tam obtieral svoje ústa, chcel som povedať papuľu, o tých Rómov v osadách, akože oni sú vinní. Ako on s nimi spraví poriadky, ako kebyže desať rokov nám tu nevládol. Ako keby hneď v prvom roku nemohol prísť a postaviť im tam kontajnerové škôlky a tie decká pomohli sa chytiť a dnes po tých desiatich rokoch, už by to boli trinásťročné deti. Čo sú to? Trinásťročné deti, nejakí ôsmaci na základnej škole. Nie, on nespravil pre nich nič, zhola nič. Ale samozrejme, však to sme videli, bola tu aj kauzička, myslím, že pána Chudíka, či koho to bola, že v Lomničke, či kde, zrazu, myslím, že Lomnička nie, ale dedina vedľa, zrazu ho tam volilo, krúžkovalo ho tam 600 ľudí. No jasné, veď samozrejme, zadarmo. Tí ľudia hovorili, že za cigarety. Nechajú sa kúpiť za škatuľku cigariet, lebo my ich držíme v takých podmienkach, že sú schopní svoj hlas predať za škatuľku cigariet.
Sám som zažil, bolo to v Žehre, tam zrušili svojho času drevenú osadu a postavili domy, neviem, pätnásť, dvadsať rokov dozadu. Boli sme tam s Lojzom Hlinom v dvetisíc, myslím, že v desiatom roku, alebo dvanástom, teraz neviem, mali sme také, že Tour de Roma. Zobrali sme karavan, navštívili sme iks osád po Slovensku. A keď sme prišli do tej Žehry, tak starosta tak sa nám chcel pochváliť, že teda jako tam v tých nových domoch, jak tam bývajú, ale že zoberie nás aj do tej starej časti, do tej starej osady, lebo že tam znova, tam, kde ju zrušili, znova si začali teda niektoré rodiny stavať tie svoje chatrče. Chatrče postavené z podvalov železničných. Teda viete si asi predstaviť, jak to vyzeralo. Naozaj strašidelné, keď sa tam zobudíte v noci, že ste sa opili a niekto vás tam vysadil, tak asi sa pokakáte z toho. Akože cez deň to bolo strašné. Teraz tam kopa ľudí sa tam zbehla, možno dvadsať, tridsať okolo nás a každý sa tam, prekrikoval, a toto nám a toto vybavte, pán Matovič, vy ste z vlády, vybavte to tam. Jasné, že som nebol z vlády, pre nich to bolo jedno, či parlament alebo vláda. A tie dávky sú nízke a robotu by sme chceli, hocičo. Zrazu vyšlo z takej najhoršej chatrče, takto do kopca, také doslova že strašidlo, potetovaný týpek (zaznievanie gongu), prepáčte, toto dokončím iba, potetovaný týpek akože od hlavy po päty. Teraz došiel, tak sa pomaly k nám blížil, hentí tam stále vykrikovali na mňa, teda že akože tie dávky, dávky, dávky a on došiel, postavil sa tam nad nich, niečo im povedal po rómsky, aby stíchli a hovorí: ´Keď prestanete predávať váš hlas za 5 evri, tak potom tu niečo hovorte.´ Otočil sa a išiel späť. Vtedy som pochopil, že ten chlapík, potetovaný vagabund, zločinec určite, o ktorom potom mi povedali, že on väčšinu života strávil v base, tak v podstate už iba tá basa ho vzdelala viac jako to blato v tých osadách, kde boli vzdelávaní všetci tí ostatní. Že už iba ten pobyt v tej base jemu zabezpečil ten základný pohľad na demokraciu, že nesmiem predať svoj hlas. A bol schopný povedať tým ostatným a tí ostatní pred ním mali v tejto veci rešpekt. Jasné, že zrejme aj v ďalších voľbách ten svoj hlas predali, ale pokračovať budeme nabudúce.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, o deväť dní sa skončí funkčné obdobie deviatim sudcom a sudkyniam Ústavného súdu Slovenskej republiky. Dve tretiny sudcovských miest sa uvoľnia a ich obsadenie bude definovať charakter súdu na najbližších 12 rokov. To, ako dnešná voľba dopadne, bude pre budúcnosť Slovenska a dôveru ľudí v štát, demokraciu a spravodlivosť nesmierne dôležité. Preto som sa rozhodol využiť svoje právo prezidenta republiky a predstúpiť pred vás poslankyne a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Osobne som od jesene rokoval o Ústavnom súde s predstaviteľmi všetkých inštitúcií, ktoré mohli navrhovať kandidátov, a s predstaviteľmi demokratických politických strán v Prezidentskom paláci. Výsledkom je, že kandidátov máme dostatok. Pred sebou dnes budete mať mená 39 uchádzačov. Právnikov a právničky, ktorých odbornosť a morálny profil sme spolu s verejnosťou v uplynulých týždňoch starostlivo skúmali. Poznáme ich životopisy a motivácie, čítali a počuli sme o ich silných stránkach aj nedostatkoch. Som skutočne rád, že väčšina z nich sa rozhodla otvorene komunikovať svoje názory na významné, významné právne a spoločenské otázky.
Dovolili nám lepšie spoznať tých, ktorí chcú rozhodovať o základných právach a slobodách, vykladať ústavu, rušiť zákony či rozhodovať politické spory medzi ústavnými orgánmi. Potvrdilo sa, že Slovensko má dostatok kvalitných a čestných odborníkov. Niet žiadnych pochýb, že aj spomedzi dnešných 39 uchádzačov je možné zostaviť dôveryhodný Ústavný súd.
To, či k tomu však dôjde, či budeme mať funkčný Ústavný súd schopný brániť ústavný poriadok Slovenskej republiky, je dnes iba vo vašich rukách. Výsledok nadchádzajúceho hlasovania však bude aj dôležitým signálom verejnosti. Jasnou správou o vašom postoji - panie poslankyne a páni poslanci - k povinnosti obnoviť dôveru obyvateľov Slovenska v štát a v jeho politické vedenie.
Ústavný súd Slovenskej republiky, o ktorého budúcnosti rozhodujete, je jednou z najvýznamnejších inštitúcií v našej krajine. Ako občania, ale aj ako zvolení zástupcovia ľudí doň vkladáme dôveru, že bude nestranne a nezávisle vykladať ústavu, rozhodovať o našich slobodách a právach. Že bude garantovať demokratický charakter štátu a chrániť vládu práva na Slovensku. Sila a presvedčivosť inštitúcií je však daná schopnosťami a dôveryhodnosťou tých, ktorí ich tvoria.
Myslite na to, prosím, že výsledok vášho hlasovania nebude mať vplyv len na dôveryhodnosť Ústavného súdu či dôveru v spravodlivosť. Ak nebudeme opatrní, to, čo dnes je krízou dôvery v politiku, sa môže stať zajtra krízou dôvery v demokraciu. Ľudia musia uveriť schopnosti štátu a ochote politikov chrániť ich záujmy. A dnešné hlasovanie bude o ochote a schopnosti parlamentu konať v záujme Slovenska a zabezpečiť normálne fungovanie štátu. Vládna koalícia má všetko, čo k tomu potrebuje, dostatok kvalitných uchádzačov aj parlamentnú väčšinu.
Je na vás, panie poslankyne a páni poslanci, aby ste ukázali, ako vám záleží na tom, aby Slovensko bolo právnym štátom. Je na vás, aby ste ukázali, že chcete, aby tie najťažšie, skutočne najťažšie spoločenské a právne otázky riešili tí najlepší z najlepších. Po stránke odbornej, ale aj po stránke morálnej.
Našou spoločnou zodpovednosťou je, aby Slovensko dobre fungovalo a všetky inštitúcie si plnili svoje úlohy. V mene splnenia tohto cieľa sme povinní hľadať riešenia aj dohody. Vašou ústavnou povinnosťou je zvoliť 18 kandidátov. Ja ako prezident som pripravený vymenovať z nich 9 sudcov Ústavného súdu bez zbytočného odkladu. Tak, aby k 16. februáru 2019 Ústavný súd riadne fungoval a bola zabezpečená účinná ochrana práv ľudí na Slovensku.
Vážené dámy a páni, Slovensko je mladá krajina, ktorá sa stále formuje. Voľby, ktoré robíme, princípy, ktoré nedovolíme pokriviť, hodnoty, ktoré sme ochotní brániť, sú tým, čo nás ako spoločnosť a štát budú definovať. Keď som tu naposledy stál pred vami, hovoril som aj o tom, že naše dobré historické voľby z nás urobili demokratickú krajinu postavenú na vláde práva. V týchto víťazstvách impulz vždy prichádzal zo spoločnosti, od ľudí.
Počúvajme ich aj dnes. Ľudia na Slovensku žiadajú možno niečo jednoduché, ale pritom tak dôležité, slušnosť a spravodlivosť. Som presvedčený, vážení poslanci a vážené poslankyne, že dnes to znamená zvoliť 18 kandidátov, ktorí môžu byť kvalitnými ochrancami ústavnosti na Slovensku.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na voľbu člena Rady pre štátnu službu predkladá Národnej rade Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý bol uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 365 zo 6. decembra 2016 poverený plnením úloh v súvislosti s voľbou a činnosťou Rady pre štátnu službu podľa zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Rada sa skladá z piatich členov. Členov Rady volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Člen Rady pre štátnu službu Mgr. Ctibor Košťál navrhnutý na člena rady za poradný orgán vlády v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti oznámil Národnej rade Slovenskej republiky listom zo dňa 14. 12. 2018 (ruch v sále a opakované zaznievania gongu), že sa vzdáva členstva v Rade pre štátnu službu k 31. 12. 2018.
Dňa 11. 1. 2019 doručil poradný orgán vlády Slovenskej republiky v oblasti mimovládnych organizácií a rozvoja občianskej spoločnosti návrh na zvolenie JUDr. Zuzany Šabovej za člena Rady pre štátnu službu. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na svojej 48. schôdzi dňa 29. januára 2019 uznesením č. 147 konštatuje, že návrh na člena rady spĺňa podmienky ustanovené v ustanovení § 12 ods. 6 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a odporúča Národnej rade zvoliť za člena Rady pre štátnu službu JUDr. Zuzanu Šabovú.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 498 zo 17. júna 2011.
Výbor ma svojím uznesením poveril, aby som informovala Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a o stanovisku výboru.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Príjemný, dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu výboru pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska.
Dňom 10. februára 2019 skončí funkčné obdobie Igorovi Gallovi, odborníkovi v oblasti rozhlasového vysielania, Jozefovi Chudíkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania, a Petrovi Kubicovi, odborníkovi v oblasti ekonómie.
Na základe výzvy výboru pre kultúru a médiá zverejnenej dňa 13. decembra 2018 predložili právnické osoby pôsobiace v oblasti audiovízie, médií, kultúry, ekonómie, práva, hospodárstva, vedy, vzdelávania, rozvoja a ochrany duchovných hodnôt, ľudských práv a životného prostredia, ochrany zdravia, reprezentujúce alebo zastupujúce záujmy národnostných menšín alebo etnických skupín, iných menšín alebo registrovaných cirkvi a náboženských spoločností podľa § 9 ods. 3 zákona návrhy kandidátov na členov rady. Do stanoveného termínu výbor dostal tieto návrhy kandidátov. Ak dovolíte, budem čítať mená bez titulov.
Oblasť televízneho vysielania: Ján Dianiška, Jozef Chudík, Miloš Mistrík.
Oblasť rozhlasového vysielania: Igor Gallo, Miloš Mistrík.
Oblasť ekonómie: Tomáš Dudáš, Vladimír Masár, Jarmila Mikušová.
Ešte musím hovoriť o jednom kandidátovi, to je Štefan Nižňanský, ktorý nesplnil kritériá rady v tom, že nedodal potrebné materiály.
Gestorský výbor prerokoval predložené návrhy kandidátov na členov rady a konštatoval, že v súlade s § 9 a 10 zákona o Rozhlase a televízii Slovenska obsahujú všetky náležitosti. Z uvedeného dôvodu sú kandidáti spôsobilí pre voľbu do Rady Rozhlasu a televízie Slovenska s výnimkou kandidáta uvedeného pod čiarou, nakoľko nespĺňa podmienky v zmysle zákona o Rozhlase a televízii Slovenska.
Podmienky podľa čl. 5 ods. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov neboli preskúmané, nakoľko si ich zvolení kandidáti môžu usporiadať do 30 dní od zvolenia. Gestorský výbor po zvážení týchto skutočností uznesením č. 141 z 29. januára 2019 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
A. konštatovala, že
1. dňom 10. februára 2019 skončí funkčné obdobie Igorovi Gallovi, odborníkovi v oblasti rozhlasového vysielania, Jozefovi Chudíkovi, odborníkovi v oblasti televízneho vysielania a Petrovi Kubicovi, odborníkovi v oblasti ekonómie,
2. je potrebné zvoliť troch členov rady podľa § 9 ods. 1 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
B. zvolila
jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť rozhlasového vysielania,
jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť televízneho vysielania,
jedného člena rady, odborníka zastupujúceho oblasť ekonómie
na funkčné obdobie do 9. februára 2025,
C. uskutočnila opakovanú voľbu členov rady
v prípade, že nebude zvolený člen rady z navrhovaných kandidátov, to znamená jeden z oblasti rozhlasového vysielania (jeden z oblasti televízneho vysielania, jeden z oblasti ekonómie). Do opakovanej voľby postupujú kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký najvyšší počet hlasov. Počet kandidátov v opakovanej voľbe je minimálne dvojnásobok počtu členov, z ktorých treba zvoliť jedného člena rady.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.