40. schôdza

S reakciou na faktické - pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem. No, pán Budaj, vzhľadom k tomu, že v akej situácii dnes Robert Fico je, ja si myslím, že on tých exitov až toľko nemá. Že je možné, že on sa otrase, ak by sa nedajbože z neho ten ústavný sudca stal, ale že prvá a základná motivácia, že už toho, čo teraz robí, má fakt plné zuby a potrebuje sa niekam upratať. To je prvá vec.
A, pán Šuca, keby ste vydržali ešte tú minútu a pol, keď sa Richard Sulík stretol s Kočnerom, nájdite si moje vyjadrenia, sú v tlači, som povedal, že to je neprípustné a že má žltú kartu a že taká vec sa nesmie opakovať. Čo ste vy voči svojmu predsedovi v živote nikdy také gule nemali, že by ste povedali takéto vyjadrenie. To je prvá vec.
Druhá vec. Povedal som to aj včera, som posledný, ktorý by stál v rade na založenie fanklubu Igora Matoviča. Iné veci mu vyčítam a mnohé ťažšie, než je tá jedna hodina, a robím to otvorene dlhé a dlhé roky. Takže v tomto sa určite môžte spoľahnúť, že som dostatočne kritický aj do radov opozície.
A ak ste chceli spraviť z rozpravy niečo, čo by sa netýkalo iba Roberta Fica, a rozprávať sa o iných kandidátoch, kde sú tí vaši koaliční poslanci v rozprave, ktorí by to spravili? Kde sú? Lebo z koalície v tejto rozprave nevystúpil nik. Všetci sedia, šúchajú nohami a už len čakajú na to, kedy môžu dať ten váš prvý krížik kvôli tomu, aký je Robert Fico úžasný človek. A to len dokazuje, že tú frašku máte od začiatku naprogramovanú. Že tá fraška je od začiatku nacvičená a ide iba o to, aby sa tam už silou-mocou ten Robert Fico dostal. A to nie je prijateľný spôsob, akým voliť ústavných sudcov na Ústavný súd tak, ako som ho prezentoval vo svojom príhovore.

Ďalší v rozprave je pán poslanec Marosz, nech sa páči.

Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako členovi ústavnoprávneho výboru zhodnotiť vypočúvanie uchádzačov na schôdzi ústavnoprávneho výboru v historickej Národnej rade, ako sa aj vyjadriť k samotnej voľbe ústavných sudcov.
Je dobré a potešiteľné, že Národná rada zorganizovala dôstojný priebeh vypočúvania kandidátov. Všetci si mohli priamo vypočuť životné skúsenosti z oblasti práva, ako aj to, ako čelia otázkam opozičných členov ústavnoprávneho výboru, ako aj zástupcov prezidentskej kancelárie. Je dobré, že vieme, ktorí uchádzači o post Ústavného súdu boli členmi Komunistickej strany Československa. Dokonca boli aj takí kandidáti, ktorí sa týmto členstvom v tejto zločineckej organizácii doslova chválili. V tej chvíli som musel myslieť na prenasledovaných a zabitých kňazov, rehoľníkov, ale aj bežných ľudí, ktorí kvôli svojej viere a pravde dlhé roky trpeli vo väzniciach či uránových baniach.
Vážení kolegovia, nedovoľme, aby takíto kandidáti sa stali ústavnými sudcami. Ústava v čl. 127 hovorí, že Ústavný súd rozhoduje aj o sťažnostiach fyzických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd. Uvedomme si spoločne, že Ústavný súd je poslednou záchrannou brzdou pre ľudí, keď všeobecné súdy nedokážu garantovať ich základné práva a slobody. Ústavný súd má byť preto olympom súdnictva, kde majú rozhodovať o ľudských osudoch tí najlepší z najlepších, najmorálnejší zo všetkých právnikoch v štáte. A preto je neprípustné, aby sa sudcom Ústavného súdu stali ľudia, ktorých povesť je spojená s krytím korupcie a tunelovania verejných zdrojov počas uplynulého desaťročia. Takisto nemôžeme dovoliť, aby sa garantom ústavnosti stali ľudia, ktorí vyrástli počas éry Štefana Harabina a sú spoluzodpovední za obrovskú nedôveru občanov voči súdom ako takým. Nedovoľme, aby sa sudcami stali kandidáti, ktorí dohadzujú zákazky firmám, o ktorých písal zavraždený novinár Ján Kuciak. A nedovoľme, aby sa sudcami Ústavného súdu dokonca stali ľudia podozriví zo sobášnych podvodov vedomou spoluprácou s ŠtB alebo bývalým politikom, ktorí boli v priamom prenose usvedčení z klamstiev.
Každý z nás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, stojíme pred historickým okamihom, ktorý sa zapíše do dejín Slovenskej republiky. Od našej voľby sa odvíja to, či Slovensko bude spravodlivou krajinou, kde platia zákony a etika pred bezbrehými majetníckymi záujmami skupín napojených na strany vládnej koalície. Korupcia, peniaze, mamona a s nimi spojené presadzovanie našich ľudí na najdôležitejšie pozície v štáte nikdy nevedie k väčšej demokracii, poriadku, úcte k človeku a objektívnemu rozhodovaniu sporov občanov.
A ak sa rozhodnete nie podľa najlepšieho vedomia a svedomia, ale podľa pokynov straníckych predsedov, obávam sa, že zlí ústavní sudcovia a ich nespravodlivé rozhodovanie budú nakoniec viesť k odchodu práve vašich detí či vnúčat zo svojej domoviny.
Ďakujem.

S faktickou poznámkou nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí z nás čítali slávny román Gabriela Garciu Márqueza, ktorý sa volá Kronika vopred ohlásenej smrti, aj náš Ústavný súd už dvanásť rokov, všetci vieme, že nadíde ten deň, keď bude potrebných zvoliť väčšinu nových ústavných sudcov, čiže odkedy z nich boli vymenovaní deviati na neobnoviteľné funkčné obdobie dvanástich rokov, bolo jasné, že k tomuto okamihu príde. Mohla sa naňho prichystať vládna koalícia aj opozícia, mohli sme sa naňho prichystať dôstojne, mohli sme konať v predstihu, mohli sme mať verejnú diskusiu o kandidátoch, mohli sme konať zodpovedne.
Niečo z toho sa udialo. Ako už spomenul kolega Marosz pred chvíľou, vypočutie napríklad kandidátov v Národnej rade bolo podľa môjho názoru mimoriadne pozitívnym vzorom. Okrem takýchto pozitívnych vecí však už len máločo sa dá pochváliť. Celú voľbu totiž zatienil záujem jedného človeka dostať sa na Ústavný súd, aj preto nebolo možné rokovať skôr o kandidátoch na ústavných sudcov ako pred pár týždňami, pretože kvôli tomuto jednému človeku sa tu riešila novela ústavy, ktorá mala prezidentovi zobrať možnosť menovať ústavných sudcov, pretože bolo jasné, že tohto jedného kandidáta súčasný prezident nevymenuje. Kvôli jednému človeku sa teraz čakalo dva týždne na to, aby konečne unavil svojich koaličných partnerov a dovydieral ich k tomu, aby ho pustili vôbec do tejto voľby, pretože nespĺňa ani ústavné kritériá.
Robert Fico odmietol rokovať o obsadzovaní Ústavného súdu so svojimi koaličnými partnermi, kým ústavnoprávny výbor nerozhodne o jeho kandidatúre. Myslím si, že za dlhé roky sme tu nemali príklad toho, ako niekto v mene svojho osobného úzkeho záujmu paralyzoval alebo došiel na hranicu paralýzy najvýznamnejšej ústavnej inštitúcie, ktorú tu máme.
Čo je obzvlášť smutné, je, že v tomto celom mu viac či menej ochotne asistuje väčšina poslancov Národnej rady zo strany SMER, SNS a MOST. Moc Roberta Fica totiž je len taká, do akej miery ho poslúcha ďalších 80 poslancov. Bez nich šancu nemá. Ukázalo sa, že táto väčšina niekedy ochotne, niekedy neochotne bola ochotná podporiť akékoľvek ústavné zmeny smerujúce k tomu, aby sa Robert Fico mohol dostať na Ústavný súd, bola ochotná blokovať rokovanie ústavnoprávneho výboru a pléna až dovtedy, kým sa nenájde pre neho väčšina v ústavnoprávnom výbore. To znamená, tá zodpovednosť už dnes nie je len na ňom, tá zodpovednosť je na celej koalícii. Pretože práve koalícia špekulovala a špekuluje doteraz len nad tým, ako dostať pána Roberta Fica na Ústavný súd. Je to nedôstojné, ale je to zároveň už aj trochu zúfalé.
Naopak, musím vyjadriť uznanie viacerým kolegom z opozície, o ktorých viem, že uplynulé týždne venovali veľmi poctivej práci na preverovaní kandidátov. Chcem oceniť prácu pána poslanca Dostála, ktorého výkon v ústavnoprávnom výbore považujem za úctyhodný a za vzor toho, ako by sa poslanci mali správať pri kontrole kandidátov na jeden z najvážnejších úradov. Chcem ale oceniť aj kolegu Marosza, kolegu Lukáča, kolegu Baránika, ktorí všetci napríklad počas vypočúvania kandidátov vo výbore boli veľmi aktívni, ale aj v následných diskusiách o tom, ktorý kandidát spĺňa či nespĺňa kritériá nielen právnické, ale aj morálne, boli veľmi aktívni a pracovití. Inými slovami, na opozičnej strane vidíme, že sa poslanci tým poverení snažili robiť svoju prácu. Nie špekulácie, nie hľadanie obchodov, nie hľadanie spôsobu, ako obísť prezidenta, nie hľadanie spôsobu, ako vydierať prezidenta. Takto sa s najvýznamnejšou inštitúciou ochrany ústavnosti nezaoberá. A je to prejav aj hrubej neúcty k 38 kandidátom okrem Roberta Fica, že sú tu len naozaj na to, aby jeho dostali na Ústavný súd.
Je to aj veľmi zlá predzvesť toho, čo by sa dialo, ak by Robert Fico na Ústavnom súde bol. Pretože jeho prístup k tejto kandidatúre, ak už nič iné, musel presvedčiť každého, kto ju pozorne sledoval, že ochrana rovnakých pravidiel, rovnakých príležitostí, ale aj procesnej spravodlivosti je to posledné, čo ho zaujíma. On otvorene celý čas a celý život hovorí o tom, že právo je len nástroj moci a nedá sa pochybovať o tom, že tak by sa choval, aj keby mal na svedomí a v ruke výklad našej ústavnosti.
Nehovorme však len o Robertovi Ficovi, pretože práve je tu aj tých 38 ostatných kandidátov, ktorí dokazujú, že špekulácie o tom, že nie je koho voliť, že je to príliš zložité, že by sme to mali vzdať, sú absolútne nepravdivé. Prihlásilo sa 40 kandidátov, z nich jedna sa vzdala, jeden je Robert Fico a 38 ďalších si poctivo prešlo týmto procesom a splnilo všetky podmienky. Z týchto 38 kandidátov môžem za mojich kolegov SPOLU - občianska demokracia aj po konzultáciách s ostatných opozičnými stranami povedať, že sa dá vybrať 18 kandidátov s čistým svedomím tak, aby si z nich prezident vedel vybrať 9 vysokokvalitných ústavných sudcov.
My nepotrebujeme špekulovať, my sa nehanbíme za to, že hľadáme ústavných sudcov, ktorí tu budú spravovať túto krajinu spolu s ostatnými ústavnými orgánmi najbližších dvanásť rokov. A my si myslíme, že ľudia majú nárok vidieť, ako títo poslanci budú hlasovať.
Verejné hlasovanie je niečo, čo ja osobne podporujem dlhodobo a čo podporujem vo vzťahu k všetkým voľbám. Nie je to účelová fráza vo vzťahu k voľbám ústavných sudcov. Myslím si totiž, že ako poslanci máme byť schopní vysvetliť našim voličom, prečo hlasujeme za alebo proti niektorému kandidátovi. Ak toho nie sme schopní, nemáme tu čo hľadať.
My nepotrebujeme robiť zákulisné obchody a potom sa skrývať pred nimi za plentou a hovoriť, že nie to my sme boli tí, čo to urobili. My pokojne povieme, resp. v prípade verejnej voľby to bude vidno, ako hlasujeme.
Máme osem dní do už spomínanej, ukončenia kroniky vopred ohlásenej smrti, už len osem dní dovtedy, kým prestane fungovať Ústavný súd. Ak si uvedomíme, že je potrebné ešte hlasovať a že je potrebné, aby prezident mohol rozhodnúť, sme v podstate už v tejto chvíli na hrane s časom. Pretože aj keby sme budúci utorok zvolili kandidátov, aj keď prezident bude konať oveľa expresnejšie, ako konala koaličná väčšina, stále to bude veľmi tesné.
Preto chcem vyzvať všetkých poslancov Národnej rady, aby čo najrýchlejšie, najtransparentnejšie, najotvorenejšie pristúpili k voľbe sudcov Ústavného súdu, aby sme zvolili 18 kandidátov, pretože nepochybne je tu 18 kvalitných a prijateľných kandidátov, a zabránili najväčšej ústavnej kríze minimálne za ostatných sedem až osem rokov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Poslanec Suchánek ako prvý.

Ďakujem za slovo. Mirko, povedal si, že tento človek nespĺňa ústavné kritériá. Ja si spomínam na vystúpenie doc. Fica, kde apeloval, a teraz citujem: "Poďme sprísniť kritériá na sudcov Ústavného súdu." A sám pritom nesplnil ani základné kritériá.
A súhlasím s tebou, že sa dá vybrať 18 kvalitných kandidátov, z ktorých sa dá vybrať 9 veľmi kvalitných tak, aby Ústavný súd ozaj mohol byť kvalitný.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem pekne. Bolo veľmi správne, že pán poslanec ocenil vznik toho fenoménu verejného vypočutia, že sa zákon zmenil, hoci pôvodne to mal byť iba orgován, ornament, ktorý mal zakryť to, že sa nám nepodarilo zmeniť zákon, pokiaľ ide o počet poslancov potrebných na zvolenie ústavného sudcu. Pokým totiž ten počet bude iba počet vládnej väčšiny, tak je to len otlačok momentálnej moci.
A bojím sa, že keď tu rozprávame o výborných kandidátoch, ktorí sú v tej necelej štyridsiatke, že rozprávame veľmi naivne, pretože ešte nevidíme výsledok. To, kde prichádzame k tomu názoru, že pod neustálymi debatami okolo Roberta Fica sa nemá cez tento, a my sa na ne sústreďujeme mnohí, nemá sa cez tento parlament premlieť do Ústavného súdu aj veľa ľudí, ktorí by tam vonkoncom nemali byť.
V každom prípade ale aj poslanci, ktorí zabojovali v Ústavnom súde, si zaslúžili vašu zmienku aj fakt, že z toho, čo sa považovalo aj, aj s trojicami tejto zmeny iba za malý ústupok a za formalitu, ktorou zalepia oči verejnosti, sa stal významný prvok, pretože vždy, keď do hry vstúpi verejnosť, tak sa nám znovu pripomenie demokracia. Pripomenú sa nám pôvodné sľuby a pôvodné východiská, pre ktoré vôbec tá-ktorá inštitúcia bola vytvorená. A v tomto prípade sa nám veľmi jasne pripomenulo, že máme hľadať aj eticky, aj odborne schopného kandidáta, pričom to, že jeden z nich nespĺňa práve tie formálne stránky, nikto zrejme nepredpokladal.
Čiže výborne, že ste vyzdvihli význam tejto, tejto komisie a pre budúcnosť bude iste vždy užitočná.