40. schôdza

Ďakujem ešte raz. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, každý, kto navštevoval základnú a strednú školu, vie, do akej miery ovplyvnila jeho učenie a pochopenie predmetného učiva učebnica. Tí skôr narodení nemajú veľkú skúsenosť s pracovnými zošitmi, ale skôr so zbierkami úloh, no v podstate každý dokáže na základe vlastnej empirickej skúsenosti priradiť určitú dôležitosť vlastného napredovania učebniciam, ktoré používal.
Pred širokou elektronizáciou bola kniha najdôležitejším zdrojom informácií. Dnes, keď čitateľská gramotnosť má klesajúcu tendenciu a čítanie informácií z printových zdrojov je značne na ústupe, je učebnica možno ešte dôležitejšia ako kedysi. Musí byť pripravená metodicky, informačne i graficky tak, aby zaujala, aby sa s ňou pomerne ľahko pracovalo deťom i pedagógom.
A keďže nie je výhradnou nositeľkou informácií, musí obstáť v konkurencii elektronických zdrojov. Môžeme reálne predpokladať, že digitalizácia bude čoraz viac prenikať aj do tejto oblasti a stane sa dominantnou. No vzhľadom na súčasný stav nie je možné, aby všetci žiaci zatiaľ disponovali elektronickými prostriedkami, ktoré by v rámci rovností šancí zabezpečili využívanie elektronických učebníc.
V mnohých oblastiach života, verejnej správy i v školstve došlo za posledné desaťročie k zmenám, no učebnicová politika je v našich podmienkach stále dinosaurus. Ešte v decembri 2010 Michal Rehuš, spolupracovník INEKO, napísal analytický dokument pod názvom Najlepšie zahraničné skúsenosti v učebnicovej politike, ktorý bol súčasťou projektu INEKO Monitoring obsahovej reformy školstva. V decembri 2018 vydal Parlamentný inštitút štúdiu pod názvom Učebnicová politika v Európe pre základné a stredné školstvo. Po prečítaní oboch a pohľade na reálny zákonný stav učebnicovej politiky u nás jednoznačne vyplýva, že sa nezmenilo za celú dekádu takmer nič. Žiaden pozitívny vývoj ani evolučné, a už vôbec nie revolučné zmeny, ktorých sa pedagógovia dožadujú.
Európsky región nie je jednotný v učebnicovej politike. Grécko, Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko sú štátmi s najstriktnejšími centralistickými pravidlami pre hodnotenie a výber učebníc. Na druhej strane spektra európskych krajín sú štáty ako Švédsko, Fínsko, Holandsko, Island, Veľká Británia, Francúzsko, Španielsko, ktoré kompetencie súvisiace s hodnotením kvality učebníc a ich schvaľovanie pre vyučovací proces, ako aj ich obstarávanie plne prenechali školským samosprávam, školám a učiteľom a kde môže byť reálne akákoľvek učebnica, samozrejme, v súlade so základnými ústavnými a etickými princípmi.
Špecificky liberálne sú aj Poľsko, Portugalsko či Litva. A potom sa na starom kontinente nachádzajú štáty ako Česko, Slovensko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Chorvátsko, Estónsko, Lotyšsko, ktoré oscilujú v pomyselnom stredovom pásme a aj medzi nimi sú významné rozdiely v učebnicovej politike.
Každý štát si vytvára túto politiku na základe vlastných tradícií a postojov, na základe priorít i rozpočtových možností. Postsocialistické krajiny prechádzajú najväčšími zmenami, pretože v rámci spoločenských zmien si vytvárajú nové systémy, svojské, ovplyvnené kultúrou a zvyklosťami, ich prehodnocovaním i hľadaním nových systémových zmien, ktoré sú vysoko individuálne a zároveň modifikujú už získané skúsenosti.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prihliadajúc na dynamiku spoločenského vývoja i prehodnotením doterajšieho stavu po takmer ročnom úsilí spojenom so zbieraním podnetov, názorov, komunikáciou so zástupcami zúčastnených strán a hľadaním optimálnych riešení problémov s učebnicami, učebnými textami a pracovnými zošitmi, predkladám vám návrh, ktorý je v mnohom inovatívny a prináša tak potrebné zmeny. V súčasnosti učebnice financované štátom musia obsahovať schvaľovaciu doložku, ktorú však nemôže získať každá učebnica, ktorá spĺňa všetky požiadavky stanovené konkurznou komisiou. Schvaľovaciu doložku získa len tá učebnica, ktorú konkurzná komisia stanoví za víťaza, resp. z navrhnutých viacerých víťazov rozhodne minister.
Pre školy sú k dispozícii učebnice, učebné texty a pracovné zošity obsahujúce tzv. odporúčaciu doložku, tie však štát zvyčajne nefinancuje. Na edičnom portáli ministerstva školstva tak okrem pár výnimiek je možné vidieť schválené učebnice, no takmer pre každý ročník a predmet je to iba jedna učebnica. Ani pri najlepšej vôli pedagógov pri realizácii frontálneho vyučovania nie je možné, aby jeden typ učebnice vyhovoval potrebám, schopnostiam, zručnostiam a tempu všetkých napríklad druhákov pri vyučovaní matematiky.
Preto navrhujeme, aby učebnice obsahovali len schvaľovaciu doložku a tú získali všetky učebnice, ktoré budú zodpovedať kritériám schvaľovacej komisie. Predkladateľom žiadostí na schvaľovaciu doložku bude vydavateľstvo, ktoré zabezpečí vlastné konkurzné konanie na učebnicu, ktorú predkladá, teda konkurz na učebnice nebude realizovať ministerstvo.
Rovnako bude predkladateľ zodpovedný za opravu prípadných chýb či nezrovnalostí, na ktoré má určenú zákonnú lehotu, a na základe márneho uplynutia i ďalšej zákonnej lehoty po písomnom upozornení ministerstvom ministerstvo schvaľovaciu doložku predkladateľovi, čiže vydavateľstvu, zruší.
Zákonom je stanovená lehota na vydanie schvaľovacej doložky ministerstvom, ako aj postup pre predkladateľa pri nesúhlasnom stanovisku schvaľovacej komisie, teda pri neudelení schvaľovacej doložky. Schvaľovacia doložka sa doposiaľ udeľovala na päť rokov. Tu navrhujeme jej udelenie na dobu neurčitú so zárukou inovácií a už spomínaných opráv predkladateľom.
Zavádza sa povinnosť uvádzať na portáli ministerstva školstva všetky učebnice, učebné texty a pracovné zošity spolu s kontaktom na predkladateľa. Ministerstvo je povinné viesť na svojom webovom portáli aj aktualizovaný zoznam akreditovaných recenzentov, prípadne ďalšie dôležité informácie spojené s recenzovaním učebníc. Po uplynutí prechodného obdobia stanoveného zákonom totiž skončí centrálne objednávanie a distribúcia učebníc ministerstvom, ale prejde na priamy kontakt, prejde sa do priameho kontaktu medzi školou a vydavateľstvom.
Ďalšie navrhované nóvum je, že ministerstvo vytvorí finančný normatív na žiaka na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorým každý kalendárny rok pridelí školám finančné prostriedky na materiálne zabezpečenie učebnicového fondu. Tieto finančné prostriedky budú teda účelovo viazané a školy budú viesť povinne finančný fond, ktorý môžu dopĺňať aj z iných zdrojov, napríklad od donorov, a to fyzických i právnických osôb, poplatkami za zničenie alebo stratu zapožičaných učebníc, finančné prostriedky zo zisku z podnikateľskej činnosti, projektov, od samosprávnych celkov a podobne. Finančné prostriedky učebnicového fondu môžu byť poskytnuté na úhradu špecifických vzdelávacích pomôcok, učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre deti a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo so špecifickými potrebami alebo pre naplnenie školského vzdelávacieho programu.
Za zriadenie fondu a jeho riadne vedenie bude zodpovedný riaditeľ školy. Školy budú takto spolutvorcami učebnicovej politiky, budú musieť efektívnejšie, racionálnejšie a predvídavejšie nakladať nielen s finančnými prostriedkami na to určenými, ale aj s učebnicovým fondom, ktorý budú spravovať. Ak napríklad škola ušetrí finančné prostriedky, môže ich využiť na nákladnejšie jazykové či iné odborné učebnice neskôr. Okrem toho, že školy napĺňajú štátny vzdelávací program, ktorý je obsiahnutý v školskom vzdelávacom programe, je v ňom zahrnutá aj unikátna vzdelávacia časť špecifická len pre danú školu, a teda jej pokrytie učebnými textami je taktiež možné z učebnicového finančného fondu.
Zákon špecifikuje aj zloženie jedenásťčlennej schvaľovacej komisie so stálymi členmi a najmä dôrazom na doplnenie komisie o piatich zástupcov odbornej verejnosti z radov vedeckých a pedagogických pracovníkov z praxe, ako aj vylúčením autorov a recenzentov z účasti v nej, aby sa predišlo konfliktom záujmov, čo je opäť zmena oproti doterajšiemu stavu. Dodržaním zásady transparentnosti bude aj zverejnenie termínu zasadnutia komisie 14 dní pred zasadnutím, jej zloženia a programu na webovom portáli ministerstva školstva. Pre kontinuálne naplnenie edičných požiadaviek je stanovené zasadnutie komisie minimálne raz mesačne. Významným doplnením je aj zavedenie explicitnej zákonnej možnosti ministerstva v prípadoch osobitného zreteľa, napríklad pri postihnutí školy živelnou pohromou alebo jej lokalizáciou v regióne alebo jeho časti s veľmi nízkym sociálnym zabezpečením detí na základe odôvodnenej žiadosti zriaďovateľa poskytnúť osobitný finančný príspevok na učebnice, učebné texty a pracovné zošity, prípadne špecifické učebné pomôcky.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovanou zmenou zákona kladiem dôraz na komplexnosť z pohľadu liberalizácie učebnicovej politiky na tak potrebnú možnosť výberu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov pre pedagógov, ktorí najlepšie dokážu vyhodnotiť vhodnosť ich využitia pre konkrétnu skupinu žiakov, na podnetnejšiu aktivizáciu autorov nových učebníc, na decentralizáciu a prenesenie zodpovednosti na školy samotné, na transparentné a rovné podmienky pri udeľovaní doložiek, na konkretizáciu podmienok udeľovania schvaľovacích doložiek i kreovania a fungovania schvaľovacej komisie, ako aj na efektívnejšie a racionálnejšie nakladanie s finančnými prostriedkami určenými na učebnice, učebné texty a pracovné zošity podľa reálnych potrieb škôl.
Tento model je iný, ako sme boli zvyknutí doposiaľ. A ja osobne som presvedčený, že nielen dozrel čas na zmenu, ale tá je priam nutná. Rovnako ako som presvedčený, že toto je len prvý krok, ďalšie budú spojené s čoraz žiadanejšou digitalizáciou, kde nákladovosť na učebnice výrazne klesne. A možno sa raz dopracujeme i do štádia, keď nebudú musieť existovať schvaľovacie doložky štátnych orgánov, pretože bude jasné a samozrejmé pre všetky zúčastnené strany, že to, čo je dôležité a podstatné a v súlade s ústavnými, demokratickými, etickými a morálnymi princípmi, je obsiahnuté v učebných materiáloch pre tých, ktorých máme vzdelávať, pre deti.
Z tohto miesta vás teda všetkých, ktorým záleží na tom, aby vzdelávanie a školstvo napredovalo, žiadam o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, vyzdvihol ste Švédsko, Fínsko, Anglicko, Francúzsko, vyzdvihol ste ich systém. Ja by som to nerobil. Sú to rozbité krajiny, je to stratená Európa. Prílišná liberalizácia v týchto krajinách spôsobila premenu veľkých častí týchto krajín na polovičný kalifát. Som tvrdý odporca liberalizmu. A teraz, keď sa pozrem po tejto sále, vidím, že je tu presilovka liberálov, osem ku jedna proti Mizíkovi.
Ďakujem.

Oto, plne súhlasím s tým, že v oblasti učebnicovej politiky Slovensko naozaj je v dobe kamennej a tá doba kamenná tu dokonca má ešte aj svojho zástupcu práve teraz.
Nadviažem na to, čo si hovoril na konci, že by sme sa vlastne mali dostať ďalej od toho, že by vôbec nejaké schvaľovanie, schvaľovacie doložky mali byť. A vlastne ten úplne ideálny stav by mal byť taký, že v rámci prerozdeľovania financií pre jednotlivé školy by každá z nich mala dostať vlastný rozpočet na učebnice a v rámci učebníc by si mala nakúpiť pre svoje vlastné potreby, čo chce. A mal by vzniknúť úplne voľný trh, ktorý by reagoval, samozrejme, na záväzný štátny vzdelávací program a na základe ktorého by si každá škola vyberala z ponuky nielen kníh, ale aj pracovných zošitov, iných pomôcok to, čo jej najviac vyhovuje. Pretože na základnej škole, napríklad na matematike, až niekedy do štvrtého ročníka v zásade učebnice deti nepotrebujú, ak majú dobrý materiál, s ktorým môžu pracovať. Tá matematika sa učí na základe všetkých piatich zmyslov, oveľa hlbšie ide do toho mozgu a akákoľvek povinná učebnica tomu nepomáha. Naopak, a práve takéto školy by z takto pridelených peňazí mohli naozaj kupovať a využívať presne tie pomôcky, ktoré reagujú na prirodzené potreby detí, ktoré rozvíjajú ich potrebu vlastne matematicky myslieť, tak ako to osvietenci mysleli už od Descarta a jemu podobných, a nadviazať na to najlepšie, čo sme dodnes v matematike mali.

Ďakujem. Ďakujem pánovi poslancovi Žarnayovi, pretože naozaj toto je jeden z veľmi dôležitých zákonov, ktorý tu už dávno mal byť. Aj súhlasím aj s pánom poslancom Poliačikom.
Ja by som sa chcela ale venovať tomu, že naozaj približuje slovenské školstvo tomu európskemu a vytvára konkurenčné prostredie. To znamená, že okrem toho, že vytvára konkurenčné prostredie, aj odbúrava byrokraciu. A to sú presne aj tie veci, ktoré treba, ktoré treba zdôrazňovať, že my naozaj tie dobré príklady máme. A ako povedal kolega, že my stále zostávame v akejsi dobe kamennej, nereagujeme, nereagujeme pružne. A preto sa vlastne vytvárajú aj tie, tie mýty o akejsi veľkej byrokracii v Európe. A je to práve naopak. Sme to práve my, ktorí tu byrokratizujeme, ktorí nereagujeme pružne, nie sme schopní, nie sme schopní ísť ruka v ruke s vedou, s výskumom, nie sme schopní ísť ruka v ruke ani s históriou a akosi, akosi naozaj zaostávame. A ja sa teda aj pýtam, prečo vlastne až teraz sa otvára takáto téma, pretože tá liberalizácia je veľmi dôležitá aj pre nás. A na druhej strane tu bol dopyt aj samotných pedagógov.
Takže ešte raz ďakujem a podporím.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k navrhovanej novele zákona z dielne kolegu Ota Žarnaya.
V predkladanej novele navrhuje zaviesť nový spôsob zabezpečovania učebníc, učebných pomôcok a pracovných pomôcok pre školy. Ja hneď na úvod chcem povedať, že veľmi kvitujem tento návrh opozičného kolegu Ota Žarnaya zmeniť doterajší systém zabezpečovania učebníc ministerstvom školstva na otvorený trh s učebnicami. Slovensko je, ako sme už počuli aj v jeho úvodnom slove, jednou z posledných európskych krajín, ktoré na model slobodného výberu a nákupu učebníc priamo školami ešte neprešlo. A rovnako ako kolega Žarnay alebo kolega Brani Gröhling z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita, aj ja by som si želala, aby sa to čo najskôr zmenilo. Prechod na otvorený trh s učebnicami považujem za najlepšie možné riešenie problémov s nedostatkom učebníc, a preto mi je tento návrh zákona veľmi sympatický a do druhého čítania ho podporím spoločne s kolegami v klube SaS, ktorí otvorenie trhu s učebnicami tiež dlhodobo presadzujú.
Napriek tomu mi nedá a dotknem sa niektorých problematických častí návrhu zákona, ktoré ak by sa ten návrh presadil v podobe, v akej je aktuálne predložený, tak by mohli spôsobiť v školskom prostredí neželané problémy.
Základný princíp navrhovaného nového spôsobu zabezpečenia učebníc som pochopila nasledovne: doterajší spôsob zabezpečovania učebníc ministerstvom má skončiť do konca tohto kalendárneho roka a od januára 2020 majú prevziať zodpovednosť za ponuku učebníc pre školy vydavatelia, ktorí na svoje produkty dostanú od ministerstva schvaľovaciu doložku. Inak povedané, zabezpečenie učebníc bude ponechané výlučne na otvorený trh a to s veľmi krátkym, iba ročným prechodným obdobím. Po novom má byť povinnosťou ministerstva iba udeľovanie schvaľovacích doložiek a vedenie verejnej databázy, z ktorej sa školy dozvedia, že čo je na trhu k dispozícii. K obom týmto častiam návrhu si dovolím predniesť pripomienky.
Po prvé, domnievam sa, že na to, aby sme mali na trhu širšiu ponuku učebníc a učebných materiálov ako dnes, aby boli pre školy dostupné v potrebnom náklade a najmä aby boli kvalitnejšie, ako sú dnes, treba počítať s oveľa dlhším prechodným obdobím a zároveň postupnosť krokov pri prechode na otvorený trh s učebnicami by bolo dobré riadne naplánovať. Mrzí ma, že na toto sa v predloženom návrhu nemyslelo. Zo skúseností renomovaných vydavateľstiev pedagogickej literatúry totiž vyplýva, že ak majú byť učebnice kvalitné, ich príprava by nemala prebiehať ad hoc, resp. len na základe aktuálnych požiadaviek či dier na trhu, ale mala by byť premyslenejšia. Totiž ak by boli učebnice naozaj; aby boli učebnice naozaj pomocou pre žiakov aj učiteľov, je vo svete obvyklé, že sa v danom vydavateľstve pripravujú celé sady učebníc aj s doplnkovými materiálmi v danom predmete tak, aby sa zabezpečilo nadväzovanie učiva v jednotlivých po sebe idúcich ročníkoch a stupňoch. To logicky zaberie oveľa viac času ako jeden rok a ja sa obávam, že ak nedoprajeme vydavateľstvám a zároveň aj ministerstvu a školám dlhšie prechodné obdobie, tak nastane v školskom prostredí chaos, v dôsledku ktorého môže nastať ešte väčší problém s nedostatkom učebníc, ako je dnes.
Po druhé, okrem tohto problému obsahuje návrh aj viacero technických detailov spojených s realizáciou prechodu na otvorený trh s učebnicami, ktoré považujem tiež za problematické. Pokúsim sa to vysvetliť. V súčasnom systéme má ministerstvo prehľad o tom, aké učebnice v školách chýbajú. To, že nevie, čo s tým, nechajme teraz na chvíľu bokom. Hlavným problémom je, že ich nevie dostatočne rýchlo zabezpečiť, i keď, samozrejme, otázne je aj tá nedostatočná kvalita učebníc. V rámci existujúceho systému je ale jasné, čo chýba, a existuje aj subjekt, v tomto prípade teda ministerstvo, ktorý môže aspoň teoreticky vyvinúť cielené úsilie, aby chýbajúca učebnica vznikla. V novonavrhovanom systéme však žiadny takýto subjekt nevidím.
Kladiem teda otázku, akým spôsobom bude zabezpečené, aby niektoré učebnice vôbec mohli vzniknúť. A hneď aj položím druhú otázku, ktorá súvisí s tou prvou. Odkiaľ sa vydavateľstvá dozvedia, aké učebnice školy vlastne potrebujú? V príslušnej časti navrhovanej novely totiž nevidím žiadne vysvetlenie, ktoré by naznačovalo, ako je to premyslené. Ak má byť odpoveďou tzv. plán zabezpečenia učebníc zostavený ministerstvom, ktorý sa spomína v ďalšej časti návrhu bez ďalších podrobností, ide podľa mňa o veľmi nejasné riešenie.
Ďalším principiálnym problémom pre mňa je, že návrh nerieši, ako majú byť zabezpečené učebnice s vysokými výrobnými nákladmi, ktorých nie je potrebný veľký počet, ale ktoré sú – najmä po prechode na inkluzívne vzdelávanie – nevyhnutné. Navrhovaný systém akoby predpokladal, že aj pre takéto učebnice sa akosi automaticky nájde vydavateľ, ktorý ich pripraví, požiada o schvaľovaciu doložku a potom ponúkne tieto učebnice na trhu. Obávam sa však, že takto jednoducho to fungovať nemusí a že reálne hrozí, že v systéme nebude už viac nikto ani len formálne garantovať, že deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami potrebné učebnice skutočne dostanú, pretože tie budú nákladnejšie a na vytvorenie náročnejšie.
V závere môjho vystúpenia si dovolím spomenúť ešte niekoľko otáznikov, ktoré sa mi vynárajú, keď si predstavím realizáciu tohto návrhu v praxi. Po prvé, hneď v úvode novonavrhovaného znenia § 13 školského zákona sa uvádza, že v školách sa používajú učebnice so schvaľovacou doložkou a iné učebnice. Zatiaľ čo v ďalšom texte návrhu sa veľmi podrobne hovorí o učebniciach so schvaľovacou doložkou, o tých druhých už nie je povedané vlastne nič. Teoreticky sa teda škola môže rozhodnúť, že sa bude orientovať len na tie iné učebnice. Z návrhu zákona však nie je celkom jasné, aspoň mne to jasné nie je, či by ich mohla platiť škola z normatívu, resp. z jeho časti vyčlenenej na učebnice. A ak nie, tak z čoho predpokladáme, že ich bude škola platiť, ak ich zákon dovoľuje škole používať?
Po druhé, návrh rozoberá podrobne niektoré technické záležitosti okolo procesu udeľovania schvaľovacej doložky. Napríklad podrobne, podľa môjho názoru až príliš podrobne, popisuje zloženie schvaľovacej komisie. Žiadne podrobnosti však neuvádza napríklad k použitým pojmom, ako sú akreditovaný recenzent alebo výsledky overovania učebnice, čiže ohľadom tohto procesu sa veľa z toho návrhu zákona nedozvieme.
Po tretie, schvaľovacia doložka sa udeľuje na dobu neurčitú a má potvrdzovať súlad so štátnym vzdelávacím programom. Návrh však nerieši, čo sa stane, keď sa štátny vzdelávací program zmení, ani to, čo sa stane, ak niečo v učebnici prestane byť z nejakých dôvodov aktuálne.
A po štvrté, ustanovenie § 1 ods. 4 o odstraňovaní dodatočne zistených chýb v učebniciach s udelenou schvaľovacou doložkou v znení, ako je navrhnuté, je pre mňa tiež dosť nejasné. Máme si to teda predstaviť tak, že sa prípadná oprava bude realizovať jednoduchým vydaním rád k danej učebnici? Ak je to teda tak, mohlo by to byť v texte jasne uvedené, aby nedochádzalo k jeho nesprávnym výkladom.
A na úplný záver som si nechala polemiku k návrhu na zriadenie účelového finančného fondu na učebnice. Dovolím si upozorniť, že tento návrh, o ktorom dnes rokujeme, nie je v súlade s filozofiou, na základe ktorej sa vytváral zákon o financovaní škôl v roku 2003. Predkladaný návrh zákona totiž v podstate školám hovorí, že nedostanú viac peňazí na učebnice, ale len to čo doteraz, pričom z toho balíka sa im po novom vyčlení čiastka, ktorú smú použiť len na nákup učebníc, a to bez ohľadu na to, či ich aktuálne potrebujú nakúpiť alebo nie.
No, s týmto, musím povedať, že zásadne nesúhlasím. Domnievam sa, že ak sa otvorí trh s učebnicami, bude potrebné zmeniť vzorec výpočtu objemu finančných prostriedkov pre školy tak, aby školy dostali na nákup učebníc extra peniaze navyše. Veď tie sú teraz viazané na úrovni ministerstva, takže ich nebude treba špeciálne hľadať v štátnom rozpočte. Inými slovami, ak chceme, aby si školy samé nakupovali učebnice, musí byť normatív jednoznačne vyšší.
Zároveň sa mi ako problémové javí aj samotná účelová viazanosť prostriedkov na nákup učebníc a skúsim vysvetliť prečo. Máme historickú evidenciu, že účelové škatuľkovanie peňazí, ktoré bolo dominantné pred rokom 2003, bolo nehospodárne. V školách často viedlo k neefektívnemu míňaniu financií v určitých položkách a zároveň k vytváraniu dlhov v rámci iných položiek. Preto sa v roku 2003 pri tvorbe zákona o financovaní zmenil pohľad na školy a začalo sa vychádzať z predpokladu, že zriaďovatelia a riaditelia škôl sú väčšinou príčetní ľudia, ktorí vedia použiť finančné prostriedky tak, ako potrebujú. Dodnes sa v systéme držíme tohto predpokladu, dodnes platí, že nie je potrebné, aby učiteľom niekto zhora vyfarbil finančné kolónky nazeleno alebo načerveno a hovoril im, na čo môžu peniaze použiť a na čo nie. Preto mi je tak trochu čudné, že v návrhu na liberalizáciu trhu s učebnicami nachádzam reguláciu, ktorá v zásade popiera princíp uvoľňovania rúk pre riaditeľov škôl, ktorý sa nám za tie roky už osvedčil.
Keď toto uvádzam, netvrdím, že dnes nie je možné uvažovať o doplnení vzorca na určovanie výšky prevádzkového normatívu o sumu potrebnú na učebnice. V žiadnom prípade však neodporúčam, aby sa uvažovalo s účelovou viazanosťou týchto prostriedkov, tak ako to predpokladá tento návrh, teda mechanickým vyčlenením časti normatívu v aktuálnej výške bez navýšenia.
Ja osobne by som radšej privítala taký návrh novely zákona, ktorý by bral do úvahy uvedené skutočnosti a ktorý by bol komplexnejšie premyslený, ale ako som už spomínala v úvode, so základnou filozofiou návrhu, teda s liberalizáciou trhu s učebnicami súhlasím, a preto návrh v prvom čítaní podporím. Dúfam totiž, že sa nám spoločnými silami podarí v druhom čítaní spomínané nejasnosti opraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem kolegyni Zimenovej za kritické pripomienky, ale myslím, že pripomienky, ktoré určite padnú na úrodnú pôdu a tento návrh sa o šesť mesiacov aj o niektoré z nich obohatí. Chcem jej poďakovať aj za to, že nevystupuje proti tomuto návrhu, ale s duchom tohto návrhu súhlasí a že ho aj podporí. Dovolím si teda v krátkej faktickej poznámke aspoň na niektoré veci reagovať.
Čo sa týka normatívu, tento návrh ráta s tým, že normatív sa navýši o finančné prostriedky určené na nákup učebníc. Čiže nebude to v rámci toho normatívu, ktorý je teraz, ale ministerstvo školstva v rámci schvaľovania rozpočtu v decembri roku 2019 by, ak by bol návrh prijatý, by muselo navýšiť normatív, ktorý by potom od nového roka 2020 školy mohli využiť na, aj na zakúpenie učebníc.
Čo sa týka schvaľovacej komisie, príliš podrobne; schvaľovacia komisia, išlo hlavne o to, že doteraz v schvaľovacej komisii sedeli len prevažne pracovníci ministerstva školstva a nie zástupcovia odbornej verejnosti. Čiže pre nás je dôležité, aby tam boli zástupcovia odborníci, aby tam neboli recenzenti a ľudia, ktorí sa podieľali na príprave učebníc, lebo je to konflikt záujmov.
Čo sa týka ďalej toho, že ako vydavateľstvá zistia, že ktoré učebnice chýbajú. Školy budú komunikovať priamo s vydavateľstvami, a teda aj priamo škola môže nahlásiť tomu príslušnému vydavateľstvu, že chýba jej daná učebnica z určitého predmetu alebo v rámci určitého ročníka. A v prípade tých nedostatkov, ktoré sa vyskytnú v učebniciach, tak podľa tohto návrhu by vydavateľstvo bolo nutné dané chyby opraviť a nanovo tú učebnicu vydať opravenú, celú učebnicu a distribuovať na školy na svoje náklady.
Ďalej, že tam chýba veľa, alebo že sú tam niektoré technické... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja krátko vystúpil k tomuto návrhu zákona. A tiež v úvode vyhlásim z tohto miesta, že považujem za mimoriadne dôležité, že tento návrh zákona je tu, že je tu ďalšia snaha o otvorenie učebnicového trhu, ktorý momentálne je v stave, ktorý spôsobuje každoročne vrásky na tvárach aj rodičov a najmä aj učiteľov a celkovo školám, pretože rieši sa to stále v médiách, každý rok, kedy počúvame o tom, ako pravidelne, bez ohľadu na to, či je alebo nie je uhorková sezóna, budú určité učebnice chýbať. Zo svojho, z tohto tu miesta teda jednoznačne vyhlasujem, že podporím tento návrh zákona a budem sa snažiť presvedčiť aj ostatných poslancov, aby ho podporili v prvom čítaní. Čo, samozrejme, neznamená, že nemám tiež k nemu pár kritických výhrad.
Možno taký krátky exkurz možno do minulosti je, že už sme mnohokrát v minulosti počuli o tom a tiež som sa tomu venoval v niektorých svojich článkoch, bolo tu veľa sľubov o tom, že tento problém sa bude riešiť. Veď napokon máme prijatý národný program pre rozvoj výchovy a vzdelávania, ďalej keď si pozriete pozorne implementačný plán, tak zistíte, že čiastočné postupné otváranie trhu je plánované až na roky 2021/2022, čo považujem za nedostatočné a jednoducho tieto procesy sa musia urýchliť.
Taktiež si dobre veľmi pamätám zo svojej pedagogickej praxe tie slávne časy prijímania reformy v roku 2008, na ktoré si možno aj pán kolega Žarnay dobre pamätá, kedy sme počúvali veľa slov o tom, aké školy dostanú kompetencie a budú si môcť v rámci toho dvojúrovňového modelu mimo štátneho vzdelávacieho programu vytvárať vlastné školské vzdelávacie programy. A už vtedy zaznievali kritické otázky a hlasy ohľadom toho, ako budú zabezpečené učebné texty pre tú obsahovú zmenu, ktorá, ktorú to so sebou prinieslo. A dá sa povedať, že od tých čias sa zastavil a zastagnoval proces akejsi prirodzenej výmeny. Čiže učebnice postupne pribúdali, ale nestihli prichádzať v takej rýchlosti, akou postupne sa menil aj samotný obsah tých ročníkov, ktoré nabiehali do nového systému, lebo išli po novom.
A častokrát som počul – a moji kolegovia takisto – na mnohých školeniach, že učebnica, to je len pomôcka, že kľúčové je to, aký bude učiteľ, že kvázi je to o tom učiteľovi. A mnohí učitelia sa podľa toho aj zariadili. To znamená, že ja stále hovorím, že jedným z takých možno nečakaných, ale možno aj očakávaných vedľajších dôsledkov bolo to, že naši slovenskí učitelia sa naučili spoliehať sa na vlastné sily a mnohí sa aj realizovali v tejto oblasti. Dnes už máme mnoho portálov, kde; webov, kde vlastne zdieľajú učitelia medzi sebou svoje učebné materiály a nečakajú na tú centrálnu ponuku, ktorá im prichádza, a tieto materiály sú podstatne kvalitnejšie ako to, čo im častokrát prišlo a v súčasnosti im jednoducho stojí v skladoch s učebnicami. Stačí sa ísť pozrieť do týchto skladov.
No, samozrejme, na to sa dá reagovať tým typickým centrálnym spôsobom, že tak zistíme, kde učebnice sú navyše, no a potom sa to presunie, resp. obmedzíme určitý počet. Ale to nerieši ten základný problém, že v určitých predmetoch učebnice chýbajú dodnes. Dodnes neboli spracované. Skúste pohľadať napríklad učebnicu informatiky. Bola ikskrát na edičnom portáli a stále tam nie je. A nie je to jediný príklad. Takže čo sa týka tohto, máme tu jeden veľmi vážny problém, a to je to, že jednoducho nám chýbajú autori a chýbajú nám, chýba nám celkovo tá ponuka učebníc. A napriek možno optimizmu mnohých vydavateľstiev si dovolím tu vyhlásiť, že aj pri prijatí tohto návrhu zákona tá ponuka tu nebude, pretože my sme zanedbali celkový systém a celkový ten pohľad na učebnicovú politiku ako celok, aby jednoducho sme mali ľudí, ktorí vedia nám pripraviť kvalitné učebnice. Nehovoriac o tom, že celý ten deväťkrokový komplikovaný model, dá sa povedať, odrádza aj tých, ktorí by sa do toho dali, aby sa do toho jednoducho pustili a napísali tú učebnicu.
Ďalšia vec, ktorú vôbec momentálne málo riešime a nenachádza sa ani v tomto návrhu, čo s kvalitou učebníc. Kvalita učebníc; mali sme tu v rokoch 2011/2012 akýsi pokus o rating cez edičný portál, ktorý absolútne ostal nevyužitý. Boli tu ohlasy, ale akým spôsobom sa to robilo. Ja si to dobre pamätám, keď; nech sa na mňa nikto nehnevá, ak si myslí, že stačí dať nejaký dotazník zdieľaný a tým pádom dostávame spätnú väzbu o tom, čo tá konkrétna učebnica, či je kvalitná, či obsahuje všetko to, čo sa nachádza a tak ďalej.
Samozrejme, tým pádom aj kritizujem spôsob, akým sa vyberali v súčasnosti učebnice. Nehovoriac o tom, že máme aj dnes ponuku niektorých učebníc, kde by sa už dnes dalo postupovať, keď tu máme precedens v prípade učebníc cudzích jazykov, kde sa dá zabezpečiť iným spôsobom. To sú tie učebnice, ktoré majú tú kombináciu schvaľovacej a odporúčacej doložky, kde sa dajú zabezpečiť pre tieto školy, ale chýba nám to pri iných predmetoch. Vyzdvihnem napríklad matematiku. Množstvo škôl si musí kupovať inú, alternatívnu učebnicu matematiky miesto toho, aby sa postupovalo aspoň podľa tohto modelu, ktorý tu dnes v súčasnosti máme.
Samozrejme, my sami medzi sebou tu môžeme o tom, dá sa už dneska povedať, nešťastnom 13. paragrafe, ktorý sa týka práve učebníc, v školskom zákone hovoriť donekonečna. Ale malo by nás spájať tá spoločná snaha urobiť čosi pre to, aby sa s tým naozaj pohlo. Vidím tu jediný možno priestor na to, aby sme spolu vytvárali verejný tlak, aby sme zapojili do toho širšiu verejnosť, ktorá bude jednoducho vnímať tento problém ako vážny a bude vidieť aj svetlo na konci tunela v podobe konkrétneho riešenia, ktoré by mohlo prísť.
Ja osobne by som, to je také možno odporúčanie, o tých šesť mesiacov nešiel cestou schvaľovacej doložky. V mojich poznámkach, ktoré sú, by sa možno ten model mal posunúť trošku revolučnejšie, viac dopredu. A ak hovoríme o tej väčšej zodpovednosti, že ich kladieme na tú školu, a ony ju majú reálne, tú väčšiu zodpovednosť, aj na svojich pleciach, tak uvoľniť im ruky aj v tejto oblasti. V konečnom dôsledku tí riaditelia sú za to zodpovední a rodičia v prvom rade bombardujú ich, prečo sa to nedokázalo zabezpečiť. Prejsť skôr na systém odporúčacej doložky, kde, samozrejme, tak ako aj v tomto návrhu, čo kvitujem, je dopad a tá ťarcha na samotnom vydavateľovi. I keď hovorím, stotožňujem sa aj s pripomienkou pani poslankyne Zimenovej, ktorá uvádzala, že jednoducho budeme mať určitý druh učebníc, ktoré nebudú pre vydavateľov až také zaujímavé. Je to uvedené predsa aj v tej štúdii z 2016. roku Zviazané učebnice. Skrátka pri väčšom odbere, pri väčšom odbere o kvantá tých učebníc sa skrátka s tou cenou niečo dá urobiť, čiže môže nám vyskočiť tá cena, ak nepremyslene začneme to uvoľňovanie realizovať. Takže toto je dosť podstatné, aby sme na toto mysleli.
K samotnému fondu a k tým celkovým podmienkam, ktoré sú dosť podrobne opísané, si dovolím poznamenať, priamo to možno nesúvisí teraz, ale určite to možno budete vnímať trošku ako off topic, že odchádzam od témy. Ako príklad, pokiaľ to zostane v rukách ministerstva, na čo sa to môže zvrhnúť. Ak tam zavedieme alebo necháme možnosti, že jednoducho ministerstvo bude môcť formulovať tie pravidlá hry, môžeme dospieť k stavu, ktorý v súčasnosti zažili ľudia z iniciatívy za školské knižnice, ktorí zažili minulý rok a v podstate aj dnes zažívajú nepríjemné prekvapenie v tej podobe, k čomu ich ušľachtilá snaha po tom, aby sme viedli deti k čítaniu a propagovali a jednoducho budovali tie školské knižnice na školách, k čomu to nakoniec môže skĺznuť. Nehovoriac o tom, čo bolo minulý rok v pedagogicko-organizačných pokynoch na celý školský rok, kde mnohé školy ostali veľmi prekvapené, aké povinnosti sa hodili na školského knihovníka, ale v súčasnosti prišli materiály na školy, kde bolo vypracované nové metodické usmernenie č. 1 v roku 2019, dosť obsiahle, aj s prílohami, ako má tento školský knihovník v rámci tej školskej knižnice viesť jednotlivé byrokratické záznamy. A ja sa; ja vám ich jednoducho tu prečítam, aby ste mali trošku predstavu a zároveň je to taký zdvihnutý prst na to, ako, ak ideme čokoľvek otvárať a necháme to v tej centrálnej rovine, k čomu to môže viesť. Tak počúvajte sami.
Príloha č. 1 Príklad evidencie používateľom.
Príloha č. 2 Príklad evidencie absenčných výpožičiek.
Príloha č. 3 Príklad evidencie prezenčných výpožičiek.
Príloha č. 3a Príklad evidencie prezenčných výpožičiek – pre školské knižnice, ktoré vo svojom knižničnom fonde evidujú len odbornú literatúru a krásnu literatúru.
Príloha č. 4 Príklad evidencie vzdelávacích a kultúrno-spoločenských podujatí.
Príloha č. 5 Príklad denného zápisu o činnosti školskej knižnice.
Príloha č. 5a Príklad denného zápisu o činnosti školskej knižnice – pre školské knižnice, ktoré vo svojom knižničnom fonde evidujú a zároveň poskytujú svojim používateľom len odbornú literatúru a krásnu literatúru.
A to, prosím pekne, bez peňazí navyše. Odpoveď pri diskusiách je zo strany kompetentných: Máte to predsa v normatíve. Čiže tu upozorňujem na to, mne osobne, som veľmi rád za to, že sa v tomto návrhu zákona spomína, že jednoducho tie peniaze navyše musia ísť, ale akonáhle sa neupraví ten vzorec, ktorý v súčasnosti je daný v tom nariadení vlády, celkového normatívneho toho príspevku, hrozí nám vážne, že ušľachtilá myšlienka a aj po vzájomnej konzultácii dobre odkomunikované legislatívne riešenie môže padnúť na celkovej neochote dať do toho viac peňazí. Možnože je to už niekedy trápne, že to takto hovorím, ale jednoducho potrebujeme do školstva dať viac peňazí, asi to treba zopakovať tisíckrát, ale bez toho sa veľa vecí nepohne.
Takže verím, že ak budeme optimisti, pán kolega, tak, a prejde to prvým čítaním, tak by sme vedeli upraviť tieto jednotlivé veci, legislatívne ustanovenia tak, aby sa tejto problematike pomohlo. A zároveň bude sa musieť vyvinúť aj celospoločenský tlak na to, že jednoducho pokiaľ do toho nedáme peniaze, zabudnime, a nenastavíme tie pravidlá hry, aby sme aj kontrolovali tú kvalitu toho, čo bude ponúkané tým školám, tak sa dožijeme sklamania a budú sa ozývať potom opačné hlasy, ktoré budú hovoriť to, že no tak prečo sa to vlastne uvoľňovalo, pozrite sa, veď aj tu sú problémy.
Častokrát sa zabúda na to, že pri zavedení každého nového systému vždy prídu problémy. Jednoducho celkovo, to by vám povedali manažéri kvality, že jednoducho keď zavádzate nejaké inovačné opatrenie, je tam určitý regres. Je tam skrátka obdobie problémov, ktoré keď sa podarí prekonať, tak dochádza už potom iba k zlepšovaniu. A toto treba tiež vedieť odkomunikovať.
Takže držme si palce, uvidíme, ako dopadne hlasovanie, a zbytok poznámok by som potom dal. A verím, že hádam sa to podarí, tak dúfajme.
Ďakujem.