40. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže s malou prestávkou pokračujeme v našom súbore opatrení, teda antibyrokratických opatrení.
V skratke poviem jednou vetou, tento návrh zákona má umožniť mladým ľuďom po dovŕšení 15 rokov a skončení povinnej školskej dochádzky, aby mohli nastúpiť na brigádu práve v tom lete, keď skončia vyučovanie a skončia túto dochádzku.
Toľko na úvod a opäť sa hlásim prvá do rozpravy, aby som návrh bližšie uviedla.
Ďakujem.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1274. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. No, toto je naozaj taký zaujímavý návrh zákona a opäť vychádzame z ankety Byrokratický nezmysel roka, kde nie my sme na to prišli, ale mladí ľudia sa nám sami ozývajú práve s týmto problémom, že vlastne nemôžu brigádovať vtedy, keď skončia školskú dochádzku a majú na to celé leto, aby si mohli privyrobiť a vlastne privyrobiť si potom môžu až podľa toho, čo vám teda predstavím, si môžu vlastne až nejaký ten posledný, posledné dva dni pred začatím školského roka potom v septembri. Takže je to naozaj nezmysel, my by sme radi týmto mladým ľuďom pomohli, a preto predkladám aj tento návrh.
Čiže cieľom návrhu zákona je umožniť mladým ľuďom starším ako 15 rokov, ktorí ale majú za sebou povinnú školskú dochádzku, aby mohli riadne nastúpiť na brigádu nasledujúcu v lete po skončení vyučovania v poslednom roku ich povinnej školskej dochádzky. Zákonník práce im dnes neopodstatnene túto formu práce zakazuje.
Ak môžem odcitovať jeden z podnetov, ktorý nám prišiel: "Ukončila som prvý ročník gymnázia a mám 15 rokov. Chcela som brigádovať cez prázdniny, júl, august, ale povedali mi, že podmienka ukončenia desaťročnej povinnej školskej dochádzky uplynie až 31. augusta, lebo že vtedy končí školský rok. Je to naozaj pravda? Nemôžem teraz ešte cez júl a august brigádovať? Z vašich odpovedí som pochopila, že musím mať 15 rokov a musím chodiť 10 rokov do školy, čo myslím, že spĺňam." To hovorí Janica, 15-ročná Janica z Bardejova.
Teraz možno trochu k legislatíve. Podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce vzniká spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti štandardne dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Čiže tu je ten rozpor. Ja by som to skrátila, snažíme sa vychádzať aj vlastne v rámci nejakého posúdenia komparatívneho hľadiska aj z úpravy v Českej republike, kde toto veľmi pekne funguje, takže dá sa to naozaj len prevziať.
Úprava z Českej republiky je pre slovenského zákonodarcu zaujímavá aj z iného dôvodu, pretože povinná školská dochádzka je deväťročná a podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelávaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike sa doklady o vzdelaní, o dosiahnutom základnom vzdelaní na základných a stredných školách a o dosiahnutom strednom vzdelaní na stredných školách vydané v Slovenskej republike uznávajú ako rovnocenné.
Nelogickosť súčasnej právnej úpravy sa ďalej prejavuje aj v tom, že zákonodarca povolil fyzickým osobám, ktoré dovŕšili 15 rokov vykonávanie dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom zmluvy o dobrovoľníctve. V zmluve zákonodarca pripúšťa okrem iného aj tzv. materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ktoré predstavuje spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných nákladov spojených s cestou, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov a tak ďalej, či dokonca poskytnutia aj oblečenia, skrátka je toho viac.
Predkladatelia, teda my podotýkame, že zákonodarcu v celom procese, zákonodarca v celom procese nie je spomínaný, že by osoba s dovŕšením 15 rokov mala mať povinne ukončenú školskú dochádzku. Takže práve z týchto všetkých dôvodov navrhujeme umožniť uzatváranie písomnej zmluvy so športovcom, takisto aj s akýmkoľvek vlastne človekom alebo teda, ktorý dosiahol teda týchto 15 rokov a má uzatvorenú školskú dochádzku, aby mu práve takéto brigádovanie bolo povolené.
Ďakujem veľmi pekne, trošku som sa zaplietla, ale dúfam, že rozumieme podstate návrhu. Ďakujem krásne.

Áno, veľmi stručne, toto je veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorý jednou vetou uvediem na úvod.
Rušíme alebo radi by sme zrušili povinnosť prihlasovať a odhlasovať dohodárov na konkrétne odpracované dni v rámci zdravotnej poisťovne. Toto je veľký problém, ktorým sa zaoberá množstvo účtovníkov a účtovníčok firiem, malých firiem, stredných firiem, odoberá im to veľké množstvo času. Takže toľko na úvod, rada v rozprave, do ktorej sa hlásim, poviem o tomto jednoduchom návrhu trochu viac.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1275).
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ešte dva pôjdu. Takže opäť možno trochu viac detailov k tomuto návrhu zákona, aj keď je naozaj veľmi jednoduchý a veľmi, veľmi praktický.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť administratívnu záťaž, ktorá spočíva v povinnosti zamestnávateľa sústavne každý mesiac prihlasovať do a odhlasovať zo zdravotnej poisťovne zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorí nie sú dôchodcami. Splnenie tejto povinnosti si vyžaduje prihlásiť dohodára do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, v ktorých pracoval. Pri tom musí zamestnávateľ nevyhnutne vychádzať z evidencie pracovného času a posudzovať v nej každý jeden deň príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi potom dochádza k niekoľkým prihláseniam a odhláseniam dohodára do a zo zdravotnej poisťovne v rámci jedného mesiaca. Zamestnávateľ pri plnení tejto povinnosti musí sledovať aj to, aký druh príjmu, či je to pravidelný alebo nepravidelný, a aký status má dohodár, či napríklad nie je študent alebo dôchodca.
Touto navrhovanou úpravou chceme jednoznačne upraviť povinnosti oznamovať zmenu platiteľa poistného vo vzťahu k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. V podstate to chceme vrátiť naspäť tak, ako to bolo predtým, kedy to stačilo urobiť súhrnne za jeden mesiac.
Ja môžem povedať možno krátko len zo svojej praxe. Štrnásť rokov som podnikala v oblasti vzdelávania, mám, mala som sieť jazykových škôl, kde sme vlastne podnikali aj, a podnikáme teda ešte stále na Slovensku aj v Čechách, skrátka tá obrovská neúmerná administratíva, ktorú musela naša účtovníčka robiť pri odhlasovaní a prihlasovaní našich, lebo my máme poväčšine dohodárov, pokiaľ to nie sú živnostníci ako naši lektori, jej to zaberalo neskutočné množstvo času a, samozrejme, nám to bralo potom finančné prostriedky, pretože logicky si za to zapýtala plácu.
Takže toto ja absolútne nevidím ako dôvodné, prečo toto sa uzákonilo, možno mi to raz niekto zodpovie, ale my sme naozaj za to, aby, aby sa tieto zbytočné administratívne veci zo zákonov vyňali alebo zrušili. Takže budem rada, keď nám podporíte aj tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ďakujem. My by sme to aj radi všetko dali do jedného, lebo je to naozaj balíček antibyrokratických zákonov, ale keďže každé to opatrenie sa týka iného zákona, musíme to, musíme to rozdeliť do patričných návrhov zákonov, preto ich je tak veľa.
Takže v skratke uvediem, veľmi v skratke, tiež tento návrh zákona. Týka sa koncesionárskych poplatkov. V podstate navrhujeme alebo spresňujeme v tomto zákone, aby sa koncesionárske poplatky neplatili za dohodárov, a zároveň spresňujeme aj to, že koncesionárske poplatky sa neplatia za zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke.
Toľko na úvod. Hlásim sa do rozpravy ako prvá, aby som návrh uviedla. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel spĺňa, pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 22. marca 2019 a gestorský výbor do 20. marca 2019.
Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, ešte raz. Takže rada by som možno trochu viac povedala k týmto koncesionárskym poplatkom, aby sme si to vedeli predstaviť.
Tento návrh zákona má za cieľ jednoznačne upraviť, vyprecizovať, či sa na účel výpočtu sadzby úhrady pre platiteľa, ktorým je teda zamestnávateľ, započítava aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke, alebo zamestnanec, ktorý je na rodičovskej dovolenke, a takisto fyzická osoba, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú niektorú z dohôd o prácach, ktoré sú vykonávané mimo pracovného pomeru, napríklad to môže byť dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta a podobne.
V prípade osôb vykonávajúcich prácu na základe uvedených dohôd podľa Zákonníka práce nedošlo v rámci odbornej verejnosti k zhode. Sú známe aj súdne rozhodnutia, ktoré vychádzali z predpokladu zarátavania týchto osôb do počtu zamestnancov, z ktorého sa potom určuje výška sadzby poplatku, napriek tomu, že ministerstvo kultúry prezentovalo vo svojich stanoviskách odlišný názor. Zamestnanci, ktorí sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, sú do výpočtu zarátavaní, aj keď sa dlhodobo nezdržujú na mieste výkonu práce. V tomto prípade nedochádza k výkladovým sporom, no predkladatelia sú toho názoru, že ide o neodôvodnený spôsob navyšovania úhrad za službu verejnosti.
Máme za to, že navrhovaná úprava pomôže najmä menším podnikateľom, zamestnávateľom, keďže samotná povinnosť platiť úhrady vzniká pri zamestnávaní viac ako troch zamestnancov a poplatok sa niekoľkonásobne zvyšuje pri zamestnávaní viac ako desiatich zamestnancov. Ak sa prijme jednoznačná úprava, zamestnávatelia tak nebudú zaťažení povinnosťou platiť úhrady aj v prípade, ak sú uvedené osoby mimo riadneho výkonu zamestnania, čiže sú buď na tej materskej, na tej rodičovskej, alebo teda ak ide o konkrétny samostatný výkon určitej činnosti, čiže ak ide o prácu, ktorá je vykonávaná mimo pracovného pomeru.
Zmena však bude významná nielen pre malé a stredné podniky, ale osobitne aj pre veľkých zamestnávateľov.
Toľko by som uviedla k tomuto návrhu zákona. Je opäť veľmi jednoduchý. Je to jeden z antibyrokratických návrhov, ktoré dávame dokopy na tejto schôdzi do pléna, a budem rada, keď nás v tom podporíte aj v rámci tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Opäť veľmi stručne uvediem. Toto je asi jeden z najstručnejších týchto našich, tohto nášho balíka zákonov. Ale veľmi jednoduchou úpravou, ktorá je úplne jednoduchá aj legislatívne, rušíme duplicitnú povinnosť daňového subjektu nahlasovať správcovi dane číslo podnikateľského účtu.
Toľko v úvode, rada ho predstavím ešte bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.