40. schôdza

Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz by mali prísť na rokovanie pléna Národnej rady návrhy zákonov, ktoré predložil pán poslanec Beblavý s kolegami. Zastupovať ho má pani poslankyňa Simona Petrík, ktorý však, ktorá však listom požiadala vzhľadom na to, že má nejaké pracovné povinnosti, aby sa tieto body, ide o body 62 až 70, prerokovali dnes po hlasovaní o 17. hodine. Je všeobecný súhlas? Nie je, takže tieto body 62 až 70 prepadajú na koniec schôdze.
Budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Martina Beluského a Rastislava Schlosára na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je pod tlačou 1269, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1337.
Dávam slovo poslancovi Milanovi Uhríkovi, aby návrh ústavného zákona uviedol.

Milé dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol novelu Ústavy Slovenskej republiky, v ktorej chceme odstrániť možnosť nominácie na prezidentského kandidáta prostredníctvom tzv. poslaneckých podpisov. To je ten spôsob, kedy sa 15 poslancov podpíše pod kandidatúru nejakého, nejakého občana Slovenskej republiky na to, aby mohol následne kandidovať v prezidentských voľbách.
To je vlastne celá, celá úprava, ktorú navrhujeme. Ja by som to rád odôvodnil v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jánovi Maroszovi. Je tu niekto z ústavnoprávneho výboru? (Reakcie z pléna.) Súhlasím, ale...
Pán Schlosár.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som síce nebol určený, ale, bohužiaľ, pán poslanec Marosz tu nie je prítomný, tak ho budem musieť zastúpiť, aby som sa ako spravodajca vyjadril k návrhu uvedeného zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by bol súčasne aj gestorský výbor, s tým, aby návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o... (Reakcia z pléna.) Aha. Takže prihlásil sa pán poslanec Drobný, ale o slovo požiadal navrhovateľ.
Pán poslanec Uhrík, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda, aby som ešte raz uviedol novelu Ústavy Slovenskej republiky, ktorú predkladáme spolu s kolegami Martinom Beluským, Marianom Kotlebom a Rasťom Schlosárom.
Cieľom tejto novely ústavy je odstrániť možnosť, aby kandidáta na prezidenta nominovali aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Viete veľmi dobre, že v súčasnosti existujú dva spôsoby, ako možno niekoho nominovať na kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky. Jeden spôsob je taký ten, ten legitímnejší, ten prvý spôsob, že tento občan, ak teda spĺňa nejaké formálne predpoklady, náležitosti, tak si môže vyzbierať 15-tisíc občianskych podpisov, ktoré, keď mu budú uznané, keď sa preukáže, že ich získal správnym spôsobom, a teda legitímne, tak môže, môže následne kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky.
Druhý spôsob, ten menej, menej korektný, by som povedal, je, že nejaký občan si získa priazeň a podpisy 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Tento spôsob nominácie kandidátov na prezidenta považujeme už za prežitok, ktorý nemá v súčasnej dobe opodstatnenie. Je to prežitok z čias, kedy ešte, keď ešte o prezidentovi rozhodovala a volila ho Národná rada Slovenskej republiky, a teda aj poslanci nominovali týchto kandidátov, ale v súčasnosti volia prezidenta Slovenskej republiky občania, čiže je logické, aby o kandidátoch rozhodovali v prvom rade občania.
Viete veľmi dobre, že, viete veľmi dobre, že mnohí kandidáti, ktorí sú nominovaní s tzv. poslaneckými podpismi, sú silne politicky prepojení, napríklad asi nikto nepochybuje o tom, že kandidát Šefčovič, ktorý kandiduje momentálne na prezidenta Slovenskej republiky, teda nie je nejaký nadstranícky kandidát, ale že je to evidentne kandidát strany SMER, keďže jeho poslanci sa podpísali pod kandidatúru tohto pána. Naopak, sú tu iní občania, ktorí zase, zase síce nie sú možno prepojení na nejaké politické strany, ale len skúšajú šťastie, postávajú pred Národnou radou a chodia a pýtajú si podpisy poslancov Národnej rady.
My si myslíme, že nominovanie kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky prostredníctvom týchto podpisov poslancov je nielen nefér voči tým, ktorí si obehajú tých 15-tisíc občanov, ale že je to teda aj politicky previazané, pretože takýto kandidát, samozrejme, potom má nejakú tendenciu splácať svoj politický dlh voči poslancom, ktorí ho nominovali, a najmä, a najmä, a to sa ukázalo teraz nedávno, sú s tým aj praktické problémy.
Pravdepodobne všetci ste postrehli tú kauzu, kedy istý dôchodca, pán Molnár, počas dňa otvorených dverí chodil za poslancami Národnej rady Slovenskej republiky a pýtal si od nich podpisy pod svoju kandidatúru. Viacerí poslanci vrátane nás vtedy povedali tomuto pánovi, že poslanecké podpisy mu nedáme, ale na občiansku petíciu ako občania Slovenskej republiky medzi ostatných občanov sa nemáme problém podpísať. To sme aj spravili, dôkladne sme si ten materiál, tú jeho petíciu prečítali, podpísali sme to v dobrej viere a čo urobil potom pán Molnár? Doma dotlačil do voľného bieleho miesta, že to nie je petícia, ale že je to petícia poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a túto kandidátnu listinu potom odovzdal do Národnej rady Slovenskej republiky, akože získal podpisy 15 poslancov. Čiže evidentne sa jedná o podvod. Samozrejme, samozrejme, tieto podpisy neboli, neboli našťastie uznané, pretože pri podpisovaní je vždy z právneho pohľadu najdôležitejší účel alebo úmysel, s ktorým, s ktorým to daný človek podpisuje.
Takisto, takisto mnohí poslanci, kolegovia, máte určite aj negatívne skúsenosti s ľuďmi, ktorí, ako som povedal, postávajú pred Národnou radou a vyslovene aj niekedy až, až takým násilným spôsobom žobrú o poslanecké podpisy na svoju kandidatúru. Mne sa to tiež stalo, zastavila ma jedna pani pre, na schodoch tuto dole s tým, že aby som jej podpísal kandidatúru. Ja som ju nikdy nevidel. Nikdy som tú ženu nevidel. Povedal som jej: Nehnevajte sa, pani, možno ste tá najsvedomitejšia, najčestnejšia žena pod slnkom, ale to ja neviem v danom okamihu, pretože som na schodoch, kde som vás práve stretol, a takúto kandidátnu listinu vám, samozrejme, podpísať nemôžem. Ona oponovala tým, že ani oni predsa, občania nevedia, koho si volia do Národnej rady a nepoznajú tých poslancov, ktorí tu, čo tu ich záujmy zastupujú, ale, ale to, samozrejme, nie je, nie je náš problém, pretože každý volič by mal poznať politikov alebo poslancov, ktorých si zvolil.
My sme sa viackrát vyjadrili, že sme nedali poslanecké podpisy ani evidentne nášmu nominantovi, ktorým, na prezidenta Slovenskej republiky, nášmu kandidátovi, ktorým je Marian Kotleba. Nechceli sme to spraviť týmto spôsobom, pretože považujeme za oveľa férovejšie, aby o jeho kandidatúre rozhodli občania, o čom aj rozhodli tým, že jeho petíciu podpísalo viac ako 27-tisíc ľudí.
A posledná vec, čo je na týchto, na týchto poslaneckých nomináciách taká, taká devalvujúca, ako to vystihol jeden, jeden poslanecký kolega, teraz neviem, či z koalície, alebo opozície, lebo to je, je to odídenec z koalície, ktorý povedal, že tieto poslanecké podpisovania tých občianskych petícií často pripomínajú už ako keby nejaký facebookový lajk. Že poslanec skrátka dáva svoj podpis kadekomu na ulici pod, pod nejaké petície, ako keby to bol nejaký nezáväzný, nezáväzný, nezáväzný akt vyjadrenia dobrej vôle alebo niečoho podobného, pričom vôbec to nie je náležité dôstojnosti a vážnosti toho právneho aktu, toho poslaneckého podpisu.
Čiže za týmto účelom a za účelom posilnenia apolitickej funkcie, nezávislosti prezidenta Slovenskej republiky, aby nebol zaviazaný nejakým, nejakej politickej strane, nejakým poslancom z politickej strany, ktorí ho nominovali a ktorí ho do tej funkcie aj potom následne aj vlastne dostali, že vďaka nim mohol nominov; mohol kandidovať, chceme posilniť apolitickosť a nezávislosť prezidenta Slovenskej republiky, aby sa prestrihlo to puto medzi Národnou radou a prezidentom a aby o prezidentovi rozhodovali výlučne občania prostredníctvom nástroja priamej v podstate demokracie, to znamená prostredníctvom priamych volieb.
Toľko z našej strany, ďakujeme za prípadnú podporu.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou jedna poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Vaľová.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, že aj ja som sa stretla s tým, že pýtali poslancov o podpisy.
A, pán Uhrík, nadviažem na vaše posledné slová, že prezident by nemal klamať a nemali by klamať ani ústavní činitelia. Chcem sa vás opýtať, pán Uhrík, deň pred voľbami v piatok v Humennom pán kandidát na prezidenta, váš pán kandidát, prišiel urobiť veľkú demonštráciu v piatok večer v moratóriu, že do Humenného prídu migranti a takto zaviedol občanov Humenného. Ja si myslím, že klamal. Lebo doteraz žiadni migranti neprišli, je ich tam 11. Tak by som sa chcela spýtať, že vlastne kde sú tí migranti a kedy prídu, ak to bolo také súrne v piatok večer pred voľbami, pretože si myslím, že jednoducho; alebo z akej pohnútky to bolo urobené, alebo kto za tým stál, alebo kto im to poradil, pretože viem, že vaši vlastní členovia chceli, aby táto demonštrácia bola v utorok po voľbách, ale vy ste to urobili v piatok večer. A ja si myslím, že tieto pohnútky boli niečím motivované. A dodnes žiaden migrant do Humenného neprišiel, je ich tam 11 a neviem, dokedy budeme čakať, ale myslím si, že to bolo účelové ovplyvňovanie volieb, a myslím si, že nebolo zadarmo.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Uhrík.

Pani Vaľová, ďakujem pekne teda za názor, ale neviem, neviem, veď neboli sme to my, kto dával do vlády Slovenskej republiky návrh, nemáme my ministra vnútra, ktorý takýto návrh predkladal a potom po verejnom tlaku, keď sa to prevalilo, že na rokovanie vlády sa pripravuje takýto materiál, po verejnom tlaku to následne stiahol, aby s tým počkali až po komunálnych voľbách. To je jedna vec.
A druhá vec, pani Vaľová, a teraz bez urážky k vám, nemyslite si, že my sme tú organizáciu alebo ten protest, ten protest proti prijímaniu imigrantov urobili kvôli vám. My sme v Humennom nemali kandidáta, to znamená, že nejakým spôsobom nám, nám nezáležalo na tom, kto zvíťazí, ani sme nikoho nepodporovali, jednoducho nám ale vadilo to, že takto, takto a takým zákerným spôsobom sa vláda opäť raz pokúsila, skúšala, že čo ľudia spravia, ako zareagujú, či sa niekto vzoprie, či to prejde hladko alebo čo vlastne môžu robiť, aby; keby nebol nejaký protest, keby nebola nejaká, nejaká protireakcia, tak ja verím tomu, že by to hladko prešlo. Tak ako to bolo aj v prípade Marrákeša, kde som presvedčený o tom, že to bolo zastavené len kvôli tomu, že sa verejnosť do toho začala obúvať. Keby sa to nemedializovalo a aj vďaka nám teda netlačilo, tak podľa mňa, podľa mňa vaši poslanci by s tým nemali problém schváliť to, lebo bol to pán Blaha, kto na výbore povedal, že jediné, čo im na tom vadí, je, že verejnosť na to nie je pripravená.