43. schôdza

Dobrý deň, pán predsedajúci, pani navrhovateľka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1329. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1305 z 5. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Chcem podporiť kolegyňu, lebo prichádza naozaj s dobrým návrhom zákona. Aby ste si nemysleli, že teda sa nevenuje tejto problematike, tak že predkladá nejakú hlúposť. Skutočne zreálnila situáciu služieb krízovej intervencie, a teda naozaj je častokrát problém, že obec a vyšší územný celok nechcú poskytovať finančný príspevok, hoci naozaj je potrebné, je potrebný teda na dofinancovanie sociálnych služieb.
Celkovo krízová intervencia nie je dlhodobo v záujme ministerstva práce, čo si myslím, že je problémom našej, nášho Slovenska, keďže práve do nocľahární sa nám postupne dostávajú ľudia, ktorí sú poberateľmi dôchodkovej dávky alebo invalidného dôchodku, a teda naozaj mali by sme sa na nich pozerať ako na ľudí, ktorí mnohokrát nedokážu zabezpečiť svoje bývanie nijakým iným spôsobom ako takým, že sú, sú vlastne klientmi nocľahární alebo sú klientmi nízkoprahových služieb, kde vôbec dostávajú ošatenie alebo jedno jedlo denne. Takže naozaj je to systém, ktorý je v ostatných krajinách bežnou záležitosťou, je to záchytná sieť ľudí, ktorí naozaj potrebujú pomoc a nemajú na to finančné prostriedky.
Áno, je pravdou, že v roku 2012 bola minimálna mzda 327 eur a v roku 2019 520 a avizuje sa, že pôjde hore. Naozaj ide o zariadenia, ktoré fungujú hlavne v noci, mnohokrát práve RZP tam skladajú ľudí, a teda sú v ťažkom zdravotnom stave a oni musia byť bdelí celú noc. Mali by dostať príplatky, ale mnohokrát tie príplatky zamestnávatelia, teda väčšinou to vykonávajú charity alebo teda iné mimovládne organizácie, ktoré nemajú na to finančné prostriedky. Čiže je to na mieste, a teda plne podporujem tento návrh zákona. Zatiaľ čo dávka v hmotnej núdzi dnes činí niečo nad 60 eur, takže je to totálna hlúposť, aby si títo ľudia dokázali uhradiť ubytovanie za túto sumu.
Samozrejme, ja keď som sa pozerala na nocľahárne a nízkoprahové služby, ktoré sú v rámci gréckokatolíckej charity, kde ja teda vždy pracujem a som odborným garantom, tak tam vlastne ten rozdiel minimálny činí pri ubytovaní 21 eur mesačne na jedného klienta. To znamená, že naozaj fungujú v stratách, a teda ak hovoríme o tom, že máme zabezpečovať podľa zákona o hmotnej núdzi strechu nad hlavou, jedno teplé jedlo denne a primerané ošatenie, tak štát minimálne v týchto prípadoch by to mal sieťovať cez tieto služby. Ale keďže naozaj od roku 2012 sumu 120 eur nemenil a aj v roku 2019 je tá suma 120 eur, tak je to neatraktívne vôbec prevádzkovať tieto formy starostlivosti a keď to prestanú prevádzkovať charity, cirkevné organizácie alebo aj mimovládne organizácie, obávam sa, že nám tí ľudia budú umierať na uliciach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pani predkladateľka, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1354. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1428 z 11. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom do 7. mája 2019.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pekný deň prajem všetkým prítomným. Návrhom zákona, ktorý predkladám, je zavedenie povinnosti regulovaných subjektov, ktoré cenove, ktorých cenové návrhy a iné návrhy v cenovom konaní podliehajú súhlasu najvyššieho orgánu obchodnej spoločnosti alebo družstva zverejniť na svojom webovom sídle znenie cenového návrhu a iných návrhov v cenovom konaní.
Navrhuje sa tiež explicitne vyčleniť tieto podania a ich obsah z kategórie obchodného tajomstva. Úrad bude oprávnený začať cenové konanie len v prípade, ak povinná osoba riadne zverejní príslušné podanie na svojom webovom sídle alebo na webovom sídle úradu, pokiaľ sama webové sídlo nezriaďuje.
Návrh zákona je v súlade s právom Európskej únie, keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou považuje transparentnosť za jednu zo základných zásad cenotvorby pri činnostiach majúcich infraštruktúrny a monopolný charakter.
Aplikácia predpisu do praxe prinesie vyššiu mieru verejnej kontroly cenotvorby, ale najmä cenovej regulácie, ktorá bola v ostatnom období niekoľkokrát vystavená pochybnostiam a verejnej kritike.
Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Nezakladá ani dodatočné vplyvy na informatizáciu spoločnosti, keďže úrad už v súčasnosti zverejňuje nemalý objem informácií týkajúcich sa jeho činnosti. Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ako je napr. verejná kontrola a možnosť poklesu cien energií, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, ako je verejná kontrola a takisto pokles cien energií pre podnikateľov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som teda predstavil tento zákon, ktorého cieľom je vyššia transparentnosť, viac verejnej kontroly v cenovej regulácii, vďaka čomu by sme mohli dosiahnuť opätovne nižšie ceny energií. Opätovne hovorím nie preto, že by my sme tu mali dnes nižšie ceny energií alebo že by sme boli na ceste k nižším cenám energie, ale pretože v minulosti sme už viacero takýchto zákonov predkladali.
V tomto prípade sa tento zákon venuje najmä monopolným spoločnostiam, ktoré podnikajú v elektroenergetike, v plynárenstve, v teplárenstve a vodnom hospodárstve. Podotýkam, ide čisto-čiste o monopolné spoločnosti, ktoré na trhu nemajú prirodzenú konkurenciu. Podobný zákon o otvorenej regulácii sme tu už pritom v minulosti predkladali, a to formou novely zákona o regulácii. Tento nám však vtedy, bohužiaľ, neprešiel.
No a prečo je tu tento zákon opätovne, tentoraz s novelou iného zákona? Je to hlavne kvôli nedávnym udalostiam a najmä kontrole Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá bola vykonaná na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kedy bolo poukázané na pochybné praktiky predchádzajúceho vedenia úradu, ktoré mohli mať významný vplyv na cenotvorbu v monopolných energetických činnostiach.
Najnovšie sa týmto prípadom začal zaoberať aj Úrad pre verejné obstarávanie, pričom títo sa pozrú na tri zákazky, v ktorých ÚRSO rozdelil predmet s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pre zadávanie nadlimitnej zákazky. Najvyšší kontrolný úrad, keď sa teda vrátim k jeho zisteniam, zistil, že predchádzajúce vedenie úradu realizovalo precenenie majetku distribučných spoločností, ktoré sa však – paradoxne – nezohľadnilo v cenotvorbe roku 2017, a teda ani v nasledujúcich rokoch.
Nedávno sme práve k tomuto mali aj vystúpenie pána Jahnátka, predsedu úradu, na výbore pre hospodárske záležitosti, kde sme sa dozvedeli, že podľa vykonaných analýz mal tento majetok, pokiaľ by teda boli reálne zohľadnené, tak mal stúpnuť. Ale, bohužiaľ, nebol si tým istý, keďže k tomuto nemal k dispozícii žiadnu záverečnú správu. Minuli sme tam asi 1,7 milióna eur na niečo, čo vôbec v konečnom dôsledku nebolo žiadnym spôsobom použiteľné. Týmto prípadom sa budú zaoberať aj orgány činné v trestnom konaní, ale, bohužiaľ, dnes tu máme situáciu, že sme sa vrátili k cenotvorbe, ktorá bola v prípade cien energií týchto distribučných poplatkov platná do roku 2016. A toto sa udialo na politický tlak. Takisto v tomto prípade NKÚ konštatovalo, že sa jednalo o zasahovanie do nezávislosti ÚRSO, ktoré je dané zákonom. Súčasne to ale malo za následok aj to, že majetok spoločnosti, ktorý vstupuje do distribučných poplatkov, ktorý, ktoré sú súčasťou týchto cien energií, je nielen neaktuálny, ale ešte aj neoverený.
Keď si otvoríte samotnú vyhlášku o cenovej regulácii v elektroenergetike, tak sa dozviete, že my dnes vychádzame v podstate zo znaleckých posudkov z roku – teraz sa podržte – roku 2005, ktoré sú navyše navýšené o úradom schválené investície nevyhnutne využívané na regulovanú činnosť v roku 2006 až 2010. Opätovne, nie skutočné, ale úradom schválené a tieto sa potom krátia o odpisy takisto schválené, nie skutočné, ktoré tou regulovanou činnosťou prebehli v období rokov 2006 až 2010.
Toto je to, na základe čoho sa dnes stanovujú poplatky pre distribučné spoločnosti. Hodnota RAB-u sa následne, samozrejme, koriguje koeficientom, ale tento sa uplatňuje iba dva roky spätne.
Nebudem vás ďalej zaťažovať touto vyhláškou, pretože dôležité hlavne pre tento zákon sú iné skutočnosti a to aj to, že práve to predchádzajúce vedenie bolo autorom aktuálne platných pravidiel cenovej regulácie, ktorých striktné uplatňovanie zo strany distribučných spoločností v roku 2017 viedlo k vzniku krízy, na ktorej bola výmena vedenia úradu. Možno si pamätáte na tú kauzu vysokých cien energií. Samotné súčasné vedenie úradu po týchto zisteniach na NKÚ podalo trestné oznámenie. Jedná sa o tie isté pochybenia, kvôli ktorým som pred dvoma rokmi podával identické podania na Generálnu prokuratúru aj ja. Toto mi bolo vtedy, paradoxne, zamietnuté, ale teda držím pánovi Jahnátkovi palce a dúfam, že keď teda podáva trestné oznámenie osoba so správnym politickým tričkom, tak konečne takéto oznámenie bude úspešné, pretože tak ako vtedy naším cieľom nebol, nebola žiadna politická prezentácia, ale nižšie ceny energií. A toto, toto chceme dnes dosiahnuť takisto práve týmto zákonom o otvorenej regulácii.
Čo je ale dôležité, verejnosť dnes nemá dôveru k férovosti a k zákonnosti procesu cenovej regulácie, ktoré vykonáva tento úrad. Ak by aj mali, ak sa vymení vedenie, ak naozaj bude na jeho čele politicky nezávislý nominant a úrad bude fungovať tak, ako má, spotrebitelia stále nemajú možnosť zmeniť dodávateľa monopolných služieb a sú plne odkázaní na kvalitu dohľadu, ktorý vykonávajú štátne orgány. Proces cenovej regulácie je dôverný, pričom regulačný úrad v praxi odmieta aj sprístupňovanie čiastkových informácií týkajúcich sa cenotvorby monopolných spoločností, no a odôvodňujú to obchodným tajomstvom.
Ale ja sa pýtam, aké obchodné tajomstvo, pokiaľ sa bavíme naozaj o čisto-čiste monopoloch, ktoré na svojom vymedzenom území nemajú už zo zákona žiadnu možnosť vzniku prirodzenej konkurencie. Nehrozí im tak žiadne zneužitie informácií, ktoré označujú za obchodné tajomstvo, v hospodárskej súťaži ani v konkurenčnom boji. Táto argumentácia tak slúži výlučne len ako nástroj obmedzovania prístupu verejnosti k informáciám o hospodárení týchto spoločností.
Tento návrh zákona má za cieľ zvýšiť verejnú kontrolu hospodárenia a cenotvorby prirodzených monopolov v energetike, tepelnej energetike, vodnom hospodárstve a zvýšiť ich spoločenskú zodpovednosť, pretože inak iba plne využívajú výhody, ktoré im vyplývajú z nízkej, resp. žiadnej konkurencie na tom-ktorom relevantnom trhu. Činnosti, ktoré sú vykonávané týmito prirodzenými monopolmi, majú pritom povahu činností vykonávaných vo verejnom záujme, ktoré bezprostredne vplývajú na kvalitu života obyvateľov a na podnikateľskú činnosť. Z týchto dôvodov sú aj aktivity spojené s obstarávaním zákaziek pre tieto subjekty podriadené pravidlám verejného obstarávania. Verejná kontrola cenotvorby môže viesť k účinnej prevencii pred vznikom kríz, teda aj takých, ako sme to videli v tom roku 2017, ktorá bola dôsledkom nezvládnutia úrad; predchádzajúceho vedenia úradu dovŕšená.
Takže ešte raz opakujem, tento zákon, veľmi v kocke, má za cieľ zvýšiť transparentnosť. Umožniť ľuďom, aby si sami vedeli skontrolovať, za čo vlastne platia distribučným, najmä distribučným alebo prenosovým alebo prepravným spoločnostiam, ktoré nemajú možnosť zmeniť. Jednoducho sú to prirodzené monopoly, ktoré na tom svojom vymedzenom území nemajú žiadnu inú konkurenciu. My chceme, aby, keď oni podávajú na úrad, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nejaký cenový návrh, tak aby ho najprv zverejnili na svojom webovom sídle a až potom o ňom mohol rozhodovať Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Cieľom je okrem zvýšenia transparentnosti aj to, aby sme sa naozaj pozreli práve na tieto, na tieto výdavky, ktoré si uplatňujú, a verím, že by sme tým dosiahli aj ich zníženie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, spolu s kolegami Eugenom Jurzycom, Janou Kiššovou a Milanom Laurenčíkom predkladám návrh na novelu zákona č. 595/2003 o dani z príjmov.
Cieľom nášho návrhu zákona je umožniť pri prenájme nehnuteľností odpočet paušálnych daňových výdavkov na rovnakej úrovni, ako tomu bolo pred 1. januárom 2013, kedy bola možnosť odpočítania paušálnych výdavkov pri prenájme zrušená, to znamená na úrovni 40 % z celkových príjmov z prenájmu.
Viac k tomuto poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako poverený spravodajca predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Dobre. Ďakujem za slovo ešte raz. Takže aby sme mohli o tom zákone možno lepšie a bližšie mu porozumieť, tak dovolím si trošku vkročiť do histórie.
Podnikatelia, živnostníci a tí, čo prenajímajú svoje byty, mali možnosť do roku 2005 si uplatniť paušálne výdavky vo výške 25 % príjmu. Vieme, že paušálne výdavky je možnosť, ako zjednodušiť ľuďom život, aby nemuseli viesť účtovníctvo, aby jednoducho nezaťažovali seba, nezaťažovali úrady, a bol to dobrý krok. V roku 2006 sa možnosť odpočítať paušálne výdavky zvýšila z 25 % na 40 % a takto to bolo až do roku 2012. V roku 2012 prišlo ministerstvo financií s úpravou, vypočulo drobných živnostníkov a zmenilo a zvýšilo výšku paušálnych výdavkov z 40 % na 60 percent. Odvtedy majú možnosť živnostníci si odpočítať paušálne výdavky až do výšky 60 percent. Nielen oni, ale aj umelci, tvoriví, tvoriví pracovníci.
Čo sa ale zároveň udialo v tomto zákone, bolo, že tí, čo svoje byty prenajímajú, tak tí si od tohto momentu nemohli uplatniť žiadne paušálne výdavky. Obracali sa na mňa ľudia, ktorí majú byty, povedzme bývajú alebo majú byt, ale práca ich, práca ich donútila presťahovať sa z jedného mesta do druhého a nie je, nie je dnes motivácia k tomu, aby títo ľudia byty prenajímali, pretože ak si chcú dnes uplatniť nejaké náklady, tak musia si viesť účtovníctvo. Musia si dať do majetku tento; do majetku, ktorý potom zdaňujú, tento byt a uplatňovať naozaj len reálne výdavky, ktoré s týmto, s týmto svojím bytom majú.
Zároveň hovoríme na všetkých úrovniach, od vlády počínajúc, počúvame o tom, že na Slovensku chýba mobilita pracovnej sily, od obcí, predstaviteľov obcí počúvame, že nám chýba nájomné bývanie, že Slováci sú naučení nehnuteľnosti kupovať, neísť do prenajatého a tak sa zadlžovať. Máme jeden z najvyšších rastov hypoték v Európe a to len preto, že nie je dostatočne silný trh nájomných bytov.
Náš návrh, náš návrh podporuje nájomné bývanie, podporuje motiváciu ľudí prenajímať svoje byty, ktoré pre nejaké dôvody majú nevyužité. Skutočne dnes sme všetci svedkami toho, ako prebieha sťahovanie národov, keď to takto mám povedať, medzi Bratislavou a ostatnými regiónmi Slovenska, a bolo by veľmi, veľmi pozitívne, ak by sme umožnili to, čo bolo do konca roku 2012, čo platilo, aby si mohli ľudia, ktorí prenajímajú svoj byt, bez toho, aby museli viesť účtovníctvo o všetkých výdavkov, uplatniť paušálne náhrady alebo paušálne výdavky vo výške 40 percent. Naozaj by to zjednodušilo prácu nielen im, ale zjednodušilo by to prácu aj kontrolným úradom, ktoré kontrolujú výdavky, ak títo ľudia tieto evidujú.
Náš návrh zákona by mal mať neutrálny vplyv na verejné financie a to z dôvodu kompenzácií prípadného výpadku zvýšenými daňovými príjmami spočívajúcimi vo vyššej ochote platiť dane tými, ktorí ich teraz možno neplatili. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, bude mať tiež pozitívny sociálny vplyv a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Zvlášť prosím, kolegyne, kolegovia, podporiť tento návrh, ak si myslíte, že paušálne výdavky vo výške 40 % sa vám zdajú vysoké, kľudne poďme o tom diskutovať v ďalšom čítaní a môžme to nastaviť na úroveň 25 %, ako to bolo napríklad do roku 2005, ale situácia, ktorá platí dnes, nie je určite výhodná pre nikoho.
Ďakujem za slovo.

Dobrý podvečer. Ďakujem pekne za pozvanie. Poprosím ešte zopár sekúnd, lebo mi nie celkom funguje počítač. (Krátka pauza, rečník si nastavoval počítač.)
Takže idem na to. Je to návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 400/2015 Z. z. o právnych predpisoch a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a predkladajú ho poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Eugen Jurzyca, Jana Kiššová, Jozef Rajtár, Branislav Gröhling, Radoslav Pavelka, Martin Klus.
Cieľom predloženého návrhu je zaviesť do procesu tvorby právnych predpisov aj následné hodnotenie skutočných vplyvov schválenej legislatívy za podmienky, že pri schvaľovaní danej legislatívy bolo v treťom čítaní pri hlasovaní o návrhu zákona ako o celku aspoň 15 poslancov proti.
Dôvodom predloženia navrhnutej úpravy je, že očakávané vplyvy sa v doložke vybraných vplyvov stanovujú len ako odhad a až s odstupom času spätná kontrola umožní zhodnotiť správnosť týchto očakávaní a odhadov a vytvorí podklad pre možnú korekciu schválenej legislatívy do budúcnosti. Čiže zjednodušene povedané, my celkom dobre pri prijímaní zákonov nevieme, aké budú mať dopady. Po nejakom čase by sa teda vybrané zákony zanalyzovali znova a ukázalo by sa, či boli dobré alebo zlé, a mali by sme príležitosť ich zrušiť.
Ďakujem za pozornosť.