43. schôdza

Obdivujem ťa, pani kolegyňa Dubačová, akým spôsobom si zvládla túto reč. A mám len jednu výhradu, vykríkla si v istú okamihu, v istom okamihu: „Vy ste predsa iná strana!“ Toto si adresovala, z kontextu rozumiem, ako by to bol apel na stranu SMER. Dokedy tomu chceme veriť? Dnes sa tu predsa za potlesku zrodila a aj prvýkrát zafungovala nová mocenská garnitúra, nová koalícia, kde Kotleba a SMER majú rovnaké ciele. A obávam sa, že o pár chvíľ, keď bude hlasovanie, ak teda do 17.00 hod. sa minú diskusné príspevky, alebo najneskôr zajtra predpoludním sa to potvrdí aj pri tomto dohovore.
Nádej, že SMER je iná strana než strana Kotleba - ĽSNS, sa stáva po dnešku ilúziou.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, sama ste povedali počas svojho vystúpenia, že v našom právnom poriadku prakticky všetky veci, čo sa týkajú násilia, náš Trestný poriadok rieši. Teda Istanbulským dohovorom by sme iste, to je, v tomto ohľade je to viac-menej deklaratórna formulácia, a my to nespochybňujeme. My hovoríme, že naozaj treba ochraňovať ženy pred násilím.
Ale kameňom úrazu Istanbulského dohovoru je čl.14, kde sa napríklad hovorí, kde sa my zaväzujeme podpísaním tohoto Istanbulského dohovoru, že sa zaväzujeme: „Zmluvné strany príjmu, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych študijných plánov na všetkých stupňoch vzdelávania začlenili študijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí.“
Rod je obsiahnutý aj v Ústave Slovenskej republiky a ďalších právnych predpisov, avšak rozdielne, rozdielne nie je chápaný v takom zmysle, ako je vymedzený v dohovore v čl. 3 písm. c), kde sa pojem rod definuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí vzorov správania, činnosti a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a pre mužov“.
Toto je kameňom úrazu, nie neochraňovať ženy. A preto máme k tomu výhrady, pretože rod sa formuje podľa tohoto na základe výchovy, vzdelania pod vplyvom prostredia, očakávaní, jazyka, vlastných rozhodnutí, pani kolegyňa.
Toto je ten problém, na ktorý namietame. A toto sa už vo svete uplatňuje vďaka Istanbulskému dohovoru, tam práve zasieva gender ideológia, o 1 000 % percent sa zvýšilo viacej detí v Anglicku, ktoré chce zmeniť svoje pohlavie. To sa vám páči ako matke, ako žene?

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja som za pokojnú, vecnú a pragmatickú diskusiu bez emócii aj v tomto prípade. Mám tri poznámky, z toho sú dve otázky. Povedali ste veľmi závažnú vetu, neviem, či ste si to uvedomili, že polovica žien na Slovensku zomiera v dôsledku domáceho násilia. Moja otázka znie, odkiaľ máte túto informáciu. S obľubou to totiž mnohí žonglujú s akýmikoľvek informáciami, ale neuvádzajú zdroje, čiže nie je to overiteľné. A ja by som veľmi rád poznal zdroj, na základe ktorého ste túto vetu vyslovili a konštatovali tento stav.
Druhá vec, vymenovali ste viaceré tragické prípady, ktoré sa, bohužiaľ, stali. Moja otázka znie: „Ste naozaj presvedčená o tom, že aj pri platnosti Istanbulského dohovoru na Slovensku by sa tieto prípady neboli stali?“
A celkom tretia poznámka súvisí tiež vlastne s textáciou Istanbulského dohovoru, ktorému my vyčítame v kapitole 12 alebo v ods. 12 nejednoznačnosť pojmov. To znamená, že mnohoraké vysvetlenie. Latentné uvedenie niečoho, to už bolo tu viackrát v rozprave poukázané na to, latentné uvedenie nejakého stavu do budúcnosti alebo z budúcnosti.
Vy ste použili vetu: „Postavme sa zlu, zastavme zlo na Slovensku.“ Sme v moratóriu, sme v prezidentskej kampani a napríklad toto je utajené propagovanie jedného z prezidentských kandidátov. Živý príklad toho, ako sa to v živote dá.
Takže preto sme v niektorých veciach proti Istanbulskému dohovoru.

Pani poslankyňa, ja som mal miestami pocit, že čím väčšie rozhorčenie, tým budete sa snažiť byť presvedčivejšia. Všetci, ako sme tu, aj ja dokážem byť rozhorčený pri všetkých tých prípadoch, ktoré ste menovali, ktoré sú určite hrozné, a možno sú aj iné, o ktorých ste nehovorili, ale predsa všetci, tak ako sme tu, chceme, aby sa toto riešilo. Ja som presvedčený, že na mnohých úrovniach... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
74.
Pani poslankyňa Dubačová, poprosím o kľud v sále.

Blanár, Juraj, poslanec NR SR
75.
... je množstvo vzdelaných ľudí a odborníkov, ktorí už dnes robia mnoho v tejto oblasti. A podotýkam, bez Istanbulského dohovoru. Tak ako kolega Farkašovský predo mnou povedal: „Myslíte si, že keby sme mali Istanbulský dohovor, že by sa predišlo všetkým týmto veciam?“ Nie. Čiže nedávajme do toho, by som povedal, neprimeranú, neprimerané rozhorčenie, lebo tu ide o niečo iné. Ak ste hovorili, že rod je jasne sociologicky definovaný, no nie je tomu úplne tak z hľadiska právneho. A keď pôjdete na nejaký súdny spor, tak tam sa bude pozerať súlad práva a s definíciou toho, čo je tam uvedené. A naša ústava nie je jas..., hovorí o rode ako pôvodu, ale nie ako gender alebo muž a žena v tom zmysle, ako je to zadefinované v Istanbulskom dohovore. A toto je veľký problém, ktorý môže spôsobiť také nedozierne následky, ktoré ani nevieme dnes doceniť. Bez ohľadu na indoktrináciu detí. Čiže nútenie v podstate do niečoho, v čo mnohí rodičia ani nebudú chcieť. Kto to určí, že to má byť tak alebo onak? Je tu nejaká skupina ľudí ktorá si sadne a povie, že čo sa má tým deťom vysvetľovať, aby sa stratili stereotypy také alebo onaké? Toto predsa nechceme. Poďme sa baviť o iných veciach, ktoré vieme riešiť.

Pani poslankyňa Dubačová, veľmi správne si pripomenula výrok jedného z predkladateľov, dokonca prvého predkladateľa tohto návrhu uznesenia, pána poslanca Jaroslava Pašku, ktorý sa tu momentálne nenachádza a ktorý povedal, povedali ste, že napríklad 20 % našich žien sa stretlo s tým, že boli napadnuté. Súčasne povedané, väčšina žien sa s tým nestretla alebo neavizovala. To znamená, že tie štyri pätiny žien rešpektujú isté postavenie v spoločnosti a ich manželia takéto konanie v rodinnom živote nevyužívajú.
Ja verím tomu, že to bol brept, že to bola zlá formulácia, že teda pán poslanec Paška si nemyslí, že žena má rešpektovať nejaké postavenie v spoločnosti, a keď ho nerešpektuje, tak dostane bitku. Verím, že to tak pán poslanec Paška nemyslel, aj keď to tak vyznelo, a teda je, je to, je to zvláštne alebo, alebo zaujímavé práve v tej súvislosti, že on práve teraz predkladá tento návrh uznesenia.
Ale to sú predne tie stereotypy, o ktoré ide. To je presne to uvažovanie, ktoré je blízke aj násilníkom, že žena má nejaké postavenie v spoločnosti, v rodine, má naplniť nejakú rolu dobrej manželky, a keď, keď tú rolu dobrej manželky alebo matky nenapĺňa, no tak si do..., tak si zaslúži dostať, dostať aj bitku a je to v poriadku. Toto je logika násilníkov.
Ja si to..., ešte opakujem, aby, neviem, neprišlo k nedorozumenie, ja z toho neupodozrievam pána poslanca Pašku, len hovorím, že presne takýmto spôsobom uvažujú násilníci a presne toto sú tie stereotypy, s ktorými sa treba vysporiadať. A sú to rodové stereotypy.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
78.
Pani poslankyňaŠimkovičová

Násilie - akékoľvek - je odsúdeniahodné, či už na ženách, mužoch, deťom alebo na zvieratách. Dohoda o ochrane ľudských práv platí v našej krajine od 8.1.1991. Naozaj si myslíte, pani kolegyňa, že Istanbulský dohovor vyrieši, zabráni tomu, čo ste tu hovorili? Naozaj si myslíte, že Istanbulský dohovor násilníkovi, tyranovi vezme z ruky zbraň? Sme štát, v ktorom násilie na ženách je predsa legislatívne ošetrené. A všetci, ktorí tu sme, násilie odsudzujeme. Ale Istanbulský dohovor toto predsa nerieši. Podstata Istanbulského dohovoru je úplne inde. Nie v ochrane žien pred násilím.
Ďakujem.

Ďakujem. Budem sa snažiť teda veľmi, veľmi rýchlo. (Reakcia z pléna.) Aha. Áno, pán kolega Budaj, skutočne ja som zabudla na tú koalíciu, že SMER a fašisti. Samozrejme, obrátila som sa zase v tej svojej trošku naivnej predstave.
Ale idem teda ďalej na..., obraciam sa na pána, pána Zelníka. Ten čl. 14 o výchove a vzdelávaní, ktorý vadí odporcom dohovoru, ide o začlenenie problematiky rovnoprávnosti mužov a žien nestereotypných rodových rolí. A toto je už dnes vlastne súčasťou osnov aj školského zákona a ľudskoprávnych dohovorov, ako je Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktoré Slovenská republika predsa už dávno ratifikovala. Tento dohovor teda neprináša v tejto oblasti nič nové. Zmluvné strany... Je tam navyše dikcia tohto článku, ktorý dáva štátu veľký priestor na kultúrne primeranú implementáciu, keďže hovorí: „Zmluvné strany prijmú, ak je to primerané, potrebné kroky na to, aby sa do oficiálnych štúdijných plánov na všetkých stupňov vzdelávania začlenili štúdijné materiály týkajúce sa problematiky rovnoprávnosti mužov a žien, nestereotypných rodových rolí, vzájomného rešpektu, nenásilného riešenia konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo podmieneného násilia na ženách a práva na nedotknuteľnosť osoby, ktoré sú prispôsobené vyvíjajúcim sa schopnostiam žiakov.“
Čiže na tom ako dohovor nič nemení, rovnako ako na možnosti navštevovať náboženskú výchovu, ktorá je na našich školách garantovaná. O tak závažnej otázke, ako je boj proti násiliu na ženách a boj proti domácemu násiliu, nie je správne teda rozhodovať na základe neodbornej argumentácie a zavádzajúcich tvrdení.
Ak by som išla ďalej, pán kolega Farkašovský, ja čerpám, mám celé tabuľky, čiže veľmi rada, ja som povedala, že z polovice, teda polovica zo zavraždených žien je, to je, to sú, oficiálne mám... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predsedajúci, Istanbulský dohovor nazývam dielom Zlého, Zlého a veľkým Z, každý vie, koho myslím, pretože toto je jeho taktika. Pod falošnou zámienkou ochrany týraných žien bočným skrytým ťahom chce presadiť najzvrátenejšiu a už nevratnú ideológiu tých najzvrátenejších praktík, ktoré zničia našu civilizáciu. Zničia svet, ktorý sme poznali. Svet, ktorý aj napriek omylom, vojnám, nešťastiam a častej skaze zapríčinenej ľuďmi ľuďom má svoje jasné a ešte raz jasné postuláty.
Po prvé muž bol muž a žena bola žena. Muž a žena tvorili pár, tvoria pár. Muž a žena plodili deti, plodia deti. Muž má znaky muža a žena má znaky ženy. Takto nás stvoril Boh. Toto je jeho dielo. Dielo dokonalé a dielo nemenné. A v tomto Istanbulskom dohovore je návod, ako poprieť Boha, Božie dielo. Je to aj v týchto častiach, ktoré prečítam. Istanbulský dohovor v čl. 3 písm. c) hovorí:
„Pojmom rod sa rozumie súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre mužov a ženy.“
Čl. 12 ods. 1 odstraňuje rodové - v úvodzovkách rodové - stereotypy takto: „Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na účel podpory zmien spoločenských a kultúrnych modelov správania sa žien a mužov s cieľom odstrániť predsudky a zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti, ktoré sú založené na myšlienke podradenosti žien alebo na stereotypných rolí žien a mužov.“
Tu vidím nebezpečnú, veľmi nebezpečnú sociologickú ničiacu silu toho tzv. dohovoru. Každá jedna komunita či spoločnosti napriek, naprieč celou históriou chápala rozdiel medzi mužom a ženou. Vďaka tomuto chápaniu boli vytvorené mnohoraké zvyky, tradície a tiež všetky ostatné zvyklosti. Tento nepodarený dohovor, tieto tisícročné skutočnosti chce meniť pod falošnou vlajkou ochrany týraných žien. Volá sa to falsche Flagge.
Či nemáme právne normy na ochranu žien? Že niekedy zaspí polícia a súdy, sociálna kuratela, to je už iná vec. Istanbulský dohovor to nevyrieši. Čo je to stereotypná rola žien a mužov? pýtam sa. Je to stereotyp, keď žena rodí a potom kojí? Čo je škodlivé, keď je muž ochranca a živiteľ rodiny? To má muž rodiť a kojiť a jeho žena má byť ochrancom?
Nuž bola jedna taká rozprávková bytosť. Bola to princezná Fantaghiro, ktorá sa starala o telo a dušu úbohého Romualda. To bola však iba chiméra, výtvor autora. Zrušíme stereotyp a ženy budú na Veľkú noc oblievať chlapov? Však predsa to evokuje dominanciu muža nad ženou, keď ju, keď ženu oblieva a naháňa ju korbáčikom. Alebo zrušíme oblievačku a šibanie korbáčikom? Alebo napríklad stereotyp, keď ide žena na ples v róbe a drží muža. To bude muž v róbe a žena v obleku, aby bola rodová rovnosť? Alebo obaja budú v róbe či obaja v obleku, aby tak bola naplnená litera Istanbulu, ktorá je tam skrytá? (Zaznievanie gongu.)
Hoci aj tu sú umelo pretláčané precedensy. Víťaz súťaže v speve, bradatý Conchita teraz už aj s vírusom HIV - toto je ten Istanbulský dohovor. Je to HIV vírus, ktorý napadne telo organizmu a v tomto prípade spoločnosť zvnútra, postupne ho zničí, ako to vidno v západných krajinách.
Pojem stereotypné role žien a mužov nemá v Istanbulskom dohovore žiadnu právnu definíciu. Ešte raz opakujem pre tých, čo sa oháňajú týmto dohovorom. Bude to špinavá plastelína v rukách medzinárodných orgánov a organizácií, ktoré vám bude, budú určovať čo sa smie a čo sa nesmie, čo sa má a čo sa nemá robiť. Toto je pointa tých 2 % Istanbulského dohovoru. Istanbulský dohovor predstavuje riziko pre kresťanské cirkvi, riziko pre výchovu detí, predstavuje riziko aj v takých sférach spoločnosti a v spoločenských pohyboch, o ktorých nik netuší, nechyruje, nevie, ale hovorím, len zatiaľ.
Tým, ktorí sú za Istanbulský dohovor, prajem, aby sa zúčastnili športovej ženskej súťaže a súťažil by s nimi transgeder chlap premenený na ženu. Takýchto excesov už bolo veľa. Čo im však neprajem, naozaj úprimne neprajem, neprajem to žiadnej ľudskej bytosti, aby v konečnom dôsledku ich dcéry museli sa prezliekať s chlapcami v školských telocvičných šatniach, či sa sprchovať s chlapcami, ktorí tvrdia, že sú dievčatá.
Nám netreba dielo Zlého, Istanbulský dohovor. Nám stačí otvoriť Bibliu, tam je všetko a jasné. Tí, čo sú neveriaci, nech rozmýšľajú, ako ich dedkovia a babky, lebo naše prababky, prededkovia, babky a dedkovia, hoci nepoznali pojmy ako genotyp, fenotyp, vedeli, kde je sever, východ, juh aj západ, vedeli, čo je normálne a čo nie. Podľa toho žili a vďaka tomu sme sa dožili aj týchto čias. Preto všetkými prstami, dušou a rozumom treba zabrániť, aby sa pokračovalo v procese smerujúcom k ratifikácii tohto dohovoru.
Treba však urobiť ešte jeden, a to najdôležitejší krok. To je stiahnuť podpis pod Istanbulským dohovorom. Istanbulský dohovor totižto nevyrieši nič. Jeho vnútorná podstata je iná, je to zakódované zlo.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Istanbulský dohovor má údajne prioritne chrániť ženy pred násilím. Otázka je, aké ženy chce vlastne chrániť, keď identitu pohlavia zatláča do úzadia. Chce chrániť rodiča č. 1 alebo rodiča č. 2?
Neverím tomu, že všetci tu prítomní neviete, o čo ide v Istanbulskom dohovore. Nechcem veriť tomu, že chcete byť zodpovední za demontáž tradičnej rodiny na Slovensku. Nechcem veriť tomu, že vy sami chcete vystaviť svoje deti nebezpečenstvu gender ideológie. Nebojíte sa, že vám raz vaše deti môžu dať otázku: „Otec, mama, prečo ste toto dovolili?“
Istanbulský dohovor výstižne charakterizoval uznávaný kňaz otec Marián Kuffa. Ten okrem iného povedal, teraz citujem: „Gender totalita je projekt zameraný proti Bohu a rodine. Byť politikom nie je ľahké, ale byť katolíkom v politike je nesmierne vážna vec. Poblúdenia národa budú týmto politikom pripísané a my kňazi sme zodpovední, ak sme ich na to neupovedomili. Kto propaguje a pretláča genderizmus, vedomie, vedome stavia národ proti Bohu. Stačí si zobrať do rúk Bibliu, aby ste pochopili, ako sa takáto vedomá rebélia vždy skončí. Boh sa nenechá donekonečna urážať. On len dáva čas nám ľuďom zaradiť sa do správneho tábora.“ Otec Marián ďalej hovorí. „Pozývam poslancov, buďte na Božej strane a budete na dobrej strane. Pozývam vás k tomu, vo štvrtok zahlasujte za zrušenie dohovoru. Kto chráni Boží svet, bude požehnaný.“
Toľko citácia otca Mariána Kuffu a teraz môj názor laika. Ja k slovám otca Mariána dodávam, prijímam jeho pozvanie a chcem byť na Božej strane. Chcem Slovensko chrániť pred gender totalitou. Chcem, aby moje deti a deti všetkých Slovákov a Sloveniek vyrastali v rodinnom kruhu bez vplyvu cudzej ideológie. História mi dnes dáva za pravdu. Ak sa ľudstvo zrieklo Boha a začalo si samo riadiť morálku, vždy to skončilo tragicky. Vždy. Napríklad Sodoma Gomora, Rímska ríša, ale aj v novšej histórii ako Francúzska revolúcia, boľševizmus v Rusku a nacizmus v Nemecku.
Musíme si uvedomiť obrovskú zodpovednosť, ktorú máme voči Slovensku. Istanbulský dohovor mení zažité paradigmy v spoločnosti, mení pohľad na prirodzený chod života, a čo je najdôležitejšie, odporuje Bohu. Aj rozumný ateista neveriaci v existencii Boha uzná, že rozvracanie tradičnej rodiny gender ideológiou neprinesie spoločnosti nič dobré.
Viem, že sú tu medzi nami aj neveriaci, ale jedno mi verte, nikto z nás sa zodpovednosti nevyhne. Každý, či už tomu verí, alebo nie, bude niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie v tejto veci. Mňa by zaujímalo, kto má potrebu vynakladať toľko energie na pretláčanie a zavedenie týchto vecí vo svete. Len koľko peňazí a času sa vložilo do rôznych tých gender štúdií aj do samotného Istanbulského dohovoru. Veď sa ten čas i peniaze mohli využiť oveľa zmysluplnejšie.
Kto nie je schopný žiť v zmysle tradičných hodnôt a Božieho konceptu rodiny, tak nech si, nech s tým nezaťažuje ostatných. Slovensko nie je Saudská Arábia, že by sme tu riešili, kto čo robí za dverami svojej spálne, pán Poliačik. A keď už som spomenul Saudská Arábiu, ak by tam došlo na základe Istanbulského dohovoru k zlepšeniu zaobchádzania so ženami a LGBT komunitou, potom by som uznal, že niekde na svete má dohovor svoje opodstatnenie.
Stále vidím nádej pre Slovensko do budúcna. Dúfam, že vo voľbách do Európskej únie sa situácia zmení tak, že sa vyhneme osudu Rímskej ríše, ktorú zložil práve rozklad tradičných hodnôt spôsobený dobovými liberálnymi progresívcami.
Na rozum voličov v ostatných krajinách Európskej únie sa však spoliehať nemôžeme. Musíme stavať na vlastných silách, schopnostiach a hlavne tradíciách. Všetko zvládneme, pokiaľ ostaneme verní našej kresťanskej tradícii a Desatoro. V hlasovaní o tomto návrhu má každý z nás poslancov možnosť prispieť k budúcnosti Slovenska a verím, že sa nájde dosť poslancov na to, aby sme zabránili zlu hroziacemu z Istanbulu vo forme zvrátenej ideológie zabalenej do krásnych ľúbivých fráz preniknúť do našej vlasti.
Prosím vás, vážené kolegyne, kolegovia, hlasujte za budúcnosť našich, vašich detí. Nedovoľme zapracovanie nebezpečnej ideológie do našich zákonov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, neviem, či to má veľký význam, ale mám pocit, že pre poriadok treba. Nemám súvislý prejav, budem mať asi pár poznámok a stále by som chcela začať s tou poznámkou, že ten dohovor sa volá Dohovor o prevencií násilia na ženách a domáceho násilia a boj proti nemu. Čiže je to dohovor o prevencii násilia na ženách a domáceho násilia.
Možno začnem príhodou. Za 15 rokov v politike človek už obišiel celé Slovensko a postretával na stretnutiach s občanmi naozaj strašne veľa ľudí a človek - žena v politike dostáva aj iné otázky. Napríklad otázky, že či mám deti, či mám muža a že či viem variť. (Povedané so smiechom.) Ale to boli také zábavné, to je v poriadku, s tým sa vysporiadam. Ale nie raz som dostala otázku aj od žien, aj od mužov, že či mi to muž dovolil. Alebo: „Mne by to môj muž nedovolil.“ Alebo: „Ja sa divím vášmu mužovi, že vám to dovolil.“ A to je už iné. Pretože keď v medziľudských vzťahoch medzi mužom a ženou používame slovo dovolil, to znamená, že mohol aj zakázať. A keď mohol zakázať, mohol by aj potrestať, keby som náhodou nebola poslušná. (Povedané so smiechom.) Ja som odpovedala, že nie, môj vzťah s mojím mužom je založený na tom, že o všetkom sa dohodneme, ale nie na tom, že by jeden druhému niečo dovoľoval alebo niečo zakazoval. A ja si myslím, že to je niekde v jadre podstata toho sporu, že či dokážeme akceptovať alebo dokážeme stráviť, že časť, žiaľ, veľká časť domáceho násilia skovaného za dverami je podmienená práve tým, že jeden, spravidla muž, aj keď nie vždy, si myslí, že môže dovoliť, zakázať alebo trestať. A to je tá rola. A to nie je dané biologicky, to je tá rola. A o tom je to rodovo podmienené násilie.
A padajú tu otázky, čo sa zmení, keď prijmeme Istanbulský dohovor, alebo čo sa nezmení. Zo dňa na deň sa nezmení nič. Ani v jednom, ani v druhom prípade. Zmení sa vtedy, kedy dokážeme v tejto spoločnosti sa kultivovane rozprávať o tom a vychovávať naše deti - áno, aj v školách - vychovávať naše deti k tomu, že nie, vzťah muža a ženy doma za dverami musí byť založený na dohode, a nie, že jeden môže niečo dovoliť, zakázať prípadne potrestať, prípadne si niečo vynútiť nejakou tou fackou.
A tá výchova, vzdelávanie, to, že to spoločnosť nebude tolerovať, to je to kľúčové, pretože keď dnes sa odváži ísť niekto na políciu, a má tu smolu, že natrafí na policajta, ktorý tiež doma niečo žene dovoľuje alebo zakazuje a neprešiel žiadnym tréningom, tak proste jednoducho má smolu a druhýkrát si to rozmyslí. A o tom je tento dohovor. Nielen o tom, že sme zmenili Trestný zákon pod vplyvom tohto dohovoru, nielenže sme prijali zákon o ochrane obetí pod vplyvom tohto dohovoru, ale o tom, že berieme na seba záväzok, že na tomto budeme pracovať. A keď budeme dobre pracovať, tak možnože o 5, o 10 rokov budeme kultivovanejšia spoločnosť, v ktorej bude menej násilia za zavretými dverami domácnosti. O tom je to a o ničom inom.
Možno niečo k mýtom alebo chcela by som naozaj požiadať o otázky, o odpovede na otázky. Jeden mýtus, ten pojem rod. Pani poslankyňa Dubačová to povedala, rod je zadefinovaný pre účely tohto medzinárodného dohovoru. Nemá žiadnu širšiu platnosť táto definícia, pretože to je štandard medzinárodných zmlúv, že pojmy používané v danom medzinárodnom dohovore sa pre potreby toho medzinárodného dohovoru zadefinujú, aby sme všetci, ktorí ho uplatňujeme, ten dohovor, pracovali s tým dohovorom rovnako.
Chcem sa pripojiť k pánovi poslancovi Dostálovi k tej otázke, ktorú položil, ktorý článok, ktorá veta je v rozpore s ktorým článkom Ústavy Slovenskej republiky. Neviem a nepočula som odpoveď, lebo ja som presvedčená, že také jednoducho nie je.
A pri tej príležitosti chcem upozorniť na to, že aj naša ústava pracuje s pojmom rod. A to, že nemá definíciu pojmu rod, to nič na tom nemení. Tú definíciu dá Ústavný súd. A tiež asi v závislosti od toho, v akej súvislosti bude pojem rod vykladať. Napriek tomu ja vnímam, že je to citlivá téma, pretože nie možno každý vníma tak citlivo to, čo sa má, akým spôsobom majú fungovať vzťahy medzi mužom a ženou v domácnosti. A ja rozumiem, že je to citlivá téma, a preto som vždy bola presvedčená a som presvedčená, že sú veci, ktoré sa nemajú lámať cez koleno silovo.
Preto keď som po mojich predchodcoch zdedila túto agendu ako ministerka spravodlivosti, tak som sa snažila vytvoriť ten priestor pre diskusiu, aj keď bolo od začiatku od jasné, že počas tohto volebného obdobia nie, nie je priestor na ratifikáciu tohto dohovoru, a podľa mňa to treba rešpektovať. A keď nebude ďalších päť rokov, tak nebude ďalších päť rokov, ale treba o tom jednoducho diskutovať, lebo, dámy a páni, aj keď skôr väčšinou páni, stále máte pocit alebo obavu, že budete liberálmi prevalcovaní, tak nerobte to isté, lebo teraz valcujete vy bez toho, aby sa pripustila normálna spoločenská diskusia na túto tému. A potom to je čistá cynická politika, pretože po tomto už nie je naozaj nič iné. Využívanie momentálnych pomerov v parlamente medzi prvým a druhým kolom prezidentských volieb a pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, lebo sú dve veci, ktorých ja sa v týchto kultúrno-etických otázkach bojím.
Jedna vec je fanatizmus, ktorý je v každej spoločnosti prítomný. Fanatizmus, ktorý je založený na predsudkoch, na mýtoch, na polopravdách, na nálepkovaní tých, ktorí majú iný názor, a na vytváranie obrazu nepriateľa, čo donáša do spoločnosti nenávisť.
A druhé, čoho sa bojím, je naozaj cynická politika, ktorá sa chytí týchto tém len v záujme toho získať politické body, a je úplne jedno, že čo to za sebou zanechá. A ja si myslím, že to treba tu, teraz sme politické grémium, pomenovať. Sme, najneskôr o rok budú parlamente voľby. Najneskôr o rok. A to, čo sa teraz deje, je, že tu začal boj o 15 % voličov, ktorí v prvom kole prezidentských volieb volili Štefana Harabina, o nič iné nejde. A zjavne dopyt po týchto voličoch je veľmi veľký, tak to treba využiť a pretaviť do uznesenia parlamentu. Tak to čítam ja, inak sa to čítať nedá.
Pozrela som si návrh uznesenia aj ten pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, v bode 2 sa navrhuje pripojiť slová, aby vláda vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru Rady Európy o predchádzaniu násilia, pardon, násiliu na ženách a domácemu násiliu a boju proti nemu. Rozumiem veľmi presne tejto vete. Vychádza z Viedenského domoho... (rečníčka si odkašľala), pardon, z Viedenského dohovoru o medzinárodnom zmluvnom práve. My totižto po podpise, zmluvu, aby ste všetci tomu rozumeli, tým, že sme podpísali zmluvu, ktorá je inak prezidentskou zmluvou s výhradou ratifikácie, čiže nie je dnes pre nás platná alebo nie je záväzná, ale tým podpisom predsa len máme záväzok nemariť účel a predmet tejto zmluvy, a preto sme aj prispôsobovali tú legislatívu, aby sme mohli ratifikovať s tým, že tento záväzok máme, kým ako štát jasne neprejavíme úmysel, že sa nehodláme stať jeho zmluvnou stranou.
Čiže ten pozmeňovací, ten pozmeňovací návrh je daný s tým, aby to malo nejaké právne účinky. My nemôžme zaviazať vládu, ale je to svojím spôsobom politický príkaz, keď sa na tom uznesie, samozrejme, parlament. Takže áno, má to za cieľ, toto uznesenie v zmene pozmeňovacieho návrhu, vyvolať konanie vlády, ktoré bude mať nejaké právne účinky.
A pri tejto príležitosti chcem ale odpovedať aj pánovi poslancovi Pčolinskému, ktorý povedal, že bude rád, keď bude doplnené uznesenie tak, aby sme sa už nikdy viac nemuseli vrátiť k Istanbulskému dohovoru, a chcem mu zmariť nádeje, pretože tak jak môžme prejaviť úmysel nestať sa zmluvnou stranou dohovoru, tak po zmene pomerov spoločenských a parlamentných môžme rovnako znova prejaviť úmysel, aby sme sa stali zmluvnou stranou dohovoru, takže naveky to jednoducho nie je.
A ja si myslím, že tento konflikt medzi, v rámci tohto boja o Harabinových voličov, takto to v skratke nazvem, samozrejme, vyvolal aj odozvu, a tak zjavne si to asi v týchto parlamentných voľbách rozdáme o to, kto bude mať väčšinu v tom budúcom parlamente. Pravdepodobne takýto konflikt neposilní len jednu stranu, ale spravidla takéto konflikty posilnia obidve strany.
A v pléne tu raz zaznel potlesk v rámci tejto rozpravy, keď pán poslanec Pčolinský sa bil do pŕs, že teda nedáme si tradičnú slovenskú rodinu a nedopustíme rozvrat identity slovenského národa, a v tomto ja s ním chcem súhlasiť. Ja som presvedčená o tom, že najväčším nepriateľom tradičnej slovenskej rodiny a v konečnom dôsledku potom aj to, čo spôsobuje rozvrat identity... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)