43. schôdza

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, ale reagovať chcem len na to, čo povedal pán poslanec Zelník.
Ja myslím, že tu dochádza k jednému veľkému nedorozumeniu, pán poslanec. U nás nie je pojem rod definovaný, naša legislatíva i ústava ho používa, ale bez akéhokoľvek definovania, čiže dnes je to len na súdoch a na Ústavnom súde, ako bude s týmto pojmom pracovať u nás. To, že muž a žena, to je pohlavie, nie rod. A naša ústava rozlišuje medzi pohlavím a rodom, ale nedefinuje rod. A pokiaľ ide o pohlavie, áno, to je muž a žena. To je aj v právnom poriadku takto zakomponované.
A opakujem, pojem rod v Istanbulskom dohovore, Istanbulský dohovor výslovne hovorí, že to je definícia pojmu pre účely tohto medzinárodného dohovoru. Čiže nemá ako sa táto definícia použiť na iné výklady pojmu rod použité v iných paragrafoch iných zákonov alebo ústavy na Slovensku, iba že by tak, iba že by tak urobil náš Ústavný súd, náš Ústavný súd, ale nie preto, že to používa Istanbulský dohovor, pretože Istanbulský dohovor výslovne hovorí, že je to definícia pre účely tohto medzinárodného dohovoru.

V tejto chvíli, kolegyne, kolegovia, musím prerušiť túto rozpravu, pretože je 16.32 hod. a na 16.30 hod. sme si naplánovali podľa schváleného programu rokovanie o bode 104 nášho programu, a tým je návrh na voľbu člena Rady na vysielanie a retransmisiu. Takže budeme pokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Je to návrh pod číslom 1327.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu, podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz poprosím predsedu výboru pre kultúru a médiá poslanca Dušana Jarjabka, aby návrh uviedol a podal správu o výsledku rokovania výboru.

(Rokovanie o návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, tlač 1327.)

Príjemný, dobrý deň, pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, máte to pod tlačou 1327.
Člen Rady pre vysielanie a retransmisiu, pán Zoltán Pék oznámil listom predsedovi Národnej rady, že sa vzdáva funkcie člena rady, dňom 5. januára 2019. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia, pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, návrhy kandidátov na člena rady.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov: pán Ing. Peter Alakša, pán Mgr. György Batta, dúfam že som to dobre prečítal. Výbor pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že kandidáti spĺňajú požadované náležitosti. Výbor pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 152 z 21. marca 2019 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu (opäť pod tlačou 1327) a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby:
1. konštatovala, že
a) v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii skončilo dňom 5. januára 2019 členstvo v rade Mgr. Zoltánovi Pékovi,
b) je potrebné zvoliť jedného člena rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov,
2. zvolila
jedného člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na funkčné obdobie odo dňa zvolenia Národnou radou do 13. decembra 2023,
3. uskutočnila opakovanú voľbu
v prípade, že nebude zvolený jeden člen z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov, pri rovnosti
počtu hlasov postupujú obaja kandidáti.
Pani predsedajúca, ďakujem pekne, skončil som.

Teraz otváram rozpravu. Do rozpravy sa neprihlásil nikto písomne. Chcem sa opýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy k tomu bodu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pre istotu sa ešte opýtam, pán Jarjabek odchádza. Asi nechcete nič dodať v záverečnom slove? (Reakcia spravodajcu.) Nie, dobre. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Môžme pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov na prijatie uznesenia Národnej rady k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácom násilí a boji proti nemu Slovenskou republikou (tlač 1409).
Ako ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Kollár. Nevidím ho v rokovacej sále, stráca poradie.
Pani poslankyňa Blahová, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k procesu ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou, tlač 1409.)

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, nevidím tu pána spravodajcu, ku ktorému som chcela prehovoriť úvodom, keďže podávam procedurálny návrh, aby Národná rada ďalej nepokračovala v rokovaní o tomto bode programu. Zdôvodním ďalej.
Vážené dámy, vážení páni, poslanci SNS práve hodili granát do latríny. V tej latríne plávajú bludy, konšpirácie, hoaxy, nevzdelanosť, nezáujem, malosť a tmárstvo. To všetko v dnešnej rozprave vytrysklo na povrch a zamazalo každého jedného z nás, no najmä poslancov SNS. Tí predložili Národnej rade uznesenie o tom, aby vláda nepokračovala v konaní smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Svoje uznesenie sa neunúvali ani len patrične odôvodniť.
Paradox, to je to slovo, ktoré vám v danej situácii môže napadnúť ako prvé. SNS ako člen vládnej koalície volá po tom, aby vláda nepokračovala v procese ratifikácie dohovoru, pričom programové vyhlásenie vlády túto úlohu vôbec neobsahuje. Aktuálna vláda sa teda od chvíle svojho vzniku, vzdala akejkoľvek ambície o prístup k dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách. Napriek tomu, že to vôbec nebolo v pláne, napriek tomu, že koaličná zmluva vylučuje ďalšie samostatné konanie ktorejkoľvek vládnej strany, ukladajú poslanci vládnej strany úlohu vláde, aby v procese nepokračovala, pričom sa nik z vlády o to ani náznakom nepokúšal.
Čo si to tom myslieť? Dlhodobo sme svedkami toho, ako sa Slovenská národná strana všetkými silami snaží rozbiť vládnu koalíciu kontroverznými návrhmi a vyhláseniami, ktoré nie sú v súlade s jej partnermi, a evidentne ich nemajú vopred predrokované. Nám opozičným poslancom rozštiepenosť vládnej koalície na srdci skutočne neleží, no musíme sa ohradiť proti tomu, keď ste si za rukojemníkov novej vládnej krízy aktuálne zobrali týrané ženy a obete domáceho násilia. Zneužívanie nešťastia a ľudského trápenia na vytĺkanie politického kapitálu považujem ja osobne za hyenizmus najhrubšieho, najhrubšieho zrna. Istanbulský dohovor je najkomplexnejšou medzinárodnou dohodou v oblasti boja proti násiliu na ženách. Z údajov Európskej komisie vyplýva, že v Európskej únii každá tretia žena od svojich 15 rokov bola obeťou fyzického a sexuálneho násilia. Viac ako polovica žien v Európskej únii zažila sexuálne obťažovanie a každá 20. žena bola znásilnená. Alarmujúce štatistiky týkajúce sa týrania žien a domáceho násilia diskvalifikujú túto dôležitú tému z akéhokoľvek politického boja. A kto sa bude pokúšať ju zneužiť zaslúži si jedine verejné odsúdenie. Ciele dohovoru totiž sú, a to citujem:
a) ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a predchádzať násiliu na ženách a domácemu násiliu, trestne stíhať násilie na ženách a domáce násilie a odstrániť ho
b) prispieť k odstráneniu všetkých foriem diskriminácie žien a podporovať skutočnú rovnoprávnosť medzi ženami a mužmi vrátane emancipácie žien
c) navrhnúť komplexný rámec, politiku a opatrenia na ochranu všetkých obetí násilia na ženách a domáceho násilia a pomoc všetkým obetiam násiliam na ženách a domáceho násilia
d) podporovať medzinárodnú spoluprácu s cieľom odstrániť násilie na ženách a domáce násilie
e) poskytnúť podporu a pomoc organizáciám a orgánom činných v trestnom konaní, aby mohli efektívne spolupracovať na vytvorení integrovaného prístupu na odstránenie násilia na ženách a domáceho násilia.
To je úplná citácia z dohovoru týkajúceho sa jeho cieľov. Nič iné, nič viac alebo nič menej nie je cieľom tohto dohovoru. Zmluva hovorí o tom, že obetiam násilia a týrania treba poskytnúť patričnú starostlivosť, pomoc, že vinníkov treba potrestať, a spoločnosť, treba viesť osvetu a vzde..., a v spoločnosti treba viesť osvetu a vzdelávanie k tomu, aby násilie na ženách a násilie v rodinách neakceptovala. Také jednoduché to je.
Ak si predkladatelia myslia, že Slovensko je na tom tak dobre, že nepotrebuje túto medzinárodnú zmluvu, rada ich prevediem svetom, ktorý zjavne vôbec nepoznajú. Môžem vás zoznámiť s matkou dieťaťa, ktorá sa opakovane preukazovala na polícii s trangulačnými ryhami, čiže stopami po škrtení na krku a bola opakovane ubezpečená, že najlepšie si to vyriešia oni dvaja partneri doma za zatvorenými dverami. Môžem vás zoznámiť so ženou, ktorá bola nadrogovaná a znásilnená, a keď sa po mesiaci odvážila navštíviť políciu, bolo jej oznámené, že je v dôkaznej núdzi, a napriek tomu, že vie označiť páchateľa, nevydá to na trestné oznámenie, lebo nemá svedkov, nemá dôkazy. Bola teda navedená k tomu, aby od trestného oznámenia upustila. Môžem vás zoznámiť so ženou, ktorú manžel pred očami jej dvoch malých detí za jazdy vyhodil z auta. Ona sa napriek za..., zdokumentovanému incidentu súdi s bývalým manželom o starostlivosť o deti. On je pred zákonom čistý. Môžem vás zoznámiť s mladou ženou, ktorá neverila v seba a svoju hodnotu, lebo vyrastala v rodine, kde fľaška spôsobovala tie najhoršie urážky a poníženia, a preto strpela akéhokoľvek partnera bez ohľadu na to, či ju vykradol, či ju zbil, alebo zbil jej dieťa. Cítila, že niekoho potrebuje, a jej norma bola nastavená tak, že akceptovala rodinu plnú násilia. Môžem vás zoznámiť s tromi sirotami mŕtvej matky, ktorú po dlhotrvajúcom násilí v rodine zavraždil jej partner sekerou priamo pred očami týchto troch detí. Pri pohľade na to, ako sa, ako dnes žijú a čím sú, obdivujem silu ľudskej mysle a organizmu, ako sa vie vysporiadať s takouto hrôzou.
Hovoríme teda o vraždách, o znásilneniach, o sexuálnom zneužívaní, týraní, zanedbávaní, psychickom týraní, násilí, obmedzovaní na právach a slobodách. Tieto javy majú mať v slušnej spoločnosti nulovú toleranciu, a nielen to. Slušná spoločnosť má použiť všetky dostupné nástroje, aby takéto konanie potierala, aby obete vedela chrániť a ošetriť a aby páchateľov trestala.
Istanbulský dohovor je štandardný ľudskoprávny dokument, akých Slovenská republika podpísala desiatky. Má aj svoj monitorovací mechanizmus, svoje expertné a monitorovacie orgány, ktoré majú slúžiť práve tomu, aby sme k ochrane žien, rodín a detí vedeli rýchlejšie napredovať. Len z absolútneho nerozumu kritici kritizujú dokument zvonku, bez prístupu k nemu, pretože jedine štát, ktorý je signatárom, má možnosť na zmenu a doplnenie tohto dohovoru tou úplne najľahšou cestou.
Ak teda existujú čiastkové drobné výhrady vo formuláciách, zmena je možná a zmluvná strana ju predkladá generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ten následne ostatným zmluvným štátom. A práve aj toto je obsahom dohovoru.
Je evidentné, že existujú ľudia a skupiny, ktoré si voľkajú v šírení poplašných správ. Žijú však z jediného predpokladu, že ich konzumenti si nedajú tú námahu, aby prečítali 24 strán veľmi jednoznačného textu. Keď sa k tomu uchyľujú dezinformačné médiá, šíritelia hoaxov, sebestrední blázni alebo fanatici, je to síce spoločensky škodlivé, no nie tak význačné, ako keď tieto postoje prevezme najvyšší zákonodarný orgán krajiny, v našom prípade Národná rada Slovenskej republiky. Obeťou vládnych prekáračiek sa dnes stali týrané ženy, deti a znivočené rodiny. Je zrejmé, že parlament a politici zabudli na svoj poslanecký sľub a na to, že ich úlohou je konať v prospech krajiny, v prospech jej občanov. Zo zúfalých životov a z panujúceho marazmu vytĺkajú nechutným spôsobom politický kapitál. Ubezpečujem vás však, že tam, kde ho hľadáte, tam žiaden politický kapitál nie je, pretože práve touto diskusiou ste prinútili niekoľko stovák alebo tisícok ľudí prečítať si tento dokument. Predpokladám, že títo ľudia následne zistia, že boli zbytočne strašení, zneistení a manipulovaní a vami klamaní. Úprimne si želám oveľa viac diskusií na pôde parlamentu práve k tejto téme. Noste ju sem každý mesiac a do roka spôsobíte to, že väčšina občanov si prečíta a pochopí Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, a zistí, že o ničom inom ako o tomto ten dohovor nie je. Väčšina tiež pochopí, že v rámci politického boja ste ochotní si zobrať za rukojemníkov ženy, deti a rodiny v kríze, teda tých najslabších a najzraniteľnejších a toto už nie je politika, toto je parazitovanie na cudzom nešťastí.
Ďakujem. (Potlesk.)

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie pani poslankyňa. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Pčolinský, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, povedala si tu niekoľko príkladov, ktorých je mi ľudsky úprimne ľúto, ale druhým dychom si dodala, že táto krajina a spoločnosť tolerujú tieto skutky. Ja neviem, v akej krajine žiješ ty, ale v krajine, v ktorej žijem ja, sú vraždy, znásilnenia a domáce násilie trestným činom. Môžme sa kľudne baviť o tom, aký prístup majú vyšetrovacie orgány alebo polícia, kde sú podávané tieto oznámenia. O tom sa kľudne môžme baviť. Ale nehovorme tu o tom, že Slovensko, keď neprijme Istanbulský dohovor, tak vlastne toleruje domáce násilie. To nie je pravda. To je z tvojej strany, dovolím si tvrdiť, že taká demagógia. Na jednej strane a na druhej strane my už dnes máme viac ako 90 % tohto textu aplikovaných v našom právnom systéme, a o čom sa tu bavíme, tak je tých zvyšných 10 %, ktorý je len o terminológii, o rodovej rovnosti a o ďalších rôznych termínoch, ktorých, ktorých, kde cieľom je tieto termíny prepašovať do nášho právneho systému. Čiže tvoje argumenty na jednej strane chápem, na druhej strane opakujem, my žijeme v krajine, kde to, čo si pomenovala je trestným činom a je to odsúdeniahodné a ja nepoznám človeka, ktorý by toleroval znásilnenia, vraždy a domáce násilie. Čiže z môjho pohľadu tvoje vystúpenie bolo trošku demagogické.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál.

Pani poslankyňa Blahová, no nie som si celkom istý, že debata na túto tému privedie veľké množstvo ľudí k tomu, aby si prečítali tých 24 alebo koľko strán dohovoru alebo 81 článkov, na ktorých je, teda do ktorých člení aj Istanbulský dohovor.
Mňa by napríklad zaujímalo, že koľký z predkladateľov prečítali celý ten dohovor, lebo opakovane im tu kladieme otázky, že v čom konkrétne, ktoré ustanovenie Istanbulského dohovoru je v rozpore s ktorým ustanovením ústavy. Tak ústavu slovenskú ste čítali, tak, tak ale žiadnu odpoveď na toto nedostávame, nikto z nich nie je prihlásený, prihlásený do rozpravy, tak neviem, kedy, kedy sa k tej odpovedi dopracujeme. Tak na to, či to čítali ani neviem, že či má zmysel, aby sme sa ich pýtali.
Mňa len teda zaráža, zaráža to uvažovanie kritikov, ktorí tvrdia, že nie je problém tých 90 alebo až 95 %, ale problém, problém je tá terminológia, 5 %, 10 %, 15 %, lebo ja som sa snažil aj vo svojom vystúpení vysvetliť, že ide tu o rodovo podmienené násilie, a keď chceme bojovať proti rodovo podmienenému násiliu, tak musíme pracovať aj s termínom rod a musíme ho mať nejako zadefinovaný. Na to tiež nikto nereagoval, ako by to nebol, nebol žiadny problém.
Len teda uvažujem ako uvažujú kritici. To naozaj si myslíme, že niekto napísal dohovor o 80 článkoch o boji proti domácemu násiliu, aby tam prepašoval nejaký jeden termín - rod - jednu definíciu, ktorá sa navyše má použiť iba na účely tohto dohovoru?

Pani poslankyňa Blahová, s reakciou.