43. schôdza

Pani poslankyňa Zimenová.

Pán poslanec Paška, viete, ono je to tak, na jednej strane otvárate tému Istanbulského dohovoru preto, lebo je to podľa vás nebezpečný a protiústavný dokument, a na druhej strane rovno v jednom a tom istom prejave bagatelizujete Istanbulský dohovor a tvrdíte, že však veď by sa nič nezmenilo, keby sme ho aj ratifikovali, lebo všetko už tu máme v tom našom právnom prostredí urobené, takže v podstate je to jedno. To je taký úhybný manéver hodný klzkého úhora. A tieto manévre vy ponúkate namiesto priamych odpovedí už od včera. Ja vás na to upozorňujem naozaj už od toho nášho zasadnutia vo výbore. Vy sa vyhýbate priamym odpovediam. Neviete dať jednu konkrétnu odpoveď, ktorou by ste podporili váš názor, že Istanbulský dohovor je protiústavný. Presno to, čo vám vyčíta Ondrej Dostál, vám vyčítame tu viacerí vrátane mňa.
Tak sa potom nečudujte, že sa pokúšame interpretovať vaše motívy po svojom, keď nám nie ste schopní dať normálne priame odpovede. Jednoducho nie. Takéhoto predkladateľa tu fakt zažívame málokedy, že nevie odpovedať na vlastné motívy, prečo tento návrh dáva do parlamentu.

Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem. Pán Paška, vy ste hovorili o tom, že vlastne nič sa nezmení, keď ratifikujeme Istanbulský dohovor. Zmení sa toľko, koľko zmení táto krajina, pretože Istanbulský dohovor je súbor nástrojov a každá krajina si ho môže implementovať podľa svojich vlastných predstáv. Ale je to, je to nejaké vodítko, podľa ktorého tá krajina má ísť, a je to ten najlepší súbor nástrojov, akým máme, aký máme k dispozícii momentálne. Napríklad v Nemecku sa po implementácii politík priamo súvisiacich s Istanbulským dohovorom znížil objem násilia páchaného na ženách o polovicu. A budem sa opakovať, lebo podľa mňa je veľmi dôležité, aby sa to, aby to zaznelo niekoľkokrát. Vy tvrdíte, že, ja mám teda taký pocit, že slovné spojenie "búranie rodových stereotypov", že to je protiústavné podľa vás, že to znamená, že sa budú muži ženiť s mužmi a že tu bude rodič 1 a rodič 2. Ja vám hovorím, že to tak nie je. Búranie rodových stereotypov nie je v rozpore s ústavou. Búranie rodových stereotypov znamená dosahovanie rovnosti medzi mužom a ženou. A kým nedosiahneme rovnosť medzi mužom a ženou, tak tu stále bude násilie, násilie, ktoré je rodovo podmienené.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Áno, tak ide tu naozaj nie iba o fyzickú bitku a násilie. Vy hovoríte, že sa nič nezmení, že podobných záväzkov máme veľa. Takže prečo, prečo tomu bránite? Prečo predkladáte takýto návrh, sak teda vám nejde len o bohapustú propagáciu a získavanie voličov v prezidentských volav..., voľbách? Naozaj ma škrie, že neustále zavádzate verejnosť s tým posúvaním významov. Dôležité je povedať, že ženy netrpia iba bitku a často až mučenie u nás, ale trpia aj ponižujúce stereotypy, ktoré môžu byť psychicky ubíjajúce a viesť k strašným dôsledkom na rodiny aj na samotné ženy. Lebo to, čo je násilím, to, prosím, nenechávajme definovať ľuďom, ktorí násilie potichu schvaľujú alebo páchajú, alebo zľahčujú, ale to nech definujú obete násilia. Tie veľmi presne vedia, či násilné, alebo ponižujúce stereotypy ich trápia, a či by ich radi odstránili. Takže nie je jedno, či podpíšeme, alebo nepodpíšeme, pretože pointou je náš vnútorný zápas. Áno, v Amerike alebo v Nemecku, alebo v Holandsku im to fakt môže byť viac-menej jedno, či Slovensko sa vydá k vnímaniu týchto rozmerov ochrany žien, alebo ich naďalej bude považovať proste za prirodzenú obeť, lebo veď to sú naše tradície určitého násilia a mužskej dominancie alebo ponižovania. Ja som presvedčený, že patríte týmto názorom k silám minulosti, ktoré nebudú dlho v tomto parlamente prevažovať.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Milý kolega Jaro, nenechaj sa proste znechutiť týmito vyjadreniami. Používajú sa tu rôzne podpásové argumenty od toho, ako niekto bol v škole, a tam mu povedali, že, že minimálne jedno dieťa z triedy je zneužívané a potom že sú proste bité ženy, a to, toto predsa, či sa naozaj podpíše, alebo nepodpíše Istanbulský dohovor, toto sa nevyrieši. To povedala nakoniec aj pani kolegyňa Žitňanská, že slovenský právny poriadok jasne upravuje v trestnom práve všetky tieto násilnosti, ale treba chápať jedno, tak ako v zahraničí, na západe sú ľudia, ktorí, bohužiaľ, presadzujú gender ideológiu, tak sú aj v tomto parlamente. A sú z toho nervní a nervózni, že by sa tomuto zamedzilo.
Tie skúsenosti z tej západnej Európy a nie všetko je dobré to, čo je v západnej Európe, dámy a páni. A to, čo tu aj zaznelo, že v Nemecku klesol počet násilnosti na ženách, práve naopak, vďaka migrácii, ktorá je dennodenne, ale mainstreamové médiá o tom nehovoria, práve v Nemecku, vo Švédsku, veď už máme tam no-go zóny, kde nemôžu vstúpiť. Čo to tu hovoríte o tom? Kde je teda ten Istanbulský dohovor? Ako chráni v týchto krajinách tie ženy?! No nechráni. Ale pod rúškom chránenia žien, čo všetci hovoríme o tom, že treba tie ženy chrániť, je tam zakomponovaná, práve ten nejednoznačný definovaný rod, gender, aby si dokonca aj dieťa mohlo vybrať, či chce byť chlapec alebo dievča. Prosím vás pekne, spamätajme sa. Keby toto bolo v 80. rokoch, tak títo ľudia by skončili minimálne u, u, u psychiatra. Ale, ale prosím, rozhodne, rozhodne sa predsa hlasovaním a nedopusťme to, aby, aby tie, poviem, zvrátenosti z toho Západu, aby sme preberali my.
Ďakujem.

Pán poslanec Blanár.