43. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, tento návrh zákona som v podobnom znení predkladala pred komunálnymi voľbami, dnes stojíme opäť na prahu ďalších volieb, sú to voľby prezidentské, ktorý tento zákon síce neopravuje, ale téma ostáva rovnaká, pretože budeme zasahovať do, do zákona o volebnej kampani a politických stranách. Ja teraz len veľmi stručne, čo je cieľom tohto návrhu.
Hlavným cieľom je umožniť vysielanie politickej reklamy počas komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov, ktoré momentálne v právnej úprave absentuje. Druhým cieľom je upraviť postup pri vysielaní diskusných programov počas týchto volieb. A do tretice, to je novinka, ktorá vlastne minule, keď sa tento zákon predkladal, nebola, teraz je, stanovujeme podrobnejšie pravidlá pre činnosť poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie počas volebnej kampane.
Ďakujem veľmi pekne, viacej v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá a jediná.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu zákona o volebnej kampani, o politických stranách a politických hnutiach (tlač 1385). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a gestorský výbor do 7. mája 2019 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Inak som len chcela povedať, že ono tá história sa opakuje, lebo myslím, že okrem toho, že bolo pred voľbami, keď som tento návrh zákona predkladala, tak taktiež sme tu boli v takej strohej formácii, ako sme tu dnes, ale veď je piatok, tak zase niet sa čo čudovať. Ale, ale verím, verím tomu, že možno aspoň teda ten dojem z toho návrhu bude dobrý a bude potom hodný podporenia následne.
Ja začnem tým, že, že tento návrh sme boli konzultovať na ministerstve kultúry, boli sme konzultovať s Radou pre vysielanie a retransmisiu, pretože sú to subjekty, ktorých sa dotýka a ktorý k tomuto návrhu mali čo povedať. Okrem iného sme teda počúvali výzvy a komunikovali so zástupcami regionálnych televízií a chcem zdôrazniť, že naozaj sme sa snažili všetky pripomienky týchto organizácií do návrhu zapracovať tak, aby boli prijateľné pre všetky strany.
Začnem s politickou reklamou a problematikou jej vysielania. Dnes sa v zákone o voľbách síce myslí na vysielanie politickej reklamy, ale iba pri troch typoch volieb, to sú voľby do Národnej rady, eurovoľby a prezidentské voľby. Z dôvodu, ktorý mi nevedeli povedať ani na ministerstve kultúry, ani vlastne v Rade pre vysielanie a retransmisiu, neexistuje možnosť vysielania politickej reklamy v komunálnych voľbách a pri voľbách do vyšších územných celkov. V praxi to znamená, že kandidát, ja to nazvem dohromady tak regionálne voľby, si nemôže, aj keby mal záujem, zabezpečiť politickú reklamu v médiách. Hoci by sa aj rozhodol teda, že do nej zainvestuje a vyberie si priestor napríklad regionálnej, alebo teda lokálnej televízie, keďže vie, že aj táto televízia má nejaký okruh svojich sledovateľov, žiaľ, zákon momentálne mu túto možnosť nedovoľuje.
A tá situácia je taká trošku paradoxná, pretože aj dnes počuť mnohé hlasy o tom, že koľko tu máme hoaxov, aj dnes sme si to počuli, vypočuli teda, máme tu množstvo neoverených nepravdivých správ, ktoré sa nám šíria prostredníctvom online sveta, ktorý je neregulovaný, tou problematikou sa teraz vlastne zaoberajú aj v Bruseli, aj tu teraz u nás sa bude musieť zapracovať. A práve médiá, ktoré sú pod kontrolou štátu, to znamená, sú regulované a vieme na nich dohliadať, tak tie nemajú možnosť vysielať politickú reklamu, a teda v podstate ju odkontrolovať, aj ten jej obsah odkontrolovať a v prípade, že by sa nejakým spôsobom vymykal, tak by teoreticky mohli zasiahnuť a udeliť aj pokuty. Žiaľ, táto možnosť neexistuje, tak sa ukracuje aj kandidát o možnosť svojej prezentácie a v podstate aj televízia o zdroj príjmu.
Pre samotného kandidáta, ako som už spomínala, je ten stav momentálne taký, že nemôže využiť všetky priestory, cez ktoré by mohol osloviť svojich voličov. Dalo by sa inak povedať svojím spôsobom, že je aj diskriminovaný. Lebo tento priestor, ktorý tie lokál..., nebudem to teda dávať iba na lokálne, ale, skrátka, médiá majú k dispozícii, tak práve počas tej volebnej kampane, čo je 21 dní pred začiatkom volieb, sa preňho stávajú nedostupným a on sa dostáva do nevýhody. Pretože čo sa týka tých regionálnych, teraz to zameriam na televíziu napríklad, tam aj počas spravodajstva, ktoré je bežne vysielané, dostávajú priestor práve tí zástupcovia samosprávy. To znamená, tam pokiaľ sa udeje nejaký projekt, nejaká aktivita, či už z vôle občanov, alebo teda z vôle primátora, starostu či poslancov, tak tí sa automaticky dostanú na obraz a človek, ktorý si televíziu zapne, pozerá, tak sa mu ten človek trošku predsa do tej mysle vsugeruje, možno ho spozná, bude vedieť jeho meno, bude vedieť, kto to je, čo urobil, čo mnoho dobrého urobil, a ten človek tam má možnosť prezentácie vlastne počas celého toho svojho funkčného obdobia, štvorročného.
Naproti tomu kandidát, ktorý sa usiluje o hlasy svojich voličov, ten priestor takto bežne nemá, pretože do toho spravodajstva sa nedostane, to znamená, politická reklama by bol jeden zo spôsobov, ako by sa na ten obraz dostať mohol a mohol sa dostať aj k svojim voličom.
Ďalšiu vec, ktorá je na zamyslenie, máme tu napríklad našich seniorov. Nuž tí koľkokrát už nie sú tak zdravotne zdatní, aby, aby mohli vyjsť do ulíc a toho svojho kandidáta na tej ulici stretnúť, komunikovať s ním, položiť mu otázky, ktoré by sa o ňom chceli dozvedieť, alebo získať nejaký predmet, čo je teda bežnou praxou počas tej predvolebnej kampane. Nie sú ani online zdatní, to znamená, nefungujú na sociálnych sieťach a tú regionálnu televíziu možno, netvrdím, že je to veľké percento, ale, ale, ale zapnú si ju, skrátka, niektorí možno majú rituál, že tú televíziu si v nejakom čase zapnú, lebo chcú vedieť, čo sa v tej lokalite konkrétnej ich bydliska deje, chcú byť zorientovaní napriek tomu, že už sa, už sa nemôžu priamo zúčastňovať na tom dianí možno tak, ako by chceli. Takže napríklad títo ľudia sú taktiež ochudobňovaní o informácie o svojom kandidátovi.
Pre televízie samotné tento stav znamená, že, skrátka, prichádzajú o peniaze. Pretože aj politická reklama je zdrojom príjmov. A tento jav v tejto súvislosti je taký zvláštny, pretože, už som to teraz povedala, zákon či štát nenechá zarobiť štátom kontrolovaných vysielateľov a nedá im možnosť zabezpečiť si prostredníctvom takto získaných prostriedkov napríklad aj väčšiu nezávislosť, pretože vieme, že tie televízie sú, koľkokrát spadajú pod mestské úrady. To znamená, že budú asi vysielať príspevky, ktoré ten úrad nebudú haniť, ale budú dávať príspevky, ktoré ten úrad a jeho poslancov, alebo teda prácu ich budú zvýrazňovať práve v tom pozitívnom svetle. Tým, že by sme dali možnosť takéhoto zárobku týmto televíziám, získali by aj väčšiu nezávislosť, čo si myslím, že na čom by nám malo všetko záležať, a myslím si, že aj ony by mali trošku rozviazanejšie ruky oproti tomu, ako ich majú doteraz.
Televízia by za tieto prostriedky mohla zamestnať či už nových ľudí, mladých, mladých redaktorov, ktorí by získavali skúsenosti pod dohľadom tých starších, ktorí už v tej brandži fungujú. Mohla by tvoriť nové programy. Ja napríklad veľmi často, no takmer každú nedeľu, pozerám STV 2 a tam sa strieda Televíkend, Farmárska revue a veľmi rada si pozrem (pozn. red.: správne "pozriem") dokumenty z jednotlivých obcí Slovenska. Veľmi sa teším, že niečo také máme, a myslím si, že človek, ktorý by vyrastal v tej televízii v rámci toho regiónu, mal by k tej danej oblasti vzťah, dokázal by vytvoriť dokument, do ktorého by dal aj, aj srdce, aj dušu, a dokázal by nám, ktorí v tom danom regióne nežijeme, ukázať ten svoj priestor v tom najkrajšom svetle. A všetci vieme, že na Slovensku máme veľmi veľa nádherných či už kultúrnych, alebo prírodných úkazov, o ktorých mnohí ešte ani možno netušíme a dozvedáme sa o nich kadejako, ale keby sme sa o nich moli dozvedieť takto prostredníctvom týchto kanálov, myslím, že by to bolo veľmi fajn.
Nezávislosť médií som už, som už spomínala, len uvediem, že prieskum z roku 2016 hovoril, že tá politická závislosť regionálnych médií bola na úrovni 71 %, čo je, čo je dosť, neviem, kam sa tá hranica posunula dnes, ale predpokladám, že príliš nie.
No a pokiaľ televízia spadá do rúk súkromného vlastníka, tak financovanie televízie je veľmi drahá záležitosť. To znamená, ten súkromný vlastník asi má nejaký účel, nejaký zámer, pre ktorý tú televíziu ťahá, a hovoriť tam o nestrannosti a objektívnosti koľkokrát je otázne, keďže musí aj on z niekoho, z niečoho, aj z niekoho, aj z niečoho žiť.
Ďalším aspektom, ktorý by sme možno trošku potlačili do úzadia, je to, že momentálne kandidáti, a úplným dôkazom toho sú vlastne teraz aj prezidentské voľby, je, že kandidáti vo veľkej miere využívajú na svoju propagáciu sociálne siete, ako je Facebook, You Tube, a reklamy nám vyskakujú skutočne veľmi často vo veľmi veľkom objeme a stoja veľmi veľa peňazí. Všetky tieto peniaze, ktoré kandidáti míňajú takýmto spôsobom, musíme si uvedomiť, idú z našej krajiny preč. A to je, to je vec, ktorá napríklad mňa trápi, že veľa peňazí by mohlo ostať aj na Slovensku, keby sme ten náš systém upravili v prospech našej krajiny.
Náš návrh zákona sa zaoberá aj tým, že dali sme si trošku prácu a prihliadli sme na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorí podliehajú regulácii Rady pre vysielanie a retransmisiu, ale v podstate tie internetové televízie, ktorí do tohto zoznamu spadajú, si doteraz, čo sa týka politickej reklamy alebo politických diskusií, mohli nastaviť ten svoj priestor akokoľvek chceli. Je to možno trošku ambiciózne, ale my si myslíme, že aj tento priestor by už mal byť minimálne férový a mal by každému z tých kandidátov poskytnúť rovnaký priestor na sebaprezentáciu za rovnakých podmienok. To znamená, nemal by zvýhodňovať niekoho, o kom si myslia, že to je ten správny kandidát a toho ideme podporovať, ale dať naozaj ten priestor všetkým kandidátom rovnako za rovnaké financie, za rovnakých podmienok.
Ešte sa náš návrh zákona zaoberá témou politických diskusií. Tam v podstate taktiež zjednocujeme tú právnu úpravu, pretože politické diskusie, čo sa týka komunálnych a VÚC volieb, neboli nejakým spôsobom presnejšie zadefinované. To znamená, že tam vysielateľ sa mohol rozhodnúť, že či tú politickú diskusiu zaradí do programu, alebo ju do programu nezaradí. Keď sa rozhodol, že ju zaradí, musel splniť oznamovaciu povinnosť, plus predložiť projekt Rade pre vysielanie a retransmisiu. Keď sme boli na stretnutí a diskusii s členmi Rady pre vysielanie a retransmisiu, tak sme sa zhodli na tom, že minimálne jednej tej byrokratickej bariéry by sa mohli zbaviť, ostala tak v podstate iba povinnosť predložiť Rade pre vysielanie a retransmisiu projekt, na základe potom ktorého by Rada pre vysielanie a retransmisiu dokázala aj kontrolovať, či naozaj bolo všetko splnené, či prebehlo všetko v poriadku, a, a teda či je všetko v súlade so zákonom.
Tento návrh zákona nemá nejaký poli..., ako by som to povedala, neslúži na nejaké politické boje. Je to čisto, čisto návrh zákona, ktorý, si myslím, že pomôže viacerým stranám. To znamená, na jednej strane sú to médiá, na druhej strane sú to kandidáti. Pre obe strany, aj pre Slovensko, je v konečnom dôsledku prospešný.
Ja by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste porozmýšľali nad tým, či by sa nedal podporiť, lebo myslím si, že neexistuje nič a nikto, komu by ublížil. Čisto sme sa len snažili vo veciach upratať, dať veci na pravú mieru a vylepšiť možno to, čo doteraz nebolo ukorigované a, a dané do poriadku.
Takže ďakujem veľmi pekne za slovo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Na vystúpenie pani... Ospravedlňujem sa. Ešte?

Milanová, Natália, poslankyňa NR SR
Nie, ďakujem.

Natália, ako si povedala, predkladáme tento návrh zákona, poslanci z klubu OĽANO, pracovala si na tom dosť dlho, predkladala si ho už druhýkrát, odkomunikovala si to s médiami, dovolím si tvrdiť, že tento návrh zákona podporujú aj médiá, určité, a je veľmi dôležité, aby mali aj politickú reklamu kandidáti, ktorí kandidujú do komunálnych volieb a do vyššieho územného celku. Aby mohli ísť do médií ako štátnych, tak aj do súkromných, hoci sú tam ako aj peniaze, ich peniaze.
A ako si správne aj podotkla, budú mať možnosť seniori, zdravotne ťažko postihnutí, chorí občania, ležiaci ľudia, pacienti, budú mať možnosť zistiť týmto o svojich kandidátov (pozn. red.: správne "kandidátoch") a ktorí, o svojich kandidátov (pozn. red.: správne "kandidátoch"), čo chcú robiť pre nich, lebo títo ľudia, samozrejme, tiež chcú voliť a chcú poznať svojho kandidáta.
Ďakujem ti.

Ďakujem za slovo. Nemožno uprieť tomuto návrhu zákona, že nejde o politikárčenie, ale ide o to, priniesť reguláciu v tom, v informáciách pre človeka, ktorý bude voliť, to je na jednej strane. Na druhej strane vidno, že poznáš problematiku regionálnych televízií.
Po prvé sa mi páči, že tento náš návrh zákona si predrokovala s relevantnými inštitúciami, prebehli debaty, a teda pripomienky boli následne zapracované do návrhu zákona, čo nie je častokrát pri opozičných návrhoch, čiže chcem vyzdvihnúť túto problematiku, že teda je to pri tomto návrhu zákona.
Po druhé, naozaj v komunálnych voľbách do VÚC chýba tá politická reklama a potom sa vyhľadáva v online svete a ten častokrát je naozaj neregulovaný, je agresívny a mnohokrát sa tam predávajú polopravdy.
Čiže ak máme naozaj takúto možnosť, myslím si, že stojí za to, aby tento návrh zákona podporili aj koaličné strany. A v neposlednej rade určite je dôležitý priestor v regionálnych televíziách práve pre seniorov, ktorí častokrát naozaj nevedia narábať s informáciami relevantne a ich regionálna televízia je blízko nich. A na druhej strane určite regionálne televízie sa likvidujú, pretože nemajú za aké peniaze fungovať, takže aj toto by pomohlo týmto regionálnym televíziám prežiť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem aj technikom Národnej rady, že upravili text aspoň do tej podoby, žiaľ, stále nie celkom štandardnej, zrejme tam mali nejaké technické problémy. Poďme na to, aj keď boli takéto drobné prekážky, lebo priznám sa, včera som si hovoril, no tak preložím ten zákon, toto je naozaj veľká prekážka, ale dnes to tam ako-tak sa dá prečítať.
O čo ide? Je to zákon, ktorý by sme mohli vnímať ako win-win, pretože nielenže nevnáša medzi nás žiaden ideový konflikt, tu nie je horúce jablko genderu, ako hovorí vtip, ale je to proste odstránenie blbosti, s ktorou zápasí z nepozornosti veľkého parlamentu, s ktorou zápasia naše mestá a obce všade, kde sa parkuje, nemôžu vyberať pokuty a dokonca nemôžu ani obťažovať toho vodiča mestskí policajti, iba keď ho prichytia. Jak on zaparkuje, odíde, tak nemajú právo uviesť pokutu na majiteľa vozidla. To takémuto postupu sa pri štátnej polícii hovorí objektívna zodpovednosť. A možno ste to už aj zažili, pretože takto sa udeľujú napríklad pokuty za rýchlu jazdu povedzme na diaľnici alebo na iných úsekoch. Takzvane vás zamerajú, a keďže je to dokladovateľné, tak polícia nemusí spomaľovať premávku, nemusí vám kradnúť čas, už keď prídete teda k nejakej pokute z vlastnej viny, tak aspoň vám nekradne vaše minúty vzácneho času, nikde vás neodstavuje, ale príde vám pokuta. Mestská polícia takúto právomoc nemá, objektívnu zodpovednosť si uplatňovať nemôže, v zákone sa proste nedbalo na to a táto právomoc sa pririekla iba štátnej polícii.
Čo robí mestská polícia? Mestská polícia, ako viete, dáva papuče. No v Bratislave veľmi obľúbené, obľúbený a nemilo videný predmet. Tieto papuče chodí, a to vám môžem povedať z opakovanej vlastnej skúsenosti, nasadiť doslova trojica pracovníkov, o niekoľko hodín, keď sa dotelefonujete na mestskú políciu, tak rovnako trojica príde, to znamená šofér, zapisovateľ a technik, ktorý papuču dával. Náklady, samozrejme, na ten príjazd vozidlom, odjazd vozidlom, papuču, jej poruchy ďaleko presahujú vybrané pokuty.
Papučí ma bratislavská polícia, ak si to dobre pamätám, jednu stovku, parkovacích miest má desaťtisíce, státisíce. Je úplne nereálne, ak by Bratislava hovorila o disciplíne v parkovacej politike, o čom, ako iste počúvate, sa skloňuje už dlhé roky, je úplne nereálne, že by s tými sto papučami niečo ustrážila.
Preto som už dávno upozorňoval aj koaličných kolegov, aj bývalého primátora pána Nesrovnala, že bez prijatia novelizácie tohoto zákona o Policajnom zbore nie je možné vôbec investovať do techniky, ktorá sprevádza prijatie novej, novej parkovacej politiky. Tá investícia by narazila na to, že všade by boli nové tabule, nové značenie, nové nákresy, ale vynucovanie tých pravidiel by bolo staromódne s týmito papučami, a preto úplne neúčinné.
Vážené kolegyne a kolegovia, návrh, ktorý predkladám, je malou novelizáciou súčasných pravidiel, umožní mestskej polícii dávať vám proste, ak už takýto priestupok urobíte, za stierač lístok tak, ako je to vo Viedni, v Prahe alebo hoci v susednom Mosonmagyaróvári. Ak pokutu zaplatíte v krátkej dobe, spravidla je tento model, ak ju zaplatíte dajme tomu do 48 hodín, je pomerne nízka, ak to odkladáte, môže narásť a potom už sa oplatí mestám ju aj vymáhať a nadobúda to podobu pohľadávky, ktorá sa skôr alebo neskôr ocitne v mestskom rozpočte.
Tento model je bez akýchkoľvek mínusov, navyše môžu takúto parkovaciu politiku strážiť aj ľudia, ktorí nie sú po zuby ozbrojení, nemajú špeciálny výcvik a sú to na zmluvu najatí brigádnici a brigádničky, ako vidíme v týchto metropolách okolitých, kde práve takíto ľudia často tie lístky za stierače dávajú. Vylučuje to, vylučuje to nejaké úplatkárstvo, nesmierne to zlacňuje prevádzku mestskej polície, nemusím vám povedať, nemusím vám vysvetľovať, že tí traja muži, z ktorých dvaja nosia zbraň, chodia na strelnicu, na psychologické testy atď. plus uniformy a všetky tieto náležitosti tvoria pri mestskej polícii naozaj veľkú finančnú záťaž.
Chcel by som veriť, že tento win-win, á, win-win novelizáciu podporíte a že touto formou budú môcť mestá a obce aj v budúcnosti znižovať pokuty. Lebo keď nebudú vynucovať si to stráženie statickej dopravy také vysoké náklady, budú tie pokuty môcť byť naozaj také takpovediac výchovné a nie, nie trestajúce. Nebudú to musieť byť nejaké stovky eur, keď bude mesto si isté, že to má rýchly obrat a že je schopné ustrážiť veľkú časť parkovacích miest, že stovky takýchto brigádnikov budú môcť najmä počas letnej sezóny dohliadať na disciplínu vodičov v statickej doprave v širšom centre Bratislavy, ale aj na sídliskách a obciach Bratislavy, tie pokuty budú oveľa výraznejším prínosnom, budú masovejšie, ale pre jednotlivca budú môcť byť nižšie. A navyše, a to si na tom treba všimnúť osobitne, popri pokute finančnej vás nebude mesto, podčiarkujem, že sa to týka všetkých miest, nebude vás pokutovať ešte aj odobratím vozidla. Pretože ja som presvedčený, že súčasná prax, to znehybnenie vozidla tým zariadením, ľudovo nazývaným papuča, že táto prax je pochybná z hľadiska ústavy.
No keby som naozaj bol na návšteve u rodiča, ktorému príde nevoľno, nechcem rovno povedať, že nejaká mŕtvica, a ja ho chcem odviezť do nemocnice a on mi zomrie zato, lebo mi dole dali papuču, no a takýchto príhod si môžte vedieť predstaviť veľa. Mám osobne známosť, teda mne sa to nestalo, ale o človeku, ktorý takto zmeškal lietadlo vo Schwechate, lebo na chvíľočku zaparkoval, v tej dobe práve bola taká, taký súboj medzi odťahovacími službami, ktoré sú v Bratislave súkromné prevažne, a týmito, čo dávajú papuče, takže jemu dali papuču v priebehu snáď piatich minút, čo si bol v banke vybrať nejaké valuty, a kým prišiel k autu, bolo zablokované, a keďže bola turistická sezóna, veľa prípadov, tak jemu došli odblokovať to auto o hodinu a nádej, že odletí na dovolenku do zahraničia, do zámoria zhodou okolností, bola v prachu. Letenka prepadla a táto papuča teda stála veľké peniaze.
Domnievam sa, že takéto obmedzenie používania vozidla, ktoré môže mať závažné dôsledky na financie alebo niečie zdravie, je ústavne pochybné a že metóda, na ktorú, skôr by som to nazval, že upozorňujem, lebo toto už hádam každého napadlo stokrát, len nič sa nedialo a nikto tú novelizáciu neurobil.
Prosím, pán predsedajúci, ja som využil pri predložení aj, by som povedal, také úvodné slovo.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1386). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, chcela som uviesť návrh zákona o Najvyššom kontrolnom úrade, žiadala som o zlúčenú rozpravu, sú to vlastne, jeden je ústavný zákon, kde je potrebné meniť kompetencie, čo sa týka predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, a druhý je, druhý je samotný zákon o Najvyššom, Najvyššom kontrolnom, kontrolnom úrade.
Cieľom predloženého ústavného zákona je vytvorenie základného rámca a potrebného splnomocnenia pre prijatie zákona, na základe ktorého možno sprísniť požiadavky na funkciu predsedu NKÚ a podpredsedov NKÚ, ako aj prepracovať a spresniť spôsob ich voľby. Preto predkladáme jeden ústavný zákon.
A samotný zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade, má za cieľ posilnenie nezávislosti vedenia NKÚ, zvýšenie transparentnosti obsadenia vedúcich postov na Najvyššom kontrolnom úrade, sprísnenie kvalifikačných, osobnostných predpokladov pre kandidátov, zavedenie možnosti ukladania sankcií, to pokladáme za veľmi dôležité, pretože často Najvyšší kontrolný úrad zistí mnohé pochybenia, napríklad teraz v kauze kompa zistil pochybenia, ku ktorým došlo vo Vodohospodárskej výstavbe, ale NKÚ nemá možnosť uložiť sankciu. Čiže niečo zistí, môže podať trestné oznámenie a tým jeho kompetencie končia. V niektorých prípadoch ten najvyšší, najvyššie kontrolné úrady v iných krajinách členských štátov majú možnosť aj ukladať, ukladať sankcie, čiže majú aj väčšiu vynútiteľnosť nápravných opatrení. A takisto je problém, že Najvyšší kontrolný úrad povie, čo majú kontrolované subjekty zlepšiť, skontroluje to o rok a zistí sa, že 95 % opatrení, ktoré NKÚ navrhoval, nie sú uplatnené do praxe, čo je veľký problém.
Takisto žiadame zjednotenie výstupov kontroly NKÚ, aby boli porovnateľné, aby boli na jednotnom formulári. Zavedenie stáleho Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre NKÚ. Mal to byť výbor, ktorý by sa venoval len zisteniam NKÚ, keďže sú to veľmi dôležité veci a z nich vyplývajú aj mnohé užitočné opatrenia na zlepšenie exekutívy.
A na záver už len toľko, že tá transparentnosť alebo to dobré fungovanie štátu je postavené na troch pilieroch: mať dobré zákony, mať dobrých ľudí na správnych miestach, schopných odborníkov a tretí je mať dobré a silné a nezávislé kontrolné inštitúcie, ktoré zabezpečujú práve tú protiváhu, protiváhu tej exekutívy.
A vidíme, že aj pri eurofondoch alebo pri iných pochybeniach tie kontrolné inštitúcie niekedy sú alebo nevykonávajú tú kontrolu, aj keď práve v prípade Najvyššieho kontrolného úradu opakovane by som to chcela povedať, že oceňujem jeho prácu a zameranie sa aj na tie hĺbkové kontroly. Lebo oni vykonávajú veľmi veľa súladných kontrol, či je to v súlade so zákonom, ja ich nazývam tak trochu formálne kontroly, ale mal by sa zvýšiť objem práve typu kontrol, kedy sa kontroluje efektívnosť, efektívnosť vynaložených, vynaložených prostriedkov.
A bola by som veľmi rada, vážení kolegovia, keby tento zákon ste podporili, ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

V pohode. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V súlade s rokovacím poriadkom som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia tohto návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory návrh prerokovali do 3. mája a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.