43. schôdza

Predtým než, ďakujem, pán predsedajúci, predtým než vyhlásim termín hlasovania, v krátkosti sa len chcem v dvoch bodoch dotknúť vystúpenia pani Zemanovej. Škoda, že už opustila sálu a nie je tuná.
Pretože, viete, jej, celé jej vystúpenie sa nieslo v duchu nenávisti, voľakejsi podráždenosti a ja neviem kde čo. Nič na svete nemáme ideálne, to priznajme všetci a každý, ktorí tuná sme, tak sa snažíme veci dostať na pravú mieru a vylepšiť, aby to fungovalo lepšie, tak, ako má byť. Ale rozprávať o voľakýchsi konšpiráciách a lobingoch a spochybňovať návrhy ZMOS-u a Slovenského pozemkového fondu, to je také trošička na dlhšiu debatu a myslím si, že patrí na inú pôdu.
Pánovi poslancovi Feckovi, ja v tom poľnohospodárstve tiež som pracoval profesionálne 20 rokov a uvedomujem si aj jeho návrh a postavenie. Trošíčka musím povedať, že aj súhlasím s tým, keď hovorí ohľadom toho nominovania, hej, že prečo ZMOS, lebo ani ten ZMOS nemôžeme brať ako tú najhlavnejšiu, poviem, aj keď si to tak bereme orgány, čo sa týka samosprávy, lebo máme, poviem, aj združenie obcí, nemáme len združenie miest a obcí, a tak by som mohol menovať a máme iné inštitúcie. No ale v každom prípade to sa nedá, aby sme tuná do toho orgánu potom zase od každej takejto zložky dali voľajakého predstaviteľa. A skôr si to predstavujem na základe toho, že tieto organizácie spoločne o týchto problémoch diskutujú a potom prijmú dajakýsi záver, ktorý je potom nanesený na pôdu, kde sa prijímajú zákony. Čiže v tomto prípade je to cez ZMOS a Slovenskú poľnohospodársku a potravinovú komoru.
A keď si hovoril tu ešte, Martin, o tých vlastníkoch pôdy, jak som to dobre pochopil, takých tých hektárových a takých menších alebo akých, no, samozrejme, že každý si aj z môjho pohľadu zaslúži voľajakési, ja by som to nazval, mať istotu, pretože keď som pri tom prítomný, tak mám aj istotu. No ale teraz si predstavte, že koľko ľudí hospodári na pol hektári alebo na hektári, väčšinou majú túto pôdu v prenájme do väčších celkov daných poľnohospodárskych družstiev alebo, alebo iných zložiek, no a tí zastupujú potom v tomto prípade tieto názory a tam je potrebné na konečných ročných, výročných schôdzach, alebo už ako si to nazývajú, predstavenstvá alebo valné zhromaždenie, informovať o týchto veciach, kde potom samotní členovia, ktorých sa to bezprostredne, takéto veci týkajú, dôjdu k tomu a tiež si prijmú voľajaké stanovisko k tomu, že ako sa k tomu postavia za nich tie organizácie, ktoré, ktoré o tomto rozhodujú.
Čiže na záver ozaj vás chcem poprosiť, napriek tomu, že sme tú nepriamu novelu do tohto vsunuli, o pochopenie a o prijatie tohto zákona s tým termínom, že najbližšie hlasovanie určujem na pondelok na, teda, pardon, na utorok, lebo začíname v utorok, pán predsedajúci, na utorok na 11.00 hodinu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem a prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 1358, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1432.
Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 1358.)

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ixtýkrát predložil plénu náš návrh na zníženie kvóra pri referende, lebo súčasný stav je taký, že síce pri voľbách do Európskeho parlamentu stačí, že príde 13 % ľudí a rešpektujeme ich vôľu, lebo však teda zvolia nejakých našich ľudí, našich poslancov, čiže tam nikto nespochybňuje nejak platnosť názoru týchto ľudí, ale pri referende, keď príde aj 49 % ľudí, tak povieme si, že neprišlo dostatok, názor ľudí nás nezaujíma. A ja to vyhodnocujem teda zjednodušene tak, lebo jednoducho nezískame my politické strany alebo naši ľudia, naši poslanci nejaký mandát, tak čo nás po názore ľudí, tak jednoducho tam kladieme prekážku 50 %. Viac poviem v rozprave.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Lukáčovi.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Ak nie, vyhlasujem rozpravu za skončenú. (Reakcia navrhovateľa.) Aha, ospravedlňujem sa, ja som myslel, že či už ako navrhovateľ nechcete vystúpiť.
Do rozpravy o slovo požiadal pán poslanec Matovič, nech sa páči.

Takže, kolegovia, kolegyne, Ústava Slovenskej republiky priamo v čl. 2, čiže naozaj medzi tými prvými bodmi, hovorí v odseku 1, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo", čiže prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Volení zástupcovia, áno, to sme my, čiže to je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, kde si ľudia nás vo voľbách zvolia, vyberú a my sme ich volení zástupcovia.
Čiže ešte raz, "štátna moc pochádza od občanov", ľudia prídu, občania prídu k voľbách a vykonávajú tú moc, keďže teda nemôžem na Slovensku vykonávať moc asi 5,4 mil. ľudí, tak prostredníctvom volených zástupcov, to znamená poslancov v Národnej rade alebo v parlamente. Ale je tam zároveň napísané "alebo priamo". Keďže po slovensky rozumieme, alebo nie je nejaká spojka, ktorá hovorí, že to, čo nasleduje za ňou, je nejaké menejcenné, ale je to rovnocenné. Čiže ľudia by mali mať na Slovensku podľa ústavy právo spravovať si veci prostredníctvom volených zástupcov aj priamo rovnocenné. Ale v skutočnosti je to o čom? Áno, prídu, ja neviem, koľko už volieb aj do parlamentu bolo, parlament sa zvolí, prijíma zákony, tá prvá časť vety funguje, môžme si povedať, funguje. Druhá časť vety, ľudia keď sa rozhodnú si zorganizovať referendum a dajú si tú prácu, že vyzbierajú 350-tisíc podpisov, dobre, fajn, aby teda nebolo referendum o hocičom, tak dáme im nejakú prekážku, fajn, 350-tisíc. Osem referend a len jedno jediné bolo platné.
Čiže na jednej strane pri vzniku štátu povieme ľuďom, že budete mať moc si spravovať veci aj priamo, ale v skutočnosti tí zákonodarcovia, tí volební zástupcovia z tej prvej vety urobia také prekážky ľuďom vo vykonávacích predpisoch, že referendum reálne tí ľudia nemôžu dosiahnuť, aby bolo platné, keďže ho dosiahli iba pri voľbách, či, pardon, o vstupe do Európskej únie. Čiže jedno jediné platné referendum.
Čiže ústava povie, ľudia budú mať možnosť si spravovať priamo, a keď to nebude fungovať, aj, aj, či, pardon, cez volených zástupcov, a keď to nebude fungovať, tak priamo cez referendum. Len, čuduj sa svete, volení zástupcovia, čiže poslanci Národnej rady, prijmú potom následne zákon, už nie ústavu, prijmú zákon, že referendum stačí, teda musí byť 50-percentná, pardon, však je to v ústave, musí byť 50-percentné kvórum, musí byť 350-tisíc podpisov a spravia jednoducho také prekážky, aby tí ľudia reálne si to právo nemohli uplatniť.
Štandardné výhovorky sú také, že predsa my sa viacej do toho rozumieme, ľudia sa do toho nerozumejú a my poslanci, politici vieme o politike viac a vieme o problémoch viac, tak nechajte to radšej na nás a tí ľudia nech si riešia svoje problémy, ale čo sa týka štátu, tak pravidlá budeme nastavovať my poslanci v Národnej rade. Čiže niečo máme napísané v ústave, ale v skutočnosti to nechceme naplniť a je to len formálne právo, ktoré ľudia majú.
Dovoľte, prepáčte, zabudol som, viem, že tu je delegácia občanov z obce Rojkov z Liptova, tak som ich chcel tu privítať, keď tu je to takým zvykom. To bola taká malá vsuvka.
Čiže tie historické skúsenosti hovoria, že z osem referend bolo len jedno jediné platné, čiže 8-krát sa ľudia narobili, vyzbierali podpisy, síce, to je dobré, niektoré neboli, boli vyhlásené Národnou radou, ale vo väčšine prípadov teda ľudia si vyzbierali podpisy, ale v skutočnosti potom to vyšlo všetko, celá tá snaha, nazmar, lebo sme si povedali, že musí prísť 50 % oprávnených voličov, hoci pri voľbách nám stačí akákoľvek účasť a nikde v zákone nie je napísané, ak by k eurovoľbám alebo k voľbám do Národnej rady, alebo samosprávy prišli 2 % ľudí, že tie výsledky nebudú platné. Čiže tam, kde sú volení naši ľudia, získavajú funkcie, tam chceme, tam nevyžadujeme žiadnu účasť, ale tam, kde si ľudia chcú rozhodnúť o otázkach, tam tú účasť vyžadujeme.
No a chcem teda použiť, možno na takých extrémoch sa to najlepšie chápe, keďže pre tých ľudí, ktorí hovoria, že spravovať štát formou referenda alebo zveriť právomoc ľuďom rozhodovať v určitých momentoch a pri určitých otázkach priamo v referende je nezodpovedné a je to veľké riziko. Tak chcem sa opýtať, že či majú pocit zo švajčiarskej konfederácie, alebo teda zo Švajčiarska, že tento štát je nejako zle spravovaný, keď niekoľko desiatok rokov si Švajčiarsko ľudia spravujú v podstate referendami. Sú to rôzne formy tých referend, ale niektoré majú poradnú, poradnú, takú nejakú formu, niektoré majú rozhodovaciu, ale každopádne si spravujú svoj štát v podstatných otázkach referendami. A chcem sa opýtať teda, či existuje na Slovensku alebo v Európe, alebo na svete nejaká skupina ľudí, ktorí považujú štát Švajčiarsko za nejako menej schopne spravovaný štát alebo za nejaký príklad zlyhávajúcej demokracie, alebo za príklad nejakého zlyhávajúceho štátu, alebo teda či ho považujú za štát, ktorý nie je príkladom pre celý svet, ale skorej je hanbou pre celý svet.
Osobne si myslím, že absolútna väčšina ľudí, ktorí rozumejú otázke, tak sa v tomto prípade vyjadria, že Švajčiarsko je výkladnou skriňou demokracie, Švajčiarsko je výkladnou skriňou životnej úrovne a naozaj tam všetko funguje, ako sa hovorí, ako švajčiarske hodinky. Ale zároveň to je štát, ktorý najviac otvoril správu vecí verejných ľuďom a najviac dovolil, aby si ľudia vstupovali do rozhodovania prostredníctvom referend.
Čiže nie tam, kde rozhoduje úzka skupina ľudí, tie štáty sú na tom najlepšie, paradoxne štát, kde rozhodujú všetci občania republiky alebo teda tí, ktorí majú záujem rozhodovať v referendách.
Tým, že aj vo Švajčiarsku neexistuje kvórum, tak vytyčovalo to účasť v referendách na viac ako 80 %. Lebo tým, že sa zníži kvórum, to nie je o tom, že zrazu malá skupina ľudí bude rozhodovať, ale stane sa z toho vec verejná. Lebo súčasná, súčasný stav je taký, že keď ide referendum a vieme o tom, že sa musí zúčastniť 50 % ľudí, tak absolútna väčšina alebo tá väčšia časť ľudí si povie, že tak či tak to nemá zmysel, lebo 50 % ľudí nepríde a v podstate tie otázky, ktoré, podstatná časť ľudí zase na Slovensku považuje za správne, vôbec ich ani neriešia, lebo jednoducho vedia, že však tak či tak to referendum platné nebude.
Práve tým, čo navrhujeme, že zníženie kvóra, konkrétne navrhujeme na 25 %, by sme dosiahli to, že každému, komu na Slovensku záleží, by sme ho vyburcovali k tomu, aby sa toho referenda zúčastnil, lebo nechcel by dovoliť, aby menšina rozhodla iba preto, lebo väčšina si povedala, že zostane doma. A práve tento efekt sa prejavil vo Švajčiarsku, že, že keď vedia, že teoreticky by menšina mohla rozhodnúť, tak idú k tým referendám vo veľkom počte a môžme im závidieť aj z pohľadu volieb do parlamentu alebo prezidentských volieb účasť viac jako 80 %. My sme teraz nedosiahli ani 50 % pri prezidentských voľbách, v druhom kole možno bude 55, možno 60, pri parlamentných voľbách je úplný štandard niekde okolo 55 dlhé roky, čiže skoro polovička ľudí na Slovensku je v pozícii, že de facto ani nemajú záujem rozhodovať, lebo jednoducho necítia, že majú moc niečo zmeniť.
Práve ten návrh, ktorý predkladáme, že znížiť kvórum na 25 %, môže týchto ľudí pritiahnuť k veciam verejným, áno, to znamená, že budeme mať viacej informovaných voličov a uznávam, že niektorým politickým stranám, áno, v strane SMER, SNS, Kotleba a spol. informovaný volič príliš nevoní a príliš nechcú robiť veľa preto, aby, aby ľudia vedeli, ako ten štát funguje a odkiaľ tie peniaze sú a čo to znamená, keď sa schváli 64 rokov vek odchodu do dôchodku, a jednoducho nechcú vedieť, aby ľudia vedeli, že automaticky na to doplatia a budú mať o 100, o 150 eur v dlhšom horizonte nižšie dôchodky, ako by mali za súčasnej situácie. Takže chápem, že vlastne niektorým politickým stranám na Slovensku vyhovuje, aby sa ľudia o politiku nezaujímali a aby boli v takej rezignovanej podobe, aby prišli voliť iba tí, ktorých majú ako-tak podchytených, ktorí im verne hodia ten ich hlas a získajú mandát, získajú peniažky do rozpočtu a podobne.
My si ale myslíme, že tento návrh by pomohol po prvé tým, čo som začal, naplniť literu a ducha hlavne ústavy, čiže aby ľudia úplne reálne mali porovnateľnú možnosť spravovať si veci priamo ako prostredníctvom volených zástupcov, čiže parlamentu, aby sme sa vydali cestou ku krajine, ktorú mnohí z nás obdivujeme a ktorá funguje naozaj ako švajčiarske hodinky, a aby sme aj takýmto teda spôsobom ukázali, že nám na ľuďoch a na ich názore záleží. Referendum by aj za takejto situácie, kedy by bolo reálne, predpokladám, že možno aj každé referendum by od toho momentu bolo platné, tak za takejto situácie by plnil také dve dôležité funkcie aj vo všeobecnosti sa od referenda očakáva, aby ich plnilo, a to je kontrolná a iniciatíva.
Kontrola znamená, že keď by ľudia mali pocit, že ich volení zástupcovia zlyhali, tak jednoducho spravili by poriadok. Zvolali by si referendum alebo vyzbierali podpisy, ziniciovali by si referendum a v referende by usmernili svojich volených zástupcov tam, kde ich očakávajú, aby boli, a jednoducho by napravili ich nejaké pokrivené zmýšľanie. Zároveň by mohli takýmto spôsobom mať iniciatívu v situáciách, keď by mali pocit, že dlhodobo sa nejaký problém nerieši, a oslovujú svojich zástupcov, ale majú pocit z toho, jak kebyže hrach na stenu by hádzali, a tým pádom v takejto situácii by mohli si takisto vyzbierať podpisy. Nehovoríme o znížení počtu podpisov. Čiže naozaj aby to bolo o vážnych veciach. Vyzbierali by si podpisy, ale mali by reálnu šancu, že na iniciatívu, na ktorú možno poslanci kašlú, by oni zrazu získali podporu od ľudí a presadili by ju do našeho právneho poriadku.
Z tohto pohľadu sa mi javí ako, sa nám javí ako veľmi správne, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že nám na nich záleží, že nejde nám len o to, aby sme od ľudí raz za štyri roky získali moc a potom, ľudia, dajte nám pokoj, už nás to nezaujíma, ale, že nám ide o to, aby ľudia naozaj mohli reálne v situáciách, v ktorých to považujú za dôležité, a v otázkach, ktoré považujú za dôležité, si rozhodnúť sami aj mimo termínov riadnych volieb.
V samotnom návrhu navrhujeme vlastne také tri, tri podstatné zmeny. Možno niektoré viac, niektoré menej. Tú jednu, hlavnú, som spomenul, čiže navrhujeme, aby sa znížilo kvórum, čiže minimálny počet oprávnených voličov, aby sa znížil z 50 na 25 %. Prečo 25 %? No najradšej ja osobne by som bol, aby nebolo žiadne kvórum, lebo to by vyburcovalo maximálne účasť. Ale aj 25 % z tohto pohľadu sa javí ako dostatočné, aby teda niektorí ľudia nemali strach podporiť tento návrh zákona, aby ste nemysleli, že teraz zrazu tu 2-3 % rozhodnú o nejakom blude a by sme to mali v právnom poriadku.
Zároveň sme dali číslo, ktoré je skoro dvojnásobok toho, čo bola najnižšia účasť volieb, ktoré rešpektujeme. V predošlých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bola účasť 13 %. Nikto na Slovensku sa nenašiel, kto by výsledok týchto volieb nerešpektoval alebo spochybňoval, alebo spochybňoval vôľu ľudí, ktorú prejavili v týchto voľbách, napriek tomu, že sa ich zúčastnilo len 13 % ľudí. Čiže navrhujeme 2-krát vyššiu účasť ľudí, čiže 2-krát väčšiu legitimitu, ale očakávame po takomto návrhu, že samotná účasť ľudí na referende bude porovnateľná s bežnými voľbami, teda do parlamentu, alebo s voľbami za prezidenta Slovenskej republiky, že by dokázala vyburcovať ľudí k tej, k tej účasti.
Druhý návrh, ktorý vlastne, alebo zmenu, ktorú navrhujeme, je, aby sa, na základe tohoto by sa referendum sfunkčnilo a uvedomujeme si, že zase tá zákonodar... alebo, pardon, tí volení zástupcovia alebo parlament Slovenskej republiky by nemal byť vystavený takému nejakému stresu, že po roku, dvoch, kedy by sa prijímali tie nepopulárne opatrenia, by zrazu niekto prišiel a vyzbiera podpisy a znova nové voľby do Národnej rady a vlastne vláda by nemala istotu toho štvorročného mandátu, ak sa bude správať zodpovedne, ak sa koalícia nerozvadí, že môže štyri roky reálne spravovať, spravovať štát. Čiže navrhujeme, aby do tých vylučovacích podmienok okrem súčasných, kedy je napísané teda, že referendum nemôže byť o otázkach, ktoré sa týkajú odvodov štátneho rozpočtu a ľudských práv, tak aby sme tam doplnili aj skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Čiže navrhujeme, aby referendom, keď aj znížime kvórum, aby ľudia si mohli spravovať veci, ale aby nemohli skracovať štvorročné funkčné obdobie Národnej rady, alebo teda parlamentu, a aby takýmto spôsobom referendum nemohlo slúžiť na vyvolanie predčasných volieb. Čiže je to taká náplasť, ak by teda niekto mal strach, že by mu takýmto spôsobom ľudia zobrali stoličku spod zadku alebo dobrý plat.
Tretiu vec, ktorú navrhujeme, tak navrhujeme, aby sme maximalizovali účasť, počet ľudí, ktorí sa zúčastnia, čiže navrhujeme, aby sa referendum konalo vždy a v podstate aby sme sprehľadnili aj situáciu pre ľudí, ktorí zbierajú podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda, navrhujeme, aby sa referendum vykonalo vždy v rovnaký deň alebo, pardon, aby sa vykonalo v deň konania najbližších volieb do Národnej rady, alebo teda v deň konania volieb najbližších do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov, alebo orgánov samosprávy obcí. Čiže navrhujeme, aby referendum, ľudia, ktorí zbierajú podpisy pod referendum, alebo teda podpíšu túto petíciu, tak aby mali istotu, že referendum, keď stihne ten petičný výbor odovzdať prezidentovi, tak, a stihnú ho odovzdať viac ako 90 dní pred termínom nejakých najbližších celoštátnych volieb, tak aby mali istotu, že to referendum sa bude konať s najbližšími celoštátnymi voľbami.
Cieľ, aby sa maximalizovala účasť a otvára to priestor na to, aby sa cez vykonávacie predpisy zabezpečili, aby sa aj výrazne a dramaticky znížili náklady. Lebo ak by sa v tomto prípade možno teda zvolila aj rovnaká volebná komisia, aby bola jedna volebná miestnosť, tak s jedným úkonom ľudia, ktorí by vyberali politickú stranu, by mohli zároveň zahlasovať za referendum. Stálo by nás tým pádom referendum minimum prostriedkov a ľudia by mali istotu, že referendum bude úspešné a budú vedieť presne, kedy sa bude diať.
Boli by sme veľmi radi, aby sme po 26 rokoch existencie Slovenskej republiky, po 26 rokoch, kedy máme napísané v ústave, že nám na ľuďoch záleží a že môžu si veci spravovať aj priamo, aby sme zadosťučinili tomuto jednému slovu "priamo", aby sme ľuďom dali do ruky reálny nástroj, aby si veci, keď majú pocit, že politici alebo zlyhávajú v tom, že prijali zlé rozhodnutie, alebo politici nechcú riešiť nejaké závažné problémy, aby si v takýchto situáciách mohli veci riešiť aj priamo a rozhodnúť. Čiže boli by sme veľmi radi, aby sme nabrali odvahu a tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca štyri faktické. Uzatváram možnosť prihlásenia.
Pani poslankyňa Gaborčáková.

Ďakujem, pán poslanec, že teda si predniesol návrh zákona, a zdalo sa mi, že aj logicky si ho teda odôvodnil. Pretože naozaj na strane tých ľudí je to taká ako skrivodlivosť, pretože ak sa pozrieme, v Národnej rade môže byť aj poslanec s pár krúžkami. Na druhej strane ľuďom neumožňujeme uplatniť si právo na základe toho, že musí byť vyzbieraných 350-tisíc na referendum. Čiže určite by sme a myslím si, že je aj tak logické, že spoločnosť sa vyburcuje tým, že ak vie, že menšina môže mať niečo schválené, a ukazuje sa to aj u prezidentských volieb teraz, že jednoducho sa tých volieb zúčastňuje.
Takže myslím, že to je dobrý predpoklad aj pri našej mentalite slovenskej, že teda ľudia by mohli zvoliť vyššiu účasť, paradoxne možno vyššiu ako, ako doteraz. A mne sa páči, že sme zapracovali do toho aj takú istotu, aby sa dotiahol štvorročný mandát, aby to nemalo nejaké ako pochybnosti, že niečo si nahrávame alebo že sa to dá politicky nejakým spôsobom zneužiť.
A určite sa mi páči aj to, že sme použili, že to spojíme s najbližšími voľbami. Častokrát práve pri referende sa podsúva občanom, že to bude drahé, že to bude štát niečo stáť, a preto si myslím, že je to správna vec, že sme to zakomponovali do nášho návrhu zákona.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj. Faktická, áno? A tak zapnite faktickú, dobre?