43. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Na úvod som prečítal znenie, ale dovoľte mi, aby som sa k tomu vyjadril z môjho pohľadu.
Vstupoval som do politiky preto, aby som pomáhal ľuďom. Za tridsať rokov som rozdal obrovské množstvo peňazí, ktoré som zarobil v podnikaní, som rozdal na sociálne, charitatívne účely. Väčšinou to boli buď matky s deťmi, alebo boli to dôchodcovia, ktorí sa na mňa obracali. Toto boli hlavne tieto, tieto sféry ľudí, ktorí potrebujú najviac pomôcť. Matky s deťmi a dôchodci. Teraz tento konkrétny návrh zákona chce pomôcť hlavne dôchodcom a prečo o tom hovorím?
Viete, ja už som to tuná spomínal veľakrát, keď mi dôchodca napíše, že pán Kollár, mám taký nízky dôchodok, že keď si zaplatím všetky tie poplatky, ktoré musím, aby som mohla bývať, tak mi ostane pár drobných, pár desiatok eur drobných a ja sa môžem rozhodnúť, či to investujem do jedla alebo do liekov, lebo v tomto štáte ešte aj tí chudáci si musia z tých mizerných dôchodkov doplácať aj lieky. A teraz keď taký starý človek je zrobený, má kopec chorôb, naša zdravotná starostlivosť je mizerná a keď musí si tieto lieky doplácať, tak sa môže rozhodnúť, pán Kollár, ja môžem sa rozhodnúť, či zomriem na hlad alebo na moju chorobu, ale na obidve mi neostane.
Z tohto dôvodu sme sa rozhodli predložiť návrh zákona o 13. dôchodku. A prečo o tom hovorím? No nič enormne sa v tomto štáte neudeje preto, lebo každý rok tuná dôjde vianočný deduško, raz je to Fico, raz je to niekto iný, ale stále je to nejaký deduško, ktorý vám tunák začne štrngotať, že á, ideme vám dať, keď budete dobrí, budete nás voliť, dáme vám nejaký vianočný príspevok. Priatelia, ale tunák si to my zásadne mýlime. Tunák, tunák je psia povinnosť politikov starať sa o ľudí. Politik je nominovaný, je volený ľuďmi, je to ich zástupca a má psiu povinnosť sa starať o ľudí. Starať sa o ľudí a pomáhať im a my tunák za týchto 30 rokov, títo štandardní politici tunák vsugerovali tým chudákom ľuďom do hláv, že no tak príde, prídu Vianoce, tak možno, keď budete dobrí, tak vám dáme, z tých vašich peňazí vám dáme nejaký ten vianočný príspevok.
Vážení, ale ešte tá obludnosť je v tom, že ešte tí politici chcú od tých ľudí, aby im boli vďační. Aby im za ten pinat, za tú, oriešky, čo im darujú na tie Vianoce, aby ešte im boli vďační, ale uvedomme si, že to nie sú peniaze týchto politikov, to sú naše peniaze. To sú naše peniaze, ktoré máme dať tým dôchodcom, a nie tých politikov. A teraz tá zvrátenosť, že ten politik ešte chce vďačnosť. A preto predkladáme tento návrh zákona, aby sem neprišiel každý rok pseudoježiško a vytĺkal z toho politický kapitál každý jeden boží rok, tak ako každý jeden boží rok vytĺkali kapitál na zmrazovaní poslaneckých platov. Rovnaká blbosť.
Preto som presvedčený, že tieto peniaze patria ľuďom a tie peniaze patria ľuďom a my máme psiu povinnosť ako politici tým ľuďom pomáhať, a v tomto prípade dôchodcom, a nie ešte chcieť od tých ľudí a očakávať nejakú vďačnosť. My by sme mali byť vďační tým ľuďom, že nás tu ešte neukameňovali, že nás tunák nezobrali späť čo, že nás tunák nevyhodili z toho balkóna do Dunaja.
A preto, ak to má byť korektné, aby si s tým tentokrát táto vládna koalícia, na budúci rok to bude možno iná vládna koalícia, aby si z toho nevybíjali každý rok politický kapitál, poprosím vás, vážení kolegovia, podporte tento návrh zákona o 13. dôchodku. Je to spravené tak, aby tie vyššie príjmové dôchodky proste neboli tak zohľadnené. Tí nižší to majú podstatne vyššie, je to spravodlivo urobený výpočet, zamedzme tento populizmus, ktorý sem prináša každý rok nejaký Ježiško, ktorý je vo vláde a ktorý ešte požaduje vďačnosť. Nie. My politici máme byť vďační tým ľuďom. Vďační za to, že žijú v tomto štáte, kde majú špatnú zdravotnú starostlivosť, kde majú mizerné dôchodky a kde sa im zle žije a ešte si musia aj tie lieky doplácať. Veľmi pekne vás poprosím naprieč celým politickým spektrom, je to, teraz ste to vy, nabudúce to budeme my, zrušme tento nezmysel, buďme vďační tým ľuďom a je našou psou povinnosťou tým ľuďom pomáhať, a nie naopak.
Ďakujem velice pekne.

Nie, ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám návrh zákona, ktorého cieľom návrhu je finančne podporiť mladé rodiny pri vzdelávaní ich detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku alebo sa sústavne pripravujú na povolanie štúdiom na strednej škole, zavedením mimoriadneho prídavku na každé dieťa vo výške 50 eur, ktorým sa každoročne zmiernia náklady súvisiace s nástupom dieťaťa do školy.
Dieťa od 6 do 15 rokov navštevuje základnú školu. Výdavky súvisiace so zabezpečením školáka vytiahnu rodičom z peňaženky jednorazovo okolo 300 eur. Starší školák začne viac míňať na školské potreby, výlety, náklady na cestovné, stravu, krúžky, šport, školské aktivity. Najväčšou položkou pri stredoškolákovi sú školské potreby a učebnice, oblečenie, výlety, cestovné, šport a školské aktivity. Vzhľadom na pozitívny vývoj ekonomiky v Slovenskej republike sa navrhuje tieto náklady pre mladé rodiny každoročne zmierniť.
Predkladaný návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý je vyčíslený v doložke vplyvov. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a nemá ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem za slovo. Hlásim sa ako prvá do rozpravy.

V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1352. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1426 z 11. marca 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Verím, že ste si všimli, že tu stojím s naším návrhom na zavedenie príspevku na začiatku školského roka už opakovane. Presne je to naše tretie podanie tohto návrhu zákona.
Dôvody, pre ktoré je nutné podporiť rodiny v tomto období, sú jasné. Náklady sú vysoké a nárazové, nehovoriac o viacdetných rodinách. Toto obdobie naozaj spôsobuje obrovské finančné problémy, pretože rodič je nútený zaplatiť všetky tieto výdavky a preto my navrhujeme zaviesť príspevok na začiatku školského roka vo výške 50 eur na každé dieťa navštevujúce základnú a strednú školu.
Tento návrh predkladám už od roku 2016 a dva roky na to pán Fico na sneme strany SMER teraz v decembri 2018 oznámil, že prídu s takýmto návrhom. Lenže je marec, apríl a nič. Na čo čakáte? Na obdobie tesne pred voľbami? Ale v poriadku, príďte s tým návrhom, aj keď je to len hlúpe vykrádanie našich návrhov a hlavne, mali ste dostatok času pomáhať rodinám.
Ale mám ešte jednu obrovskú výhradu. Náš nápad je podporiť, váš nápad je podporiť len dieťa v prvom ročníku základnej školy a toto je už naozaj výsmech rodín. Takže vy chcete dať len raz za život do rodiny na dieťa príspevok na začiatku školského roka? A toto chcete nazvať podporou rodín? Lebo dieťa je len jedenkrát v prvom ročníku, alebo sa mýlim? Pritom tento príspevok je bežným štandardom napríklad v Rakúsku a je tam vo výške 100 euro.
Na Slovensku sa v médiách každoročne vyčísľujú náklady spojené s nástupom detí do škôl a touto témou sú zaplavené všetky médiá a jediný, kto to absolútne ignoruje, je ministerstvo na čele s pánom Richterom. Jednoducho vláda za celé tie roky nedokázala vytvoriť ucelenú koncepciu podpory rodiny. Chcela by som ešte ale podotknúť nutnosť zaviesť tento príspevok aj z dôvodu veľmi nízkeho prídavku na dieťa, ktorý je na Slovensku vo výške 24 eur a 34 centov. Naschvál som podotkla aj tie centy, aby bolo jasné, že tento príspevok sa roky nezvyšoval, ale iba valorizoval. A preto tu opäť stojím a navrhujem podporovať každé dieťa všetkých ročníkov základných a stredných škôl. Takto má podľa nás vyzerať podpora rodiny.
Ak náš návrh neprejde, čo ste nám už ix-krát ukázali, tak ho teda podajte vy a my vám ho určite podporíme. My totižto podporujeme každý návrh, ktorý pomôže rodinám a je nám úplne jedno, kto ho podáva. Ale napriek všetkému by som vás rada požiadala o podporu rodín s deťmi a tým pádom podporu tohto návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja by som len chcel upozorniť napríklad na to Rakúsko, že tam sú prídavky, u nás slabo nad 20 euro, tam sú prídavky od narodenia 114 euro, od troch rokov 121,90, od 10 rokov 141,50 a od 19 rokov 165 euro 10 centov. To znamená, že tie rodinné prídavky sú tam ďaleko vyššie a majú tam 100-eurový príplatok proste na tie učebnice, na tie školské pomôcky každý rok a nielen jednému prváčikovi. Keď sa len trošinku chceme priblížiť a ja som presvedčený, že tých 50 euro by sa v tom rozpočte pre tie naše deti malo nájsť. Ja už neviem fakt z tých mizerných podpor, z tých malých dotácií pre tie matky s deťmi, ja neviem už, odkiaľ tie ženy toto môžu zobrať a ako sa tunák vôbec dá žiť a nehľadieť na nich a tuná prezbrojovať armádu, pri všetkej úcte a všetko možné, nachádzať stámilióny až miliardy, a my nevieme nájsť na, na rodiny s deťmi pár, pár peňazí, tak to je naozaj tragédia tohto národa. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona je návrh, ktorý sa dotýka nás poslancov Národnej rady. Dotýka sa nás všetkých.
Na základe podnetov od občanov, na základe sťažností, nadávok sme sa rozhodli predložiť návrh zákona, ktorý mení rokovací poriadok Národnej rady a mení ho tak, že v záverečnom hlasovaní, teda v treťom čítaní vypúšťame možnosť zdržať sa. Napríklad pre pána kolegu Baláža vysvetlím, že prečo.
V prvom čítaní, všetci vieme, návrh zákona je v nejakej predloženej forme. Chceme ho alebo ho nechceme posunúť do druhého čítania. Samozrejme, väčšinou prichádzajú pozmeňovacie návrhy, čiže teda nevieme, aká bude, aká bude konečná forma toho návrhu zákona. V tomto prípade rozumieme všetci tomu, že možno návrh by som podporil, len si chcem počkať na pozmeňovacie návrhy, dám - zdržať sa. V druhom čítaní sa ešte dolaďujú veci, ale v treťom čítaní, keď už je, keď už je finálna podoba návrhu zákona a všetci vieme, akú podobu ten návrh zákona má, buď s ním súhlasím alebo s ním nesúhlasím. Tam už nie je priestor na to, že neviem sa rozhodnúť, či ten návrh zákona je dobrý alebo zlý. To nám vyčítajú ľudia.
Niekoľkokrát sa stalo aj nám, zverejnili sme nejaké hlasovanie o nejakom našom návrhu zákona a z toho, a z tej tabule bolo jasné, že veľká časť poslancov sa napríklad zdržala a tie komentáre ľudí boli, že čo sú to za poslanci, keď sa nevedia rozhodnúť, či ten zákon je dobrý alebo zlý, či ho chcú podporiť alebo nechcú podporiť. Ľudia nerozumejú tomu, na čo je tam tá možnosť zdržať sa. V tých záverečných hlasovaniach, sa priznám, aj my občas využívame tlačidlo zdržať sa, ale v tomto prípade ja by som dal ľuďom za pravdu, je to taký alibistický postoj. V treťom čítaní buď vieme, či ten zákon podporíme, alebo nevieme, či ten zákon podporíme, respektíve, či chceme alebo nechceme. A o tom je náš návrh zákona.
Navrhujeme zmenu rokovacieho poriadku, ktorá hovorí, že v treťom čítaní poslanec hlasuje buď za alebo proti.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby prerokoval návrh zákona v druhom čítaní do 7. mája 2019.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci a pán predseda, a tak isto ďakujem predkladateľom za tento zvláštny návrh zákona. Musím povedať, že je zvláštny najmä z toho dôvodu, že som si všimol, že aj vy ste sa v treťom čítaní niekoľkokrát zdržali a zvláštny aj... (Reakcia z pléna.) Áno, ja viem. A zvláštny aj kvôli tomu, lebo aj pri vašich zákonoch a vy, predpokladám, pri našich zákonoch sa pomerne pravidelne stretávate s tým, že možno hodnotovo sa s tým zákonom dokážete stotožniť, ale sú tam legislatívno-technické nedostatky, kvôli ktorým ho nedokážete podporiť, a to je to, čím my vysvetľujeme našim voličom, že sme zákon nemohli nepodporiť alebo podporiť. (Reakcia z pléna.) No iste. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím, môžte reagovať potom, pán navrhovateľ.

Klus, Martin, poslanec, NR SR
Takže moja otázka v tomto prípade je, že prečo práve takto upraviť a či ste sa napríklad s niečím podobným stretli v nejakých rokovacích poriadkoch v iných parlamentoch Európy alebo sveta. A ak áno, či je toto nejaké zlepšenie, alebo aké sú tam postoje poslancov v takejto nemožnosti zdržať sa hlasovania pri finálnom hlasovaní.
Ďakujem pekne.

Pán kolega Klus, ja som povedal, že my to tiež využívame občas. Neviem, ako to funguje v iných parlamentoch. Pravdupovediac, veľmi ma nezaujímajú iné parlamenty. Ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, nie poslancom iného parlamentu a zodpovedám sa občanom Slovenskej republiky, nie občanom inej krajiny.
Ako som hovoril v úvode, tento náš návrh zákona reflektuje na reakcie ľudí. Ľudia vyčítajú poslancom slovenského parlamentu, Národnej rady, že v záverečnom hlasovaní tí poslanci sa nevedia rozhodnúť, či sú za alebo sú proti, tak sa zdržiavajú. Reflektujeme na názory občanov, na názory voličov.
A ubezpečujem ťa, Martin, že tých, tých reakcií je strašne veľa. Vždy, keď zavesíme nejaký status s nejakým hlasovaním a je tam číslo, ja neviem, že 60 sa zdržalo, ľudia sú neskutočne rozčúlení, že či, či nevieme v tom záverečnom hlasovaní sa rozhodnúť, či ten návrh je dobrý alebo zlý. Čiže tu nejde o nás poslancov, tu ide o to, ako to vnímajú ľudia. Súhlasím s tým, že nejaké legislatívno-technické problémy môžu nastať, ale na to tu máme druhé, tretie čítanie, aby sme tieto veci vyriešili.
Čiže preto opakujem, sme presvedčení, že v treťom čítaní v záverečnom hlasovaní poslanec by mal vedieť, či je za alebo proti, lebo má pred sebou finálnu podobu návrhu zákona, tak buď ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý. Ak nie, tak potom sme nesvojprávni.
Čiže ja navrhujem, hnutie SME RODINA navrhuje, aby sme tlačidlo zdržať sa v záverečnom hlasovaní v treťom čítaní vypustili. Neurobíme si tým žiadnu škodu, ale ľudia aspoň budú mať pocit, že poslanci Národnej rady Slovenskej republiky sa vedia rozhodnúť a vedia posúdiť v záverečnom hlasovaní, či ten zákon je dobrý, alebo ten zákon je zlý.
Ďakujem.