45. schôdza

Ďakujem. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Štyria poslanci. Končím možnosť... (Reakcia z pléna.) Asi nefunguje. (Reakcie z pléna.) Dobre, takže bude päť teda, pán poslanec Baláž ako jeden. Takže päť, hej? Takže päť poslancov.
A ako prvý, pán spravodajca, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Keďže som vo faktickej poznámke nemohol reagovať na kolegyňu Cigánikovú, tak musím sa prihlásiť nanovo.
Najskôr ale, pani kolegyňa, očakával som, že práve pani kolegyňa Cigániková bude namietať, že ako je to možné, že nedostala pozmeňovák dopredu a že taká nehoráznosť. (Reakcia z pléna.) Takže zaujímavé, že takto to môže fungovať priamo v pléne, ale keď to funguje na zdravotnom výbore, tak vtedy má s tým pani Cigániková problém. Ona má s tým problém, pretože ona chce, aby bol chaos, neporiadok, a toto jej hlavný cieľ.
Vrátim sa k tomu tvojmu vystúpeniu. Skutočne je pravda, že žiadnym vzdelaním sa nezíska cit k práci, a nech robí ktokoľvek čokoľvek, a keď to robí s láskou a chce to robiť, tak je to na tej jeho práci vidieť.
K tej, k tej poznámke, že, áno, máš plne pravdu, že kedysi to boli výberové školy. A treba povedať, že aj gymnáziá boli kedysi výberové školy. Keď zoberiem Žilinu, vtedy boli dve gymnáziá, jedno lepšie ako druhé. Dneska je 10 alebo 12. Teda myslieť si o tom, že keď gymnazista z nejakej, teda vtedy boli na rôznej úrovni gymnázia po tých rôznych periférnych mestách, a myslieť si, že dneska z gymnázia idú na a robiť si bakalariáty ošetrovateľstva, že teda to sú, to je nejakí, poviem, ľudia, ktorí sú výnimočne zdatní, tak nie je to tak. A preto si stále myslíme, že práve tie stredné zdravotné školy by mali byť, tie by mali práve chrliť to množstvo tých potencionálnych záujemcov a pokračovať v ďalšom štúdiu. Ale to je ťažko vysvetľovať teda niekomu, kto robí jasle a škôlku, a robí to iba ako šouku.
Nie vláda zlyhala, pani kolegyňa. Viete, kto zlyhal? Váš poradca, pán doktor Zajac, ktorý tento chaos spôsobil. A je tam jasne vidieť aj rukopis vo vašich reakciách, vo vašich správaniach a v celej vašej filozofii. Lebo to práve začalo vtedy, že trh všetko vyrieši. No tak sa pozrite, ako ten trh to vyriešil, že my žijeme z toho, čo nám zanechali minulé generácie. Zdravotné sestry sú už v takom veku, že sú v dôchodkovom veku, nikto nenahradil napríklad tie sestry so špecializáciou detská sestra, takisto nám viazne, viaznu špecializácie ženská sestra. To, čo bolo kedysi dobré, tak práve vďaka tej Zajacovej reforme, teda nie táto vláda to pokazila, ľudia, ako je pán Zajac, to pokazil a, bohužiaľ, že na to mnohí naskočili, ako aj komora sestier, ktorá aj teraz stále tvrdí, my sme ako jediní na svete, ktorí presadzujeme, že zdravotné sestra je len vtedy zdravotná sestra, ak skončí vysokú školu. Pritom samotná Európska únia hovorí o tom, že 4 600 hodín praktickej výučby.
Sestry, ktoré mali 15-20 rokov, robili na ARO, robili na jednotkách intenzívnej starostlivosti, tak ich donútili, lebo nemohli byť zdravotné sestry, a museli ísť na vysoké školy. Dneska to, samozrejme, pokračuje, ale nie sme schopní pokryť to množstvo, to neni žiadne také, že sme premenovali. Keby ste si, keby ste aspoň počúvali troška na tom zdravotnom výbore, tak by ste takéto sprostosti tárať nemohli, pretože tu nešlo o premenovanie, ale tu išlo o zriadenie nového odboru. A vo vyhláške ministerstva zdravotníctva je, že tie, ktoré skončili ako zdravotný asistent, ak chcú byť praktické sestry, tak musia byť dovzdelávané.
Takže prosím vás pekne, nerobte tu chaos, nezmysel, ale povedal by som tak, pani Cigániková, viete, to je zanedbaná výchova. To by ste si museli kúpiť dupačky a nastúpiť.
Ďakujem.

S reakciou dvaja poslanci, končím možnosť prihlásiť sa.
Ako prvá, pani poslankyňa Grausová, nech sa páči.

Kvalitne vychované, naozaj na úrovni zdravotné sestry, vychované strednými zdravotnými školami dokazuje aj to, že všetky naše zdravotné sestry, ktoré odišli, bohužiaľ, do zahraničia a pracujú nie ako opatrovateľ..., nie tí, nie ako, umývaním zadkov povedzme dôchodcov, ale všetky, mnohé sa uplatnili práve v zdravotníckych zariadeniach, v nemocniciach, na ambulanciách, na ARE a tak ďalej. Všetky naše zdravotné sestry.
Ďakujem.

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne. Bez toho, že by som reagoval na odbornú rozpravu.
Počúval som, Štefan, tvoje vyjadrenie aj predtým vo vzťahu k pani Cigánikovej. Mám potrebu sa jej zastať, je to žena, je to volená poslankyňa Národnej rady a naozaj dôrazne si ohradzujem (ruch v sále), aby dlhoročný člen Slovenskej národnej strany, strany Jána Slotu, ktorý naozaj je preslávený svojím vulgárnym správaním, opakovane sa nevhodne vyjadroval na..., vo vzťahu k žene takýmto spôsobom. Naozaj sa ohradzujem a je to ako keby už taký nejaký, ja chápem, že máte búrlivé rozpravy, ale diskutujte vecne, diskutujte argumentami, málokedy v tvojom vystúpení bolo nejaké vyvracanie argumentov, ktoré hovorila pani Cigániková.
Takže by som naozaj chcel poprosiť aj vedenie Národnej rady, aby prípadne odobralo slovo alebo napomenulo, lebo zdá sa mi, že je to už trošku za hranicou.
Ďakujem pekne.

S reakciou, pán poslanec Zelník.

Ja sa prihlásim do rozpravy ešte raz, lebo pán kolega tu nebol, keď som tie argumenty hovoril o tom, že pani Cigániková proste nemá pravdu a dezinformuje, klame, zavádza. A môžem povedať, že napriek politickým spektrom jediný rušivé, jediný rušivý element na výbore pre zdravotníctvo je ona, lebo do ničoho sa nevyzná, my sme už dávno mohli byť, my sme dávno mohli urobiť mnohé koncepčné veci na výbore pre zdravotníctvo. Ale práve o tom je jej hašterivosť, neskúsenosť, ale najmä zlomyseľnosť. To neni napádanie, to neni osočovanie. To je holý fakt. Už jej všetci majú na tom zdravotnom výbore plné zuby.

Ďakujem.
Ďalšia v rozprave pani poslankyňa Nehézová.

Vážené dámy, vážení páni, vážená pani ministerka, bolo tu povedané o zdravotných sestrách strašne veľa, preto ja mám potrebu vyjadriť sa, keďže v realite celý svoj život som prežila ako zdravotná sestra.
Keď som skončila základnú školu, mala som veľký záujem stať sa zdravotnou sestrou. Tá škola, ako bolo povedané, bola výberová, bol problém sa tam dostať, pretože v Banskej Bystrici sa otvárala jedna trieda všeobecnej zdravotnej sestry a jedna trieda detskej sestry a iné odbory. Na odbor všeobecná sestra sa prijímalo 35 plus-mínus študentov z celého, myslím si, okresu, čiže to bolo dosť málo. Pán Boh chcel, aby som sa tam dostala, takže som sa na tú školu dostala, vyštudovala som, hneď ako som skončila, proces výučby bol tak efektívne využitý aj ten týždenný čas, či už prax, alebo štúdium na tej škole, že môžem povedať, že som prišla do nemocnice na výberové konanie do zamestnania a mohla som nastúpiť ako hotová sestra. Nepotrebovala som nejaké, mala som teda školiteľku, ktorá so mnou robila mesiac a po mesiaci ma postavili do služby samú napríklad do nočnej. Ale boli sme tak vycepovaní z tej praxe, boli sme tak naučení, ako robiť v tej nemocnici, do ktorej som nastúpila aj do práce, že som nemala absolútne žiadny problém fungovať samostatne, pretože sme sa učili systém práce so sestrou na praxi, s učiteľkou na praxi a vedeli sme fungovať samostatne. Nemala som absolútne žiadny problém. Nepotrebovala som ani bakalára, nepotrebovala som ani magistra, ani PhDr., ani žiadne iné tituly ani pred menom, ani za menom.
Pracovala som na chirurgickom oddelení, potom po určitom čase som prešla na anestéziológiu a intenzívnu medicínu, čiže ARO, kde som pracovala 10 rokov, čo, si myslím, že je v podstate najťažšie oddelenie v celej nemocnici, kde sestry prichádzajú do styku tak ako s pacientom, ktoré sú najťažšie stavy, tak aj s rôznou technikou, ako sú ventilátory, odsávačky, rôzne snímače, dialýza a rôzne iné veci. A môžem tu vyhlásiť, že ani na jednej vysokej škole ani teraz, ani pred tým, sa nikdy nikto neučil používať tieto prístroje. Nikto. Toto vás naučí len prax. Prax vás naučí, ako pracovať. Na žiadnej vysokej škole vás neučia srdečnosť, pokoru a lásku ku svojej práci. Myslím si, že strašne veľa záujemcov je o túto prácu, ale prvé, čo ich odradí, je dĺžka štúdia, 4 roky asistent a ďalšie tri roky bakalár, 7 rokov, aby som sa dostal na úroveň zdravotnej sestry. Keď sa pozrieme na vekovú, vekovú, vekové zloženie sestier napríklad v Banskej Bystrici, teraz momentálne nemám aktuálnu, aktuálnu tabuľku, ale keď som ešte robila, tak viem, že sestra, priemerný vek sestry bol medzi 50 až 60 rokov. A to sú všetko sestry, ktoré študovali systémom tak ako ja. Strednú zdravotnícku školu. Na tej škole boli tak vynikajúci odborníci, tak vynikajúci učitelia a tak vynikajúci lekári, ktorí nám chodili prednášať, že táto škola nám bola úplne senzačná na to, aby sme mohli samostatne pracovať ako zdravotné sestry. A garantujem vám, že dodnes v nemocniciach a väčšina nemocníc funguje na týchto sestrách, a myslím si, že ešte pár rokov a bude taký výpadok len kvôli tomu, že sme zaviedli vysokoškolské štúdium a predĺžili sme lehotu na to, aby sa sestra stala sestrou.
Všetky sestry, ktoré so mnou pracovali na anestéziologickom oddelení, 99 %, možno 1-2 prišli z vysokej školy, ostatné všetky sme boli sestry so stredoškolským vzdelaním, ktoré si možno potom popri zamestnaní, pretože nás strašili, že nám dajú výpovede a prepustia nás, tak si popri zamestnaní robili vysokoškolské vzdelanie. Ako dobre viete, sestry sa vzdelávajú popri svojom zamestnaní, pretože musia zbierať 5-ročné, v 5-ročnom období kredity. 50 kreditov majú za prax a 50 kreditov musia nazbierať na rôznych prednáškach a rôznych odborných seminároch. Sestry sa môžu ďalej vzdelávať na špecializačnom štúdiu, ktoré som absolvovala aj ja tu v Bratislave. Takže myslím si, že stredoškolské vzdelanie je najlepším riešením pre tento štát, aby sme dokázali naplniť tú prázdnu dieru, kde nie sú sestry.
Čítala som, že už aj v Čechách prišli na to, že potrebujú stredoškolský systém, pretože majú taký istý výpadok, a na celom Západe. Mám veľa spolužiačok, ktoré odišli možno nie hneď po škole, ale niekoľko rokov potom pracovať či do Nemecka, Rakúska alebo aj Maďarska. Nikto nikdy od nich nechcel vysokoškolské vzdelanie, pretože sestry mali vždy svoje dobré meno, pretože sestry vyštudované na strednej škole boli jednotky, sú jednotky a budú jednotky.
Preto my a ja osobne s týmto návrhom budem určite súhlasiť a my tento návrh určite podporíme.
Ďakujem. (Potlesk.)