45. schôdza

Ďakujem.
Ďalší v rozprave, pán poslanec Krajčí, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, možno len pár, takých pár slov by som chcel povedať k meritu zákona záchranky.
Ja na jednej strane si uvedomujem, že tá potreba tu je, že nám naozaj chýbajú tie sekundárne prevozy. Na druhej strane súhlasím s kolegyňou Jankou Cigánikovu, že asi toto nebude najefektívnejšie riešenie.
Na druhej strane si uvedomujem, že bolo by úplne najlepšie pre nás systémovo, a viackrát to tu zaznelo, keby tie sanitky vychádzali z nemocníc. Pretože tak ako to je teraz urobené, že v podstate tie sanitky si rozchytali súkromníci, ja som počul od jedného poslanca, ktorý ešte zažil tú Zajacovu éru, tak už vtedy sa za záchranky kupovali poslanci, aby, aby, aby vláda, ktorá vtedy vládla, skrátka mala väčšinu. A teda ten, to, že záchranky sú už relatívne lukratívny biznis do dnešným dní, a si myslím, že stále platí.
Na druhej strane, keď si zoberieme, že tá záchranka by napríklad, to mi hovorili aj riaditelia nemocníc, že tie záchranky keby naozaj boli etablované v nemocniciach, tak by mnohé výjazdy úplne zbytočné mohli byť tiež eliminované. Tým, že ten lekár by došiel za tým pacientom a zistil by, že tento vôbec nepatrí do nemocnice, vykonal by tam určité procedúry, ktoré by, samozrejme, by boli zohľadnené, a on by si vlastne šetril možno aj tú vlastnú prácu, alebo aj tú vlastnú nemocnicu s tým, že by mu tam na ten urgentný alebo na ten centrálny príjem nevozil v podstate ľudí, ktorí tam nepatria. A to teraz, žiaľ, deje, pretože, samozrejme, platí sa od kilometrov.
Takže z tohto ja, ja rozumiem, že ten, ten, ten zámer asi ministerstva je vrá..., postupne sa ako keby snažiť to vracať do nemocníc, ale, ale tiež si myslím, že tá efektivita v tomto prípade nebude najlepšia. A pokiaľ bude aspoň znížený ten, ten 10-ročný interval, tak ja to tiež uvítam.
Čo sa týka tých pozmeňovacích návrhov, čo sa týka, toto skríningové vyšetrenie, ja sám som to veľmi kvitoval, že sa niečo konečne v tejto veci deje. Aj keď, priznám sa, že potom som sa rozprával aj s lekármi, oni tvrdia, že oni dokážu viac-menej zachytiť 33 % populácie pri skríningových vyšetreniach. A, žiaľ, ten skríning, ktorý bol teraz posielaný a stál nás nemalé prostriedky, alebo tie poisťovne, tak, zdá sa, že nezachytil takého veľké percento poistencov, a teda obyvateľov, čo je, samozrejme, škoda, tam sa bude treba popracovať.
Ale mali sme tu jeden veľmi efektívny model, ktorý funguje u zubárov, skrátka nejdeš na preventívnu prehliadku, budúci rok si platíš to vyšetrenie. Keď budeš mať nejaký kaz, tak to sú, samozrejme, zuby, tam sa to dá spraviť. Určite by sa nedalo spraviť do takejto miery to s poistencami našimi, že rakovinu si budeš platiť, pretože, samozrejme, to nemusí byť zavinené len tým, že nebol hneď na tom skríningu, tam môžu byť aj iné faktory.
Ale v každom prípade si myslím, že jednoduchý bonusový alebo malusový systém by tých ľudí motivoval úžasným spôsobom. Skrátka keby si on v rámci nejakého ročného zúčtovania, ktokoľvek tam našiel buď nejaké peniažky plus, teda keď tvrdíme, že to ušetrí obrovské peniaze, čo je naozaj pravda, alebo nejaké peniažky mínus, že na tom vyšetrení nebol, tak si myslím, že, že to tie vyšetrenia alebo na tie preventívne prehliadky by sa chodilo oveľa, oveľa viac a oveľa masívnejšie.
Sestry. My v podstate teraz sme otvorili tú tému, pretože tu bol záujem aj zo strany lekárov pre deti a dorast, aby mohli praktické sestry slúžiť v iných ambulanciách. Naozaj nemajú tie sestričky, je to fakt problém. A museli to byť sestričky, špecialistky v podstate na detské lekárstvo. Takže toto sa týmto pozmeňovákom viac-menej rieši. S tým sa dá súhlasiť, ale, samozrejme, viackrát tu bolo hovorené, ja to teraz nechcem hrotiť ani na jednu, ani na druhú stranu, sú skrátka určité, určité kritériá, ktoré treba splniť, napr. tých 4 600 hodín odbornej praxe, treba to splniť.
Ale to, čo hovoríte, že sa u nás ten systém vzdelávania viac-menej pokazil, s tým podľa mňa všetci musíme súhlasiť. Je to príliš naozaj dlhé vzdelávanie teraz. Ale ja poviem na druhú stranu, že treba aj z toho možno treba vedieť vyťažiť. Budúcnosť sestier totiž určite nie je tá, že sestra je nejaká pomocná sila pre lekára. Sestra čím ďalej viac, tým viac vlastne bude zastávať samostatné role a pozície a už sa to deje. A jednoznačne to čaká aj nás. To znamená, z tohto naozaj treba, treba naozaj zobrať to najlepšie a zobrať si to pozitívne a treba začať radikálne zvyšovať sestrám ich kompetencie, či sa im to páči, alebo sa im to nepáči. Ktorým sa to páčiť nebude, mali by to podľa mňa cítiť a cítiť na, na peniazoch, na výplatách. Tým, ktorým, tí, ktorí to chcú robiť a budú môcť, tak naozaj tie kompetencie by mali dostávať. A myslím, že s týmto súhlasia všetci, aj dokonca tí pediatri, že oni by oveľa radšej možno mali tri kvalitne vzdelané sestry, ktoré by mohli robiť prevenciu, mohli by robiť chronické ochorenia, akútne infekty riešiť samostatne. Toto sa nakoniec deje aj na Západe. Ale naozaj ten lekár by tam bol na tú odbornú prácu, ktorú, ktorú tá sestra nevie posúdiť, a zrazu by mal aj viac času na toho pacienta.
Takže ja si myslím, že toto je správna cesta, ktorou musíme ísť. A pokiaľ naozaj sa budeme na to stále pozerať, že tá sestra robí prácu tú, ktorú tak či tak vie urobiť ten lekár, podľa mňa to nie je správne uvažovanie, pretože my musíme vedieť naozaj tým sestrám dávať viac a viac práce, tým pádom ony potrebujú viac a viac vzdelania. Teraz, keď sa to potrebuje nejakým spôsobom zachraňovať, no čo sa dá robiť, ako ja nebudem kričať, že nie, nie, nie za žiadnu cenu, ale určite nepoviem, že je to štandardné riešenie. Najmä teda keď hovoríme, že začnú realizovať pozície tých skúsených sestier, o ktorých hovorila kolegyňa, teraz naozaj dievčatá, ktoré nie sú z výberových škôl, priemer v súčasnosti na stredných zdravotných školách je okolo 3 a v podstate nechcú robiť tú prácu. Takže tam je v podstate, tam sú v podstate len tieto otázky, ktoré ja mám, ale zase na druhej strane rozumiem.
No a čo sme tam mali ešte? Som si nezobral poznámky. Ale... (Reakcia ministerky.) Prosím? Klinický audit je fajn dať, to... (Povedané so smiechom a reakcia ministerky.) Jasné. Klinický, klinický audit je aj podľa mňa, podľa mňa fajn vec, že sa to zavádza a že budete kontrolovať kvalitu zdravotnej starostlivosti. S tou nemáme problém ani podporiť.
Ale teda zákon ako celok aj z týchto dôvodov, ktoré som hovoril, my ako podporiť teda nebudeme môcť a ja teda nedám odporučenie nášmu klubu.
Ďakujem.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť.
Pán poslanec Marosz, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán kolega, riešil, riešil si vo svojom príspevku aj také veci, akože odkiaľ majú štartovať sanitky, ako efektívne využívať čas lekára, aby sa neplytvalo jeho odbornosťou. V zásade ja ako užívateľ zdravotníctva naozaj veľakrát mám chuť akože kričať na riaditeľov nemocníc aj, aj personálu, že spojte sa z nejakými ľuďmi, čo rozumejú optimalizáciám procesov, a riešte veci. Dám konkrétne dva príklady.
Jeden, ktorý sa stal mne, že prídem k detskej lekárke, pediatričke, s bábätkom a položím choré dieťa na 40-ročnú lavicu, ktorá ešte teda aj mojich starších súrodencov zažila, a dieťa sa mi prepadne cez tú lavicu dole. Hej, tak to ma už akože dvihlo, tak som tam potom nejakým spôsobom telefonicky sa snažil to vybavovať. A, samozrejme, že áno, to je čakáreň, to nepatrí tým miestnym lekárom, ale teda nemocnica nakoniec urobila nejaké opatrenie. Už sú tam kultivované sedačky, ale to sa jednoducho nesmie stávať.
Druhý príklad, ktorý ma naozaj trápi, a je tu pani ministerka, potrebujem to povedať. Možnože to neni také náročné na vybavenie, ale to nejakým spôsobom urobte, že tých opitých ľudí z toho mesta zvážajú tí policajti, vyhodia to na tej psychiatrii, položia tam týchto, týchto opitých ľudí – a trápte sa, sestry. A tie sestry, im je do plaču, tí ľudia im tam nadávajú, oni ich musia umývať, oni sa o nich musia starať. Jednoducho sa vyspia, ráno odídu a ony, tieto ženy za ten mizerný plat, ktorý tam zarábajú, sa s tými ľuďmi naťahujú. Aj lekári na tých psychiatriách a podobne, hej.
Je to zas len nejakým spôsobom nedostatok nejakých systémových opatrení, ktorými by ste týmto, týmto ľuďom pomohli. Ale ministerka, ja vás prosím aj z tohto miesta, aj kolegu Krajčího, ste medici, zdravotníci, máte strašne veľa problémov, ale toto mi nepríde také, že by to bolo neriešiteľné. Prosím vás, robte s tým niečo, lebo to nie sú otrokyne, to nie sú chudery a ony potrebujú naozaj tiež chodiť z práce s normálnym pocitom... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcia z pléna.)

Ďakujem. Poprosím, aby sme vo faktických reagovali na predrečníka a nedávali výzvy pani ministerke.
Ďalší v rozpra..., s faktickou, pán poslanec Suchánek.

Marek, ja by som len chcel povedať, že onkologické ochorenie, s malusmi by to asi nešlo. Tam sa dá ísť len s bonusmi. Pretože tie onkologické ochorenia, tá liečba je tak drahá, že to sa nedá. Ak, tak uzavrieť len s bonusmi.
Hovoril si o RZP, že, alebo teda o tej rýchlej zdravotnej pomoci, že by mohli niektorého toho pacienta posúdiť a nechať doma. No pokiaľ je tá sanitka bez lekára, tak oni si ani nemôžu dovoliť... (Reakcie z pléna.) No je to veľký problém, pretože, pretože keď ako aj napríklad to bolo s tým opitým niekde, keď, keď ho niekde nájdu. On nemá také vzdelanie, aby vedel posúdiť, či je len opitý, alebo bol tam ešte aj nejaký úraz. Obyčajne tam býva ešte aj nejaký oškretý nos a tak ďalej. Takže tam je veľký problém posúdiť, čo, čo môžem doniesť do nemocnice, resp. čo môžem nechať a čo musím doviesť do nemocnice, hlavne pokiaľ tam teda neni lekár.
A k tomu ešte, čo si ešte čo si povedal, že viac vzdelania tým sestrám. Ona tá sestra po tej, po tej vysokej škole, či už má bakalára alebo magistra, nevie všetko a nevie všetky špecializácie. A keď robí, tak sa ešte nakoniec ďalej musí vzdelávať, či už to je tým kreditným systémom, ale hlavne si musí robiť tú špecializáciu. A až potom sa stáva ozaj kvalitnou sestrou v tom svojom odbore a potom môže, samozrejme, pomáhať lekárovi, resp. kompetencie lekára môžu mnohé prejsť potom aj na túto sestru. Ale nielen tým, že má bakalára alebo magistra.

Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Súhlasím, Marek, že záchranky by asi mali byť súčasťou nemocníc. Tu nejde o to, že či zarábajú peniaze alebo nezarábajú, ale naozaj v tom vidí ako ratio, pretože dneska, predtým, keď som slúžil na záchranke, a slúžil som 10 rokov, tak ešte ráno ma zaujímalo, v akom stave je pacient a či som, či správne určil diagnózu, alebo nie. Dneska to viac-menej ide spôsobom ako DHL-ka. Dovezú pacienta, tu podpíšte, že ste ho prevzali, a dovidenia.
Takže naozaj pokiaľ by to bolo súčasťou nemocnice, tak by to bolo trocha o inom. Najmä v tom, že aj lekár by sa stále vzdelával a bol by stále v tej, v tej medicíne. Takto skončí výjazd a prakticky, dobre, môže študovať odbornú literatúru, ale to nikdy nenahradí tú, ten praktický styk s tým pacientom. A ja môžem povedať sám za seba, za 10 rokov možno som intuboval na záchranke štyrikrát. Nenahradí to proste ani žiadna tá, tá Anča, ani nič proste. Pokiaľ sme voľno a boli sme zapojení do rýchlej zdravotnej pomoci, tak sme chodili na sál, a keď pacient mal byť operovaný, tak sme ho intubovali, a teda sme sa stále udržiavali v nejakej, v nejakej kondícii.
Čo sa týka lekár a zdravotná sestra. Samozrejme, že to je jeden tím. A je škoda, že sa tu do toho vnáša taká, taká, tak poviem, zášť, ako keby lekári boli proti sestrám alebo sestry proti lekárom. V prvom rade na prvom mieste musí byť pacient. A v mene toho pacienta my tu nemôžeme hovoriť o tom, že viete, ale toto neni je moja kompetencia. No pokiaľ je pacient chorý, tak kto je voľný, tak ide k tomu pacientovi. A toto by sme sa mali vrátiť. Ja som teda, hovorím, zažil som zlatý vek v zdravotníctve, kedy sa nerozdeľovalo to, že či je sestra alebo či je lekár. Proste bol chorý pacient. A kto bol poruke, tak k tomu pacientovi utekal. Či to bolo treba pacienta... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou, pán poslanec Krajčí.

Ďakujem pekne za faktické pripomienky. Začnem od Štefana.
Štefan, ako súhlasím, úplne presne tak. Pokiaľ tí záchranári sú etablovaní v nemocnici, tak sa vyrieši obrovské množstvo vecí, ktoré sa takto riešiť dajú veľmi ťažko, a zároveň podľa mňa tam dôjde k oveľa vyššej efektivite, ako doteraz máme, pretože zrazu tí záchranári sú úplne ináč zainteresovaní aj na tom transporte a prevoze a tak ďalej.
Alan, malus, bonus, no neviem, jak si pochopil ten malus, ja som povedal, že to nemôže byť tak ako u zubárov, že by si platili za liečbu ochorenia. Ale malus som myslel v zmysle, čo ja viem, zaplatíš o 10-20 euro ročne viac. Príde ti to v rámci ročného zúčtovania. Ja si myslím, že... Ale nehovorím, že to je najlepší systém. Ten bonus je asi ďaleko možno motivujúcejší. Ten človek, keby si tam našiel 10 euro viac, lebo absolvoval preventívne prehliadky, on je vlastne pre tú poisťovňu lacnejší. Tá poisťovňa fakt ušetrí množstvo financií pre ďalších pacientov svojich. To znamená, tam, si myslím, že by sa to kľudne dalo takto nastaviť. A mrzí ma to, že to poisťovne neurobili už dávno. Akože toto sú podľa mňa jednoduché veci, ktoré by sa dali spraviť. Vôbec by sme tuná nemuseli nad tým sedieť a meditovať, keby, keby poisťovne sa naozaj takýmto spôsobom boli ochotné zainteresovať o svojich pacientov.
A ešte som vlastne chcel jednu vec poprosiť, čo som zabudol v rozprave povedať. Štefan, rozumiem, že si bol nahnevaný, ale ja by som bol rád, pokiaľ tie pozmeňovacie návrhy, ktoré budete dávať do tých zákonov (povedané so smiechom), a nebudú sa naozaj týkať meritu toho zákona, ktorý sme mali predtým predebatovaný, teraz mi nejde o nejaké zmeny, nuansy a tak ďalej, doplnenia, jasné, na to máte právo, ale pokiaľ vy tam dáte úplne nové veci, keďže ja sa strašne zle cítim, keď som sa nechal oblbnúť už predtým aj exministrom Druckerom, hlasoval som za niektoré veci, ktoré nám krásne s tými svojimi očami vysvetlil, aké sú dobré, a potom vzápätí som videl, že to bolo teda veľmi, veľmi zlé, viď napríklad rezidenčný program, ktorý sme takto rozbili.
Takže ja naozaj za tieto zákony nebudem vedieť hlasovať hneď. Ako keď si to vy ako vládna... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)