45. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorých je vás už tu veľmi riedko, dovoľte, aby som veľmi stručne uviedol spomínaný návrh zákona.
Cieľom tohto návrhu zákona je zaviesť jednorazový príspevok na školské potreby vo výške 100 eur pre prvákov základných škôl. Každý rodič, ktorý má doma dieťa, dobre vie, aký je to stres, keď jeho dieťa nastupuje prvýkrát do školy, a preto chceme aspoň ekonomickú časť tohto stresu odbúrať alebo vykompenzovať týmto príspevkom, pretože školské potreby určite niečo stoja.
Naše opatrenie nebude znamenať žiadnu administratívnu záťaž pre rodičov. Jednoducho tento jednorazový príspevok pridáme k pravidelnému prídavku na dieťa a vyplatíme ho v októbri. Prečo v októbri? Preto, lebo každá škola musí do konca septembra nahlásiť každého žiaka do tzv. registra detí, žiakov a poslucháčov, a na základe tohto registra budú môcť príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny schváliť, skontrolovať, či dieťa nastúpilo do školy, a následne schváliť spomínaný príspevok.
Pokiaľ dieťa nastúpi mimo územia Slovenskej republiky, bude musieť tento nástup doložiť nejakým dokladom rodič alebo iná oprávnená osoba, ale v takomto prípade ani tieto deti nebudú ukrátené o tento príspevok.
Spomínaný návrh zákona je v súlade s domácimi právnymi normami, ako aj medzinárodnými zmluvami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol predsedníčkou výboru určený na spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Predkladám informáciu.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1570 z 25. apríla 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán podpredseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za uvedenie zákona aj za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona predstavuje technickú novelu zákona o regulácii, ktorá reaguje na podnety aplikačnej praxe a prináša zmeny prospieva..., ktoré prispievajú k jeho lepšej aplikácii.
Ide o upresnenie vymedzenia tarify za prevádzkovanie systému, ďalej sprísnenie podmienok pridelenia individuálnej sadzby tarify za prevádzkovanie systému pre koncových odberateľov elektriny priamo pripojených do prenosovej sústavy z dôvodu neprimeraného nárastu nákladov na podporu systému a úpravu cenovej regulácie v prípade rekonštrukcie alebo modernizácie zariadenia na výrobu elektriny vo viacerých etapách. Predkladaný návrh zákona nemá žiadne negatívne sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti a takisto nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, takisto s nálezmi Ústavného súdu, s právom Európskej únie a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. augusta 2019. Dovolím si vás požiadať o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Ústavnoprávny výbor, výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Takže tentoraz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenia taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie, samozrejme, menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy: TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny, rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava, ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, resp. TPS-ku a TSS-ku vo výške 140 mil. eur.
Pochopiteľne, niekto toto ale zaplatiť musí, no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a, samozrejme, najmä domácnosti. Ale treba povedať, táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením a malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku.
Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška, tak ako som to kritizoval, bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020, a to hneď v troch bodoch.
Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku, tarifu za prevádzku systému - myslím si, že po skončení môjho príhovoru už budete perfektne ovládať všetky tieto skratky - tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, resp. neumožňuje poskytovať takéto úľavy.
Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia.
No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, resp. takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnení, k tomu sa ešte za chvíľu dostanem.
Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a, naopak, pribudli by iní prijímatelia. Takže to, čo teraz sa objavuje v tom zákone, je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s čl. 190 a ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované, ako sa takáto úľava mohli poskytovať, a 190. hovorí: „Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení,“ pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške 4 %, resp. 5 % hrubej pridanej hodnoty, „tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky.“
A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie, čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal, je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to, kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľom, a to je vlastne v tom bode 186, pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami, alebo čokoľvek, ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom.
Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia, a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie, pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie.
Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na také to systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím, za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť.
A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie, tak, tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované: „Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu, na ktorú boli vydané.“ Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018, a po 31., resp. od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto, bohužiaľ, neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú, nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť, politici urobili chybu, politici nech ju napravia.
Napriek tomu z tohto miesta opakujem, tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS-ku pre ostatných spotrebiteľov.
Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usmernením, pretože ako som povedal, ide o štátnu pomoc, bude musieť byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možnože ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme, a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane, a kto je do distribučnej, tak ten nie.
Čiže toto sú také moje základné pripomienky a môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby bol, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu, a takisto aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí takisto doplácajú na tú TPS-ku, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na MWh. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia, ak by boli zrušené alebo obmedzené, práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 MWh by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť, koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela poukázať, že či, resp. či nemôže dochádzať k dvojitej..., energeticky náročné, tak väčšinou sú to podniky, ktoré majú zvýšené množstvo emisií do ovzdušia, a v rámci tohto je vypísaná schéma štátnej pomoci pre podniky v odvetviach, kde sa... uniká uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov emisných kvót do cien elektrickej energie. To znamená, že tieto podniky, ako je Slovnaft , U. S. Steel Košice a ďalšie, dostávajú z Environmentálneho fondu z rezortu životného prostredia státisíce až milióny eur štátnej pomoci na dorovnanie vlastne v cene elektrickej energie.
A keď tak počúvam diskusiu k tomuto návrhu zákona, tak dávam otázku, či náhodou nejde o dupli..., návrh o duplicitnej štátnej pomoci. V podstate už jedna štátna pomoc je poskytnutá týmto firmám, majú inú, regulovanú ceny elektriny, a teda či tá druhá štátna pomoc nie je v rozpore s dobrými mravmi a s etikou a so zákonom.

Je to otázka na mňa, keďže vystupoval som v rozprave, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán Kondrót. Ja neviem povedať, že ako je to v prípade práve tejto podpory verzus podpora pre energeticky náročné podniky vo forme uhla videnia platenia tej TPS-ky, ale viem, napr. diskutovali sme to, myslím, aj na poslednej komisii, že pokiaľ je podnik, ktorý následne spadne do tejto schémy podpory, tak už nebude mať v oblasti iných podpôr nárok na ich čerpanie. A to narážam na to, že napríklad máme dnes v štátnom rozpočte vyčlenených 40 mil. eur, myslím, že to je na tie, pre tie tiež energeticky náročné podniky, ktoré splnia nejaké kritériá predpísané ministerstvom. Toto si v minulosti malo medzi sebou rozdeliť, myslím, že dvesto podnikov.
Čiže keď niekto dostane úľavu v rámci tohto návrhu zákona, resp. v rámci vyhlášky, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorá čaká práve, ako dopadne tento zákon, tak by práve na túto podporu z tých 40 mil. nemal mať nárok. Ale v konečnom dôsledku asi takémuto podniku to bude jedno, pretože keď vydelíme 40 mil. deleno 200, tak sa dostaneme na pár desiatok tisíc, zatiaľ čo v prípade tohto zákona a tej vyhlášky sa bavíme o 140 mil., ktoré si medzi sebou majú rozdeliť štyri podniky z môjho pohľadu naozaj veľmi netransparentne a v rozpore práve s tou európskou, nepoviem legislatívou, ale s európskym usmernením.
Takže otázne je, samozrejme, posúdenie aj toto, že pokiaľ sú tam aj nejaké iné, pretože vieme, že naozaj tieto podniky čerpajú, tak potom by to bolo dobré, možnože keby pán Kondrót vedel zodpovedať, alebo môžme sa opýtať inde.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegyňa, kolega, ďakujem pekne za vaše príspevky, takisto aj za to, za tie, ktoré boli predtým, sa dotknem sa jednou vetou.
K tým vodám, sa, sa musíme na to pozrieť, je to zaujímavé. Je to taká téma, ktorá rozburuje. Zákon je technický, jeden aj druhý. Samozrejme, že to vyvolá nejakú diskusiu širšiu, a pokiaľ sa vieme k niečomu vyjadrovať, na tie vody neviem odpovedať, na Slatinku a na toto, to neviem, ale ďakujem za podnet.
Ďakujem takisto Karolovi, že podporia ten prvý zákon. Druhý nepodporia. Z vecí, ktoré povedal, a vám, pani kolega Zemanová, Slovnaft ani VSŽ-tka v tom nie sú. Však berú nejaké úľavy ekologické, tak nemajú oni úľavu v TPS-ke. Nepatria k tým podnikom a touto technickou novelou, jak je na jednu stranu, sa sprísňujú podmienky pre tých, ktorí tú úľavu majú. To je, to je jeden bod, ktorým sa to, sa to robí.
Takisto treba si pozrieť, ako je to s tým, čo si napadol alebo navrhol, že či je tam nejaká retroaktivita, alebo nie je. Na to neviem teraz odpovedať, to si budem musieť pozrieť. Čiže beriem to tak, že si použil ako procedurálny návrh vrátiť na dopracovanie. To je pre spravodajcu.
Ďakujem pekne za príspevok a prajem pekný večer.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s mojimi kolegami Petrom Osuským a Ondrejom Dostálom.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomoci ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 metrov v prípade krematória a na 50 metrov v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, resp. neurčiť ho vôbec. Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povolovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadniť pietny charakter krematória, resp. pohrebiska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nebude mať negatívny sociálny vplyv ani negatívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem za slovo.