45. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovolím si uviesť dve spomienky. Jedna je z obdobia 1998 – 2002, keď sme porazili Mečiara, v ére ktorého sa vytrhávali dvojjazyčné tabule pred obcami. A stal sa moment, že som stál na trávniku v Sade Janka Kráľa vedľa britskej veľvyslankyne a predo mnou stál Royal Air Force Band, ktorý hral slovenskú a britskú hymnu. Áno, bol som dojatý a takmer mi tiekli slzy z momentov, že po tom, ako to vyzeralo pre budúcnosť nás beznádejne, i vzhľadom na komunistickú minulosť, stojím a počúvam Royal Air Force Band, ako hrá našu a britskú hymnu. Vtedy ešte nebol zákon o tom, že tam musí byť veľvyslankyňa. Áno, Judy McGregor tam bola a stála vedľa mňa, takže by spĺňala tú bývalú normu, ktorú chceme teraz meniť.
A potom poviem skúsenosť z inej krajiny. Pred rokmi som prišiel do Brna na pozvanie svojich priateľov ako jednoduchý občan, ako kusovka na odhaľovanie pamätníka Tomáša Garryque Masaryka pred našou, pod, hovorím našou, t. j. Univerzity Komenského bratskou Masarykovou univerzitou. A primátor mesta Duchoň vtedy nariadil hudbe, aby na počesť mojej účasti, bol som tam ako občan, nie ako reprezentant, i keď som bol poslanec, zahrala slovenskú hymnu. Neviem, či Česká republika mala zákon o tom, komu sa smie hrať slovenská hymna, ale bol to pekný a silný moment, keď pod prezidentom Masarykom znela slovenská a potom česká hymna.
Myslím si, že je dobré, aby sme mali zákon, ktorý takéto veci umožňuje, i keby tam náhodou excelencia Judy McGregor nebola prítomná.

Pán poslanec Číž.

Ďakujem pekne. No, pán Zsolt, ja si nesmierne vážim, že našou krajinou zbytočne nelomcujú zasa národnostné problémy a že sme našli mechanizmus riešenia problémov, len tá diskusia tu opäť prechádza do nezmyselnej a pravdepodobne politickej roviny alebo niekam, čo nemá nič spoločné s bežným ľudským právom alebo právom na to, že všetci občania našej krajiny majú právo na istý typ emócií.
Bavíme sa o hymne ako o štátnom symbole, ako o symbole teritoriality, predsa hymny sa spievajú predovšetkým v domácej krajine a naznačuje sa tým, že tu som v Slovenskej republike. A keď príde k nám hosť na nejakej úrovni významný, tak mu zaspievame jeho hymnu ako znak teritoriality, že prišiel hosť a reprezentant istého štátu. V danom prípade nakladať týmto spôsobom s hymnou ako s obyčajnou piesňou znamená nepochopiť zmysel štátneho symbolu. Slovenská hymna je symbolom Slovenskej republiky, štátneho symbolu Slovenskej republiky, pán Zsolt Simon. Nie maďarskej. Mám hlboký rešpekt k tomu, keď si chcú naši maďarskí priatelia zaspievať hymnu pri nejakých príležitostiach. Ale veď to je otázka možnosti aj zneužitia, znevažovania hymny. Čokoľvek. Bude sa spievať krčmy, po krčmách sa budú spievať, pani kolegyňa, keď tam dáte, že môže každý spievať, kde chce hymnu. Je štátny symbol.
Ak dodržiavame vcelku bez veľkých predpisov istú úctu k hymnám ako takým, po tomto celom to bude naďalej tak? Nemá náhodou to spievanie tej hymny na tých štadiónoch aj politický význam, pán Zsolt Simon? Ktorý nie je celkom náležitý a trošičku je v rozpore s tým, čo tu demonštrujeme?
Takže ja nechcem nič viacej, len trošku viacej citu. Hovoríme o veľmi vážnych veciach, hovoríme o štátnom symbole, ktorý reprezentuje túto krajinu. A každý iný štátny symbol reprezentuje inú krajinu. A som hlboko za priateľské, za rozumné posudzovanie všetkých vzťahov medzi nami, ale v danom prípade aj od vás, páni kolegovia, z men... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marosz.

Ďakujem pekne. Ja by som skôr tak zmierlivo. Neviem, či hovoríme o maďarskej hymne, tak čo nás spája Slovákov a Maďarov, že vlastne dnešná podoba maďarskej hymny je podobou, ktorú jej dal dirigent Ernő Dohnányi, je to bratislavský rodák. Túto podobu dostala v roku 1938. Takže ja len hľadám také nejaké spojivo a chcem povedať, že naozaj táto maďarská hymna, ktorá sa spieva aj v kostoloch, je súčasťou spevníka, je to modlitba. A v zásade tou hymnou sa stala už niekedy v 19. storočí a odvtedy, odvtedy sa nejakým spôsobom nemení.
Na rozdiel od predrečníkov si myslím, že na Slovensku žijú národnostné menšiny, ktoré spievaním hymny toho svojho kmeňového štátu cítia nejaké také bližšie puto a hlavne teda je emocionálne puto s nejakou krajinou, ku ktorej sa hlásia. Dám príklad. Máme, v Martine sa stretávajú Česi, ktorí sú ako národnostná menšina česká v Slovenskej republike, a keď si na konci nejakého svojho podujatia zaspievajú českú hymnu, môžu aj vyroniť slzu, tak prečo by sme im v tom mali brániť? Alebo keď si v obci Krahule, sa tety karpatské Nemky zídu a si zaspievajú a potom na konci si dajú nemeckú hymnu, tak tiež v tom nevidím žiadne ohrozenie.
Tak isto na výbore aj kolega Madej a tak isto zo slov kolegu Číža naozaj cítim, že v tej hymne je nejaké ohrozenie, a voči tomu sa chcem ostro vymedziť, lebo národnostné menšiny majú právo slobodne sa hlásiť aj prostredníctvom hymny k svojej materskej krajine, lebo Maďari tu žijú od nepamäti a hranica sa naťahovala ponad ich hlavu. Čiže oni sú tu doma a nikto im nemôže uprieť právo spievať si svoju vlastnú, vlastnú hymnu. A tým nie sú o nič... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Reakcia, pán poslanec Simon.

Ďakujem pekne kolegom. Ospravedlňujem sa za, ostatným, ale skôr sa zameriam na kolegu Číža. Tak vehementne sa podujal brániť slovenskú hymnu. Ja vám to kvitujem. Bodaj by bolo viac takých vlastencov, ako ste vy. Ale mne neprekáža, keď niekto je hrdý Slovák, tak ako ja som hrdý Maďar. Mne prekáža, keď niekto štve človeka proti človeku a vymýšľa nezmysly. Zakázať spev hymny ktorejkoľvek krajiny je nezmysel. Snáď, pán kolega Číz, vy by ste si nepriali, aby recipročne takýto istý zákon prijali v Maďarsku alebo v Českej republike a slovenskej menšine tam zakázali si zaspievať slovenskú hymnu. Prepáčte mi, ale toto je len sprostosť, ktorá sa dostala do tohto zákona. Toto z človeka, ktorý má normálny úsudok, nemohlo vzísť. Jednoducho zakázať spievať? Komu čo do toho, čo ja chcem spievať, či je to hymna alebo nie je?
Naviac, tá maďarská hymna je aj liturgická pieseň. Preto je to pre nás také citlivejšie, o to viac. Ale vy chcete povedať, že keď niekto bude spievať žalmu v kostole a bude dnuka, tak bude spievať žalmu. Keď sa nezmestí do toho kostola, bude stáť pred tým, tak to je už spievanie hymny a za to ho chcete potrestať? Ako nehnevajte sa na mňa, toto vaše zmýšľanie je choré.
A práve preto je treba zmeniť tento zákon, lebo sú ľudia, ktorí to vykladajú presne tak, ako ste tu vy vo faktickej reakcii začali vysvetľovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči.

Ja len úplne na záver ďakujem za každú jednu reakciu. A ja by som chcela ukončiť, pretože už poslednýkrát mám možnosť na túto tému vystúpiť, aby som vás poprosila, aby sme začali používať alebo používali zdravý rozum. A posudzujme aj tento zákon zdravým rozumom, lebo keď chodíme po Slovensku, tak vidíme, že mnohí kandidáti majú na svojich bilbordoch a vždy apelujú na zdravý rozum. Ja vás chcem poprosiť a bola by som rada, keby sme o tento zdravý rozum dokázali oprieť aj doma, aj pri hlasovaní o tomto zákone. Ďakujem pekne.

Spravodajca, vystúpiť? Termín hlasovania? Dnes o 17.00. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pokračujeme v prerušenej zlúčenej rozprave k bodom 106 až 108 schváleného programu, ktorými sú výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii (tlač 1344), hodnotenie priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 (tlač 1322) a správa o činnosti výboru pre európske záležitosti za rok 2018 (tlač 1319).
Poprosím pána ministra Lajčáka a pána poslanca Blahu, aby zaujali svoje miesta. Ďalším v poradí písomne prihláseným rečníkom, je poslanec Peter Osuský a nasleduje potom pani poslankyňa Veronika Remišová.
Pán poslanec, asi počkáme na pána ministra. Ďakujem. (Krátka pauza.)
Nech sa páči, pán poslanec, pán minister je v sále, vítame ho, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o Výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii – hodnotenie a aktuálne priority vyplývajúce z Pracovného programu Európskej komisie, tlač 1344, o Hodnotení priorít zahraničnej a európskej politiky Slovenskej republiky v roku 2018 a ich zameraní na rok 2019, tlač 1322, a o Správe o činnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti za rok 2018, tlač 1319.)