45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predložila návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Pri vzniku nadmerného odpočtu sa v mnohých prípadoch rozhodne daňový úrad vykonať kontrolu, čo je úplne v poriadku, pričom ale táto kontrola môže trvať aj jeden rok. Podľa súčasnej úpravy v prípade začatia daňovej kontroly zo strany daňového úradu daňový úrad vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Toto v praxi znamená, že daňovému úradu, daňovému subjektu možno nadmerný odpočet zadržiavať až jeden rok, pretože počas tohto jedného roku môže táto kontrola prebiehať.
U nás na Slovensku je však bežnou praxou aj to, že daňové kontroly sú umelo naťahované a predlžované, len aby nemusel byť nadmerný odpočet vyplatený. A nie je vôbec žiadnym tajomstvom, že viac peňazí v štátnom rozpočte z DPH nie je zďaleka len výsledkom efektívnejšieho výberu dane, ale časť z týchto úspešne vybraných príjmov pochádza práve z takéhoto neoprávneného zadržiavania peňazí podnikateľov. Teda tých peňazí, s ktorými vo svojich finančných plánoch počítajú, ktoré na chod svojich firiem potrebujú a ktoré im často pri svojom podnikaní skutočne chýbajú. Zadržaných 5-, 10- alebo 100-tisíc eur sú pre mnohé firmy peniaze na dvojmesačné mzdy zamestnancom, na nákup tovaru, materiálu, splátku úveru, jednoducho na chod spoločnosti, na modernizáciu, na čokoľvek. Ak spoločnosť nemá svoje peniaze, s ktorými počíta, tak má problém. Tento problém môže eskalovať a v mnohých prípadoch vyústi do druhej, druhotnej platobnej neschopnosti a v niektorých prípadoch, ak sa jedná o vysoké sumy a dlhú dobu prebiehajúcej kontroly, môže skončiť aj prachom.
Uvedená úprava pôsobí likvidačne najmä na tých podnikateľov, ktorých podnikanie je založené na veľkých obratoch a malých maržiach, keďže títo podnikatelia nemajú možnosť dostať sa k svojim zdrojom nevyhnutným na ďalšie fungovanie chodu firmy.
Z uvedeného dôvodu predkladáme aj s kolegami tento návrh zákona, ktorým navrhujeme skrátiť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu na maximálne štyri mesiace od začatia daňovej kontroly, s tým, že odo dňa začatia daňovej kontroly sa nevrátený nadmerný odpočet, v prípade, že sa nepreukáže jeho neoprávnenosť, úročí sadzbou vo výške trojnásobku Euriboru. Predložený návrh zákona tiež zavádza podmienku, že daňový úrad je oprávnený zadržiavať nadmerný odpočet najviac do výšky spornej sumy.
Dovoľujem si v tejto súvislosti poukázať aj na európsku legislatívu, ktorá v čl. 183 smernice o DPH upravuje, ako sa má vysporiadať nadmerný odpočet DPH, a teraz si dovolím zacitovať: "Ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s podmienkami, ktoré určia." A o tie podmienky práve teraz ide. Ich stanovenie má totiž tiež limity.
Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu potvrdil, že autonómia daná štátom v tomto už spomínanom čl. 183 smernice je obmedzená tým, že vrátenie nadmerného odpočtu sa musí uskutočniť v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom. Čo je veľmi dôležité, spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko.
Verím, že z toho, čo som v úvode spomínala, je absolútne jasné, že ak daňový úrad umelo predlžuje túto dobu, po ktorú zadržiava podnikateľskému subjektu odpočet DPH, tak to preňho finančné riziko rozhodne predstavuje.
Uvedené je Európskym súdnym dvorom potvrdené v mnohých rozhodnutiach. Koho to zaujíma, môžem dať k dispozícii značkové čísla, pretože také existujú. Súdny dvor rozhodol, že v prípade zadržaných nadmerných odpočtov DPH musia byť úroky priznané odo dňa, kedy by bol nadmerný odpočet obvykle vyplatený. Obvykle vyplatený znamená odo dňa, kedy by bol vyplatený, ak by u podnikateľa nebola začatá daňová kontrola.
Vážené dámy, vážení páni, v strane SaS rešpektujeme legitímny záujem štátu ako strážcu a správcu verejných financií na preverení všetkých skutočností, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili podozrenia o daňových podvodoch. Ochrana legitímneho záujmu štátu by však nemala byť v hrubom nepomere s existenčnými záujmami kontrolovaného daňového subjektu.
Z uvedeného dôvodu nemáme záujem zasahovať do dĺžky daňovej kontroly, ale navrhujeme, aby k vráteniu nadmerného odpočtu došlo najneskôr do štyroch mesiacov od začatia tejto daňovej kontroly. Podľa nášho názoru sú štyri mesiace dostatočne dlhá doba na potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia, či v danom prípade došlo alebo nedošlo k daňovému podvodu.
Mnohí koaliční poslanci, a nielen poslanci, ale aj predstavitelia vlády stále, neustále tvrdia, že majú záujem zlepšovať podnikateľské prostredie. Podnikateľské prostredie tvoria mnohé jeho podmienky, regulácie alebo mnohé pravidlá. Aj zlepšením niekoľkých, možno na prvý pohľad drobných podmienok vieme podnikateľské prostredie zlepšiť a presne takýmto opatrením je to, ktoré teraz s mojimi kolegami predkladáme. Preto verím, že tento zákon podporíte a prispejete tak aj k tomu, čo vy deklarujete, a síce k tomu, že máme všetci spoločne záujem zlepšovať podnikateľské prostredie.
Pre poriadok ešte uvádzam aj, aj to, čo je potrebné k zákonu uviesť. Tento zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná,
ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Účinnosť tejto novely navrhujeme na 1. januára roku 2020.
Verím, že aspoň tí, ktorí naozaj to myslia s tým zlepšovaním podnikateľského prostredia vážne, tento návrh zákona podporia.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Petrovi Štarchoňovi.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona s tým, že spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc pritom z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Ak nie, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Kiššovej, Jurzycu, Galka a Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 1418. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1530.
Dávam slovo poslankyni Kiššovej, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 1418.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte, prosím, predložiť jeden návrh zákona, ktorý je z takej vzorky sady opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré aj s kolegami na tejto schôdzi predkladáme. Jedná sa o návrh zákona, ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Povinnosť platiť preddavky na daň sa v súčasnosti týka daňovníkov, ktorých posledná známa daňová povinnosť presiahla 2500 eur. Po prekročení tohto limitu sa preddavky platia povinne od 1. dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Podľa výšky daňovej povinnosti sa odvíja aj frekvencia platenia týchto preddavkov. Ak daňová povinnosť je v rozmedzí od 2500 do 16 600 eur, preddavky sa platia kvartálne. Platenie tých preddavkov prirodzene zaťažuje či právnické osoby alebo fyzické osoby, podnikateľov. Jednak im to zhoršuje cash flow, pretože každého štvrť roka poslať určitú sumu na daňový úrad a teda touto sumou svojich vlastných prostriedkov nemôžu disponovať a teda im tieto ich vlastné prostriedky chýbajú na chod firmy, na nákup čohokoľvek, čo v prevádzke potrebujú. Svojím spôsobom tak úverujú daňový úrad, jemu síce jeho cash flow zlepšuje, pretože mu vopred posielajú peniaze, o ktorých sa ešte stále nevie, či na ne daňový úrad má nárok, ale zároveň zhoršujú svoj cash flow. A na tejto druhej strane im to môže spôsobovať rôzne finančné problémy. A opäť, ak je to firma, ktorá funguje na hranici svojich možností, tak až to môžu byť až likvidačné problémy. Ak mal napríklad podnikateľ predošlý rok lepší, vyšla mu pomerne vysoká daň a povinnosť platiť vysoké preddavky a ak sa mu následne napríklad ďalší rok nedarí, tak platenie týchto vysokých preddavkov môže byť preňho problematické a, ako som už povedala, možno až likvidačné.
A cieľom tohto nášho predkladaného návrhu je preto z uvedených dôvodov zvýšenie zákonnej výšky poslednej známej daňovej povinnosti, nad ktorú je daňovník povinný platiť preddavky na daň, a to z pôvodných 2500 eur na 5000 eur. Toto opatrenie nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, čo, na čom sa zhodlo množstvo odborníkov, naopak, bude to mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Nebude to mať vplyv na rozpočet, pretože ide len o cash flow, a ten, si skutočne myslím, že nie je dôvodné, aby štát takýmito opatreniami negatívne cash flow jednotlivých firiem ovplyvňoval.
Vážené dámy, vážení páni, ja som postrehla, že rezort financií dal koncom apríla tohto roku do pripomienkového konania, a to už bolo v čase, keď sme tento návrh podali do parlamentu, ale rezort financií podal návrh, rozsiahly návrh zákona o dani z príjmov, ktorého cieľom je aj podpora malých a stredných podnikateľov. Musím povedať, že konečne. Konečne niečo nešlo len na tlačovej besede, ale aj do nejakých zákonov. A dokonca keď som sa na tento návrh zákona pozrela trošku lepšie, tak ministerstvo v ňom dokonca navrhuje zvýšiť hranicu pre platenie preddavkov u fyzických aj právnických osôb z 2500 na 5000 eur. No akáže to náhoda. Až mám veľkú radosť, tento návrh zákona nepredkladáme s kolegami v tomto pléne prvýkrát, predkladáme ho niekoľkýkrát, a napriek tomu, že zaň koalícia nikdy nezahlasovala, tak by som tu teraz v tomto momente s týmto návrhom nestála, ak by ho niekedy schválila, ale som veľmi rada, že ak ho aj teda neschválila, takže sa ním aspoň inšpirovala, že sa dostal do vládneho, teda zatiaľ do pripomienkového konania. A verím tomu, že keď aj takto uvažuje rezort financií, tak chcem veriť, že dnes už nebráni nikomu nič, ani z členov koalície, aby za tento návrh zahlasovali. Považujem to skutočne za zbytočnú finančnú aj administratívnu prekážku, aby v takejto forme takouto periodicitou a v takejto výške bola stanovovaná výška preddavkov.
Opäť pre poriadok uvádzam, návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti, ani sociálne vplyvy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Zároveň tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. S týmto všetkým je tento návrh zákona v súlade. Účinnosť tejto novely navrhujeme od 1. januára roku 2020, pretože takto to máme aj my v SaS v DNA, že zákony, ktoré majú dopady na daňové zákony a daňové povinnosti a účtovníctvo, by mali mať účinnosť 1. januára kalendárneho mesiaca.
Verím tomu, že tento návrh zákona podporíte. Vyzerá, že na ňom máme zhodu, koalícia a opozícia, takže verím, že dnes už nič nebráni tomu, aby bol čo najskôr prijatý.
Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pani poslankyni. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Štarchoňovi. Nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne. Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Kiššovej, Jurzyca, Galka, Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má tlač 1419. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 1531. Dávam slovo spravodajkyni, dávam slovo poslankyni Kiššovej, aby návrh uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Kiššovej, Eugena Jurzycu, Ľubomíra Galka a Jozefa Rajtára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 1419.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte predložiť jeden návrh zákona, ktorý je zo sady návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Keďže nie je žiadnym tajomstvom, že podnikateľské prostredie a neustále na Slovensku zhoršuje, neustále sa prepadáme v rôznych rebríčkoch, či už konkurencieschopnosti Slovenska medzi inými krajinami, alebo v slobode podnikania, a častokrát je tým základným problémom nášho podnikateľského prostredia byrokracia spolu s inými, korupciou a podobnými neduhmi Slovenskej republiky. Tak tento návrh zákona sa týka práve zjednodušenia administratívy, ktorá naozaj naše podnikateľské prostredie kvári.
Takže dovoľte mi, prosím, predložiť návrh zákona spolu s mojimi kolegami, konkrétne Zákonníka práce. A cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušenie pravidiel pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Návrh zákona špecifikuje nároky zamestnanca, a síce dovolenku za kalendárny rok, pomernú časť dovolenky a dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok je základným typom dovolenky. Na ňu má zamestnanec nárok, ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej smeny. Časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Čo sa týka pomernej časti dovolenky, nárok na tento typ vzniká zamestnancovi vtedy, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
Navrhuje sa úprava aj tzv. dodatkovej dovolenky. Na tento typ dovolenky vzniká nárok zamestnancovi, ktorý vykonáva zdraviu škodlivé, namáhavé a obzvlášť náročné práce. A dĺžka dodatkovej dovolenky je jeden týždeň. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí prednostne vyčerpať. Základná výmera dovolenky sa navrhuje v trvaní štyroch týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, najmenej päť týždňov. Dovolenka zamestnancov v školstve najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. V prípade zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka platí zásada,že mu patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. A v prípade pružného pracovného času sa za deň dovolenky v takomto prípade považuje čas, zodpovedajúci
priemernej dĺžke pracovného času, pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
==Dovolenka môže byť krátená za každých 21 zameškaných smien o jednu dvanástinu. Za každé neospravedlnene zameškanú smenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Dovolenka sa nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba v prípade neospravedlnených zameškaných smien.
V ďalších ustanoveniach tohto návrhu sú obsiahnuté viaceré pravidlá týkajúce sa dĺžky dovolenky, hromadného čerpania dovolenky, ďalšie aspekty dovolenky, ako situácia, kedy zamestnanec nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, kedy ich splnil a prípady prerušenia dovolenky.
Dámy a páni, ako som už v úvode povedala, kvári nás množstvo neduh podnikateľského prostredia a Slovensko potrebuje rozumné a odvážne reformy. A jednou z nich je aj reforma pracovného práva. Nie kozmetika, nie skutočná, nie zopár drobných zmien, ale skutočná reforma. Zákonník práce treba výrazne zjednodušiť a mieru sociálnej ochrany treba dať na zdravú a vyváženú úroveň. Toto je skutočne v tomto momente veľmi dôležité a verím tomu, že aspoň takáto jedna drobná zmena by mohla prispieť k odbúraniu nejakej čiastočnej byrokracie.
Opäť na záver pre poriadok uvádzam, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme čo najskôr, teda 1. augusta. To je termín, ktorý sa stíha pri dodržaní riadneho legislatívneho procesu. Sme totiž toho názoru, že pokiaľ sa jedná o návrhy na zmeny, ktoré vedia okamžite niečo odbyrokratizovať, okamžite niečo zjednodušiť, nevstupuje to do účtovníctva, tak s tým treba prísť ihneď, a preto navrhujeme účinnosť tak, ako som uviedla, na 1. augusta.
Toto je, dámy a páni, návrh zákona, ktorý nemá vplyv na štátny rozpočet, nikoho nič nestojí, len zjednoduší byrokraciu, zjednoduší systém výpočtu dovolenky, nikoho o nič neukráti, nikomu nič nepridá, neuberie, skutočne len prácu účtovníčkam. Prosím vás, doprajme im to.
Ďakujem veľmi pekne.