45. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Pekný dobrý deň, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 5 ods. 1 zákona 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov si vám dovolím predložiť správu o činnosti komisárky pre deti za rok 2018.
Vážené dámy, vážení páni, uplynulý rok podnietil celú spoločnosť zamyslieť sa nad úrovňou demokracie v našej krajine. V krajine, ktorá oslávila 25. výročie svojej samostatnosti, kedy politika bola hlavnou témou každodenných diskusií, a to nielen vo verejnom živote, v práci, ale aj doma. Tento rok však bol aj rokom plných detských osudov, ktoré potichu prebiehali a prebiehajú mimo kamier, mikrofónov, mimo sál na pozadí politických zmien, výrazných a dôležitých okamihov, ktoré sa určite zapíšu do histórie. V našom úrade sme riešili práve tie, ktoré sú mimo televíznych kamier, mimo talentových súťaží či akcií politických strán.
Prečo? Veľmi jednoduché. Preto, lebo agende, ktorá sa týka neblahých osudov detí, nesvedčí medializácia. Ak sú deti týrané či inak zanedbávané v dôsledku nesprávnych rozhodnutí rodičov alebo iných osôb, ktorým boli zverené do starostlivosti, končia v rukách rôznych odborníkov, špecialistov až po pedopsychiatrov, tak v takomto prípade hlasný pohľad nikdy nie je v prospech dieťaťa. Dieťa je traumatizované a ak verejne rozoberáme jeho prípad, ktorý ho trápi, veľmi ťažko sa vysporadúva s dôsledkami, ktoré naň dopadajú. Preto ani ja, ani moji spolupracovníci nechodíme s osudmi detí pred kamery, ani do médií. Naopak, veľmi diskrétne riešime ich často žalostné osudy so všetkými inštitúciami, ktoré sú schopné pomôcť a sú ochotné pomôcť.
V podstate ide o takmer 1 600 podaní, ktoré sme uplynulý rok riešili, 722 poradenských činností, monitoring sme vykonali v 79 zariadeniach pre deti. Okrem toho sme prešli aj všetky resocializačné zariadenia, ktoré sa transformovali a od 1. apríla minulého roku vznikali jednoznačne centrá pre deti a pre rodiny a v rámci nich aj sú realizované aj resocializačné programy. Osobitne sme vykonali monitoring príčin výskytu osýpok a syfilisu v okrese Trebišov. Zaoberali sme sa aj problematikou úmrtia šiestich detí z dôvodu zanedbania zdravotnej starostlivosti. V tejto chvíli už môžeme hovoriť nie o šiestich deťoch, ale o dvadsiatich ôsmich prípadoch, ktoré máme a ktoré riešime. Len prípady okolo týchto úmrtí, sme v jednom prípade vykonávali v priemere zhruba okolo 60 úkonov, a to nehovorím o spoločnom dianí. V tejto súvislosti si dovolím poďakovať a veľmi úprimne zo srdca predsedovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pánovi Dr. Tomášovi Haškovi a samozrejme aj iným, ktorí pomáhali, a Generálnej prokuratúre, ktorá sa ujala, a dá sa povedať, že dnes všetky prípady s výnimkou jedného, kde už sa jedná o dospelého mladého človeka, všetky sa dočkajú snáď spravodlivosti.
Dámy, páni, správa, ktorú predkladám, obsahuje informáciu len o vlastnej činnosti a časti činnosti, ktoré sme spolu s ôsmimi odbornými spolupracovníkmi vykonávali, a to z dôvodu určitého limitu rozsahu správy predkladanej do parlamentu nie je možné poskytnúť celú škálu aktivít, ktorým sme sa venovali a ktoré boli vykonávané. No aj napriek tomu verím, že každá jedna strana tejto správy poskytuje praktický a plastický obraz o tom, čo sa vykonávalo a koľko práce bolo vykonané na úseku ochrany práv vyplývajúcich z Dohovoru o právach detí.
Z hľadiska základnej štruktúry je predložený materiál členený na stručné informácie o medzinárodnej právnej úprave práv dieťaťa, o postavení inštitútu komisára pre deti, o samotnej činnosti komisára pre deti, kde obsahuje časť o hospodárení a personálnom zabezpečení úradu komisára pre deti. A napokon v prílohách je ako názorná ilustrácia súhrn práv dieťaťa obsiahnutých v dohovore a zároveň zoznam právnych predpisov, ktorými Slovenská republika tieto práva implementovala.
Jadro správy, si myslím, že tvorí tá rímska trojka, ktorá je zameraná na samotnú činnosť komisárky pre deti. Táto časť je zostavená podľa kľúčových kompetencií komisára pre deti upravených zákonom. Jednotlivé kapitoly sú však štrukturované podľa práv dieťaťa tak, ako ich upravuje dohovor.
Verím, že v kapitole Pomoc pri ochrane práv dieťaťa na základe podnetu alebo vlastnej iniciatívy vás zaujmú smutné autentické príbehy porušovania práv detí, ktoré sme riešili, či už z môjho vlastného podnetu alebo z podnetu detí, či iných osôb. O tieto príbehy ste si sami vlastne požiadali pri prerokúvaní predchádzajúcich správ, preto sme sa ich rozhodli ako tak zaradiť. Príbehy sme zostavili tak, aby sme poskytli ilustráciu o typoch riešených podnetov z hľadiska problému, s ktorým dieťa zápasí. Sústredili sme sa na príbehy v oblasti práva dieťaťa na rodinu, práva dieťaťa na život a zdravotnú starostlivosť, práva dieťaťa na vzdelanie, práva dieťaťa na súkromie a vlastný názor. Taktiež sme sa zamerali aj na šikanu, právo dieťaťa na dôstojnú životnú úroveň, na posudzovanie podnetu vo veci dodržiavania rozhodnutia súdu o právach dieťaťa.
Aby som vám mohla poskytnúť taký reálnejší obraz o tom, ako vykonávame našu agendu, každý opisovaný príbeh je štrukturovaný tak, že opisujeme problém, potom postup nášho úradu pri riešení veci, vrátane označenia kompetentných orgánov, s ktorými sme spolupracovali pri riešení problému. Potom sú zistenia, ktoré sme teda uviedli, a súčasne sme uvádzali aj právnu úpravu, ktorá sa viaže na daný problém. Samozrejme, že sme označili aj prostriedky nápravy a napokon pri viacerých príbehoch aj spätnú väzbu. To znamená, ako sa kompetentné orgány vysporiadali s návrhmi opatrení, ktoré sme predkladali, nápravné opatrenia, ak nám túto väzbu vôbec spätne poskytli. Musím povedať, že ide o veľmi zdĺhavý proces a dlhodobé rokovania s kompetentnými inštitúciami, a preto je aj táto neúplnosť spätnej väzby. Pri väčšine príbehov uvádzame aj rozhodnutie orgánu, do ktorého pôsobnosť patrí rozhodnúť vo veci, ale niekedy aj názor dieťaťa, ako dieťa reaguje na rozhodnutie.
V kapitole týkajúcej sa posudzovania dodržiavania práv dieťaťa prostredníctvom monitorovacej činnosti sa sústreďujeme na dodržiavanie práv detí v detských domovoch, v reedukačných zariadeniach, v zariadeniach sociálnych služieb a samozrejme, že sme sa pozreli aj do všetkých resocializačných zariadení, v ktorých ešte prebiehali a dobiehali resocializačné programy. Taktiež sme monitorovali aj práva detí v dodržiavaní práv detí v rómskej osade. Nie v jednej, ale najväčší ten rozsah činnosti bolo vykonané práve v rómskej osade Trebišov.
Pri informácii o monitoringoch dodržiavania práv detí vždy uvádzame cieľ, ktorý sme si pre monitoring určili, spôsob vykonávania monitoringu, zistenia porušenia práv detí, právnu úpravu, ktorá sa na dané prípady zistenia porušovania práv vzťahuje, a samozrejme prostriedky nápravy, ktoré sme monitorovaným zariadeniam a ďalším kompetentným orgánom navrhli.
Pokiaľ ide o činnosť komisárky pre deti, je členená na informáciu o tom, ako sme sa zúčastňovali na legislatívnom procese, o poradenskej činnosti voči našim klientom, na čo bola zameraná, čoho sa najviac u nás objavovalo, ale aj na tom, na veci, s ktorými sa na nás obrátili rodičia, príp. osoby, ktorým deti boli zverené do starostlivosti.
Taktiež sme sa venovali aj podpore zvyšovania povedomia o právach dieťaťa v spoločnosti. Navštívili sme zhruba 20 základných škôl. Nedostali sme sa do predškolských zariadení ešte a aj z hľadiska stredných odborných škôl je to len zopár škôl, ktoré sme navštívili, len štyri. O spolupráci so zainteresovanými odborníkmi a ostatnými inštitúciami v oblasti práv dieťaťa a ešte taktiež táto pasáž hovorí aj v oblasti medzinárodnej spolupráce, čo sme vykonali.
Posledná správa, teda posledná časť a posledná kapitola z predloženej správy sa venuje hospodáreniu, finančnému a personálnemu zabezpečeniu úradu pre komisára pre deti. Úrad svojím spôsobom hospodáril so sumou 426 905 eur na bežné výdavky a 5 000 eur bolo určených na realizáciu kapitálových výdavkov, ktoré sme ušetrili vzhľadom na to, že budeme potrebovať obnovu techniky práve tento rok, a tieto finančné prostriedky boli účelovo určené na financovanie činnosti úradu v zmysle zákona o komisárovi pre deti a podliehajú povinnému zúčtovaniu so štátnym rozpočtom v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách vo verejnej správe. Úrad mal pre rok 2018 stanovený počet 12 zamestnancov vrátane mňa. Čiže dá sa povedať, že okrem mňa je to ďalších osem odborných zamestnancov, ktorí sa podieľali práve na monitorovaní práv dieťaťa vyplývajúcich z dohovorov a monitorovania dodržiavania právnych predpisov, ktoré nadviazali na dohovor o právach dieťaťa.
Veľmi rada by som vám dala do pozornosti skutočnosť, v hodnotenom období agenda komisára neustále rástla. Enormne narástla najmä agenda vyvolaná podnetmi detí, respektíve iných osôb. Na jedného zamestnanca pripadalo len v podnetovej agende 4 220 úkonov oproti roku 2016, kedy to bolo zhruba 2 050 úkonov. Ak porovnáme nárast agendy úradu v hodnotenom roku 2018 oproti roku 2016, len počet prešetrovaných podnetov stúpol oproti roku 2016 o 157,3 percenta. Ale nakoniec ilustratívne nájdete v grafe na strane 106 viaceré údaje o tom, ako rástla agenda. Tento trend pokračuje aj v tomto roku, ba by som povedala, že sa dokonca, za mesiace január, február, marec ešte enormnejšie rastie, ako to bolo v uplynulom roku. Na jednej strane nárast podnetov svedčí o rastúcej dôvere v inštitút komisára pre deti, no na druhej strane musím povedať, že ma mrzí, že pri takomto náraste podnetov je neúnosné, aby úrad mohol plniť bezo zvyšku všetky zákonné úlohy pri súčasnom počte zamestnancov a pri súčasnom finančnom zabezpečení úradu ako takéhoto.
K finančnému a personálnemu podhodnoteniu došlo samozrejme z určitých dôvodov, a to, suma pridelených finančných prostriedkov formou dotácie zo štátneho rozpočtu a rovnako počet zamestnancov úradov boli v roku 2015 určené odhadom, ani nie kvalifikovaným, v rámci príprav návrhu zákona o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Rozsah agendy bol pri príprave zákona značne podhodnotený. Predkladateľ v tom čase ani nemohol odhadnúť, v akom počte budú podnety detí alebo podnety iných osôb vo vzťahu k ochrane práv detí predkladané na úrad komisára vo veci teda zabezpečenia ochrany práv dieťaťa.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť a poukázať aj na odporúčanie výboru OSN v rámci Správy o priebehu a výsledkoch prerokovania konsolidovanej tretej, štvrtej a piatej periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Dohovoru o právach dieťaťa pred Výborom OSN pre práva dieťaťa a návrh gescie k záverečným odporúčaniam Výboru OSN pre práva dieťaťa. Výbor OSN v zmysle svojho všeobecného komentára o úlohe nezávislých inštitúcií pre zachovanie ľudských práv uviedol i záväzok pre Slovenskú republiku, aby štát zabezpečil adekvátne dlhodobé financovanie pre inštitút komisára pre deti, aby zriadil systém monitorovania implementácie opatrení navrhnutých komisárom.
Vážené dámy, vážení páni, na Slovensku žije zhruba 1 028 000 detí. Je to takmer štvrtina obyvateľstva Slovenska. Je potrebné starať sa o ne vo všetkých oblastiach života. Či už ide o oblasť styku dieťaťa s rodičmi po rozvode alebo po rozpade partnerstva, oblasť školstva, oblasť zdravotnej starostlivosti, oblasť trestnej činnosti mladistvých, oblasť kultúry, oblasť ochrany maloletých pred nežiaducimi mediálnymi programami a ďalšie. Naša činnosť je veľmi rozsiahla a nesmierne široko prierezová. Je spojená s agendou rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, s agendou rezortu zdravotníctva, rezortu školstva, rezortu vnútra, rezortu spravodlivosti, rezortu kultúry, ale patrí sem aj agenda súdnictva či exekúcií. Boli by ste prekvapení, hovorím o exekúciách vo vzťahu k deťom či zariadení nápravnej výchovy. Maximálne sa snažíme pomáhať zmierňovať osudy detí, tých, ktoré žijú so svojou traumou, pretože ľudia, ktorým sú deti zverené do starostlivosti, si častokrát neuvedomujú katastrofálny dosah svojho nerozumného konania na dieťa. V dôsledku toho sa deti často ocitajú v psychiatrických liečebniach. Žalostný je stav aj a poznatok, že často sa ani len na to lôžko detí nedostanú a to len z toho dôvodu, že lôžok, rovnako lekárov psychiatrov je výrazný nedostatok. Pre ilustráciu uvediem. Bratislavská detská fakultná nemocnica má oddelenie pre detskú psychiatriu s dvadsiatimi lôžkami. Pripomínam, že je to spádová nemocnica pre celé Slovensko. Aj napriek tomu, že počet prípadov psychicky chorých detí narastá a veľmi značný počet detí, až 50 % detí, ktoré sa stretnú s psychickou traumou, si túto traumu ponesú aj v ďalšej časti života, napriek tomu môžem hovoriť o tom, že na Slovensku je 42 pedopsychiatrov a v tom sú dokonca zarátaní aj tí zopár, ktorí tú prácu robia ako neatestovaní. Na Slovensku chýba viac ako 1 560 pediatrov. Keď hovoríme o pediatroch, musíme hovoriť aj o tom, že mnohí z nich sú v dôchodkovom veku. Pokiaľ sú zdraví, je to úplne v poriadku a, vďakabohu, že sú, ale niektorí prácu vykonávajú aj ako ťažko, ťažko chorí.
Preto asi je namieste otázka, ktorú položím. Ako chceme zabezpečiť ústavné právo detí na zdravotnú starostlivosť a hovorím o zdravotnej starostlivosti pre všetky deti, pre všetky deti, teda pre viac detí, ako je jeden milión detí?
Pri riešení problémov, v ktorých sa deti ocitnú, sa riadime vždy len a len a výlučne princípom najlepšieho záujmu dieťaťa. Tak to vlastne prikazuje Dohovor o právach dieťaťa. Neprihliadame na záujem žiadneho z rodičov. Preto sa často stáva, že jeden z rodičov môže byť nespokojný. Mnohí rodičia nechápu dosť dobre poslanie komisára pre deti a očakávajú, že budeme favorizovať záujem rodiča. Často nechápu ani to, že ich záujem nemusí byť v skutočnosti najlepším záujmom dieťaťa.
Pri predkladaní tejto správy som si plne vedomá, že ani v minulom roku sa nám nepodarilo postihnúť všetky oblasti, ktoré by bolo potrebné preskúmať. Je to oblasť zdravotníckych zariadení. Musíme dokončiť monitoring, ktorý sme začali minulý rok, hoci sme prešli pres všetky resocializačné programy, ktoré, vo vzťahu k deťom. Máme totiž výrazný pokles detí, ktoré sú zaradené v resocializačných programoch, z pôvodných 104 detí dnes zostalo len 37 detí. A v tejto súvislosti si dovolím pripomenúť, nie je to dôsledok toho, že by deti menej používali drogy a iné toxické látky. Vybrala som si aj taký výskum, ktorý robil pán profesor Nociar, a musím povedať, že tie percentá sú značné, napríklad v košickom regióne, v prešovskom regióne, kde sa s týmto problémom stretávame. Navštíviť, pokračujeme navštíviť viacero škôl v riešení, v záujme riešenia šikany, s ktorou sa stretávame a ktorá sa sem-tam zametá pod koberec. Hovorím síce sem-tam, ale stretli sme sa s tým vo viacerých prípadoch. Je potrebné vykonať a pokračovať v monitoringu, kde sme v roku, koncom roku 2016 a v roku 2017 monitorovali zverenie detí do pestúnskej, no nielen do pestúnskej, do všetkých foriem náhradnej rodinnej starostlivosti, a chceme dokončiť aj monitoring procesu adopcií.
Myslím si, že napriek veľkému a záujmu o našu činnosť a veľmi malému tímu odborníkov, značne poddimenzovanému rozpočtu, s ktorým disponujeme, sme urobili obrovský kus práce v prospech zabezpečenia práv detí a nápravy krívd, ktoré boli na nich páchané.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, deti majú slabý hlas, a preto potrebujú dospelých, nás. Budem hovoriť o nás, pretože si dovolím hneď položiť aj takú rečnícku otázku. Je ochota v tejto miestnosti odpútať sa od politiky, záujmov vlastných či zastupovaných? Je ochota zabudnúť na vidinu svojho úspechu a politických cieľov, píár či sebaprezentácie kvôli voľbám a pozrieť sa na deti? Sme schopní bez predsudkov a zaškatuľkovania podľa politických cieľov diskutovať o problémoch detí? Chcem veriť, že áno. Na Slovensku totižto žije množstvo ľudí, ktorí sa boria s množstvami problémov, ktoré v turbulentných politických diskusiách unikli pozornosti legislatívcov, ale i vás, vážení členovia parlamentu. Verím, že vo vás právom chcem vidieť a dúfam aj uvidím spojencov, ktorí pomôžu prostriedky nápravy a opatrenia, ktoré v správe predkladáme, aj skutočne zrealizovať.
Sme v roku 2019, 20. novembra si pripomenieme 30. výročie od podpísania Dohovoru o právach detí a budúci rok bude rokom tiež 30. výročia, kedy Slovenská republika pristúpila k Dohovoru o právach detí. Preto aj pri tejto príležitosti sa na vás obraciam a dovoľujem si vás požiadať o spoluprácu. Ide nám predsa o deti, o deti, budúcu generáciu nášho národa. A znovu pripomínam, že nie sú to len slová a frázy, je to skutočne holá skutočnosť.
Veľmi pekne ďakujem za pozornosť a prípadnú podporu tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Pán predseda, skončila som, pardon.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny predložil spoločnú správu o prerokovaní predmetného materiálu vo výboroch. V súlade s príslušným rozhodnutím predsedu Národnej rady správu o činnosti komisárky pre deti, tlač 1396, prerokoval výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory zhodne odporúčali Národnej rade zobrať správu na vedomie.
Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor na svojej 54. schôdzi uznesením č. 126 schválil spoločnú správu výborov a poveril mňa ako spoločného spravodajcu vystúpiť na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe spoločnej správy, tlač 1396a.
A, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážená pani komisárka, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi vystúpiť aj k tejto správe, ktorej výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny bol gestorským výborom. Musím povedať, že oproti správe z minulého, za rok 2017, táto správa naozaj už vykazovala množstvo práce alebo veľa práce, jednoducho oveľa vyšší nárast podnetov a ich riešení, ako to bolo v roku 2017. Išlo o 1 566 podnetov, čo bolo s predchádzajúcim rokom 2017 nárast skoro o 500. Dôležité samozrejme je, ako boli tieto podnety vyriešené. Predpokladám, že často pri, práve pri problémoch detí a rodín neexistuje nejaký deadline 31. december, ale že teda kontinuálne mnohé prechádzajú do ďalších rokov.
Už som to pri verejnej ochrankyni práv spomenula, že je veľmi dôležité, aby všetky tieto inštitúty a inštitúcie spolupracovali. A pani verejná ochrankyňa práv spomenula vo svojej správe, že je veľmi prekvapená, že práve aj pri prípadoch a problémoch detí vstupujú od samého začiatku, od samého začiatku do procesu orgány sociálnoprávnej ochrany detí, takže sú tam odborníci, ktorí majú zabezpečovať najlepší záujem dieťaťa, a predsa, predsa dieťa z týchto procesov a z týchto prípadov vychádza ako veľmi zranené. Takže je určite čo robiť. Ako hovorím, v porovnaní s tou predchádzajúcou správou a činnosťou to, to sa nedá v podstate ani porovnať. Je tu oveľa viacej činností a oveľa viacej riešení podnetov.
Ja by som sa rada vo svojej rozprave zamerala zvlášť na práva detí na život a na zdravotnú starostlivosť, pretože v roku 2018 sme vo výbore viackrát preberali intenzívne napríklad riešenie situácie súvisiacej s epidemickými výskytom syfilisu v Trebišove. Bolo to viacej stretnutí. Samotný výbor pýtal od rôznych inštitúcií správy. Na výbore boli tieto správy prednesené. Takže niečo k tomuto, k tomuto problému viem. Je tak na pováženie, že mali by sme si uvedomiť, že regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojej správe písal a informoval o tom, že toto už je tretia epidémia výskytu tohto ochorenia syfilisu v okrese Trebišov. Prvá vlna epidémie bola v roku 2002 až 2006. Druhá vlna začala v roku 2010 a tretia vlna v roku 2016. To je jednoducho neskutočne dlhý, dlhý problém. Ku 30. 5. minulého roku bolo spolu hlásených 164 nových ochorení v roku 2018. A podľa veku sa to jednalo od 0 do 16 rokov detí, až 19 % detí bolo, bolo z tohto, z tohto počtu nových ochorení. A vo veku 15- až 17-ročných to bolo 23 % z počtu týchto nových ochorení. Takže skutočne je tu vztýčený prst a obrovský, obrovská teda pozornosť sa tomuto problému, je potrebné venovať. Ale čo si zase uvedomujem, že koľko inštitúcií v tomto podnete alebo v tomto probléme už zasahuje? Však ja neviem, či sme nemali pozvaných, myslím si, že aspoň ôsmich zástupcov rôznych inštitútov. Venujete sa tomu vy, ako komisárka, a ďalší a ďalší, a problém je stále veľký.
Myslím si, že, a to tak súvisí, všetky tie správy, ako tu vystupujeme, ako zhovárame sa o týchto správach, tak musím povedať, že pred chvíľou sme hovorili ku správe Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý pri iných oblastiach, pri iných témach definuje, že absolútne neexistuje kontinuita medzi ministerstvom, obcami, mestami, samosprávnymi, regionálnymi samosprávami. A ja tu zase takisto v tomto prípade ochrany zdravia maloletých vidím, že asi takisto neexistuje žiadna kontinuita. Je množstvo odporúčaní, množstvo záverov zo všetkých tých správ, ktoré som si dnes opätovne prečítala, každý dáva rôzne riešenia, ale otázkou je, že či vieme spolu pracovať tak, aby problém, ktorý sa tu na Slovensku v okrese Trebišov vedie od roku 2002, aby sme ho naozaj eliminovali na nulu, no na najnižšiu možnú mieru, až, až najlepšie na nulu. Že každý si síce robí robotu, a ja nespochybňujem, že by ju nerobil dobre, ale je dôležité, aby sa spolupracovalo a vzájomne komunikovalo. Ale to je tá choroba slovenská úplne vo všetkom, taká medzirezortná, medziinštitucionálna komunikácia.
Takže ja opýtala by som sa vás určite aj na to, aby ste možno povedali k tomuto prípadu vážnemu, že, že či ďalej nejako kontrolujete alebo či budete ďalej vstupovať do tých jednaní a komunikácií s ostatnými inštitúciami.
A ďalším problémom, ktorý sme preberali aj na zasadnutí výboru, boli podnety vo veciach úmrtí detí pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti a otvorený list matiek detí adresovaný predsedovi vlády. Vy sa v správe aj tohto problému dotýkate. Dostali sme tento podnet na výbor od verejnej ochrankyne práv. Som rada, že ste sa mu tiež venovali. No takisto mám takú nádej, že keď do toho vstúpia viaceré inštitúcie, tak určitý tlak tu bol vyvinutý aj spolu s médiami. Otázkou je, či naozaj to budú konkrétne kroky, aby sa takéto situácie nestávali a prijatie viacerých evidentne legislatívnych návrhov, alebo či to zase zostane len na papieri. Aj k tomu by som sa chcela nejak vás spýtať, že ako to vidíte ďalej, tieto dva vážne prípady.
A tiež taká moja otázka vedie aj k tomu, že videla som množstvo prekrývajúcich podnetov v správe verejnej ochrankyne práv a vašej, že tiež sa pýtam na spoluprácu, či je intenzívna, či spolu riešite niektoré tieto podnety. A nenašla som v správe vašej informáciu o kontrole činnosti Najvyšším kontrolným úradom a prijaté odporúčanie. V podstate vidím zo správy Najvyššieho kontrolného úradu, že neboli zistené nedostatky pri čerpaní alebo pri mzdových a mzdových a povinných odvodov. Ale teda náš Najvyšší kontrolný úrad upozornil, že bol, zistili nesprávny postup pri obstaraní účtovníckych služieb a služieb mzdovej a pokladničnej agendy. Ostatné nejaké vážnejšie pochybenia nezistil, tak by som sa chcela spýtať, že aké ste opatrenia prijali aj na základe tejto kontroly Najvyššieho kontrolného úradu.
A také posledné, taká moja nová iniciatíva, a to som vám už, pani komisárka, tak naozaj myslím to pozitívne a v dobrom hovorila už aj na výbore, v tomto roku, v tomto roku taký podnet teda už aj z tohto miesta chcem dať vám do tohto roku na ochranu zdravia maloletých a mladistvých dievčat. Národné centrum zdravotníckych informácií v apríli tohto roku zverejnilo informáciu o celkovom počte umelých potratov a keď som si detailne skúmala túto prácu, tak som zistila, že významne sa zvýšil počet umelých potratov u dievčat od 15 do 19 rokov. On sa zvýšil aj pri dievčatách do 14 rokov, teda úplne maloleté dievčatá, ale významne, až skoro o 100 sa zvýšil v skupine vekovej od 15 do 19. Mám teda, myslím si, že ide o veľký nárast, nakoľko sa tam počty umelých potratov pohybujú radovo len v stovkách a skoro o sto bol zvýšený, a myslím si, že je to teda aj obavy o zdravie mladistvých maloletých, mladistvých a maloletých dievčat. Tak to vám dávam tak do pozornosti, že aby ste sa aj tomuto problému venovali. Ja som už interpelovala aj ministerku zdravotníctva v tejto oblasti.
Ďakujem pekne, to je všetko.

Ďakujem pekne, pani kolegyňa, za tvoje naozaj fundované vystúpenie. Je vidno, že sa tejto téme venuješ a že prikladáš dôležitosť každému jednému slovu aj z tejto správy.
Ja by som sa ťa chcel opýtať ako predsedníčky výboru pre ľudské práva, že či pani komisárka pre deti, či už na výbore alebo aj nejakou inou formou, sa venuje medializovaným kauzám v súvislosti s tým táborom, detským táborom ChaChaLand, lebo z každej strany sa valia informácie a svedectvá, ktoré hovoria o sexuálnom zneužívaní, alkoholizme a iných negatívnych javoch, ktoré sú spájané s dlhoročnou históriou tohto tábora. To sú, dá sa povedať, desiatky, možno až stovky poškodených detí, ktoré si tieto bolestné zážitky potom nesú počas celého života. Tak ja by som očakával aj od komisárky pre deti, aby zvolala možnože aj nejaký, ako keď je katastrofa, že mimoriadny tím, ktorý skenuje všetky médiá, zaoberá sa tými vecami, svedectvami, nejaké aktivity. A jednoducho zaujíma ma, že či bolo, nejaká zvýšená aktivita zo strany pani komisárky, alebo nebolo.
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Ďakujem. Ďakujem pekne. Áno, tých, k tomuto podnetu poslednému, ktorým som vlastne vyzvala pani komisárku, aby sa mu venovala, určite patrí aj, aj ďalší, a to je katastrofa, doslova katastrofa v tom, čo sa teraz odhaľuje v sexuálnom zneužívaní detí. Som za, aby sa naozaj vytvorila možno nejaká komisia alebo nejaké, nejaké fórum, kde by určite patril aj výbor, aj pani komisárka, ale aj verejná ochrankyňa práv a ďalší, také široké spektrum. Lebo teda ak niekto môže najviac ublížiť dieťaťu, ako sa dá, tak je to práve, keď je dieťa sexuálne zneužívané. A sama som pracovala s takýmito rodinami a deťmi. Mnohé organizácie neziskové sa venujú takýmto deťom a viem, že aké to obrovské traumy naozaj si tieto deti nesú až do dospelého veku. A vidíme to, že v podstate v dospelom veku sa tieto obete aj zverejňujú.
Takže, pani komisárka, to bola aj na vás v podstate výzva, aby ste sa k tejto téme tiež vyjadrili a venovali jej pozornosť. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, správu komisárky pre deti som si dôsledne preštudovala. Ochranu práv detí a ochranu ich zdravého vývinu považujem za jednu z najdôležitejších úloh každej spoločnosti, preto by mala byť aj činnosť úradu komisára pre deti dôsledná a zmysluplná. Najmä v krajine, v ktorej de facto neexistujú relevantné kontrolné orgány, ktoré by svojou činnosťou dokázali opodstatnenosť svojej existencie.
Rozsiahlu časť správy komisárky opätovne, tak ako po minulé roky, zaberá téma porozvodovej starostlivosti. Nie však tak, ako by sme očakávali, teda že bude riešiť závažné porušovania práv detí alebo systémové zlyhania pri jeho ochrane. Tieto prípady rieši tak, ako sme boli zvyknutí, teda vstupuje do konaní ako advokát tej strany sporu, ktorá ju oslovila prv. Komisárka vstupuje do súdnych konaní duplicitne, pretože najlepší záujem dieťaťa má a musí preverovať súd a sociálna kuratela.
Zastupovaním dieťaťa a jeho práv je poverený kolízny opatrovník, ktorý skúma najlepší záujem dieťaťa a svoje zistenia tlmočí súdu. Súd na základe predložených dôkazov rozhodne a jeho povinnosťou je rozhodovať vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Návrhy a predstavy rodičov háji ich advokát. Ak nenastala v procese systémová chyba, ktorá by dieťa poškodila, komisárka duplicitne vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka dieťaťa pred súdom.
V prípade, že komisárka nedôveruje kolíznemu opatrovníkovi, je na mieste, aby sa zo svojej pozície zasadzovala o systémovú zmenu, teda o doškolenie sociálnych pracovníkov, ich lepšie ohodnotenie, personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie. Riešením nie je prevziať ich funkciu a teda v neodôvodnených prípadoch vstupovať do konaní o maloletých. Toto nie je účelom ani náplňou práce úradu komisára pre deti. Touto svojou zbytočnou činnosťou odčerpáva kapacitu úradu na rozvodové konania, ktoré nie sú výnimočné tým, že by pri nich bolo porušované právo dieťaťa. Vstupuje do súkromných sporov rodín tam, kde dieťa nie je týrané ani ohrozené.
Pani komisárka, ak chcete privodiť zmenu, trvajte na reorganizácii súdnictva v zmysle zavedenia rodinných senátov, kde budú sudcovia, psychológovia a sociálni pracovníci vhodne vzdelaní, vyškolení, špecializovaní. Pripravte osvetovú kampaň k tomu, aby sa rozvádzajúce páry začali zaoberať tým, že ako prvý nástroj vo svojom rozvodovom konaní a pri zverení dieťaťa použijú mediáciu, ktorá odstráni trenice a zrýchli celý proces. Apelujte na
ministra práce, aby zastavil fluktuáciu na odboroch sociálnoprávnej ochrany, aby zamestnancov vybavil a ohodnotil, aby im boli pravidelne poskytované školenia a aby ich bol dostatok. To je vašou úlohou z tejto pozície. Nemárnite svoj čas a peniaze daňových poplatníkov.
K téme očkovania komisárka uvádza návrhy prostriedkov nápravy na nelegislatívnej úrovni. A chcela by som vedieť, komu sú teda tieto návrhy smerované a ako ich bude vymáhať? Je to napríklad edukácia rodičov, edukácia pediatrov, opatrenia na doočkovanie, pravidelné kontroly. Neporozumela som, čo bude v tomto zmysle robiť komisárka, pretože jej úlohou nie je produkovať bezzubé návrhy, ktoré nemajú adresáta. Tieto podnety nie sú adresované nikomu. Jej úlohou je sa na nich aktívne podieľať.
Jednou kapitolou komisárka spomína epidémiu syfilisu u detí v Trebišove. Oceňujem, že v tejto téme priblížila k naplneniu svojho poslania, dokonca navštívila deti, ktoré žijú v katastrofálnych podmienkach. Podľa názoru komisárky je nevyhnutná širšia prierezová spolupráca rezortov ministerstva sociálnych vecí, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra, úradu splnomocnenca pre rómske komunity, miestnej samosprávy mesta Trebišov, ďalších inštitúcií, ako aj komisárky v rozsahu ochrany práv detí. Ako kolegyňa spomínala, naozaj je to množstvo inštitúcií a ako ste vy zrejme sami presvedčili, problém je široký a nemá pána. Preto myslím, že by bolo vhodné a účelné, aby ste využili silu svojho úradu a tieto aktivity v mene dodržiavania práv detí zastrešili a koordinovali. A tiež by som veľmi ocenila, keby ste zostali nohami na zemi a reflektovali na zákonné možnosti. Navrhli ste medzi prostriedkami nápravy pre mesto Trebišov zabezpečiť diagnostikovanie a následne aj rediagnostiku detí zo sociálne znevýhodneného prostredia podľa potreby, minimálne v 6-mesačných intervaloch v súčinnosti s CPPS. Diagnostiku odporúčate uskutočňovať už od 4. roku veku. Pritom neviete, čo chcete diagnostikou zdravých detí zisťovať a ani na akom legislatívnom základe túto povinnosť chcete mestu alebo samotným rodinám ukladať. Je mnoho pasáží v tejto správe, ktoré pôsobia ako umelé nafukovanie jej rozsahu, keďže nemajú žiaden logický zmysel a, ako vidno, ani oporu v zákone.
Ďalej sa vo svojej správe venujete biologickým účinkom elektromagnetického poľa. Kým sú na Slovensku stále deti, ktoré sú hladné alebo nemajú slušné obydlie, prichodí mi problematika expozíciou elektromagnetického poľa neprislúchajúca pre komisárku, ktorá má dozerať na práva detí. Naviac, táto problematika nie je stále dostatočne vedecky podložená, a preto z preventívnych dôvodov existujú normy, ktorými sú operátori viazaní. Považujem to teda za plytvanie drahocenným časom, ktorý má byť venovaný ohrozeným deťom.
Spomínate tiež podnety vo veciach úmrtí detí pre zanedbanie zdravotnej starostlivosti. V správe vidím záľahu otázok smerovaných k ministrovi spravodlivosti. Tieto by vám mohol zodpovedať ktokoľvek s právnickým vzdelaním, ale aj bez neho, lebo išlo takmer o základné právne povedomie v oblasti. Ministerstvo nemá robiť právny support vášmu úradu. Odporúčam vám prijať do úradu kvalitného právnika a veľmi sa čudujem, ak ste tak v priebehu ostatných rokov neurobili, pretože pre vašu prácu je právne poradenstvo jednoducho nevyhnutné.
Opatrenia vzhľadom na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou som tam nenašla a zo správy mám taký pocit, že ju považujete za akúsi formálnu inštitúciu, hovoríme stále o podnetoch súvisiacich s úmrtiami detí a zrejme nemá pred touto inštitúciou nikto rešpekt, pretože nie sú v správe uvedené žiadne podnety namierené na tento úrad. Takže zrejme treba pôsobiť na to, aby bola v tomto smere zjednaná náprava.
V správe uvádzate návrhy prostriedkov nápravy, no ani jeden z vami spomínaných nebude viesť k prevencií zanedbania zdravotnej starostlivosti. Úbytok lekárov, lekári-dôchodcovia, odliv mozgov, nedostatočné vybavenie nemocníc, nedostatok sestier, nič z toho neuvádzate ako problém hodný riešenia, pričom je zrejmé, že tieto nedostatky slovenského zdravotníctva stoja za úmrtiami týchto detí. Edukácia zdravotníckeho personálu na proklientsky prístup, ktorý odporúčate, je až nadstavba v prípade, že všetko ostatné funguje. V skutočnosti život dieťaťu zachráni len profesionálna a odborná starostlivosť.
Ďalej sa venujete nečinnosti kompetentných osôb pri porušovaní práva dieťaťa na vzdelanie. Tam som vôbec nepochopila zmysel vašej aktivity, keďže ste hľadali 55 detí zo zrušenej školy, ktoré sa evidentne našli v inej škole, a nemám vedomosť o tom, že by rodičia boli povinní hlásiť obci, kam dávajú dieťa do školy. A neviem, z akého titulu ste to od nich očakávali a podávali trestné oznámenie. A, pani Tomanová, opakujem sa, potrebujete dobrého právnika. Odpadne vám kopec roboty. Nebudete sa musieť pýtať až samého ministra na to, akými právnymi predpismi sa riadia súdni znalci a nebudete musieť písať trestné oznámenia v neodôvodnených prípadoch.
Vo svojej správe tvrdíte, že ste robili monitoring detských domovov. Za najzávažnejší nedostatok uvádzate nekompletnú spisovú dokumentáciu. No spisová dokumentácia dieťaťa nijak nesúvisí s pracovnou zmluvou alebo bytovými podmienkami profesionálneho rodiča, alebo ich nájomnými zmluvami. A takže nechápem, prečo sa jej vo svojej správe dožadujete. Vašou úlohou je chrániť práva detí, nie spisové dokumentácie detí. To je úlohou kolízneho opatrovníka alebo ústredia.
Považujete za hrozbu, že sú zaraďované deti do liečebno-výchovných skupín a tieto deti sú s agresívnym správaním. Mňa by zaujímalo, či ste pri svojich návštevách zistili, že sú tam deti, ktoré nevyhnutne potrebujú paliatívnu starostlivosť, rehabilitácie, permanentnú zdravotnícku opateru. Spomínate to v správe v jednej krátkej vete, ale považujem to za zásadný problém. Centrá na to nie sú personálne vybavené a je to obrovská téma, ktorej by ste sa mali dôsledne venovať a pokryť ju svojou činnosťou a intervenciou. Choré deti v detských domovoch sú teda odložené bez náležitej starostlivosti, lebo detské domovy na túto starostlivosť nie sú vybavené. Centrá na to nemajú financie, ani personál. Zo správy sme sa nedozvedeli, čo s tým budete robiť.
Ďalšia kapitola o reedukačných zariadeniach. No tak ako pri detských domovoch, aj tu komisárku trápi otázka starostlivosti o chrup detí. Komisárka píše, že zabezpečila ošetrujúceho detského stomatológa pre konkrétne centrum pre deti a rodinu. V kapitole o reedukačných centrách. Upozorňujem, že reedukačné zariadenia patria pod školstvo, a nie sú centrom pre deti, takže keď vybavila niečo pre centrá, na reedukačné zariadenia sa to nevzťahuje. Tento neporiadok v pojmoch a v legislatíve je v správe konštantne prítomný. Diferenciácia je dlhoročný neriešený problém, opäť spomenutý len veľmi krátko. Deti so zdravotnými a psychiatrickými diagnózami potrebujú špecializovanú starostlivosť a nie je tomu venovaná pozornosť.
Komisárka navrhuje zosúladenie financií a práv a povinností štátu voči dieťaťu v reedukačných zariadeniach a v centrách pre deti. To sa však dá jedine tým, že reedukačné zariadenia prejdú pod zákon 305/2005, ako sa o tom už viac ako 10 rokov rozpráva a teoretizuje. Požiadavky na túto zmenu boli známe už vtedy, keď bola komisárka ministerkou. No a rezortné nezhody ministerstva školstva a ministerstva sociálnych vecí vyslovene škodia deťom. Mladí dospelí opúšťajú tieto zariadenia a riešia identické problémy ako deti z detských domovov. Tiež štandardy starostlivosti a personálne zabezpečenie by mali byť pre oba druhy ústavnej starostlivosti jednotné. Stále ide o deti. Či sú v reedukačnom zariadení alebo sú v detskom domove.
Stať o dodržiavaní práv detí v domovoch sociálnych služieb, tá ma vyslovene šokovala. Dovolím si podeliť sa s vami o kompletnú citáciu jedného z odstavcov. "V inom subjekte išlo o odstrániteľné úkony a prostriedky používané pri poskytovaní sociálnej služby. Napríklad dvaja prijímatelia sociálnej služby z dôvodu ich hyperaktivity a agresivity boli umiestňovaní do lôžok, ktorých používanie je v rozpore s dodržiavaním ľudských práv a práv detí. Postele boli v prednej časti z drevených súčastí, z ktorých horná uzamykacia časť sa vyklápala. Keď v nej je dieťa uzamknuté, cez posteľ nevidí smerom von, pretože je z drevenej výplne. Na jednej izbe bolo dieťa priviazané k posteli, údajne s dovolením psychiatra na určitý čas. Podľa dohovoru je takéto obmedzenie zakázané. Domov sociálnych služieb nie je zariadením so stráženým a obmedzeným režimom. Riaditeľa zariadenia zamestnanci úradu požiadali, aby podal vysvetlenie k veci, ktoré komisárka konzultovala s odborníkom na zdravotnícke právo a na liečebné postupy z ministerstva zdravotníctva. Vo veci priebežne prebieha komunikácia a zisťovanie o odstránení nežiaducich praktík." Prosím vás, aká komunikácia tu môže prebiehať? Tieto ketrece sú jednoducho zakázané. Tu dokonca hovoríme o nejakej drevenej uzamykateľnej búde, v ktorej je umiestnené dieťa. Je toto vôbec možné, aby sa v správe komisárky sucho konštatovalo, že dieťa je zatvorené v uzamykateľnej búde? Ak je dieťa psychiatrickým pacientom a teda dekompenzovaným, je to znamenie, že nie je liečba dobre nastavená, alebo že starostlivosť je neadekvátna. Je nemysliteľné, aby bolo dieťa uzamykané do drevenej búdy, a je nemysliteľné, že bude spomenuté jednou vetou v správe komisárky zriadenej na výzvu OSN pre dohľad nad dodržiavaním Dohovoru o právach dieťaťa.
Vás znepokojilo, že dieťa nemá z drevenej búdy výhľad. Že nemá výhľad. A prebieha komunikácia. Nechceli ste náhodou podať podnet na kontrolu ústredia práce a na akreditačnú komisiu na zrušenie akreditácie pre toto zariadenie? Žiadam vás teraz a tu, aby ste nám povedali, ktoré je to zariadenie, lebo na rozdiel od vás niektorí kompetentní a súdni ľudia vedia ako v takýchto prípadoch konať. Chcete nám povedať, že tie deti sú priviazané a v búde aj v tejto chvíli, keď my tu spolu diskutujeme? Je to len jeden zo sucho konštatovaných nálezov.
Pani komisárka, opätovne vám veľmi úprimne odporúčam, nájdite si dobrého právnika. Nemusí to byť bratranec, ani synovec, priam naopak, mal by to byť človek, ktorý úpenlivo nehľadá zamestnanie, lebo je dosť zamestnaný a chcený na trhu. Len takýto človek vám prinesie progres a aj vám istú mieru odbúrania osobnej frustrácie z tejto práce. Nebudete sa musieť priamo ministra spravodlivosti dotazovať na existujúce právne normy, nebudete musieť tápať pri podávaní trestných oznámení, minimálne dve ste podali na mňa, a keďže som ich videla, viem posúdiť, že boli spísané veľmi nekompetentne. Samozrejme, zastavené. Tiež budete môcť najmä pomáhať deťom a byť usmernená v tom, kedy je prestúpenie proti právam dieťaťa zároveň aj trestným činom. Tento človek, kvalitný právnik, advokát by vám vedel aj poradiť v tom, že je irelevantné vaše vstupovanie do rozvodových konaní a to konanie medzi rodičmi o zverení dieťaťa. Potrebujete po ruke aspoň jedného kvalitného odborníka, ktorý by mohol byť pre vás dispenzárom postupov a návrhov tak, aby boli účelné a užitočné.
Píšete: "V roku 2018 išlo o 76 súdnych konaní, do ktorých komisárka vstúpila, pričom v priemere jedno súdne konanie si vyžaduje 3 samostatné pojednávania." To je približne 230 výjazdov a sedení na súdnych pojednávaniach vo veci rozvádzajúcich sa párov a zverenia detí do starostlivosti rodičov. Rok má dohromady 250 pracovných dní. Váš právnik teda trávi 230 pracovných dní na pojednávaniach. Na iné činnosti mu zostáva 20 dní.
Píšete, že "uvedený enormný nárast agendy si v blízkej budúcnosti nevyhnutne vyžaduje adekvátne finančné, materiálno-technické a personálne posilnenie úradu. Z uvedenej správy však vyplýva, že kapacita úradu je využívaná nehospodárne a s minimálnym efektom na ochranu práv detí. Vy nie ste angažovaní ako advokáti jednotlivých rozvodových konaní, ale ako ochrancovia práv detí na celom Slovensku. Ak ste zistili, že vás najviac zaťažujú rozvádzajúce sa páry, mali ste v prvom rade hľadať systémové riešenia a s vašimi návrhmi kontaktovať príslušné rezorty a trvať na zlepšení systému. Vy ste tu na to, aby práva detí boli dodržiavané plošne, a keď existuje problém so spoločnými znakmi, so spoločným menovateľom, máte prichádzať s riešeniami, nie sa hrať na advokátov sporiacich rodičov.
Zjavné, závažné problémy detí, napr. v ústavných zariadeniach si vo vašej správe zaslúžili pár viet, konštatovaní. Ďalšie závažné problémy, ktoré majú deti na Slovensku, ani len nespomínate. Podľa Slovenskej akadémie vied je na Slovensku najchudobnejší občan plošne dieťa. Nevidela som v správe o tom spomienku. Byť daňovým poplatníkom, nedám za túto službu ani zlámaný groš.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani Blahová, ťažko sa mi reaguje na vaše vystúpenie. Na rozdiel od vašej predrečníčky, ktorá vystúpila, predsedníčky výboru, vy ste na tejto správe, z vášho vystúpenia vidím, nenašli nič pozitívne. Skutočne ťažko sa mi vyjadruje k takto negatívnemu vystúpeniu. A tie výrazy, ktoré ste použili, dovolím si citovať, "aby nemárnila peniaze daňovníkov, bezzubé návrhy, umelé nafukované pasáže" a ďalšie výrazy, ktoré ste použili, naozaj ja tu cítim takú, váš osobný vzťah voči pani komisárke Tomanovej, ako by ste si tu riešili tie vaše problémy. Skutočne, skúste si nájsť v tej správe, ktorú ste si prečítala, že sú tam skutočne aj pozitívne veci, a tak ako bolo už tu spomínané v rozprave, oproti minulým správam táto správa a tento materiál má veľa aj pozitívnych vecí.
Takže by som vás poprosil, aby ste boli aj trošku objektívna. Ďakujem pekne.

Ďakujem za faktickú, pán kolega. Viete, ono je to možno tým, že sa stretám s obeťami úradu komisára pre deti, takže viem, čo ten úrad robí z reálneho života. Preto je asi moja správa poznačená aj týmito osobnými zážitkami a stretnutiami. A verte, mám ju prečítanú veľmi dobre, túto správu, veľmi dobre. A to, že niekto pomenuje problém, nie je ešte jeho riešenie. A pani komisárka má vážny problém, pretože ak bola strojcom tohoto systému z pozície ministra, ak ona exekutívne stavala tento marazmus, ktorý sa volá sociálna politika našej krajiny, tak sa jej bude veľmi ťažko kritizovať to, čo tu tieto deti žijú. Pretože aj ona bola spolutvorcom toho, čo ony dnes musia žiť.