45. schôdza

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani, jedna, poslankyňa a páni, dvaja, poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán podpredseda, skúste, prosím, otvoriť všeobecnú rozpravu.

Tak môžem alebo to necháme na pondelok? To je jedno. (Reakcia z pléna.) Myslíš? Tak dobre.
Takže, kolegovia, kolegyne, vítam vás v tejto plnej sále. Dneska by sme mohli niečo spraviť aj tým všeobecným súhlasom. Či nie? Ale nie, sú tu aj z druhej strany. (Zasmiatie sa rečníka.)
Takže návrh zákona, ktorý, ktorý, predkladám, sa týka asi tej najháklivejšej veci, o ktorej táto rokovacia sála rokovala, a to sú peniaze. Je to aj v bežnom živote, je to aj v politike, že keď niekto hovorí o tom, že kto si koľko zaslúži mzdu za svoju prácu, tak potom zrazu to niekto bere príliš osobne. Ale to, čo sa stalo na jeseň minulého roka, kedy si toto plénum, alebo parlament akosi nechcel zmraziť platy, ktoré sme navrhovali, a tým pádom začali platiť odmrazené platy a vyskočili platy poslancov o 1 500 eur, ja považujem za nehoráznosť. Považujem to za pľuvanec do očí ľudí, lebo na jednej strane sirotám zvýšime dôchodok sirotský o 2,70 a na druhej strane poslancom zvýšime bez hanby o 1 500 eur.
A nieže poslancom zvýšime, ale my poslanci si zvýšime. Áno, hovorím my, hoci my v opozícii sme tu v menšine a bez vôle vládnej koalície by tie poslanecké platy zvýšené neboli.
Ale dovoľte aj takú malinkú pauzu si urobiť, že vidím tu v podstate iba dvoch kolegov z nášho hnutia, Soňu Gaborčákovú a Gábora... (Reakcia z pléna.) Aha, dobre, už tu vidím aj budúceho kádeháka, ale že plná sála pri prerokúvavaní návrhu zákona, ktorý má vrátiť platy poslancov tam, kam patria. Lebo, milí páni poslanci a poslankyne, čiže vy, prázdne stoličky, ktoré tu nie ste, ste si bez hanby zvýšili platy o 1 500 eur a sirotám ste pridali 2,70.
A ja sa pýtam, za čo ste si zvýšili o 1 500 eur? Čím ste si to zaslúžili? Lebo je normálne, keď vaši voliči, keď majú mať vyšší plat, tak zrejme v práci im povedia, no tak dobre, urobil si viac, alebo keď chceš mať väčší plat, urob viac. A keď urobíš viac, tak ti pridám. A keď teda to nie je o tomto a robia prácu, kde sa to až príliš nedá merať, že koľko urobia, viac-menej robia prácu stále rovnakú, tak majú pridané každý rok približne toľko, koľko sa na tom, na, v slovenskom hospodárstve je inflácia, o koľko vzrástli ceny, tým pádom, 2-3 % ľuďom sa zvýšia platy.
Lenže vy, páni a dámy poslankyne, vy prázdne stoličky, z ktorých je vás tu teraz pár, keď dobre počítam, raz, dva, tri, štyri aj s tými ľuďmi, ktorí sú za chrbtom, tak ste tu štyria zo 150. Vy ste si zvýšili platy bez hanby o viac ako 40 % z roka na rok. A tvárite sa, že je to spravodlivé, lebo však sa niečo odmrazilo. Ale tak skúsme ti to porovnať, že v čom je to spravodlivé.
Keď minulý rok ste mali spravodlivú mzdu 3 000 eur v čistom, ktorá je 5-krát vyššia jako priemerný čistý plat na Slovensku. A z roka na rok alebo iba z mesiaca na mesiac, alebo od 31. 12. do 1. 1. tohto roku zrazu ste si povedali, že si zaslúžite o 42 % viac. A ja sa pýtam ešte raz, v čom je to spravodlivé?
Zároveň táto vláda zdvihla ľuďom ceny plynu a elektriny o 6 %, tepla o 7 %, poplatku za SIPO o 530 %, živnostníkom zvýšila sociálne a zdravotné odvody o 10 eur. Všetko hovorím mesačne. Zároveň ľudia dostali, teda akože príspevok, že zvýšenie životného minima o 1,59 eur.
Ale sami sebe vy, hlavne teda koaliční poslanci, lebo vy ste tá väčšina v tomto pléne, ste si zvýšili platy o 1 500 eur. Čiže ľuďom zvýšenie životného minima o 1,59 eur a sami sebe o 1 500 eur. Možno druhák-tretiak na základnej škole vie, že keď to vydelí, 1 500 deleno 1,59, že ste si nadelili asi tak 800-, možno 900-krát viac, jako ste dali ľuďom za mesiac. A ja sa pýtam, čo hovorí vaše svedomie? Samozrejme, vás, páni a dámy, milé prázdne stoličky, vaše svedomie asi nehovorí nič. Neozýva sa, lebo ani tu nie ste. Buď ste sa skovali, lebo ste vedeli, že táto téma tu bude prerokovávaná, alebo jednoducho to s vami nič nerobí. Lebo si myslíte, že tých 4 000 eur v čistom, ktoré dnes máte, si za svoju prácu zaslúžite.
A ja vám z tohto miesta hovorím, že si ich nezaslúžite. Možno je tu desať ľudí, možno dvadsať, ktorí si tých 4 000 eur mesačne zaslúžia. Ale je tu ďalších možno, tam sa hlási pán z techniky, že tie si zaslúži, dobre, berem. Ale je tu halda ľudí, ktorí tie peniaze si absolútne nezaslúžia. A je tu podstatná časť ľudí, ktorí si nezaslúžia ani minimálnu mzdu za to, čo pre parlament a pre Slovensko robia.
Mnohí z vás, milé dámy a páni, milé prázdne stoličky, ste nepredložili za tri roky, čo ste tu, za toto volebné obdobie ani jeden jediný zákon. Alebo ste predložili jeden, dva, tri. Neviem presne koľko naši, ale dám si to spočítať cez víkend. Náš priemerný poslanec, odhadujem, že predložil 150 až 170 návrhov zákonov. Verím tomu, že keď to zrátame, že to bude viac ako celý SMER dokopy, jak všetci 49 poslanci SMER-u, jeden náš priemerný poslanec.
A teraz si povedzme, že teda, že čo je spravodlivé. Či platiť všetkých rovnako ako v komunizme, alebo teda by sme mali platiť ľudí podľa aktivity. Je som za to, aby sme tu vniesli ten podnikateľský systém, aby sme platili a odmeňovali ľudí podľa toho, koľko sa narobia, koľko sú prínosom a podľa toho nech majú plat. Niekto bude mať možno to 1,59 mesačný plat a možno niekto 4 000.
Ale dnes vy tým, že ste ignorovali návrh, ktorý som predkladal na jeseň, aby sa platy zmrazili, ste si zabezpečili, že zrazu máte platy o 42 % vyššie ako v minulom roku. A spoliehali ste sa, že túto tému tu už neotvorím, že už to bude v klídku a budete si užívať prašulky a budete sa tešiť, že nabudúce sa stanete znova poslancami a znova tu budete tichučko šúchať nožičkami a znova vám mesačne každý mesiac cinkne na účet štyri litre a nebudete, tak ako doteraz, musieť robiť nič.
Ešte raz. Nie som populisticky za to, že povedať, že naveky nech majú všetci poslanci rovnaký plat zmrazený z roku 2011. Som za to, aby sme teda rozdeľovali, nech majú aktívni viac a neaktívni majú menej a tí, čo nerobia nič, nech majú minimálnu mzdu. Okej, dobre, nech im teda patrí. Ale je veľký rozdiel mať nejakých 550 eur alebo v čistom, ja neviem, 500 eur ako 4 000 eur. A dnes je to o tom, že 4 000 má každý, aj ten, kto tu robí, aj ten, kto tu nerobí vôbec nič. A 4 000 eur aj má každý jeden na tej prázdnej stoličke, ktorú tu dnes vidíme, lebo ešte stále päť minút je pracovná doba. A ak by sme si teraz urobili a mali takú nejakú vešteckú guľu pani Jany Vaľovej a by sme si tak vyleštili a pozreli, že čo tí ľudia robia, tak zistili by sme, že mnohí z nich teraz už sedia v IC-čku a cestujú na východ, mnohí z nich sú úplne niekde inde mimo Bratislavy, mnohí z nich teraz niekde sú na rodinných nákupoch, ale určite nerobia nič, čo sa týka poslaneckej práce. A to ma veľmi mrzí.
Mali by sme byť vzorom, dámy a páni, prázdne stoličky, mali by sme ľuďom ukázať, že nám na nich záleží a v prvom rade my by sme mali byť schopní obhájiť si, že keď máme mať raz o 42 % vyššie mzdy, prečo by sme ich mali mať a za čo si to zaslúžime. Ale my bez toho, aby sme boli schopní ukázať ľuďom, že toto, toto, toto, toto navyše pre ľudí sme spravili, a preto si zaslúžime tak dramaticky zvýšené mzdy, sme si ich zvýšili, alebo ste si ich zvýšili, lebo ste ignorovali môj návrh na to, aby sme platy nechali zmrazené, lebo naozaj som presvedčený, že v priemere 3 000 eur v čistom je bohate za tú prácu, ktorú tu v priemere priemerný poslanec robí. Nič sme neodargumentovali, nič sme nezdôvodnili, len na drzovku si zvýšili plat o 1 500 eur.
Čiže o tomto je môj návrh zákona, že prekladám návrh, ktorý zabezpečí, aby poslanci mali plat rovný platu z roku 2011 a od momentu prijatia toho návrhu, to znamená, ale zároveň hovorím 3 000 eur v čistom, čo si myslím, že je dostatok, a od toho momentu prijatia toho návrhu, aby každý jeden rok, áno, pánom a dámam poslancom platy rástli, ale o presne rovnaké percento, ako vzrastie priemerná mzda pracujúceho človeka na Slovensku.
Čiže keď vzrastie plat o 3 %, tak, áno, aj páni a dámy poslanci budú mať na budúci rok o 3 % vyšší plat. To znamená o 90 eur z 3 000. Ale nie o 1 500 eur.
Prepánaboha! Nehanbíte sa? Vy všetci tí, ktorí sa skrývate a napíšete si, že "Za Boha, za národ!". Čo je tuto ľudské, čo je tuto pronárodné, čo je tuto Božie, čo je tuto kresťanské? Že sirotám dáte 2,70 mesačne navyše a sami sebe si pridáte 1 500 eur.
Pán poslanec Šuc, zo strany SMER - sociálna demokracia, Šuca, pardon, aby to bolo správne aj pre deti a vnúčatá pána poslanca Šuca napísané v análiách a prepisoch z rokovania Národnej rady aj v 25. storočí. Čo hovorí svedomie na to? Sám sebe si odhlasovať 1 500 eur navyše a vnúčatám odhlasovať tým istým prstom 2,70. Čo na to hovorí svedomie? Jak sa s tým dá žiť tak normálne? Jak sa dá vysporiadať s tým svedomím? Alebo sa to dá niekde operovať, že sa to vyoperuje von, odloží sa do poličky, tam sa to odloží, kým nebudem poslancom alebo naveky? Jak sa s tým dá žiť? Jak sa dá ráno pozreť v kúpeľni do zrkadla? Že sám sebe som si s týmto pravým ukazovákom stlačil, že budem mať 1 500 eur navyše a takisto s tým istým pravým ukazovákom som tým sirotám stlačil, že budú mať o 2,70 eur navyše? Ako sa, pán poslanec Šuca, okresný predseda to strany SMER v Poprade, dá žiť? Ako sa dá žiť s tým, že sa skrývam za sociálnu demokraciu, hovorím o sebe, my sme sociálni demokrati, my sme sociálne cítiaci, a dá sa zároveň s tým istým ukazovákom samému sebe schváliť 1 500 eur navyše a s tým istým ukazovákom sirotám 2,70 eur navyše? Ako sa s tým dá žiť, pán Šuca, pán poslanec? Budem veľmi rád, ak sa prihlásite do rozpravy a nám to vysvetlíte.
Lebo ak raz človeka robí svedomie človekom, tak ja si myslím, že toto dokáže iba človek, ktorý to svedomie nemá. Alebo jednoducho má niekde ten gombíček, ktorý si vypne a tým momentom nemá svedomie a vtedy je schopný okrádať svojich vlastných voličov. Vtedy je schopný si samému sebe dať 1 500 a sirote 2,70. A keď tu predložím návrh, aby sa to zvrátilo späť, a dám vám možnosť, aby ste urobili reparát, reparát pre svoje vlastné svedomie, tak vtedy znova s tým istým ukazovákom to zabijete, lebo si poviete, že, ne, vy nechcete počuť ohlas svojho vlastného svedomia. Vy sa nechcete pozerať do svojho vlastného zrkadla.
A ešte raz hovorím, nejde mi o to, aby sme mali všetci rovnako. V pohode zaveďme princíp taký, ako platí v súkromnej sfére, kto robí viac, nech má viac, a kto sa fláka, nech nemá nič, alebo nech má minimálnu mzdu. Ale toto, odporne, vulgárne, napľuť takto ľuďom do očí, samým sebe si dať 1 500 navyše a sirotám 2,70, to nie je, pán poslanec Šuca, okresný predseda strany SMER - sociálna demokracia, sociálne cítenie. Toto je vulgárny pľuvanec do očí každej jednej slovenskej sirote. A toto ste, pán poslanec Šuca, urobili svojím hlasovaním, svojím bezcitným prístupom k svojím vlastným platom a k dávkam, ktoré dostávajú tieto deti, ktoré nemajú svojich rodičov, ktoré o nich prišli možno pri pracovnom úraze, možno zomreli na rakovinu, možno ich zrazil vlak, možnože sa zabili v aute, lebo išli za svojou prácou niekde, kde ju museli hľadať, lebo vy ste im ju ukradli na Slovensku. Tak ako tie opatrovateľky, ktoré zahynuli, osem či deväť ich bolo, ktoré chodili do Rakúska preto, lebo vy ste im zobrali nádej na lepší život na Slovensku. A ich deti dnes majú sirotský dôchodok. A im ste, pán poslanec Šuca, a každý jeden poslanec SMER-u, SNS a MOST-u - HÍD svojimi ukazováčkami dali 2,70 minulú jeseň a samým sebe tým istým ukazováčkom 1 500 eur navyše.
A ste si mysleli, že ja túto tému už neotvorím, že vám dám s tým pokoj. A jednoducho vám s tým pokoj nedám, lebo ja som išiel do politiky, aby som práve takýmto ľuďom, ktorí obchodujú so svojím vlastným svedomím, ktorí ho nechajú tam pri vstupe do parlamentu, aby som vám tu nadstavoval zrkadlo, aby som vám hovoril, že robíte chybu, a ponúkal vám možnosť, aby ste ju napravili. A o tomto je návrh zákona, ktorý predkladám, o ktorom budete mať možnosť budúci týždeň hlasovať. Budete môcť pred eurovoľbami ešte opraviť to vaše obludné hlasovanie, kedy ste na úkor tých sirot si sami sebe pridelili 1 500 eur mesačne navyše, 1 500 eur, ktoré ste si nezaslúžili.
Pokračujem v pondelok.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, predkladám k nemu informáciu.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Jeho súčasťou je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna 2019 a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dámy a páni, je povinnosťou verejného ochrancu práv predložiť správu o činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, pričom v tejto správe má uviesť poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd v Slovenskej republike za predchádzajúci kalendárny rok a návrhy a odporúčania na nápravu v základných právach a slobodách, ktoré zistil. Čiže jedná sa o povinnosť, ale zároveň sa jedná aj o mimoriadnu príležitosť, kedy verejný ochranca práv môže predostrieť poslankyniam a poslancom Národnej rady tie zistenia a prípadne priblížiť aj to, prečo sa jednotlivými problémovými oblasťami zaoberal.
Vnímam verejného ochranu práv ako kontrolný orgán svojho druhu, ale kontrolný orgán, ktorý prináleží Národnej rade. To znamená, že je, trošku odľahčene, keby som si mohla dovoliť povedať, je takým vysunutým kontrolným očkom práve Národnej rady Slovenskej republiky a v kontexte ostatných kontrolných orgánov má správa verejného ochrancu práv doplniť tie zistenia, ktoré by mali napomáhať tomu, aby sa situácia v oblasti základných práv a slobôd v Slovenskej republike, na Slovensku posúvala dopredu.
Tu sa domnievam, že je vhodné uviesť to motto, ktorým sa snažím riadiť od čias svojho nástupu, a to je, že najvyšším zákonom múdrosti je, aby sa záujmy občanov nestavali proti sebe. Je to, myslím si, mimoriadne dôležité práve v tom, aby sme boli schopní vnímať tie hodnoty, ktoré sa ocitajú a ktoré sú vyjadrené v základných právach a slobodách a v prípade, že ak dôjde k stretu základných práv a slobôd s inými základnými právami a slobodami, prípadne s inými hodnotami, ktoré sú chránené ústavou alebo medzinárodnými dohovormi, tak aby sme hľadali vyvážený, vybalancovaný vzťah týchto dvoch, prípadne viacerých práv, slobôd alebo hodnôt, ktoré sa, ktoré sa stretávajú.
Ja to naše v istom zmysle dosť zásadné odmietanie hľadania proporcionality pri viacerých stretoch základných práv a slobôd vnímam za najzávažnejšie, najzávažnejší odkaz, ktorý môžem tu Národnej rade a poslankyniam a poslancom Národnej rady sprostredkovať, odkázať. Zaiste, nemusíme hľadať, nemusíme byť vedení snahou nájsť proporcionalitu, ale potom musíme vedieť, že činnosť, ktorá odmieta takýto prístup, nevyhnutne vedie k tomu, že zvyšujeme tenziu spoločnosti, zvyšujeme animozitu jednotlivých názorových skupín, a to môže v konečnom dôsledku viesť k situáciám, kedy sa zbytočne vyostruje vzťah väčších či menších skupín obyvateľstva k tomu, čo majú vnímať pod základnými právami a slobodami. A to si myslím, že nepatrí do mentálnej výbavy veľkej väčšiny poslankýň a poslancov Národnej rady.
Takže toto by bol taký jeden, prvý základný, ako keby generálny, generálny odkaz zo zistení, ktoré som predložila v správe a ktoré môžete v správe nachádzať už potom detailnejšie. Tak ako minulý rok som správu rozdelila do šiestich základných oblastí, a to kvôli tomu, aby sa jednotlivé základné práva a slobody takto rozdelené, aby sa dali vnímať v kontexte a zároveň aby správa prinášala taký ten prehľad o tých zisteniach, ktoré vzájomne spolu súvisia.
Keby som si mala na začiatok pomôcť počtami, tak je treba povedať, že z tých vyše 2200 administratívnych podaní, s ktorými sme pracovali, postupne prechádzali cez to sito, keď sme zisťovali v konečnom dôsledku, či je verejný ochranca práv oprávnený vyjadriť svoj názor, preskúmať daný podnet, tak nakoniec z toho sa ukázalo okolo 750 podnetov, ktoré boli v pôsobnosti verejného ochrancu práv. A tam dochádzame potom k pomeru, že približne v každom jednom skúmanom prípade zo siedmich došlo k porušeniu základných práv a slobôd. Čiže to je ako keby také najjednoduchšie vyjadrenie pomeru, s akým množstvom teda prípadov sme pracovali a ako sme zisťovali teda porušenia základných práv a slobôd.
Exaktne tých prípadov bolo 101, pričom tých porušení je, tak ako vidíte z tabuľky, 178. Sto sedemdesiat osem, z ktorých sú porušenia, 138 porušení Ústavy Slovenskej republiky, teda ako základného najvyššieho zákona Slovenskej republiky. A zostávajúca časť je, sú porušenia medzinárodných dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je to predovšetkým európsky dohovor, dohovor, medzinárodný dohovor o ochrane práv dieťaťa a medzinárodný dohovor o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím. To znamená, že sú prípady, v ktorých boli, bolo identifikované viacnásobné porušenie nielen podľa našej ústavy, ale aj podľa medzinárodných dohovorov.
Ja z tých dlhodobých opatrení, ktoré majú charakter systémových, ktoré zaznievajú v činnosti verejného ochrancu práv, niektoré od roku 2012, si dovolím tu úvodom len, len teda uviesť. Od roku 2012 inštitúcia verejného ochrancu práv upozorňuje na význam predškolskej prípravy detí ako nevyhnutnú formu inklúzie a nevyhnutný prvok v rámci desegregácií v školskom vzdelávacom systéme. Od roku 2013 inštitúcia verejného ochrancu práv upozorňuje na nevyhnutnosť zavedenia kamerových systémov v činnosti príslušníkov Policajného zboru, a to z toho dôvodu, aby oni vedeli zdokumentovať použitie donucovacích prostriedkov a vedeli oni sami seba obhájiť v tých pozíciách, v ktorých použili tieto donucovacie prostriedky.
Ja som minulý rok na jar prijala výzvu, ktorá vychádzala z otvoreného listu príslušníkov Policajného zboru na Krajskom riaditeľstve v Prešove, a stretla som sa s príslušníkmi Policajného zboru, aby sme sa porozprávali o konkrétnych podmienkach ich činnosti, o tom, aký významný je tam stret z hľadiska vnímania ich činnosti vo vzťahu k základným právam a slobodám. Zaiste, na začiatku to stretnutie nebolo vedené vyslovene v duchu porozumenia. Potom padla námietka, áno, tie vaše kamery. Tam som dostala príležitosť, aby som im vysvetlila, to nie sú moje kamery, to nie sú kamery verejného ochrancu práv. To sú kamery, ktoré majú slúžiť práve na zdokumentovania použitia sily, použitia donucovacích prostriedkov. A pokiaľ sa to podarí zdokumentovať, verejný ochranca práv nie je nútený, nemusí, neplní si svoju povinnosť, aby konštatoval porušenie základných práv a slobôd.
Toto najmä viem zdokumentovať za minulý rok. V roku 2018 koncom augusta začiatkom septembra, keď sa preskúmaval postup príslušníkov Policajného zboru v Pezinku. Keďže som dostala kompletné záznamy z kamier, tak výsledok bol taký, že nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd. A to je ten rozdiel oproti tomu, ako bola posúdená situácia v Zborove, respektíve ako bola posudzovaná situácia v 2013. aj v Moldave nad Bodvou.
Častokrát dostávam výhradu, že na, príslušníkov Policajného zboru, že si dostatočne nevážim ich náročnú prácu. Ja by som na korekciu tohto názoru uviedla len toľko, že v správe nachádzate tie časti, ktoré sa týkajú napríklad problematiky dôchodkového zabezpečenia výsluhových dôchodkov, keďže tam vie dochádzať k významným konfliktom pri všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia, pri osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia. To sú situácie, aj kde vyzývam príslušné orgány, či ministerstvo vnútra alebo ministerstvo obrany, aby, aby hľadelo vyvážene na tie návyky, ktoré boli uplatňované, ktoré vo svojom ratiu nehovoria nič viac, len to, že sa má uplatniť pohľad na všeobecný systém dôchodkového zabezpečenia osobitný a v prípade, ak v nich dôjde ku kumulácii nárokov, tak tí žiadatelia sú v pozícii, že sú, že sú oprávnení.
Ďalšie zistenia verejného ochrancu práv, ktoré sa datujú z obdobia, než som, pred tým, ako som prišla do funkcie, sa vzťahujú k obzvlášť zraniteľným obetiam. Máme v súčasnosti právnu úpravu, bola prijatá v roku 2017, pričom ale verejný ochranca práv už v roku 2016 upozorňuje na to, že situácia obzvlášť zraniteľných obetí je, predovšetkým so zameraním na deti, je veľmi vážna, pretože aj podľa smernice EÚ, podľa nášho už teda prijatého zákona aj účinného má sa predchádzať následnej sekundárnej viktimizácii týchto detí v situáciách, keď majú vypovedať o trestných činoch, ktorých boli nielenže objektom, ale ktorých boli subjektom. A práve k tomuto v podstate smeruje tá snaha vybudovať tak miestnosti na policajných riaditeľstvách, aby deti mohli byť vyšetrované v čo najmenej hosilnom prostredí, aby deti boli vyšetrované skutočne spôsobom, že vypočuté, že skrátka sa vyjadrujú nielen ako objekt, ale ako subjekt toho trestného konania, a že ten záznam, ktorý ony poskytnú častokrát o veľmi tragických situáciách v ich živote bude záznamom jediným a nebudú sa musieť k týmto udalostiam vracať.
Je treba povedať, že samotné Prezídium Policajného zboru priznáva, že od roku 2006 má snahu vybudovať také výsluchové miestnosti, ktoré zodpovedajú takémuto štandardu, aby minimalizovali túto sekundárnu viktimizáciu, napriek tomu, prosím pekne, sme v roku 2019 a máme jednu výučbovú výsluchovú miestnosť na Akadémií Policajného zboru s tým, že vo všetkých ostatných, ďalších 15 sú v štádiu prípravy týchto výsluchových miestností. Takže to považujem tiež ako za jeden vhodný príklad na to, aby som upozornila na to, že plynutie času v spoločenských vzťahoch má svoje pravidlá, ale ak sa od konštatovaného buď porušenia, alebo konštatovanej nevyhnutnosti vykonať isté opatrenia, prijať isté právne normy, ktoré by mali prispieť k tomu, aby základné práva a slobody boli v Slovenskej republike ochraňované na náležitej úrovni, tak vie uplynúť mimoriadne veľa času k tomu, kým sa táto náprava vykoná a kým sa zistené nedostatky odstránia. A tým pádom zatiaľ to, ten postup v aplikačnej praxi, ktorý ide v rozpore aj s našimi medzinárodnými právnymi záväzkami, prispieva opäť k zvyšovaniu tenzie, k zvyšovaniu nespokojnosti.
Z hľadiska oprávnení verejného ochrancu práv, ktoré mám podľa ústavy a podľa zákonnej úpravy, som sa v roku 2018 venovala riešeniam podnetov, tak ako som už uviedla, približne v každom siedmom podnete v pôsobnosti bolo zistené porušenie, niekedy viacnásobné. Zároveň som sa venovala problematike dosledovania prípadov, ktoré boli riešené v minulosti, a kde sa majú prijímať opatrenia s cieľom odstrániť porušenie základných práv a slobôd. Tu si myslím, že toto patrí k činnosti verejného ochrancu práv. Na ministerstve financií majú Útvar hodnota za peniaze a toto ja vnímam ako prvok v rámci činnosti verejného ochrancu práv, že ak bola istej problematike venovaná pozornosť v minulosti, tam bolo konštatované porušenie, tak potom táto inštitúcia má pokračovať v dosledovávaní toho, v monitorovaní toho, ako sa s týmto opatreniami pracuje, či sú aspoň stále v mode, že sa uvažuje teda o ich, ich zavedení.
Zároveň som pracovala s prípadmi, ktoré subsumujeme pod, tzv. prieskumy z vlastnej iniciatívy. Okrem plánovaných veľkých, ktoré boli zamerané na seniorov ako na osoby, ktorých sloboda môže byť obmedzená v zariadeniach, či už domovov sociálnych služieb alebo zariadení pre seniorov alebo špeciálnych zariadení, tak tu teda som sa zamerala na systém vykonávania kontroly, nakoľko, nakoľko je ten systém v podstate funkčný a nakoľko dokáže byť dostatočne preventívny pred tým, aby sa vyskytovali mimoriadne situácie, ktoré, žiaľ, aj v roku 2018 sa v týchto zariadeniach vyskytli. Takže to bol systémový plánovaný prieskum, kde približne 750 zariadení, ktoré padali do tejto kategórie, sme zistili, že výkon kontroly je podľa môjho názoru nedostatočný, pretože sa stihne skontrolovať úplne minimálne množstvo subjektov a pokiaľ tieto subjekty necítia nad svojou činnosťou prirodzený dohľad, buď už zo strany zriaďovateľov, ak sú to obce alebo VÚC-ky, alebo potom zo strany ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, alebo špeciálnych, ako je Úrad verejného zdravotníctva, alebo ako sú zbor Hasičského a záchranného zboru. Jednoducho ak máme stovky týchto zariadení a vykonávaná kontrola sa realizuje v desiatkach týchto zariadení, tak opäť nám tam vzniká nepomer a nie je to dostatočne účinný tlak na to, aby sa tie kontroly vykonávali.
Je potrebné povedať, že závery tejto správy som prerokovala ako s pánom ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny, tak so zástupcami úradu pre dohľad, so zástupcami Hasičského a záchranného zboru, aby som teda identifikovala tie možné, či je potrebné vykonať, po prvé, korekcie v tých záveroch, ktoré v správe sú zhrnuté, a aký postoj je týchto dotknutých subjektov k tomu, aby sa prípadne zlepšila právna úprava, aby bola jednoznačnejšia a predovšetkým aby bolo úplne zrejmé, kto je oprávnený a povinný vykonávať kontrolu v týchto zariadeniach. Takže to bol jeden plánovaný prieskum.
Druhý plánovaný prieskum sa týkal systému adopcií. Nakoľko z viacerých podnetov, ktoré sme mali v kancelárii verejného ochrancu práv, vyplynulo, že v systéme adopcií úplne zásadné kritérium, a to najlepší záujem dieťaťa, nie je v istých súvislostiach zachovávaný, dodržiavaný, a preto sme, a preto sme sa pozreli na prácu orgánov verejnej správy, to znamená, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a určených úradov a následne sme túto správu prediskutovávali aj s ústredím práce, sociálnych vecí a so zástupcami určených úradov. Bola teraz doručená ich spätná väzba, ktorú vyhodnocujem a bude sa nachádzať vo finálnej verzii správy.
Je zo správy ale už teraz nepochybné, že pri adopciách je málo detí, je to do 400 detí, ktoré môžu byť adoptované, pričom, pričom záujem tých žiadateľov o adopciu je niekedy, a na to sme upozornili určené úrady aj z hľadiska dotazníka, je v podstate ako keby vedený spôsobom, že, katalógovým, hej, že teda tí žiadatelia, tí záujemcovia si môžu uviesť, aké by mali predstavy o tom dieťati, ktoré chcú, chcú prijať do rodiny. Tam sme práve upozorňovali na ten moment, že tu by mal byť prvoradý záujem dieťaťa a miera záujmu tých rodičov by mala zodpovedať práve tomuto a nie ich výslovnému prejavu výberu charakteristických čŕt a práv u konkrétneho dieťaťa. Ale to základné, čo platí, je tá disproporcia medzi počtom detí, ktoré sú osvojiteľné, a medzi tým počtom záujemcov.
Okrem týchto plánovaných komplexných prieskumov sme vykonávali aj prieskumy v situáciách, kedy sme buď na základe medializovaných informácií alebo na základe nie kompletného podnetu skúmali istú situáciu. To bol, to v správe nájdete pri určení opäť protichodných záujmov, záujmov verejnosti na informácie a ochranu, ochranu súkromia a osobnosti, pri, pri prednostovi okresného úradu. Potrebovali sme analyzovať, nakoľko je táto funkcia funkciou verejnou a nakoľko je možné teda prípadne proporcionálne vyvažovať opäť tieto dva záujmy. A teda záver bol taký, že právo verejnosti na informácie aj v tomto prípade má mať prednosť, pretože osoba, ktorá plní pozíciu prednostu okresného úradu, je v situácii, kedy musí zniesť väčšiu mieru zásahov do medializácie a teda do informovanosti o svojej osobe vo vzťahu k verejnosti.
Je dobre známou skutočnosťou, že v roku 2018 som využila dvakrát oprávnenie verejného ochrancu práv podať návrh na Ústavný súd s cieľom odstrániť nesúlad právnej úpravy s ústavou a medzinárodnými dohovormi. Prvý návrh, podaný v januári, bol odmietnutý Ústavným súdom ako zjavne neopodstatnený v septembri roku 2018. To znamená, z hľadiska formálneho návrh nebol úspešný, ale z hľadiska toho materiálneho, toho obsahového považujem za dobré, že Ústavný súd sa vyjadril v tom zmysle, že je potrebné súčasnú platnú legislatívu interpretovať v tom zmysle, že najlepší záujem dieťaťa má byť, má byť sledovaný aj v tejto oblasti. A teda, že nemá dieťa, aj keď je z administratívnych dôvodov vedené ako poplatník, tak nemá byť vedené ako subjekt, ktorý má daňový nedoplatok.
Podanie na Ústavný súd, ktorý súvisel s diskrimináciou na základe veku pri finančných príspevkoch na osobnú asistenciu a na kúpu osobného motorového vozidla, bol podaný v septembri a v decembri. Ústavný súd oznámil predloženú prijateľnosť tohto, tohto návrhu a bude teda sa s ním v ďalšom, v ďalšom zaoberať.
Z hľadiska ďalších oprávnení verejného ochrancu práv, nachádzate to aj v správe, som využila súčinnosť s prokuratúrou, kde som ich teda požiadala o súčinnosť v tých prípadoch, keď sa jednalo o právoplatné rozhodnutia, do ktorých verejný ochranca práv nemôže vstupovať, ale prokuratúra na základe protestu prokurátora môže byť aktívna, a v správe nachádzate viaceré zmienky o tom, kedy táto, táto činnosť bola úspešná a na základe protestu prokurátora došlo k dosiahnutiu toho stavu, ktorý, v prospech ktorého argumentoval verejný ochranca práv.
Z hľadiska početnosti z tabuľky vyplýva, že naďalej zostáva problematika vymožiteľnosti práva na Slovensku najaktuálnejšou. To znamená, početne najviac zastúpené sú prieťahy v súdnom konaní alebo v súdnych a iných konaniach a rovnako neposkytnutie teda práva v súdnom alebo inom konaní, čiže čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 našej ústavy. Tu potrebujem za potrebné poukázať na to, že v situáciách, ak sa pri osobitných prieťahoch v konaní preukáže, alebo verejný ochranca práv získa dostatočne, dostatočne silné presvedčenie o tom, že došlo aj k naplneniu subjektívnej stránky v činnosti, v činnosti zákonného sudcu, tak sa postupujú tieto prípady na disciplinárny senát s tým, že disciplinárny senát následne potom rozhoduje v týchto otázkach. Vnímam to ako povinnosť verejného ochrancu práv vo vzťahu k tomu, ako môže prispieť k lepšej vymožiteľnosti práva na Slovensku. To znamená, ak raz konštatuje, že dochádza k porušeniu práva, základného práva na spravodlivý súdny proces a identifikuje tam subjektívne prvky, tak sa domnievam, že je povinnosťou verejného ochrancu práv, aby takýto návrh, návrh podával.
Čo sa týka novouplatnených inštitútov, zo správy teda vyplýva, že v jednom prípade som požiadala Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, aby umožnil vstup verejného ochrancu práv do konania pred štrasburským súdom v pozícii, pozícii amicus curiae. Európsky súd pre ľudské práva umožnil túto pozíciu a tak som získala možnosť ako oboznámiť po stránke teda vecnej súd v Štrasburgu, hodnotenie verejného ochrancu práv vo vzťahu k zásahu, ktorý bol v lete 2013 v Moldave nad Bodvou. Inštitút amicus curiae som v zmysle § 25 zákona o verejnom ochrancovi práv uplatnila aj v dvoch vnútroštátnych konaniach, kde účelom toho prípisu bolo informovať súd o pohľade na riešenú situáciu z pozície verejného ochrancu práv a z pozície základných práv a slobôd. Samozrejme, je na nezávislom, nestrannom súde, aby, aby vyhodnocoval všetky dôkazy jednotlivo a v súvislostiach. Toto bol z mojej strany pokus, aby som, som uviedla tú situáciu z pohľadu verejného ochrancu práv.
Je potrebné povedať, že miera prijímaných opatrení v individuálnych prípadoch je pomerne vysoká. To znamená, niekedy, aj keď po viacnásobnej komunikácii, sa prejavuje nakoniec ochota orgánu verejnej správy akceptovať, akceptovať ten záver, ktorý verejný ochranca práv vyargumentuje vo svojom stanovisku alebo vo svojom upovedomení. V správe nájdete o tom zmienku, napr. v komunikácii s úradom práce vo vzťahu k zákonu o službách v zamestnanosti, kde úrad práce mal vo vzťahu k podnikateľovi pristúpiť k predčasnému ukončeniu zmluvy o chránenej dielni a vyžadoval vrátenie plnenia vo výške viac ako 5-tisíc euro a po vyhodnotení tej situácie verejným ochrancom práv som upozornila na to, že postup úradu práce nie je v súlade s právnou úpravou. Bola tam viacnásobná komunikácia, nakoniec, nakoniec po poslednej, ktorá bola teda prístupná aj na ministerstve práce, sociálnych vecí, sa situácia obrátila v prospech podávateľa a teda bolo možné mu teda vrátiť sumu vyše, vyše 5-tisíc, 5-tisíc euro.
Takže miera prijímaných individuálnych opatrení je, je pomerne vysoká. Nie je tomu tak pri prijímaní systémových opatrení. To je, tu nadväzujem na to, čo som uviedla v úvode, v úvode svojej prezentácie, a tam teda je potrebné povedať, že na základe komunikácie vo viacerých veciach s ministerstvom zdravotníctva, napr. pri ustanovovaní štandardov pri poskytovaní liečby, elektrokonvulzívnej liečby pre psychiatrických pacientov sa nachádzala zhoda. Ministerstvo zdravotníctva ohlásilo vznik pracovnej skupiny, ktorá sa bude venovať štandardizovaniu poskytovania týchto zdravotníckych úkonov, pretože nemáme toho času na Slovensku štandardizovanú úroveň.
Vo vzťahu k ministerstvu spravodlivosti sme mali viacnásobnú komunikáciu vo veci odškodnenia vojnových sirôt, kedy nakoniec ministerstvo spravodlivosti uznalo, že žiadatelia, ktorí splnili podmienky podľa zákona v roku 2000 a dokonca roku 2015 si uplatnili svoj nárok v nadväznosti na právnu úpravu 255 z roku 1946, spĺňajú tieto nároky aj v situáciách, kedy ich rodičia neboli, neboli zbavení života a presne v tomto momente teda spĺňali tieto nároky, ale že mohli tieto nároky spĺňať kedykoľvek počas svojho života. Takže tam bol, tam bol diskutabilný ten moment vzniku toho nároku, či, a z osvedčenia predpokladalo, či mal byť totožný s momentom úmrtia, úmrtia teda rodičov týchto, týchto žiadateľov. A podľa informácií a koniec koncov aj podľa komunikácie ministerstva spravodlivosti navonok sa takáto situácia má týkať približne do sto oprávnených žiadateľov. Takže v podstate tu budem rada, pokiaľ sa takémuto množstvu podávateľov pomôže.
Z hľadiska, z hľadiska konkrétnych odporúčaní pre Národnú radu, tieto sú zhrnuté v závere takej tej obsahovej správy pred tým, než sa začína pojednávať o činnosti kancelárie verejného ochrancu práv. Takže, prosím, ja by som len zhrnula odporúčania pre Národnú radu.
Pri úprave mena a priezviska vo vzťahu k voľnému pohybu na území členských štátov Európskej únie. Tu v tomto prípade opäť je ako keby tá neproporcionalita, neuvedomenie si, že sme súčasťou väčšieho celku, ktorý má isté svoje pravidlá na ustanovovanie práv a povinnosti,. A teda v situácii, keď sa rodičom, ktorí majú rozdielne priezviská, narodí dieťa, v tomto konkrétnom prípade to bolo vo Veľkej Británii, pričom podľa právneho poriadku Veľkej Británie dieťa má mať priezvisko zložené teda z priezviska obidvoch rodičov, ale dieťa je štátny občan Slovenskej republiky, naša právna úprava toto neumožňuje, tak by sme mali vykonať zmenu právnej úpravy slovenskej. V tom zmysle, aby táto právna úprava pre dieťa, ktoré je slovenským štátnym občanom, ale dlhodobo sa nachádza na území členského štátu, aby mohlo, mohlo nadobudnúť priezvisko tak, ako to požaduje právny poriadok toho členského štátu, na území ktorého dieťa, dieťa sa narodilo a dlhodobo žije.Takže toto je, toto je prvý apel.
Druhý apel je v súvislosti s prijatím právnej úpravy, ktorá by preskúmavala, preskúmavala rozsah nezákonných sterilizácií, ktorý bol uskutočňovaný v 90. rokoch a ktorý bol popísaný a zhrnutý v správe v roku 2003 s názvom "Telo a duša". Mnohé z týchto údajov boli vyhodnotené a boli zároveň aj zohľadňované v správe českého ochrancu práv Otakara Motejla v roku 2005, následne Česká republika sa ospravedlnila za nezákonné sterilizácie. Slovenská republika podľa komunikácie s ministerstvom spravodlivosti toho času je toho názoru, že nie je potrebné prijímať osobitnú právnu úpravu v tomto smere, pretože dotknuté ženy sa môžu obrátiť na súd a individuálnymi žalobami dosiahnuť odstránenie, odstránenie nespravodlivosti a dosiahnuť primeranú satisfakciu. Tu považujem ako verejný ochranca práv za nevyhnutné, aby som upozornila na to, že Výbor OSN pre ľudské práva v rok 2016, Výbor OSN pre odstránenie všetkých foriem rasovej diskriminácie v roku 2018 urgovali Slovenskú republiku, aby vytvorila osobitný systém, ktorým by sa preverovali tieto zásahy do, do ľudskej integrity a do dôstojnosti žien, a takýmto spôsobom, aby, aby vytvorila teda osobitný režim, v ktorom bude možné zisťovať tieto porušenia a zabezpečiť satisfakciu v podobe, ktorá závisí teda od, od zhody, ktorá sa nachádza teda pri, u racionálneho zákonodarcu.
Ja prečo apelujem na tento problém? Je, že nezákonná sterilizácia, sterilizácia bez súhlasu dotknutej ženy predstavuje jedno úplne z najzávažnejších porušení základných práv. A pokiaľ sa v roku 2019 nevieme alebo nechceme vysporiadavať s takýmito zásahmi, tak potom je, je možné, že oslavy Novembra 1989 po uplynutí tridsiatich rokov možno nevnímame až tak vážne, ich odkaz, prečo, čo aké hodnoty predstavuje, a teda ochraňujú základné, základné práva a slobody. Takže to je ten dôvod, prečo napriek tomu, že tento návrh vyvoláva zaiste tenzie, vyvoláva aj neporozumenie na strane niektorých, teda z väčšinovej spoločnosti, ale tu v tomto prípade sa skutočne jedná o úplne základnú, základnú hodnotu, ku ktorej by sme mali mať podľa môjho názoru úplne jasný a teda usporiadaný vzťah.
Ďalšie odporúčanie je vytvorenie právneho rámca pre zabezpečenie adekvátnej starostlivosti pre deti v ústavnej starostlivosti, ktoré trpia vážnymi duševnými poruchami. To je odporúčanie z jedného podnetu, kde sme zistili, že sa dieťa z detského domova presúvalo do reedukačného, pretože bolo nezvládnuteľné, pretože jednoducho v dôsledku svojej psychickej choroby, ktorá, teda demencia na strednom stupni na organickom základe, ho činila nezvládnuteľným. A tým pádom to presúvanie dieťaťa z detského domova do reedukačného, kde ho mali napraviť, tomuto dieťaťu a mnohým iným, ktorí sa nachádzajú v tejto situácii, predstavuje tzv. inštitucionálne trýznenie. A práve preto apelujem na Národnú radu, aby v tomto prijala systémové riešenie, aby deťom zabezpečila adekvátnu zdravotnú starostlivosť a tým pádom umožnila teda ich umiestnenie v takých inštitúciách, v takej inštitucionalizovanej starostlivosti, kde bude zohľadňovaní jeho najlepší záujem dieťaťa, ktorý samozrejme súvisí aj s právami, základnými právami a slobodami iných, ostatných dotknutých. Tu v tomto prípade sa rodičia nevedeli o to dieťa starať, pretože bolo tak náročné z dôvodu svojho ochorenia. Čiže opäť sa jedná o to, ako, ako vyvážene pristúpime k ochrane základných práv a slobôd.
Ďalším odporúčaním je urobiť zmenu ohľadne práva na udelenie pobytu osobe rovnakého pohlavia na základe statusu rodinného príslušníka. Toto je situácia tých štátnych občanov Slovenskej republiky, ktorí sa rozhodli uzatvoriť v tomto prípade manželstvo s osobou rovnakého pohlavia. Tu sa jednalo o právny poriadok Nového Zélandu. Na základe uzavretého manželstva po istom čase, ak sa slovenský štátny občan chce vrátiť domov, ak sa chce vrátiť do Slovenskej republiky, určite má záujem na tom, aby na územie Slovenskej republiky s ním prišiel aj jeho životný partner. Slovenská právna úprava v dôsledku toho, že neumožňuje v prípade párov rovnakého pohlavia, v prípade manželstva zapísať takého manželstvo do takzvanej osobitnej matriky cudzineckej a kde sa zapisuje jedine za účelom poskytnutia trvalého pobytu, tak v tomto momente je rozporná, rozporná jednak s ústavou s čl. 19, ale takisto s čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Tu sa nejedná o to, že by sa tomuto sa tomuto manželstvu, uzavretému v zahraničí, mal prideliť status manželstva podľa čl. 41 našej ústavy. V tomto prípade sa jedná o to, aby mohli tí manželia, ktorí uzavreli manželstvo v zahraničí, byť tu na území Slovenskej republiky spoločne a aby ten manžel dostal status rodinného príslušníka a teda právo na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Takže opäť nejedná sa tu o ohrozenie tej hodnoty, ktorú Národná rada ochránila v čl. 41 manželstva ako jedinečnom zväzku muža a ženy, ale jedná sa tu o to, aby slovenský štátny občan mohol na území Slovenskej republiky mať so sebou svojho životného, životného partnera.
Takisto vo vzťahu k udeľovaniu štátneho občianstva osobe bez štátnej príslušnosti musím povedať, že naša právna úpravy má, v dvoch momentoch je teda problematická. V prvom momente, keď sa týka, keď sa týka teda umožnenia vzniku statusu bez občianstva, to znamená, že sa zrieka občianstva pred tým, ako nadobúda občianstvo. A v druhom prípade je to vtedy, ak chce opäť nadobudnúť občianstvo Slovenskej republiky, že tam nemáme osobitné teda postupy okrem toho, že netreba dokázať osem rokov trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Ale čas na to rozhodovanie je rovnako 24 mesiacov, ktorý sa ešte môže predĺžiť s ohľadom na, na vyjadrovanie sa dotknutých orgánov. Takže tu apelujem na Národnú radu, aby pri bývalých štátnych občanoch upravila teda túto právnu úpravu tak, aby mohli opätovne získať svoje štátne občianstvo s prihliadnutím na to, že boli štátnymi občanmi a zo zväzku štátneho občianstva teda požiadali o prepustenie.
Na a posledný, posledné odporúčanie pre Národnú radu, ktoré mám, sa týka takzvaných československých starodôchodcov. Ja som si vedomá toho, že táto Národná rada prijala zmenu právne úpravy. Napriek tomu dávam do pozornosti, že situácia tých dôchodcov, ktorých doba dôchodkového poistenia za existencie Československého štátu má byť posudzovaná Českou republikou, ak podľa práva Českej republiky nezískajú nárok na dôchodok, či už starobný alebo predčasný alebo invalidný, tak za to obdobie československé nezískavajú žiaden nárok. A v situácii, keď právna úprava sa zamerala na to, aby zamedzila diskriminácii v prípade, ak je súčet dôchodkov nižší, ako keby bol súvislý slovenský dôchodok, tak sa domnievam, že treba odstrániť aj tú diskrimináciu, ktorá je v situáciách, kedy za československé obdobie podľa právneho poriadku Českej republiky nevznikne dôchodok žiadny. Tu v tomto prípade sa nejedná o súčet, tu sa jedná len o poskytovanie teda v dôsledku dôchodku Slovenskej republiky, čo v tomto dôsledku znamená diskrimináciu týchto dôchodcov, ktorí nenaplnia požiadavky právneho predpisu, právnych predpisov Českej republiky na to, aby sa stali teda prijímateľmi dôchodkov podľa právneho poriadku Českej republiky.
Dámy a páni, ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol správu o prerokovaní uvedeného materiálu (tlač 1218) v gestorskom výbore.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil správu o činnosti verejného ochrancu práv na prerokovanie Výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že výbor podá Národnej rade správu o výsledku prerokovania a návrh na uznesenie Národnej rady.
Gestorský výbor v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prerokoval správu o činnosti verejného ochranu práv na svojej 54. schôdzi a svojím uznesením č. 125 odporúčal Národnej rade zobrať správu na vedomie. Návrh na uznesenie Národnej rady je v prílohe k tlači 1318a.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážené kolegyne a kolegovia, na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny sme sa už vyjadrovali ku správe pani verejnej ochrankyne práv a aj z celého tohto vystúpenia teraz v pléne ste videli, že naozaj sa pani ombudsmanka zaoberala širokým spektrom podnetov a prípadov.
Ja viem, že to bolo skoro 2300 písomností, 740 podaní, z ktorých všetky boli vybavené. Myslím si, že ste sa veľmi dobre zhostili tejto roly, tejto úlohy. Myslím si, že je to poslanie, táto práca, a viem, že komunikujete s množstvom organizácií aj s neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb.
Zaujalo ma dokonca, že ste sa venovali aj podnetom pri vrátení príspevku na chránené dielne. Robili ste aj prieskum zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. To určite sa tuná kolegyňa Soňa Gaborčáková vie k tomu aj vyjadriť. Dookola opakujeme totižto a poukazujeme na tieto problémy. Spomenuli ste aj takzvané československé dôchodky a stále neukončené reštitučné konania. O tom neustále, toto neustále pripomína kolega Martin Fecko. Takže v podstate tieto výstupy z vašej správy sú pre nás nie neznáme. Dookola sa s kolegami a s kolegyňami snažíme prinášať do parlamentu také návrhy zákonov, aby pomohli k odstráneniu týchto problémov.
Taktiež ma veľmi zaujal aj prípad nedostatočnej aktivity úradov práce, ale konkrétne orgánov sociálnoprávnej ochrany detí. A tam v podstate v správe poukazujete na celkovú nefunkčnosť alebo nefunkčnosť systému v jednotlivých častiach a hovoríte, píšete o dlhodobom zlyhávaní sociálnoprávnej ochrany detí, o dlhodobom zlyhávaní. Citujem zo správy, považujete za alarmujúce, že hoci sú prípady, myslí sa tu realizácia styku dieťaťa s rodičom po rozvode, od samého začiatku v rukách orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a ďalších inštitúcií z úradov práce a súdov, ktoré by mali dieťaťu poskytnúť plnú ochranu, po rokoch, rokoch, končia konštatovaním, že vzťahy v rodine sú už natoľko narušené, že náprava sa javí ako nemožná. A od samého začiatku vstupujú do prípadov s týmito deťmi vlastne naše inštitúcie.
Vkladáte nádeje v tomto prípade do činnosti nových centier pre deti a rodiny. Nuž, uvidíme, ja si to až tak nemyslím, ale bolo by dobré. Sama by som sa tešila, keby to bolo tak. A určite budem s vami pozorne túto situáciu sledovať.
Už, keď som už pri deťoch, tak pri nich aj ostanem. Prvé výsluchové miestnosti, vlastne sa ešte len podarilo zrealizovať verejné obstarávania pre, a tak v roku 2019 by sa ešte len mali začať budovať. To taktiež je stále, stále oneskorené a zdĺhavé. Ja som si všimla, že ste sa venovali veľmi intenzívne v roku 2018 aj problémom v Žiline. Zaujalo ma to aj preto, že je to moje okresné mesto, v ktorom v podstate stále prebývam. Je mi to veľmi, veľmi blízke. A že ste sa, veľmi oceňujem, že ste sa venovali problému, kedy sa deti stali poplatníci miestneho poplatku za komunálne odpady akoby a zostalo v exekúcii tak 347 maloletých osôb v meste Žilina. Viem, že ste na mieste aj boli a že ste rozprávali s novým vedením. Taktiež som tam aj ja šla a pán primátor a nové vedenie, ale aj pani viceprimátorka sľúbili, že sa okamžite budú tomuto problému venovať a že prijmú ako mesto všeobecne záväzné nariadenie. Takže vidíte, že vaša práca má naozaj aj konkrétne výsledky, ale samozrejme, že dôležité je, na akú úrodnú pôdu padnú tieto vaše podnety a či vôbec má inštitúcia, ktorej sa to týka, záujem ďalej konať.
Zaujalo ma tiež, aj prípad, za taký najzávažnejší považujete alebo hovoríte o prípade v Moldave nad Bodvou. A oceňujem, že ste požiadali o vstup do konania, že ste teraz ako verejný ochranca práv účastníkom konania na Európskom súde v Štrasburgu.
Čo sa týka, všimla som si aj nedostatky v činnosti cudzineckej polície a tak som reagovala aspoň tak, že som sa tu pani ministerky vnútra pani Sakovej, upozornila som ju na tieto informácie z vašej správy, ale aj z médií a pýtala som aj v hodine otázok, ako to chce riešiť. Sľúbila naozaj ďalšie kroky, intenzívne, v tomto probléme činnosti cudzineckej polície. Hovorila som jej tiež o tom, že v podstate tu bol, som neverila vlastným očiam, keď som čítala, že udelenie trvalého pobytu týmto cudzincom by malo byť pridelené alebo udelené až vtedy, keď stiahnu podnet na, u vás u verejného ochranu práv. To by človek neveril.
Takže veci sa pohnú, vnímam z toho, práve vtedy, keď v takej synergii mnoho inštitútov, ako je aj verejný ochranca práv, ale aj my ako poslanci Národnej rady, ale aj ako neverejní poskytovatelia či organizácie v podstate, ako by som to povedala, zatlačia na tých, ktorí sú kompetentní a ktorí sú zodpovední za riešenie tejto situácie.
Oceňujem tiež, že váš vstup aj do veľmi tragického prípadu, ale to sa už týka teda začiatku tohto roka, sťažnosti alebo podnetu rodičov, ktorí hovoria o tom, že z dôvodu nedostatku alebo nedobre poskytnutej zdravotnej starostlivosti im zomreli deti, ale to už vstupujem do začiatku roku. A chcela som povedať, že oceňujem aj to, že ste vlastne hneď kontaktovali výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. A taktiež výbor uzniesol sa na tom, že žiadal správy od ministra spravodlivosti a ministerky zdravotníctva k tomuto problému, a vieme, že práve aj takýmto tlakom viacerých, ale v prvom rade teda vás, ale že viacerých, a tým hovorím aj v synergii s výborom a ďalšími, aj premiér Pellegrini sa stretol s rodinami týchto detí a hovoril teda, že prijmú sa opatrenia, aby sa niečo takéto nikdy viac nestávalo. Je pravdou, že životy týmto deťom už nikto nevráti, ale naozaj je asi, máme zodpovednosť úplne všetci, aby sa tak už nikdy viacej nestalo. Takže zdôrazňujem tú synergiu, že je veľmi dôležité, že sa obraciate na všetky ďalšie možné inštitúcie, ktoré sú schopné niečo v tomto robiť.
A nakoniec by som ešte povedala, že som si uvedomila po prečítaní vašej správy, ale aj ďalších správ, ktoré teraz budeme mať na programe tohto dňa, že, že všetky tieto podnety sú vlastne výsledkom dlhodobého, dlhodobého neriešenia situácie vo všetkých tých oblastiach, ktoré ste načrtli. Od sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnych služieb k školstvu a ďalej všetkými rezortami. Veľmi ma to mrzí a práve sme sa aj rozprávali s kolegyňami, že veľmi nás to mrzí, že celé tie roky, celé tie roky sa tu prijímajú nejaké ad hocové riešenia, ale absolútne sa nenastavuje systém, ktorý by, ktorý by mal vlastne dôjsť k tomu, že by ste nemali čo robiť. V podstate je to na úsmev, ale zároveň je to na plač. Je to na plač zvlášť pri ochrane maloletých detí. To je asi najdôležitejšie a tam sme všetci veľmi zodpovední za to, čo sa deje v prípadoch, kde účinkujú maloleté deti.
Takže teším sa na spoluprácu s vami naďalej, pani verejná ochrankyňa práv, a apelujem na seba aj na všetkých kolegov a kolegyne poslancov Národnej rady a poslankyne Národnej rady, máme odporúčania v závere tejto správy, a preto vás, vám tak nejak pripomínam alebo vás chcem podnietiť k tomu, že je tam veľa inšpirácie na to, aby sme legislatívne konali, aby sme pripravili také legislatívne návrhy, aby sa zlepšila situácia. A vyzývam vládu, aby naozaj si plnila svoje kompetencie a svoju prácu tak, aby sme konečne mohli nastaviť systém, ale pravdepodobne sa to už na konci volebného obdobia nedá. Tak už len mi zostáva veriť, že nastupujúca a nasledujúca vláda dokáže nájsť tú odvahu nastaviť systém v každej tejto oblasti, ktorý ste spomínali.
Ďakujem vám pekne.

Vážená pani verejná ochrankyňa práv, vážení páni podpredsedovia Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ľudské práva sú mimoriadne dôležitou a neodmysliteľnou súčasťou modernej demokratickej spoločnosti, toho, čo nazývame liberálna demokracia, teda systému, o ktorom sa niektorí pred troma desaťročiami domnievali, že po páde komunistických systémov v strednej a východnej Európe ten zápas o budúcnosť je dobojovaný, že liberálna demokracia definitívne zvíťazila a nastáva koniec dejín.
No veľmi rýchlo sme boli vyvedení z omylu. Koniec dejín nenastal a ani liberálna demokracia, a teda aj systém základných ľudských práv a slobôd definitívne nezvíťazil. Na celom svete vývoj bol zložitejší a v posledných rokoch sme svedkami tomu, že tie úvahy o definitívnom víťazstve liberálnej demokracie boli predčasné, aj čo sa týka nášho priestoru, teda strednej Európy. Ani u nás ešte, žiaľ, nenastal ten vytúžený koniec dejín a o liberálnu demokraciu aj o ľudské práva sa treba usilovať aj naďalej.
Samozrejme, že ochrana ľudských práv má rôzne rozmery. Má rozmer, nazval by som to, politický, ktorý je potrebné riešiť politickou cestou a na politickej úrovni zviesť zápas o systém liberálnej demokracie, ale má aj oveľa subtílnejšie podoby, podoby, s ktorými sa stretávajú ľudia vo svojej každodennosti, vo svojich každodenných životoch. A práve na túto druhú stránku alebo tento druhý rozmer sa výrazne sústreďuje aj činnosť alebo podstatná časť činnosti verejnej ochrankyne práv.
Ja chcem oceniť doterajšie úsilie pani verejnej ochrankyne práv, pani Patakyovej. Aj to, že sa snaží ísť tou cestou, ktorou sa vybrala jej predchodkyňa, a teda snaží sa upozorňovať na porušovanie ľudských práv a aktívne zjednať nápravu. Chcem oceniť aj tie odporúčania, ktoré sú adresované Národnej rade, lebo mnohé z tých vecí môžeme ovplyvniť práve my ako zákonodarný orgán tým, že upravíme legislatívu. Samozrejme, že v niektorých prípadoch ide o to, ako sa existujúce zákony vykonávajú. A samozrejme, že ani tie najlepšie zákony nezaručia, že nebude, sa nevyskytnú prípady porušovania ľudských práv, ale môžu nastaviť systém a môžu situáciu zlepšiť.
V tejto situácii by som chcel ale vyjadriť aj isté sklamanie a nespokojnosť s tým, ako Národná rada pristupuje, pristupuje k záverom a odporúčaniam verejnej ochrankyne práv, že ich neberie dostatočne vážne. Aj v tejto správe, ktorú máme za minulý rok, sa jeden z prípadov týka umiestňovania vo vyhradených priestoroch na policajnej stanici, kde verejná ochrankyňa práv konštatuje, že došlo k porušeniu základných práv sťažovateľky tým, ako bola zaistená na policajnej stanici, ktorá nemá zriadenú celu policajného zaistenia. No ale to nie je nič nové, nič prekvapivé, nič, čo by už v správach, predchádzajúcich správach verejnej ochrankyne práv nezaznelo. Dokonca to bolo témou mimoriadnej správy verejnej ochrankyne práv ešte v roku 2016, kde boli aj konkrétne odporúčania, akým spôsobom upraviť policajné cely alebo teda iné priestory na policajných staniciach, kde sú ľudia dočasne, dočasne obmedzení na slobode.
My sme si ten podnet zobrali vážne a ako poslanci sme s kolegyňami Zimenovou a Dubačovou a kolegom Petrom Osuským predložili novelu zákona o Policajnom zbore v januári 2017. Vychádzali sme presne z odporúčaní vašej pani predchodkyne, pani Dubačovej, a samozrejme, že ten návrh nebol schválený. Ten návrh, samozrejme, obsahoval, obsahoval iba základné legislatívne vymedzenie a tá implementácia by bola na Policajnom zbore, na ministerstve vnútra. Navrhovali sme tam zadefinovať, aké má byť základné vybavenie ciel policajného zaistenia. Navrhovali sme tam upraviť režim pre to, keď sú osoby dočasne obmedzené na slobode aj v iných priestoroch v rámci policajných staníc, lebo samozrejme, že realita je taká, že nie všetky policajné stanice môžu hneď zo dňa na deň mať cely policajného zaistenia. Navrhovali sme tam, navrhovali sme tam vybavenie kamerovým systémom, aby boli chránení aj policajti pred obvineniami z toho, že postupovali nezákonne, lebo to nie je opatrenie iba na ochranu osôb, ktoré sú, ktoré sú zaistené. Samozrejme, ten zákon bol, bol odmietnutý. Hovorím to tu viac-menej ilustračne, lebo je to jedna z vecí, ktoré, ktoré ukazujú, ako vážne berieme upozornenia verejnej ochrankyne práv.
Špeciálne by som chcel oceniť pozornosť, ktorú, ktorú verejná ochrankyňa práv vo svojej činnosti venuje skupinám ľudí, ktoré sú znevýhodnené alebo obmedzené, alebo obmedzené, alebo sa nachádzajú v postavení, keď nemôžu uplatňovať všetky práva. A tie skupiny sú veľmi heterogénne. Patria tam, patria tam aj deti, patria tam zdravotne znevýhodnení, patria tam starší občania, ale patria tam napríklad aj osoby obmedzené na slobode alebo pozbavené slobody.
Zvlášť by som chcel venovať, teda oceniť pozornosť, ktorú pani ombudsmanka venuje problémom, ktoré sa týkajú príslušníkov rómskeho etnika, najmä z rómskych osád alebo z iných znevýhodnených komunít, či už ide o dozvuky a teda stále neukončenú policajnú akciu v Moldave nad Bodvou, kauzu bývania na Bratislavskej ulici v Žiline alebo, alebo tú otázku, či má byť dieťa poplatníkom miestneho poplatku za komunálne odpady a či mu môžu vznikať záväzky, ktoré majú byť predmetom exekúcie. Tam z tých predchádzajúcich zistení vyplývalo, že by bolo vhodné upraviť aj právnu úpravu, a teda zmeniť, zmeniť zákon tak, aby bol jasný. Z toho, ako podnet verejnej ochrankyne práv dopadol na Ústavnom súde, a teda to, čo máme v správe, skôr sa dá očakávať, že áno, je to možné aj bez zmeny legislatívy len na základe ústavne komfortného výkladu zákona, čo je samozrejme, vždycky, vždycky jednoduchšie, keď nie je potrebné meniť zákon a nájdeme výklad zákona, ktorý je v súlade s ústavou a nebude vytvárať tie ústavné problémy, na ktoré sme upozorňovali. Len si teda nie som istý, či, či len dobrou praxou, len dohľadom a upozorňovaním verejnej ochrankyne práv dokážeme tento problém uspokojivo riešiť. Takže tu by som nechal ešte taký otáznik, či predsa len nebude potrebné túto záležitosť upraviť aj legislatívne.
Ďalší prípad je tam spomínaný, ktorý sa týka spoločného školského obvodu a vylúčenia niektorých obcí zo spoločného školského obvodu školy v Demandiciach, kde išlo o prípad nepriamej diskriminácie, ktorú sa podarilo vyriešiť nejakou intervenciou alebo zásahom Okresného úradu Nitra. A ešte stále nedoriešený alebo otvorený problém nezákonných sterilizácií.
Ďalšou, ďalšou oblasťou, ktorej sa správa verejnej ochrankyne práv týka a ktorá, ktorá dáva aj podnety na legislatívnu úpravu, nás ako poslancov mohlo zaujímať, pokiaľ vláda v tom nebude konať, tak by sme mohli a mali konať my. A tak vypichol by som, vypichol by som dve oblasti. Jednak zmena priezviska, alebo teda určenie mena, určenie priezviska maloletým osobám v situácii, kde, kde teda rodičia majú rozličné priezviská a legislatíva inej krajiny im umožňuje alebo priam predpokladá, že bude mať dieťa priezvisko po oboch, čo naša legislatíva zatiaľ neumožňuje. A tam jednak je rozmer, rozmer kompatibility nášho právneho poriadku s právnym poriadkom iných krajín, čo, keď nič iné, tak toto by mohlo byť dôvodom pre zmenu legislatívy. Ale možné riešenie je podľa môjho názoru aj v tom, že by sa, že by sa celkovo uvoľnilo určovanie, určovanie priezviska a teda že by to určenie, určenie priezviska alebo teda maloletého po oboch rodičoch bolo možné nielen v prípade detí trvalo žijúcich v inej krajine, kde to právny poriadok predpokladá, ale že by to bolo vecou dohody oboch rodičov, lebo, lebo prečo takéto niečo neumožniť aj pre, pre deti žijúce na Slovensku, ak ich rodičia si nezvolili spoločné, spoločné priezvisko.
Druhá vec z tejto oblasti, ktorá je tiež námetom na legislatívnu zmenu a týka sa spätného udeľovania občianstva. Tam podľa môjho názoru by malo, malo prísť k zrýchleniu konania nielen vo vzťahu k tým našim bývalým občanom, ktorí sa dnes nachádzajú v stave bez štátneho občianstva, kde je to urgentné, ale aj vo vzťahu k občanom, ktorí nadobudli štátne občianstvo iného štátu a v dôsledku toho stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky, lebo aj samotná táto úprava, ktorá spôsobuje, spôsobuje stratu štátneho občianstva proti vôli samotných občanov, je podľa môjho názoru v rozpore so základnými právami, dokonca tými, ktoré sú zakotvené v ústave, aj keď Ústavný súd o tom nerozhodol, lebo nenašiel dostatok hlasov ani pre jedno, ani pre druhé stanovisko k podnetu, ktorý dostal.
Oceňujem aj pozornosť, ktorú správa verejnej ochrankyne práv venuje postaveniu a právam osôb s inou sexuálnou orientáciou. Konkrétne sa tam upozorňuje na problém núteného odstraňovania reprodukčných orgánov transrodových osôb. A upozorňuje sa tam na nemožnosť zapísania manželstva uzavretého medzi občanom Slovenskej republiky a občanom tretej krajiny, ktorá je vlastne aj prekážkou voľného pohybu osôb alebo spájania, spájania rodín, ale celkove práva párov rovnakého pohlavia.
A tu by som upozornil, že skupina poslancov z poslaneckého klubu SAS pani poslankyňa Blahová, Ďuriš Nicholsonová, pán poslanec Gröhling a pani poslankyne Kiššová a Cigániková navrhli novelu Občianskeho zákonníka, ktorá by ukotvila do nášho právneho systému inštitút partnerského spolužitia. Minulý rok v auguste prišli s týmto, s týmto návrhom, ktorý nebol ani, ani komplexnou právnou úpravou registrovaných partnerstiev. Mal to byť nejaký drobný krok smerom k právnej úprave súžitia osôb rovnakého pohlavia, aj keď ten inštitút bol zadefinovaný tak, že by bol použiteľný aj pre páry rovnakého pohlavia, aj pre páry rôzneho pohlavia. No ale, samozrejme, ani tento, tento návrh nezískal dostatočnú podporu. To, čo získalo dostatočnú podporu, práve naopak bolo zastavenie ratifikácie Istanbulského dohovoru na základe boja proti gender ideológii, na základe častokrát vymyslených hoaxov o tom, ako to, ako to povedie k zakotveniu práv práve párov rovnakého pohlavia, a teda na nevraživosti voči tejto skupine osôb, sčasti sa teda zviezol aj ten proces zastavenia Istanbulského dohovoru, keď sa argumentovalo tým, že sa tam definuje pojem rod, tak to nakoniec môže viesť až k povinnosti štátu zakotviť manželstvá pre páry rovnakého pohlavia.
No a máme tu aj celkom čerstvú skúsenosť a síce, síce rozhodnutie ministerky kultúry neposkytnúť dotácie projektom zameraným na predchádzanie diskriminácie LGBTI osôb z dotačného programu Kultúra znevýhodnených skupín. Z ôsmich takto zameraných projektov nebolo tento rok, nebol tento rok podporený ani jeden, čo pani ministerka zdôvodnila tým, že to nebolo odporúčané komisiou, alebo že také sú výsledky posúdenia žiadostí o dotácie odbornou komisiou. Ako sa ale neskôr ukázalo, komisia odporúčala niečo iné. Komisia odporúčala v šiestich z ôsmich prípadoch tieto projekty podporiť.
Má byť alebo už bola vyhlásená druhá výzva. V tej sú však podmienky nastavené tak, že podľa vyjadrenia zástupcov LGBTI organizácií žiadna z nich tieto podmienky nemôže splniť a ich podpora, ak sa to nezmení, bude trvalo znemožnená. Na poskytnutie dotácie pochopiteľne neexistuje právny nárok, ale z okolností tohto prípadu, z toho, ako to pani ministerka alebo teda ministerstvo zdôvodňuje, z toho, že komisia odporúčala niečo iné, možno, možno predpokladať, že tie projekty neboli hodnotené na základe ich, na základe posúdenia ich kvality, na základe zváženia finančných možností ministerstva kultúry, ale že sa do nich premietol subjektívny postoj pani ministerky kultúry k LGBTI ľuďom a k organizáciám, ktoré ich zastupujú. A spolu s kolegyňou pani poslankyňou Zimenovou máme podozrenie, či nešlo zo strany ministerstva kultúry práve vo vzťahu k LGBTI organizáciám a ľuďom, ktorí mali byť cieľovými skupinami týchto projektov, k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania na základe ich sexuálnej orientácie.
A preto by som chcel využiť, že je tu pani verejná ochrankyňa práv a rovno jej odovzdať podnet, ktorý by sme jej chceli adresovať v tejto veci s kolegyňou Zuzanou Zimenovou, a požiadať ju, aby sa na túto situáciu pozrela a zistila, či neboli porušené základné práva a slobody a princíp rovnakého zaobchádzania.
Takže vám to, pani ombudsmanka, rovno odovzdávam a ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán Dostál, hovorili ste o liberálnej demokracii, o tom že nezvíťazila. Podľa mňa, vďakabohu, nezvíťazila, vďakabohu, ešte nezvíťazila. Predsa nemôže zvíťaziť systém, ktorý pretláča úchylnú LGTB agendu, gender ideológiu, multi-kulti ideológiu, rozvrat tradičnej rodiny, rozvrat národných štátov. Viete, k čomu v konečnom dôsledku vedie liberálna demokracia? Vidíme to na Západe, vedie k premene Európy na kalifát, ktorý v konečnom dôsledku zničí aj vás, aj liberálnu demokraciu. Ona je totižto ako rakovina. Rozožerie pôvodný systém a nakoniec sama zhnije, lebo nebude mať hostiteľa.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vyjadriť k tej časti kolegovho príhovoru, kedy hovoril o tom, že Národná rada neberie dostatočne vážne podnety verejného ochrancu práv. Ako sme aj pred pár sekundami počuli, dôvodom je aj to, že bludy a tmárstvo totiž prežívajú aj na pôde parlamentu. Bohužiaľ. Ale prežíva tu aj ignorancia k podnetom Kancelárie verejného ochrancu práv. Vidíme to už roky, už za čias pani ombudsmanky Dubovcovej tento jej boj za práva, za ľudské práva, občianske práva sa na pôde parlamentu vždy premenil na pohŕdavé správanie sa a ignoranciu. Závery VOP neberie vážne ani vláda a jej ministri. Tí majú v rukách exekutívnu moc a pritom si nevážia, že za túto exekutívnu moc pani ombudsmanka už urobila polovicu práce, našla jednoducho problém, ktorý sa v spoločnosti vyskytuje, analyzovala ho, našla riešenie, spracovala riešenie, odporučila riešenie vláde a poslancom. A, bohužiaľ, nie je toho, kto by tieto kroky zrealizoval. Toto skutočne nemôže a nemá silu urobiť ombudsman. To musíte urobiť vy, kolegovia poslanci a kolegovia ministri vo vláde.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja tak isto oceňujem všetky veci, ktoré si povedal ohľadom ignorovania výsledkov zistení úradu verejnej ochrankyne práv. Tak ako v minulosti pri pani Dubovcovej, tak aj v súčasnosti ignorovanie zo strany vlády aj parlamentu. Vyjadrím sa k tomu ale v ústnej rozprave. Teraz by som si dovolila len doplniť k tvojmu vystúpeniu, prečo podávame ten podnet, prečo sme využili tú príležitosť, že pani ombudsmanka tu sedí a podali sme ten podnet v súvislosti s neudelením dotácií na ministerstve kultúry. Nuž, aj to nás k tomu viedlo, ten celý kontext, ktorý s týmto súvisí. Samozrejme, že môže dôvodiť pani ministerka tým, že nie sú nárokovateľné tieto dotácie alebo že má právo si vybrať. No áno, ale prečo potom v marci sa zrazu zázračne našli na ministerstve kultúry napríklad peniaze v hodnote šesťdesiattisíc na podporu teda tradícií folklóru? Ako pán Pellegrini povedal, citujem: "Asi nie je na svete krajiny, akou je Slovensko, kde môžeme na takom malom kúsku zeme vidieť takú rôznorodosť a pestrosť folklóru. Preto, čo iné ako folklór by sme mali podporiť?" Toto je ten kontext, ktorý nás vyrušuje a ktorý nás znepokojuje, pre ktorý si myslíme, že to nebola náhoda, že práve tie projekty na podporu LGBTI komunity boli vyradené.