45. schôdza

Pán poslanec Heger.

Tak čo by som vám k tomu rozpočtu povedal. (Zasmiatie sa rečníka.) Nie, žartujem.
Kolegyne, kolegovia, viem, že idem teda do veľmi, by som povedal, do takého náročného prostredia odborníkov a tá debata tu je veľmi silná, ale tak som si povedal ako rodič štyroch detí, že, že sa tak trošku pridám.
Nie, ja osobne chcem kratučko sa vyjadriť ako taký môj laický pohľad, hovorím z toho, čo vychovávam svoje deti. A ja osobne si myslím, že, neviem, no vysvetlite mi to, kolegovia, ktorí sa školstvom zaoberáte, že snažím sa sledovať, ktoré zákony prichádzajú do pléna za tie tri roky, a myslím si, že máme omnoho väčšie problémy v školstve a nejakým spôsobom nepostrehol som zákony, ktoré by riešili tie omnoho väčšie problémy. Tak si hovorím, že, fúha, tak ideme, chceme riešiť trošku školstvo, ktoré sa nám prepadá nejak v tých hodnoteniach a podobne, a prinesie sa sem takéto opatrenie. Ja by som teda čakal, že naozaj s úplne inými opatreniami sa príde o to viac, že mám už teda dve školopovinné deti a vidím, že mnohé veci, ktoré, keď ja som bol žiak, sa ako keby opakujú, pretrvávajú v školách alebo sa posúvajú len veľmi malými krokmi. A, a si hovorím, však už to bolo dávno, čo som bol ja napríklad na základnej škole alebo aj na, na strednej.
Takže toto len k samotnému zákonu a k tomu, že čo vlastne ste priniesli. Ja osobne si tiež myslím, že to ide takým tým opačným smerom, a to som hovoril o tom, že sú tu nejaké tie špecifické problémy, ktoré ja vidím a myslím, že k nim by mali byť špecifické, špecifické riešenia.
To aj tuto kolega Dostál hovoril, že posunutie povinnej dochádzky, ja by som to skôr možno nazval posunutie povinného vzdelávania. Však, samozrejme, môžme sa o tom rozprávať, ale dôležité je o tom ako. A ja súhlasím aj s tým, čo tu už zaznelo. Myslím si, že akýkoľvek systém je dobrý, keď je jednoduchý, lebo v jednoduchosti je krása, a keď si uvedomíme, tak naozaj tie deti sú jedinečné, že uniformita podľa mňa v školstve nefunguje. Fungujú určité princípy, ale metódy treba, treba podľa mňa prispôsobovať. Ja to vidím na mojich vlastných deťoch, ktoré každé je iné, a to krásne je, že naozaj na tom dieťati, a vy, ktorí ste rodičia, určite mi dáte za pravdu, že to vidíte od prvých dní, že to dieťa bude iné, že ako keby tú osobnosť v ňom vidíte už, naozaj ešte to je batoľa, ktoré sa len kojí, a už tam vidíte tú rozdielnosť tej osobnosti. A toto je podľa mňa krásne a toto by sa podľa mňa malo zohľadňovať, a preto také nejaké plošné riešenia pre mňa práve pri rozvoji, pretože školstvo by malo byť naozaj o tom, aby sme rozvinuli naše deti, aby jednak sa v nich dokázali tie talenty, ktoré majú, naplno rozvinúť a aby mohli sa stať kvalitnými ľuďmi po všetkých stránkach, či už je to charakter, aby boli čestní, uvedomelí, sebaistí, spokojní, aby vedeli žiť tento dnes dynamický život, ktorý sa žije a každým rokom, myslím, že je dynamickejší. Takže toto sú podľa mňa tie kľúče. A priniesť len také nejaké riešenie, že tak, bum, predlžujeme a vybavené, mne osobne toto neprináša nejaké uspokojenie.
Takže... A ja ešte by som povedal jednu vec, že čo ja vidím ako takú dôležitú, keď sa teda bavíme o tejto téme, a vidím to na mojich deťoch, každé chodí do inej školy a musím povedať, že taký ten, že veľa záleží, samozrejme, aj od pedagógov, ale ten pedagóg pracuje v určitom prostredí a podľa toho, v akom pracuje, tak aj to dieťa sa ako keby teší do tej školy. A ja som mal vlastnú skúsenosť, keď som chodil do školy, že po istých rokoch, ako keby tak vás už nejak naformátujú a už tú školu beriete ako takú rutinu a prestanete sa tešiť, ako keby beriete to už ako možno niektorí alebo mnohí ľudia prácu. Ale vidím, že to druhé dieťa, ktoré začalo chodiť do školy, kde je ten prístup trošku iný, tak tá radosť z tej školy tam stále je a to je, to je úplne krásne, keď vidím, že sa teší do školy a že ako keby z tej školy ani nechce odísť a že, že proste on tú školu naozaj má ako prostredie, kde je rád a kde cíti, že sa rozvíja, rastie. A toto sú podľa mňa tie kľúče, ktoré do školstva musíme priniesť. A ja to nevidím teda plošne, že by sa to dialo v školách.
Takže ja skôr vidím, že tuto by mala byť postavená tá priorita a nie teraz do toho že naženieme všetky deti ako keby do toho vzdelávacieho systému. A naozaj ja si myslím, že aj práve taká tá citlivosť na tie rôzne potreby alebo aj tú varietu, ktorá tu už tiež bola spomenutá, že tá varieta prináša ako keby rôzne pohľady a môžme sa učiť, môžme sa učiť od skúsených, môžme naozaj v tej variete vytvoriť priestor. Ja to možno poviem z toho podnikateľského prostredia, že najlepšie funguje aj ten trh vtedy, keď je tam priestor na to, aby tam mohli prichádzať nové idey, startupy atď., a to podnikateľské prostredie potom dokáže synergicky priniesť úplne nové riešenia. A myslím si, že toto je aj vo vzdelávaní, že tie deti sa vyvíjajú. Ja to vidím, že dnes tá mladá generácia je niekde úplne inde, ako keď my sme vyrastali, a, a treba na to reagovať.
Takže preto si myslím, že treba zohľadniť, preto si myslím, že treba zohľadniť to, čo tu aj zaznelo od kolegov z opozície, treba zohľadniť aj také, by som povedal, možno špecifické, neviem, či potreby je to správne slovo, ale tie prístupy alebo spôsoby, akými k deťom pristupovať, a keď si niekto trúfne to dieťa naozaj mať doma aj v tom poslednom predškolskom roku, tak nie je podstatné, aby teraz on bol v nejakom zariadení, ale podstatné je, aby naplnil tie ciele. Ak ich naplní, tak okej. Niekto je v tom zdatnejší, niekto nie. A teraz vyslovene to formalizovať, si myslím, že to je presne o tom, že ako keby vytvárame klietky, ale nemeráme tie výsledky a nejde nám o ten cieľ, ide nám o formu. A ako som povedal, forma podľa mňa sa musí meniť, pretože sa mení prostredie. Princípy by mali ostať a ciele by mali ostať a to ostatné musí sa tomu prispôsobiť, aby sa tie ciele vždy dosiahli. Lebo ja to vidím, že častokrát my dlhodobo používame nejakú metódu a ona po čase začne vykazovať iné výsledky, dosahovať iné ciele, pretože sa zmenilo prostredie, a keď my ostaneme tomu ako keby verní, tak potom sa zrazu divíme, že prečo máme iné výsledky. A toto sa podľa mňa deje aj v školstve a tých fenoménov, ktoré narastajú pri deťoch, a myslím si, však to vidíte vy asi, ktorí sa venujete školstvu omnoho viac, že mnoho rodičov navštevuje psychológov omnoho viac, pretože naozaj sa v tých deťoch vyskytujú rôzne potreby.
A ešte by som jednu vec, teraz som si spomenul, že tie schopnosti rodičov a skúsenosti zo škôl, že, že my si myslíme, že teraz, keď dáme tie deti do škôl, že teraz to škola vyrieši. Ale však vidíte, že mnohokrát aj tí učitelia sa sťažujú, že tie deti neposlúchajú a podobne a že tam je kopec tých problémov, ktoré tu sú. Potom rodičia sa sťažujú a toto prostredie podľa mňa treba dolaďovať a nielenže teraz rozšírime to o rok a problémy pominú.
Takže hovoril som možno tak všeobecnejšie, ale verím, že ste mi rozumeli ako rodičovi štyroch detí, že som chcel tak pridať taký laický pohľad pre vás múdrych v tejto veci. Ale v každom prípade chcem sa poďakovať všetkým, ktorí sa o túto oblasť zaujímate, že tak diskutujete, lebo je to veľmi dôležité, a mne teda záleží na budúcnosti nielen mojich detí, ale všetkých detí, aj tých, ktoré ešte prídu. Takže, prosím, urobte čo najviac. Diskutujte tak, aby, aby ste dosiahli dobré výsledky, aby Slovensko nielenže zaznamenalo dobré výsledky v štatistikách, ale aby naozaj naše deti mohli byť múdre a aby sa rozvíjali a využili všetky tie talenty, ktoré náš národ má.
Ďakujem pekne. Skončil som.

Ja si teda dovolím odpovedať ako zástupca toho školstva, pretože som v školstve pracovala, síce na základnej škole a strednej škole, ale trošku o tom viem a musím povedať to, čo si povedal aj ty, že ani mne tento návrh neprináša uspokojenie, pretože už len, bolo to tu viackrát spomínané, tým spôsobom, akým bol predložený, s tým nie som ja stotožnená. Ministerstvo dlho avizovalo, že bude pripravovať takýto návrh zákona, až napokon prišiel návrh poslanecký. Ja v podstate s tým nemám až taký veľký problém, ale myslím si, že v takých závažných veciach, aj keď sú avizované, a netvrdím, že je to úplne vlajková loď, ale mali by sme si na tom dať záležať, tak si myslím, že by sa toho malo skutočne ujať ministerstvo, aj keď v podstate sa toho ujalo.
Čo sa týka toho názoru na povinnú predškolskú dochádzku, keď som ho komunikovala s riaditeľkami materských škôl, niekoľkými, tu v Bratislave, tak sme sa zhodli, že hádam tu bolo asi zamerané na marginalizovanú skupinu nášho obyvateľstva. V tejto súvislosti my sme predkladali návrh zákona práve v tom znení, aby deti zo sociálne znevýhodneného prostredia chodili do škôlok už od tretieho veku života práve preto, že to je to obdobie, kedy to dieťa najviac nasáva, najviac je schopné prijímať, učiť sa, a keďže vieme, v akom prostredí tieto deti sú a že ich štartovacia čiara je oveľa horšia, tak, žiaľ, toto by bola jedna z ciest. Táto predškolská dochádzka už v piatom veku, čo sa týka týchto marginalizovaných skupín, práve nám tu vznikajú oveľa väčšie problémy, pretože my nemáme dostatok personálu na to, my nemáme zatiaľ nejaké páky na to, ako zabezpečiť, aby napríklad deti z rómskych osád skutočne do tých škôlok nastúpili, aby sa im tam venovali učitelia, ktorí musia byť špeciálne zaškolení. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Veľmi dobre si to doplnila. Áno, to ja určite som zástancom toho, jak som už aj povedal v predchádzajúcich faktických poznámkach, že ten špecifický problém tu je a ten treba riešiť, a myslím si, že naozaj to je práve to, že treba sa pozrieť na ten koreň problému a k tomu priniesť to riešenie. Toto ja, ja tu hľadám ten koreň problému, ku ktorému by takéto riešenie malo byť, a, a nenachádzam ho, takže preto aj spochybňujem to samotné, samotné riešenie a, a myslím si, že ten účinok nebude, nebude dobrý. No proste naozaj, to som už vyjadril.
Ďakujem.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade sa chcem všetkým vám poďakovať za naozaj konštruktívnu, kľudnú diskusiu, pretože toto je problém, ktorý si naozaj takéto, takéto, takúto komunikáciu zaslúži. Pôjdem tak, ako ste vystúpili, budem sa snažiť veľmi, veľmi stručne, ale zodpovedať aspoň toľko, aby ste dostali odo mňa ako jednej z predkladateliek môj pohľad na to, čo ste povedali kriticky, nekriticky, ale viac-menej iba kriticky.
Začnem s pánom poslancom Dostálom. Som veľmi rada, že ste teda pojali kladne moju výzvu včerajšiu, pretože fakt by ste mi chýbali, keby ste sa nevyjadrili k tomuto zákonu. A, pán poslanec, ja vám poviem toľko. Ja som 30 rokov pracovala ako učiteľka, 20 rokov ako riaditeľka základnej školy. Ja nie som právnik. Ja veci, ktoré cítim, že treba urobiť, lebo 30 rokov najmenej sa už diskutuje v tejto spoločnosti, čo urobíme s materskými školami, čo urobíme s deťmi, ako im pomôžeme, čo bude s povinnou školskou dochádzkou, a nikto to vlastne neurobil.
Teraz prišlo k nejakému, k nejakému, k nejakej úlohe, ktorú treba, a veľmi vážnej úlohe, nie k nejakej, ale veľmi vážnej úlohe, pretože sa to týka našich detí, a túto úlohu bolo treba riešiť. Tak sme sa dohodli a myslím si, že tam je dosť veľká sila, že sme sa dohodli, keď to, keď vyčítate, že to nedala rezortná ministerka, ale že to ideme, že sme si dovolili koaliční poslanci takéto niečo urobiť, no tak pozrite sa, ja tam vidím trošku väčšiu silu, lebo je tu dohoda troch poslaneckých klubov, najsilnejšej politickej strany SMER, či sa to komu páči, alebo nie, Slovenskej národnej strany a MOST-u - HÍD, na tom, aby traja poslanci, ktorí sa tomuto venujú a zaoberajú otázke školstva, aby sme to podali. No tak sme to zobrali.
Ale keď sa pýtate, či nám to pripravilo ministerstvo školstva, pán poslanec, nepripravilo, my sme si pripravili tie veci, ktoré sme potrebovali za potrebné, ale tým, že sme vládni poslanci, tak sme mali možnosť komunikovať. A spomenutého pána, ktorého ste spomenuli, ja som ho možno raz v živote videla kdesi na chodbe, to je všetko, sme mu to dali na odbor legislatívy k nahliadnutiu, či ten návrh poslanecký z toho právneho hľadiska, ktoré vy viete oveľa lepšie ako ja, a to sa priznám, ste právnik, ja právnik nie som, takže ja si nechám poradiť. Preto tam bol ten dotyčný pán, ak tam bol, ja som si to ani nevšimla, lebo ja som sa venovala odbornej stránke veci, preto tam bol podpísaný. Čiže takáto je pravda. Žiadne také, že tu ste niečo dostali. A ja keď som dnes čítala, tak som čítala iba preto, pretože si uvedomujem a vážim si kolegov, ktorí sú naozaj odborne veľmi zdatní, aby som ich náhodou sa nedotkla a neurazila nesprávnou formuláciou, pretože v tom strese a v tom, čo chcete vysvetliť, sa vám to občas môže stať.
Viete, napríklad my sme hovorili vždy o školskej zrelosti, teraz hovoríme o školskej spôsobilosti. Materiál Učiace sa Slovensko nám pani poslankyňa Zimenová, nielen nám, ale všetkým učiteľom na Slovensku, tak zamotal hlavy termínmi a odbornými výrazmi, že, prepáčte, častokrát potrebujeme k tomu aj vysvetlenie, čo to znamená. A ja sa netajím tým, však mám svoj vek, nemusím všetko vedieť a vôbec s tým nemám problém to aj takto povedať.
Čiže k tomu, aby ste, pán poslanec Dostál, mali odpoveď odo mňa, tak takáto bola odpoveď.
Čiže ak ten návrh, samozrejme, že z našej strany veľakrát je tu vyčítané, že tie poslanecké návrhy sú zlé, tam, vždy tam niečo nájdete a vy ste to práve ten, ktorý tam nájdete. Čiže postavili sme sa do pozoru, a keďže sme vládni poslanci, tak sme túto možnosť využili a urobili by ste to aj vy. Buďme si úprimní.
Neskutočne chcem... Ale to je, to je v poriadku.
Neskutočne chcem oceniť naozaj tú debatu, ktorá sa týkala odbornej veci od pani poslankyne, od Mira, však my sme starí učitelia, takže rozumieme, o čom rozprávame, a zaujala ma debata pána poslanca Poliačika. Áno, vrátili sme sa na začiatok volebného obdobia, presne som si predstavila tie hodiny, ktoré sme spolu strávili, ktoré sme spolu hovorili. Situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula. Život nám to priniesol a Učiace sa Slovensko bolo pretavené do Národného programu výchovy a vzdelávania, kde naša pani ministerka Lubyová so svojimi zamestnancami vytvorili akčný plán.
Pán poslanec Gröhling tu nie je, tak poviem len k jeho otázkam. To je vlastne napĺňanie akčného plánu z tohoto programu. To je všetko ku nemu.
Častokrát tu padala otázka rodiny, rodičia sú zodpovední. No a kto iný je zodpovedný za výchovu svojich detí odmala až po dospelosť? Však, samozrejme, že je to rodina. Ja som známa tým, že som konzervatívny človek a úloha rodiny a matky, otca v rodine, snáď každý už tu pozná moje názory.
Ale tiež viem, že dieťa v istom veku potrebuje okrem láskavej mamy, výborného otca, súrodenca, alebo sú deti, aj ktoré nemajú súrodencov. Napríklad moja vnučka už, ešte nemá ani dva a pol roka a chodí do škôlky, ale na pol dňa, lebo jednoducho potrebuje tých rovesníkov, potrebuje tých kamarátov. A dcéra, hoci prišla o jedno dieťa, ju tam dáva, pretože sama cíti vlastným srdcom, že je to pre jej dcéru lepšie, rozvíja sa tam, vyvíja sa tam, je komunikatívna, je šťastná a po pol dni si ide pre ňu, kedy si kľudne spolu ľahnú, rozprávajú sa, hrajú sa do večera a je ten čas oveľa lepšie strávený. To dieťa je s rovesníkmi, sú tam aktivity pod láskavým, odborným prístupom učiteliek, ktoré vedia, čo robia, a keď rodič zváži, keď mama zváži, že je to dobré, tak nech to urobí. A nebolo to, verte mi, nebolo to jednoduché a nebolo to ľahké práve pre tú vec, ktorá sa nám stala. A to bolo v ten deň, keď sme sa tu prvýkrát zahlásili, že sme prišli do Národnej rady. Ja som mala takýto vstup sem, čiže pre mňa sú toto zvlášť citlivé veci.
A z mojej podstaty ja by som si nikdy nedovolila ísť proti záujmom dieťaťa. Ja som napríklad nášho bývalého ministra Plavčana a vlastne aj autorov Učiaceho sa Slovenska častokrát kritizovala za to, že tam bola veta, že konečne je v záujme nás učiteľov a celej pedagogickej obce dieťa. Priatelia, ale vždy bolo v mojom hľadáčiku záujmu iba dieťa. Nikto iný. Ja som vždy všetky starosti odložila, pretože som vošla do budovy, kde boli deti, kde boli žiaci, ktoré nám zverili rodičia. Vždy som k tomu iba takto pristupovala. A podobne sme k tomu pristupovali aj teraz.
Anke Verešovej absolútne rozumiem. Navštívili ju ľudia, ktorí navštívili aj mňa, boli za mnou z Aliancie za rodinu, ale mi to prišli osobne povedať. Pani poslankyňa, máte tu takúto hnusnú fotku, ešte hnusnejší komentár sme k tomu dali a s týmto sa teraz vysporiadajte, ale hovoríme vám to otvorene, že vás kritizujeme a urobíme k tomu, k tomu urobíme petíciu. No a tá petícia zase vyvolala, že tie učiteľky sú z toho na šľaktrafenie, že čo tam popísali. Tiež to nie je bohvieaké.
Pretože ja si dovolím tvrdiť, že na základe tých všetkých kontrol Štátnej školskej inšpekcie je jasné, že my máme najlepšiu a najvyššiu kvalifikovanosť učiteliek v materských školách a ja pred nimi sa skláňam, pretože robia záslužnú činnosť. Veď odtiaľ ide všetko to, čo nám ide potom do základných škôl.
Je to pravda, čo aj Martin povedal, že na tom prvom stupni deti chcú objavovať, chcú vedieť, chcú sa učiť, sú nadšené. Práve preto tam majú byť tie najlepšie z tých najlepších a majú mať tú pomoc, o ktorej stále hovoríte a ktorú aj ja vnímam, že je potrebná.
To, že nemáme toľko tých osobných asistentov, že nemáme toľko tých zdravotných, priatelia, za to ja ani Ľubo Petrák, ani Peter Vörös nemôžeme. O tom rozhodujú čísla, a keď niekto povie, že toto nie je dôležité, ale bude toto, hoci my to takisto požadujeme, tak ja vám budem fandiť, ak budeme v opačnom garde, ak Pán Boh dá a budete tam, tak ja sa budem naozaj tešiť, ak sa vám to podarí, lebo to bude potom to fantastické a vôbec mi to nebude zaťažko, lebo budem vedieť, že je to dobré pre deti.
Ďalšia vec, ktorú, ktorú aj pani poslankyňa Pčolinská povedala, tiež som mala pocit, rozprávajme sa, či rodičia, kedy chcú dať deti do škôlky, alebo nie. Veď si to povedzme na rovinu. Sú aj rodičia, ktorí si, veď som tam robila 30 rokov, veď viem, sú aj rodičia takí, a nech mi je odpustené, ale to poviem na rovinu, sú aj takí, ktorí ten odklad si vyslovene vybavili, lebo už s tým prváčikom mám inú zodpovednosť, lebo tam sú už aj iné povinnosti, tam musíme mať aj ten režim iný, lebo to dieťa je v tej prvej triede, ktoré má aj svoje povinnosti a musí ísť aj vtedy načas spať, nemôže toľko sedieť pri tom tablete, nemôže sa toľko hrať, ale musí byť aj oddýchnuté a musí byť aj pripravené a ja mám aj iné povinnosti už zrazu. Čiže toto je aj trošku taká jemná kritika k tým mamičkám, ktoré veľmi rady dávali ten odklad, že chlapci sú neskôr spôsobilí chodiť, nastúpiť teda do, do školy alebo do škôlky.
Ja neviem, čo to máte, sú teda takéto výskumy, tak ak je to tak, tak potom treba s tým niečo robiť, ale to by mali už nejaké, nejaké iné rezorty porozmýšľať, zdravotníctvo, sociálne veci a neviem, ja som tie výskumy nevidela, ale ak je to tak, tak dobre. Ale tiež je na rodičovi, ale tu nie je len na rodičovi a my to v tom návrhu hovoríme, že o tom nebude rozhodovať riaditeľ školy iba, ale všeobecný detský lekár a centrá poradenstva a prevencie. Ony budú musieť povedať, či áno, alebo nie.
No a ten odklad alebo emotívne to tu hovoríme o nejakom prepadávaní. Prosím vás, aké prepadávanie? A nie je to to isté, dajte si ruku na srdce, nie je to to isté, keď ja mám dieťa, teraz pár rokov chodilo s rovesníkmi a teraz bude mať odklad a jeho rovesníci už idú do prvej triedy a ja som tu zostalo, ešte ja mám odklad? No, to je fajn. To, to čo, to nebolo to prepadávanie aj vtedy? Len sme to tak nepovedali? Alebo čo to, ako to teda bolo? A teraz tu hovoríme o nejakom prepadávaní.
Pána profesora Púpalu, Mirko, si citoval, čítala som tých jeho päť výhrad, ktoré mal k tomu. Aj tá poldenná alebo denná, ale veď to je z hľadiska organizácie škôlky. Veď sú rodičia, ktorí nechcú na celý deň mať dieťa v škôlke, ale tá škôlka sa tomu musí v rámci svojho školského vzdelávacieho programu teda prispôsobiť, aby to zvládli, všetky tie podmienky alebo výkonové štandardy podľa školského vzdelávacieho programu, ktoré potom má právo kontrolovať Štátna školská inšpekcia ako jediná, aby si ich tak prispôsobili, aby to naplnili pri tom dieťati tie jeho osobnostné predpoklady a ten jeho vývin, aby bolo spôsobilé potom dostať to osvedčenie o predprimárnom vzdelávaní a nastúpiť nám na povinnú školskú dochádzku už v poslednom ročníku materskej školy.
Pani poslankyňa Zimenová, ja si nesmierne vážim vaše názory, pretože naozaj ja som to od samého začiatku, ako sme začali pracovať, častokrát som vás počula aj mimo tohto pléna, keď ste tu ešte neboli, aj keď ste tu, viem, že otázke školstva sa naozaj venujete. Tým kritickým, či tu je pani ministerka, alebo nie je pani ministerka, prepáčte, ja sa k tomu nebudem vyjadrovať, je to naša nominantka Slovenskej národnej strany, my si za ňou stojíme a je to osoba, ktorá má nesmiernu, nesmiernu hodnotu, a ja k tomu sa nebudem vyjadrovať, ale môžeme o tomto všetkom rozprávať, sme v prvom čítaní. Nemám ja ten pocit, že my si niečo povieme a už nič neurobíme.
Viete, ste tu mnohí, z ktorých necítiť z vás zlosť alebo zášť proti všetkému, čo vládna koalícia povie, až na jedného pána poslanca, ale cítiť z vás ten, naozaj ten záujem, že tie veci nejako zmeniť. A ak tento, ak tento návrh, poslanecký návrh zákona má šancu na prežitie, tak si dajme teda spoločne tie stretnutia, tak ako sme na školskom výbore povedali, že sa stretneme, urobíme to, čo sa bude dať, alebo teda sa zváži aj, sú otvorené všetky možnosti, a treba to naozaj urobiť, urobiť veľmi rozumne, aby, aby sa veci pomohlo, pretože tu ide o to, aby sme dali rovnosť všetkým deťom.
Ja odmietam, a to som aj včera povedala, ja odmietam, aby sme to len určili, že je to len kvôli tejto skupine detí: deťom postihnutých chudobou, sociálne znevýhodnené prostredie alebo rómskym deťom. Veď to by sme robili na základe nejakého etnického princípu alebo čo by sme to - v segregácii? Čo to chceme robiť? Veď pre mňa je dieťa ako dieťa. Či mi je, či, neviem, či to tu aj môžem povedať, či je to biele, alebo je to rómske, veď je to dieťa. Dúfam, že zase z toho nebude niečo, že som povedala. Ale je to tak. Každé, každé mi je úplne, úplne rovné, a teda dajme šancu rovnosti všetkým deťom žiť a vyrásť medzi rovesníkmi, aj keď ten, súhlasím s tým a môžme o tom hovoriť, pardon, či ten rok pre tie rómske detičky bude stačiť, či to bude stačiť. Ja to viem, že či áno, alebo nie. Ale majú tam možnosť zopakovať si a byť v tej škôlke, keď nie sú spôsobilé ísť do základnej školy, zostať tam do toho siedmeho roku, dajme im tú možnosť byť v tom hygienickom, čistom prostredí, aj týmto deťom, a nech sú medzi ostatnými deťmi.
Ja viem, že rezonuje medzi rodičmi ten, akási obava, že čo sa teraz stane, že budú vytlačené mladšie deti. Nie, veď tam sme vám hovorili a tam to aj hovoríme, že koľko, či z ministerstva pôdohospodárstva, či cez tie operačné programy, koľko tam išlo miliónov, koľko išlo cez ministerstvo vnútra. Veď sa robili tie veci na vybudovanie kapacít škôlok. Či bude dosť učiteliek, no tak treba tam stredoškolské pedagogické vzdelanie. Keď sme sa pýtali na to, lebo aj my sme boli zvedaví, či tam bude dosť týchto pracovných síl, tak nám bolo povedané, že, áno, je tam presne určené, pani poslankyňa, teraz máme presne určené, na čo tie peniaze pôjdu: na platy, osobné príplatky, osobných asistentov, materiálno-technické zabezpečenie v tých škôlkach. Takže ja nemôžem predkladať návrh s tým, že toto tu nebude. Ale zase vnímam aj vás, že vy mi musíte povedať, ale toto tu nemáme. Ale keď sme rokovali, lebo sme museli o tom hovoriť s nimi, tak sme dostali prísľub, že áno. Čiže my sme to tam preto aj dali, že je to zabezpečené. A tým, že sme v tom traja vládni poslanci, a preto dávame ten poslanecký návrh, tak pre mňa je to akousi istotou to, čo ste hovorili, že my nemáme nijakú istotu. No ja si myslím, že práveže v tomto máme istotu. Lebo keby som to dávala len za SNS-ku, tak, dobre, ale pani ministerka nemá, nie je ministerka financií. Ale tuná je poslanec SMER-u - SD, ktorý by, ktorý by k tomu vedel potom čosi ešte aj viac možno povedať.
Takže, priatelia, ak, ak dáte možnosť nášmu poslaneckému návrhu cez to všetko, že sa stretneme, že si sadneme spolu, veď neodmietame stretnutia s vami, so ZMOS-om, s odborármi, zástupcami rodičov, máme ešte čas do toho druhého čítania - a inak, to medzirezortné pripomienkové konanie teraz bude, veď to bude ministerstvo školstva iniciovať a sedem dní bude trvať. Bude. (Reakcia z pléna.)
Dobre. No, takže toto myslím si, že toľko k tomu stačilo, a ak teda sa dohodneme, tak v tom druhom čítaní uvidíme, že môžu prísť, môže prísť s tým pozmeňovacím návrhom a môže z toho byť celkom pekný, celkom pekný návrh zákona.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, prichádzam s návrhom zákona, ktorý čiastočne nadväzuje na, na predchádzajúcu rozpravu, ktorá prebiehala včera a dnes. Ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť výmeru poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov, ktorú nemožno drobiť na menšie celky. V súčasnosti zákonná úprava predpokladá toto obmedzenie na úrovni 2 000 m² pre poľnohospodárske pozemky a 5 000 m² pre lesné pozemky. Navrhovanou úpravou sa táto hranica zvyšuje na 1 hektár pre poľnohospodárske pozemky a 5 hektárov pre lesné pozemky.
Ďakujem pekne a prosím po, následne aby ste uviedli rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou 1449.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Určite tento návrh zákona vyvolá veľkú diskusiu, ani nie tu v pléne, skôr vonku medzi ľuďmi, pretože je to téma, ktorá je také trošku tabu. Ale verím, že práve kvôli tomuto tá debata je potrebná a nájdeme spoločné riešenie. Jedno z nich teraz predkladám.
Čiže tak ako som povedala, ide o prvý krok, zmenu v tom, aby sa po vytvorení nových pozemkových úprav, po komasácii pozemkov ďalším spôsobom tieto pozemky nedrobili, a to z, z, pri poľnohospodárskej pôde a lesnej pôde. To znamená extravilán, v extraviláne.
Rozdrobenosť poľnohospodárskej a lesnej pôdy je pozostatkom uhorského práva, ktoré umožňovalo neobmedzene drobiť pozemky v extravilánoch obcí. Toto nevhodné právne prostredie spätne vnímané ako jeden z dôvodov ekonomického zaostávania uhorskej časti monarchie za jej rakúskou časťou. V rakúskej časti monarchie platil zákaz drobenia pôdy v extraviláne. Tam dediť smel len jeden dedič, čo umožnilo budovanie priemyslu, využitie moderných poľnohospodárskych technológií pri obhospodárovávaní väčších celkov. Tí dedičia, ktorí v rakúskej časti monarchie v rámci dedičstva neprevzali pôdu, sa najčastejšie museli ísť vyučiť remeslám, prípadne pokračovali ďalej v štúdiu a uplatnili sa mimo poľnohospodárstva.
V uhorskej časti monarchie neustále delenie uvrhlo roľnícke mnohodetné obyvateľstvo do špirály chudoby a značne komplikovalo možnosť budovania priemyslu pre nevysporiadanosť vlastníctva. Aj dnes pri akejkoľvek väčšej ohlásenej investícii je najväčším problémom nevysporiadanosť pozemkov a všetky doterajšie vlády riešili následky, ale nie príčinu. Situácia sa mierne zlepšila úpravou z roku 1995, kedy sa zaviedol zákaz drobenia pôdy v extraviláne pod 2 000 m² pri poľnohospodárskej pôde a 5 000 m² pri lesných pozemkoch. Určitú časť už rozdrobených pozemkov to síce uchránilo pred ďalším drobením, problémom však je, že postupne sa v jednotlivých obciach robia finančne nákladné komasácie, ktoré sa míňajú účinkom, keďže napríklad 1 hektár scelenej pôdy vedia štyria dedičia obratom rozdeliť na štyri diely.
Vzniká otázka, či komasácie v takomto právnom prostredí majú vôbec zmysel. Navrhnutá právna úprava tento nedostatok odstraňuje.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ale je dôležité, aby prišlo k politickej vôle, aby sme urobili ďalšie kroky usporiadania nášho, našich pozemkov.
Ďakujem pekne.

Áno, ja by som iba v záverečnom slove chcel tiež podporiť, lebo kto by nechcel, aby sme nemali skomasované, scelené, pozemky do väčších blokoch. Myslím si, že prvé čítanie je na to, aby sme nastolili problematiku. Problematika je nastolená a hoci aj možnože budú nejaké výhrady v druhom čítaní, budeme veľmi radi, keď ich predostrete a potom spoločne sa pokúsim s navrhovateľkou ich odstrániť, pretože robiť veci kvapne, nie sú platné a potom by sme to nemuseli dvakrát opravovať.
Takže prihováram sa tiež, aby, je to apolitický podľa mňa návrh, aby sme toto umožnili pri sceľovaní našich pozemkov.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je nás tu pomerne málo, takže ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých, niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, a to teda detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám.
V prípadoch neúplných rodín sú tieto deti mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa, teda vývoj cien, rast životných nákladov a podobne, preto je potrebné výšku minimálneho výživného upraviť, a teda aj minimálne výživné zvýšiť u rodiča teda zmenou percentuálneho podielu, ktorým sa určí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu.
Tretina manželstiev na Slovensku končí rozvodom. Vlani bolo u nás uzavretých 31 309 manželstiev a rozviedlo sa 9 618 párov.
S rozvodom súvisí aj otázka vyplácania výživného na dieťa. Podľa údajov bolo v roku 2017 vyše 13-tisíc poberateľov náhradného výživného. Toto náhradné výživné vypláca štát za špecifických podmienok v prípade, ak rodič neplatí výživné tomu, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti. Ak výživné rodič spätne uhradí, štát si nárokuje na vrátenie náhradného výživného. Štatistiky dokazujú, že takmer 80 % detí je po rozvode zverených do starostlivosti matky, preto prax s neplateným výživným spôsobuje existenčné problémy hlavne u žien. Tie v krajných prípadoch dokonca strácajú strechu nad hlavou. S deťmi sa ocitajú v krízových strediskách a niekedy doslova na ulici. Nehovoriac, že hodnota minimálneho výživného je dnes 28,08 eur. Povedzme si, čo sa z toho príspevku dá pre dieťa uhradiť?
Cieľom zákona je aj odbremeniť oprávnenú osobu, ktorá z dôvodu neplatenia výživného povinným je odkázaná na náhradné výživné, ktorej životná situácia je v mnohých prípadoch veľmi zložitá a na pokraji únosnosti. V prípade, ak je výživné od povinného vymožené v rámci exekučného konania, oprávnená osoba musí preddavkovo poskytnuté náhradné výživné vrátiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z toho dôvodu sa navrhuje preniesť túto povinnosť na exekútora a už v rámci exekučného konania poukázať preddavkovo poskytnuté náhradné výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím sa zároveň zjednoduší celý proces.
Návrh zákona upravuje ešte tri zásadné otázky týkajúce sa výživného, ktorými sú:
- Úprava výšky vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. vo výške 46,81 mesačne.
- Ďalej je to úprava maximálnej výšky vyplácaného náhradného výživného z 1,2-násobku na dvojnásobok sumy životného minima, t. j. zo sumy 112,33 mesačne na sumu 187,22 mesačne.
- Tretia oblasť je zjednodušenie postupov a odbremenenie oprávnenej osoby z vracania preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už v rámci exekučného konania, v ktorom bolo vymožené plnenie od povinného, a to prostredníctvom exekútora v exekučnom konaní priamo úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Návrh zákona vyvoláva pozitívne a zároveň aj negatívne sociálne vplyvy a vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a taktiež nepredpokladá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.